Tuja je najlepšia na živý plot: Všetko, čo potrebujete vedieť
Viac prírodná, viac zelená. Taká je záhrada obohnaná živým plotom. Navyše v nej bude príjemné súkromie a ticho bez prachu z ulice, vtáčiky a ďalšie drobné zvieratká nájdu vo vetvách úkryt a celý priestor bude pôsobiť pokojným a útulným dojmom.
Výhody a nevýhody živého plota
Živý plot je však náročnejší na údržbu než ten drôtený. A ak chcete naozaj bezpečné oplotenie, treba oba typy plota skombinovať. Medzi výhody živého plota patria:
- zatienenie pozemku pred očami susedov,
- polopriepustnosť - chráni pred vetrom a tlmí ho na dlhšiu vzdialenosť lepšie než múr,
- zlepšenie klímy pozemku a zachytávanie prachu (dôležité zvlášť okolo ciest a poľných ciest),
- úkryt vo vetvách pre vtáky, ježky a ďalšie zvieratká,
- nie je lákadlom pre sprejerov.
A čo nie je pri živom plote úplne ideálne:
- treba sa oň pravidelne starať (strihať, zalievať), to je časovo aj finančne náročné,
- niektoré rastliny rastú príliš pomaly alebo rýchlo odrastú z optimálnej dĺžky,
- zaberie viac miesta než klasický plot,
- prestarnuté dreviny živého plota môžu byť nebezpečné (padať, práchnivieť, byť napadnuté škodcami a podobne).
Aké rastliny sú na živý plot vhodné?
Prírodný plot sa najčastejšie vysádza z drevín, ako sú listnaté vtáčie zoby, dráče, hraby, hlohy, javory a buky alebo ihličnaté tisy a tuje. Záleží na niekoľkých faktoroch:
- či chcete hranicu pozemku vysadiť listnatými, alebo ihličnatými drevinami (listnaté na zimu opadajú a bude cez ne viac vidieť),
- aký máte v záhrade typ pôdy,
- aké ďalšie podmienky sú v záhrade (nadmorská výška, svetová strana),
- ako rýchlo chcete, aby plot rástol.
O výbere rastlín a ich potrebách sa ideálne vždy poraďte so záhradníkmi.
Ako založiť a starať sa o živý plot?
Namerajte si a vykolíkujte miesto, kde by mal živý plot byť. Medzi kolíky si natiahnite povrázok, nech dodržíte rovnú líniu. Okolo povrázka si pripravte cca 80 cm široký pruh, ktorý poctivo porýľujete a povyhadzujete z neho zeminu v hĺbke asi 50 cm. Nasypte doň kompost a môžete začať sadiť dreviny. Hustota záleží od konkrétnej rastliny, obvykle sa sadí 3 až 6 rastlín na meter. Nezabudnite (nielen) po vysadení poctivo zalievať.
Napríklad rastlinky tavoľníka sa sadia zhruba 45 cm od seba, vtáčieho zobu 30 cm od seba a tuje v trištvrtemetrovom až metrovom rozstupe.
Pravidelná údržba
Všetky rastliny, ktoré sa odporúčajú na výsadbu živého plota, veľmi dobre znášajú zastrihávanie a rezy, preto sa nemusíte báť, že by ste šetrnou údržbou rastlinky zlikvidovali. Už rastúce živé ploty stačí upraviť - zastrihnúť mladé nepravidelne rastúce výhony - raz až trikrát ročne (na jeseň alebo skoro na jar). Ak ste puntičkári, živým plotom neublíži ani pravidelný celoročný šetrný zostrih prerastajúcich vetvičiek. Obvykle platí, že ihličnaté ploty stačí zastrihnúť raz ročne, listnaté dvakrát až trikrát.
Ak plánujete výraznejšie zásahy (napríklad čiastočný rez), urobte ho v období vegetačného pokoja, keď je rastlina menej náchylná, teda od novembra do marca, ale keď nemrzne. V tomto období môžete robiť aj zalamovacie rezy - príliš vysoké ploty zrezať napríklad v polovici, aby sa opäť rozkošatili tam, kde už preredli a odrástli. Rany po väčších rezoch namažte antibakteriálnou masťou, nech vám kmene nezačnú zahnívať.
Nástroje na strihanie plota treba mať vždy ostré. Ak budete vetvičky pidlikať tupými nožnicami, môžete rastlinám spôsobiť hrdzu a ďalšie choroby.
Myslite na to, že základňa plota pri zemi okolo bázy rastlín by mala byť neustále o trošku širšia než vyššia časť plota (tvar mierneho ihlanu), aby mali všetky poschodia dostatočný prísun svetla.
Pozor na strihanie plota v čase vtáčieho hniezdenia. Ideálne sa tomu úplne vyhnite, nech môžu malí speváčikovia v pokoji vyletieť. Ak máte kvitnúci živý plot, určite ho nestrihajte na jar, aby ste neodstrihli násady na kvet.
Ako mať živý plot hustý a nepriechodný?
Rastlinami veľmi ťažko ochránite pozemok pred cudzími zvieratami a zaistíte bezpečie pred zlodejmi. Ak chcete rozdeliť záhradu na dve časti, potom budú dreviny stačiť. Ak však živým plotom vytvárate rozdelenie vášho pozemku od cudzieho priestranstva, odporúčame postaviť klasický plot (napríklad drevený alebo z pletiva, zváraných sietí alebo plotových panelov) a potom z vnútornej strany posadiť rastliny.
Čo na živý plot, keď nie dreviny?
Ak by ste chceli vysádzať skôr rastliny než dreviny, odporúčame nechať po drôtenom alebo drevenom plote ťahať popínavé rastliny, napríklad brečtany, liany, hrachory či zemolezy alebo okolo neho vysadiť bambus.
V niektorých záhradách uvidíte aj živý plot z mixu stromov, krov a kvetín. Nejde o klasický jednoradový vysoký plot, ale o pruh rastlín, ktoré sa rozrastú tak, že tvoria prirodzené rozdelenie pozemku. Pre také prípady sa hodí napríklad zlatý dážď, jazmín, tavoľník alebo hortenzia. Aby bola výsadba dokonale hustá a postupne počas celej sezóny kvitla, je ideálne mať odporúčanie a návrh od odborníka.
Záhradné živé ploty: Pridajte súkromie, znížte hluk a prilákajte divokú zver!
Tuja ako ideálna voľba pre živý plot
Živý plot možno definovať ako plot z rastlín, najčastejšie kríkovitých druhov. Okrem estetickej má živý plot aj množstvo funkčných úloh: poskytuje súkromie, čistí vzduch a zlepšuje mikroklímu (v lete dokáže znížiť teplotu o niekoľko stupňov), znižuje hluk a poskytuje ochranu pred vetrom. V porovnaní s drevenými plotmi, plastovými plotmi alebo kovovými plotmi sú živé ploty prirodzené, a preto lepšie zapadajú do zvyšku exteriéru. Výber vhodných rastlín, z ktorých si vypestujete živý plot, bude závisieť od viacerých faktorov: typu a kvality pôdy, slnečného svitu a miestnych klimatických podmienok.
Najčastejšou voľbou u nás sú tuje a vavrínovce, ale aj tisy, fotínie a ďalšie. Živý plot z tují je tradičnou voľbou už desaťročia. Tuja je vždyzelený druh ihličnanu ideálny na vytváranie pravidelných, „formálnych“ živých plotov. Keďže sa ľahko tvaruje strihom, je vhodná na vysoké aj nízke živé ploty. Väčšina druhov sa vyznačuje pyramídovým tvarom. Hlavným dôvodom popularity tují je ich rýchly rast. Ďalším dôvodom, prečo si ľudia vyberajú tuje na živé ploty, je ich odolnosť. Tento vždyzelený druh sa prispôsobí rôznym poveternostným podmienkam a vyhovujú mu veterné aj slnečné oblasti. Okrem toho, tuje nie sú zvlášť náročné na údržbu. Strihajú sa raz alebo dvakrát ročne na jar a/alebo na jeseň, v závislosti od toho, či si vyberiete voľne rastúci alebo prísne strihaný (pravidelný) živý plot.
Spomenieme aj estetiku tují. Existujú rôzne druhy tejto rastliny, ale väčšina z nich má zaujímavé tmavozelené listy. Najčastejšie sa sadí tuja smaragdová, a to jednak kvôli farbe listov (smaragdovo zelená), jednak kvôli jej charakteristickému pyramídovému tvaru. Aj keď nie je pravidelne strihaná, má pravidelný a krásny tvar so špičkou. Okrem tuje smaragdovej je obľúbená aj tuja stĺpovitá, ktorá rýchlo rastie a tvorí živý plot až do výšky 5 metrov. V hornej aj dolnej časti je táto tuja takmer rovnako široká, rastie rovnomerne na spodnej aj vrchnej časti. Na jeseň má o niečo svetlejší odtieň zelenej s nádychom žltej. Tuje stĺpovité sa vysádzajú na rovnakej vzdialenosti ako tuje smaragdové. Obľúbená je aj tuja guľovitá, ktorá, ako už názov napovedá, má prirodzene guľovitý tvar. Častejšie sa však používa na nízke živé ploty do 1,5 metra.
Tuja smaragdová môže dorásť až do výšky 3 - 5 metrov a šírky jedného metra. Tuje sa najčastejšie používajú na výsadbu v skupinách, zriedka sa kombinujú s inými druhmi. Počas horúcich letných dní treba dávať pozor, aby tuje nevyschli, potrebujú pravidelnú zálievku. Najlepšou možnosťou sú kvapkové systémy a automatické zavlažovacie systémy. Obzvlášť dôležité je zabezpečiť im výdatnú zálievku v prvých rokoch. Tuje treba prihnojiť na jar alebo na jeseň pomaly sa rozpustnými hnojivami. V priemere môžete očakávať, že tuja narastie asi o 30 centimetrov ročne.
Porovnanie s vavrínomcom lekárskym
Uviedli sme výhody tuje ako živého plota. Je však dôležité spomenúť aj nevýhody. Už samotný názov tejto rastliny je zaujímavý. Vavrínovec lekársky alebo po latinsky Prunus laurocerasus - jeho listy pripomínajú vavrínové (bobkové) listy, ktoré sú kožovité a lesklé, sýtozelené a zo spodnej strany bledozelené. Plody sú bobuľovité, tmavofialové, pripomínajú čerešne, ale nie sú jedlé. Vavrínovec kvitne v máji drobnými elegantnými bielymi kvetmi. Rovnako ako tuja sa často používa na vytvorenie živého plota kvôli svojmu rýchlemu rastu a širokým možnostiam rezu. Dobre znáša rez, ktorý sa zvyčajne vykonáva na jar. Obzvlášť dôležité je, aby sa vavrínovec v prvých rokoch po výsadbe prerezával, aby sa lepšie rozvetvil a vytvoril bujnú korunu. Vavrínovec sa strihá na výšku aj na šírku. Obzvlášť dôležité je orezávať najnižšie konáre, aby sa čo najviac rozvetvili. Okrem rýchleho rastu je vavrínovec známy aj svojou odolnosťou voči rôznym poveternostným podmienkam, dokonca aj extrémne nepriaznivým. Je mrazuvzdorný do -25 °C, znáša silný vietor a mestský smog, takže ho často možno vidieť v mestských oblastiach. Na rozdiel od tuje však neznáša neskoré mrazy. Vysádza sa skoro na jar alebo na jeseň, v rozstupoch asi 60 centimetrov. Odporúča sa vysadiť ho na slnečné stanovištia, hoci zvládne aj mierny tieň a polotieň, ale v tieni bude rásť pomalšie a jeho konáre budú dlhšie. Na slnečnom mieste bude vavrínovec kompaktný a hustý. Najlepšie sa mu bude dariť v dobre priepustnej, kyprej pôde s pH medzi 6,5 a 7,5.
Aká je teda lepšia voľba - tuja alebo vavrínovec?
Ak chcete čo najskôr získať hustý a vysoký živý plot, vavrínovec je lepším riešením vďaka rýchlejšiemu každoročnému rastu. Ak však chcete elegantný, formálny vždyzelený živý plot, ktorý nevyžaduje časté strihanie, lepšou voľbou je tuja. Niektoré druhy tejto rastliny ani netreba strihať a poskytujú dobré súkromie počas celého roka. Tuja je lepšou voľbou pre oblasti s častými neskorými mrazmi, pretože ich lepšie znáša.
Environmentálne aspekty živých plotov
Pohľad ekológov na živý plot je veľmi pozitívny. Vďaka výskumu Univerzity v Leeds, ktorý citoval aj prestížny žurnál Agriculture, Ecosystems & Environment, vieme, že vďaka živým plotom sa v pôde ukladá až o 40 percent viac uhlíka, čím je ich uhlíková stopa prakticky negatívna.
Tipy pre úspešnú výsadbu a starostlivosť
Pri nákupe výsadbového materiálu dbajte na druhovú a odrodovú zhodnosť jednotlivých rastlín. Niekedy sa z úsporných dôvodov kupujú len rezne alebo rastliny neznáme alebo neisté odrody. Šetrenie sa vzápätí môže vypomstiť. Z nejednotného alebo nekvalitného materiálu kvalitný plot nenarastie a časový interval, kedy zostáva záhrada obnažená, nemožno vrátiť.
Odrodu vyberáme tiež podľa konečnej výšky plotu. Tiež z tují môžeme zasadiť radu od nízkych deliacich plôtikov až po vysoké steny. Môžu byť voľne rastúce aj tvarované. Pri výbere odrody dôkladne zvážime, či plot budeme pravidelne silnejšie rezať, alebo len ľahko tvarovať, prípadne ho necháme voľne rastúce, iba s minimálnymi zásahmi.
Bohatá škála odrôd tují na trhu umožňuje pri vytváraní plotov veľkú variabilitu. Predtým sa najčastejšie vysádzala tuja západná (Thuja occidentalis) 'Malonyana', ktorá vyžadovala pravidelný rez, mala tendenciu opadávať a pri väčšej nádielke snehu sa rozťahovala. Pre ploty vo výške 1-2 m sa vo veľkej miere využíva aj odroda Wareana. Dnes radšej využívame pre strihané ploty napr rýchlo rastúci kultivar 'Brabant'. Obľúbená je tiež odroda 'Holmstrup'. Veľmi obľúbená je odroda Tuja Smaragd prirodzene rastie do kužeľovitého tvaru, je menej náročná na rez. Výborne sa hodí aj pre netvarované živé ploty. Používame ju na stredne vysoké a vysoké ploty, na slnko a do polotieňa, je nenáročná a výborne odoláva záťaži snehu. Obľúbená je tiež vďaka sviežej zelenej farbe.
Okrem radu odtieňov zelene sa tuje často pestujú aj v zlatistej farbe. Pri zostavovaní plotov z týchto odrôd však buďte obozretní. Ľahko tu "ruka uletí" a stena z farebných odrôd pôsobí neprirodzene, ťažko až rozhárane.
Záhradné živé ploty: Pridajte súkromie, znížte hluk a prilákajte divokú zver!
tags: #aka #tuja #je #najlepsia #na #zivy