Ako vybrať vhodné miesto na pestovanie pre úspešnú úrodu

Keď sa povie pestovanie, automaticky sa nám v hlave vytvorí predstava dedín, záhradiek pri rodinných domoch a polí. Len málokto sa pustí do pestovania kvetov, bylín a zeleniny v byte a v jeho bezprostrednom okolí. Pestovanie však nemusí byť obmedzené len na 2 - 3 rastlinky v kvetináči a dá sa rôznorodo skombinovať tak, aby ste dosiahli vysnívané pestovateľské úspechy. Dôležité je zachovať si počiatočné nadšenie a motiváciu a ísť na to postupne, krok po kroku.

Predtým, než sa do čohokoľvek pustíme, je dôležité poznať svoje „prečo“ - dôvod, pre ktorý to robíme a ktorý nás podrží vo chvíľach, keď sa nám skrátka nechce a strácame motiváciu. Dôvody na to, prečo začať so záhradkárčením v meste? Najlepšie je vždy nájsť si vlastné, ktoré budú dávať zmysel vám.

Prečo začať s pestovaním?

• Vypestujete si zeleninu aj vzťah k zdravej strave - Dnešná doba je charakteristická zrýchleným životným štýlom, stravovanie sa obmedzuje na rýchle zohriatie instantného jedla v mikrovlnke. A čo tak vybrať sa opačným smerom a zeleninu si najprv vypestovať? Pestovanie zeleniny určite ovplyvní aj váš pohľad na zdravé stavovanie.
• Oceníte rozdiel medzi domácim a kupovaným - Na vlastnej koži zažijete rozdiel medzi nadrozmernou zeleninou zo supermarketu bez vône, s minimálnou chuťou a vlastnou dopestovanou zeleninou bez chémie, plnej vône, šťavy a chuti.
• Naučíte deti niečo nové - Žijeme v dobe, keď deti brávame málo do prírody či na dedinu. Mnohé ani len netušia, odkiaľ zelenina pochádza a už vôbec nie to, že sa dá jednoducho vypestovať. Na balkóne teda síce nevysadíte zemiaky na celú zimu, avšak deti potešíte spoločným pestovateľským projektom, kedy si prejdú celým procesom od nákupu semienok či sadeníc cez zasadenie, polievanie a starostlivosť až po zber a konzumáciu.
• Naučíte seba niečo nové - Nie je to len o deťoch, tieto základné zručnosti chýbajú aj mnohým dospelým. Okrem samotného pestovania sa naučíte viac o mestskom pestovaní a o tom, ako čo najefektívnejšie využiť obmedzený priestor balkóna, strechy, terasy či komunitnej záhrady.
• Odreagujete sa - Relax po celom dni práce s počítačom neraz skončí ako celý večer pri telke, počítači alebo na mobile. Ako psychohygiena a odreagovanie pôsobí záhradkárčenie - manuálna práca, pri ktorej sa sústredíte len na to, čo práve robíte rukami, čím doprajete mozgu zaslúžený odpočinok.

Faktory ovplyvňujúce výber miesta a rastlín

Množstvo druhov rastlín, ktoré možno v meste dopestovať, závisí od vašich špecifických podmienok, teda koľko miesta pre ne môžete vyhradiť, na ktorú svetovú stranu máte orientovaný byt, balkón či komunitnú záhradku, či to, koľko času chcete do pestovania investovať.

1. Nájdite správne miesto: Slnko alebo tieň?

Pred výsadbou zistite, či rastliny uprednostňujú slnečné, polotieňové alebo tienisté miesto. Slnečné milovníčky, ako sú levanduľa, tymián, rozmarín, sviečkovec, mačinec alebo pačuli, budú chcieť pre seba získať čo najviac slnečného svetla. Nie je však tieň ako tieň a nie je slnko ako slnko. Z hľadiska stupňa slnečného žiarenia existuje viacero typov stanovíšť, od polotieňových cez zatienené pred slnkom až po úplne slnečné, čo sťažuje všeobecné kategorizovanie. Rastliny, ktorým sa darí v ľahkom alebo čiastočnom tieni, t. j. uprednostňujú striedanie slnka a tieňa počas dňa, by na miestach takmer bez svetla odumreli. Pred výsadbou zohľadnite aj to, či a ktoré rastliny sú mrazuvzdorné.

2. Ideálne obdobie na výsadbu

Pokiaľ ide o záhradu, pri výsadbe záhradných rastlín prichádzajú do úvahy najmä dve obdobia: jesenná výsadba od konca septembra do začiatku decembra a jarná výsadba od začiatku marca do konca apríla. Rozhodnutie, či sadiť na jar alebo na jeseň, závisí od druhu rastliny. Väčšina trvaliek a mrazuvzdorných záhradných rastlín a stromov sa môže zakoreniť o niečo lepšie, ak sa vysadí na jeseň. Je to preto, že pôda je na jeseň zvyčajne ešte príjemne teplá, takže rastliny môžu dobre zakoreniť. Dostatok vlahy zabezpečuje aj dážď. Pri jarných výsadbách musíte byť opatrnejší, pretože môže rýchlo nastať slnečné obdobie sucha a rastliny je potrebné primerane zalievať. Vďaka silne vyvinutému koreňovému systému už budú odolnejšie voči letnému suchu. Rastliny citlivé na mráz, ako napríklad levanduľa, broskyňa, hortenzia alebo ibištek, ktoré sú po celý rok buď v záhrade, alebo vonku vo vedre, prežijú svoju prvú zimu oveľa lepšie, ak sa vysadia na jar.

Typy rastlín a ich vplyv na načasovanie výsadby

Ak sa vyberiete do škôlok alebo špecializovaných predajní hľadať vhodné dreviny, živé ploty alebo kríky, skôr či neskôr narazíte na označenie voľnokoreňové alebo kontajnerové rastliny a rastliny s balom. Spôsob, akým záhradné rastliny rastú alebo sa "obaľujú", je naozaj dôležitým kritériom pre načasovanie výsadby.

• Voľnokoreňové rastliny sa predávajú bez zeminy pri koreňoch. Ich koreňový systém je preto citlivejší na mráz a vietor - preto sa odporúča vysádzať ich ihneď po zakúpení. Spravidla sa predávajú len od jesene do jari. Ideálny čas na výsadbu je jeseň.
• Kontajnerové rastliny (pestované v kvetináčoch) možno v zásade vysádzať počas celého roka. V závislosti od počasia a druhu rastliny je ideálne vysádzať črepníkové rastliny od januára do mája, pokiaľ nie je príliš teplo, a od konca augusta do decembra, pokiaľ pôda nie je zamrznutá. Výsadba v polovici leta je tiež možná, ale nesie so sebou riziká, pretože hrozí riziko vyschnutia v dôsledku letných horúčav. Uistite sa, že rastlina v kvetináči skutočne vyrástla a nebola doň zasadená neskôr.
• Rastliny s koreňovým balom majú koreňovú časť predávanú v hlinenom balíku, ktorý je zvyčajne držaný pohromade tkaninou. Rastliny, ktoré sa predávajú s balom, majú zvyčajne vyvinuté jemnejšie korene, a preto lepšie zakoreňujú. V prípade citlivejších druhov je často lepšie zvoliť rastlinu s koreňovým balom.

Na výsadbu semienok a priesad je ideálnym obdobím jar, najlepšie apríl, keď už nočné mrazy pomizli a je dostatočne teplo aj svetlo. Dlhšie a teplejšie dni sú aj skvelou motiváciou na to, vyjsť von, do záhrady, na balkón a nasadiť nejaké tie rastliny. To, čo chcete vysadiť, si naplánujte o mesiac - dva skôr. Nie všetky rastliny totiž pestujeme zo semienok a niektoré si treba zasiať už skôr, v interiéri, aby vás stihli do apríla vyrásť priesady. Pre lepšiu orientáciu v tom, kedy čo sadiť, je potrebné skontrolovať si kalendár záhradkára, resp. kalendár výsadby, v ktorých sú tieto obdobia uvedené.

Kalendár výsevu pre bežné rastliny

Načasovanie je polovica úspechu. Odpoveď závisí od dvoch vecí: od druhu rastliny a od toho, kedy plánujete vysadiť vonku. Väčšina záhradkárov na Slovensku počíta s výsadbou po “Troch zamrznutých” - teda okolo 15. mája. Od tohto dátumu odpočítavate dozadu:

Zakúpiť už dospelé rastliny sa oplatí najmä pri bylinkách, pri ktorých je pestovanie zo semienok náročné. Pozor, bylinky si kupujte skôr zo záhradníctva alebo trhoviska, nie zo supermarketu.

Tip pre skúsených: Mnoho pestovateľov robí chybu, že začne príliš skoro. Sadenice, ktoré čakajú na výsadbu príliš dlho v tesnom priestore, sa "prerastú" - sú vysoké, slabé a ťažko sa adaptujú po výsadbe. Radšej začni o týždeň neskôr než príliš skoro.

3. Optimálny základ: Pôda pre záhradné a nádobové rastliny

Hlavnými zložkami pôdy sú piesok, hlina a íl. Väčšina rastlín vo všeobecnosti uprednostňuje "zlatý stred" s vyváženým pomerom piesku a ílu. Väčšina typov záhradnej pôdy je vhodná pre širokú škálu rastlín. Ak však pôda obsahuje veľa hliny a málo piesku, nazýva sa ťažká pôda; ak prevláda piesok, nazýva sa ľahká pôda. Tieto typy pôdy nie sú optimálne pre všetky rastliny.

Typy pôdy a ich vlastnosti:

• Piesčitá pôda - dobre prepúšťa vodu a je ľahká. Jej nevýhodou je, že rýchlo vysychá a jej schopnosť zadržiavať živiny a vodu je slabá.
• Hlinitá pôda je veľmi dobrá na pestovanie rastlín. Skladá sa z jednej tretine piesku, spraše a ílu. Na rozdiel od piesčitej pôdy dobre zadržuje vodu aj živiny.
• Ílovitá pôda je zo všetkých pôd najvhodnejšia. Nie len, že skvelo zadržiava vodu a živiny, ale sa aj veľmi ľahko utláča. Ale aj ona má svoje nevýhody. Ak to preženieme s polievaním alebo často a intenzívne prší, voda sa v pôde veľmi dlho drží, čo môže viesť k zahynutiu rastlín.

Najlepšia varianta je piesočnato-hlinitá pôda až hlinitá zemina, samozrejme bez zbytočných hrúd, s dostatočným množstvom humusu a priepustnosti. Má veľmi dobrú schopnosť na uchovanie vlahy a ílovej zložky.

Upozornenie: Vplyv má aj hodnota pH pôdy. Väčšine záhradných rastlín vyhovuje neutrálna hodnota pH medzi 5,5 a 6,5. Existujú však aj rastliny, tzv. rašelinníky, ako sú čučoriedky, brusnice, rododendrony a azalky, ktorým sa darí len v kyslej pôde s hodnotou pH nižšou ako 5,5.

Hlavným problémom pri rastlinách v kvetináčoch je zamokrenie - kvôli obmedzenému priestoru môže ľahko dôjsť k neúmyselnému premokreniu. Drenážna vrstva ako spodná vrstva nádoby účinne zabraňuje zamokreniu a hnilobe koreňov. Potom vyberte špeciálnu, vysokokvalitnú zeminu pre nádobové rastliny, ktorá vyhovuje špecifickým potrebám rastliny. Vo všeobecnosti platí, že univerzálna zemina, ako napríklad COMPO SANA® Substrát pre muškátové a balkónové rastliny, je vhodná pre širokú škálu balkónových a vedrových rastlín.

4. Príprava pôdy

Príprava pôdy je veľmi dôležitá. Ak si nie ste istí, či pôda na vašej budúcej záhrade má dostatok živín pre rastliny, kríky a stromy, môžete si urobiť jednoduchý test, ktorým si to overíte. Tento PH test si môžete zakúpiť v záhradných centrách alebo hobby obchodoch. Terén záhrady by ste mali pre začiatok pripraviť, čo znamená, žeby ste mali z pôdy odstrániť burinu, preorať ju a pridať do nej kompost alebo rašelinu. Burina, nie len, že zatieni krásu našich rastlín, ale ich aj pripraví o vlahu a živiny. Preoranie spôsobuje, že sa pôda uvoľní. Tento spôsob je rozumné urobiť než sa vrhnete do vytrhávania buriny. Hĺbka preorania by mala byť zhruba 20 centimetrov. Vhodnou náhradou za kompost či rašelinu a zároveň zdrojom živín sú organické hnojivá. Následne pôdu vyrovnajte a utlačte, aby bola pripravená na výsadbu rastlín. Kvalitne pripravená pôda je základ, na ktorom stojí chod celej záhrady. Preto je nutné tento krok zopakovať. Samotná príprava môže zabrať aj niekoľko týždňov, preto ak chcete, aby vašej záhrade darilo, dajte si na tom naozaj záležať a neponáhľajte sa.

5. Príprava rastlín na výsadbu

Aby sa rastliny v záhrade a kvetináčoch dobre zakorenili, je dôležité ich pred výsadbou riadne pripraviť. Odporúčame vám, aby ste voľnokoreňové rastliny umiestnili na niekoľko hodín vopred do vedra s vodou, aby korene mohli absorbovať dostatok vlhkosti. Ak sa nechystáte voľnokoreňové rastliny vysadiť hneď po zakúpení, najlepšie je zabaliť ich do vlhkej látky. Taktiež koreňový bal rastlín, ktoré ste kúpili v nádobe alebo s balom, pred vysadením na niekoľko minút namočte do vody.

6. Plánovanie rozmiestnenia: Dôležitosť rozostupov

Vzdialenosti, ktoré by ste mali dodržiavať pri výsadbe v záhrade, v podstate závisia od typu rastliny, jej veľkosti a spôsobu rastu. Čím je rastlina väčšia, tým viac priestoru bude potrebovať. Preto je dôležité poskytnúť záhradným rastlinám na záhone dostatočné rozostupy, aby nerástli príliš blízko pri sebe.

Okrem toho malé rozostupy môžu podporiť šírenie chorôb - v obmedzenom priestore horšie cirkuluje vzduch, takže sa napríklad huby môžu rýchlo šíriť a infikovať susedov v záhone. Zároveň si rastliny vysadené príliš blízko seba môžu navzájom brať svetlo, živiny a vodu. Dominantnejší a silnejší susedia môžu dokonca jednotlivé rastliny úplne vytlačiť.

Problémom však môže byť aj príliš riedka výsadba, pretože veľké voľné plochy v záhone umožňujú rýchlejšie šírenie burín medzi rastlinami.

Rozostupy pri výsadbe do nádob

Aby sa vaše nádobové rastliny cítili pohodlne, mal by byť kvetináč aspoň o tri centimetre širší ako ten, v ktorom ste rastlinu kúpili. Ak chcete do veľkej nádoby zároveň zasadiť kvety, trvalky alebo trávy, správne usporiadanie je veľmi dôležité - nielen preto, aby sa rastlinám darilo, ale aj z estetických dôvodov! Väčšie rastliny preto umiestnite do stredu a menšie, nízko rastúce druhy okolo okraja vedra.

Pestovanie rastlín v meste

Možností a spôsobov pestovania v meste je neúrekom, preto hlavne v začiatkoch môžete mať pocit, že je toho na vás veľa a neviete, kde začať. Ak ste doteraz pestovali len málo alebo vôbec, vyberte si najprv menší počet rastlín, ktoré sú nenáročné na pestovanie. Po prvých pestovateľských úspechoch získate viac odvahy a odhodlania pre pestovanie ďalších, možno aj náročnejších rastlín. Pri výbere pestovaných plodín tiež siahnite po tých, ktoré obľubujete.

Pestovanie v nádobách

Pestovanie rastlín v záhrade nemusí zahŕňať len sadenie kvetov a kríkov priamo do pôdy. Rovnako dobre ich možno vysádzať aj do kvetináčov, ktoré sú obzvlášť vhodné v prípadoch, keď má pôda nevhodné pH alebo je silne znečistená. Okrem toho kvetináče uľahčujú pestovanie druhov s odlišnými nárokmi na pH, zálievku či hnojenie než ostatné rastliny v záhrade.

• Kvetináče s odtokovým otvorom na prebytočnú vodu - Na pestovanie v záhrade by ste mali vždy vyberať kvetináče s otvorom na dne, ktorým môže odtekať prebytočná voda. V prípade preliatia tak voda jednoducho vytečie z nádoby do pôdy pod ňou. Rastliny sú tak lepšie chránené pred chybami začínajúcich záhradkárov či nečakanými lejakmi, pred ktorými nestihnete nádoby ukryť.
• Svetlé kvetináče na slnečné miesta - Pestovanie záhradných rastlín v kvetináčoch prináša riziko prehrievania pôdy, v ktorej sú vysadené. Nádoba absorbuje slnečné lúče a odovzdáva teplo substrátu, čím sa rastliny v nádobách prehrievajú rýchlejšie než tie vysadené priamo v pôde. Ako chrániť výsadbu pred nadmerným teplom? V prvom rade by mali mať kvetináče bielu alebo inú veľmi svetlú farbu. Je to dôležité najmä pri druhoch, ktoré vyžadujú teplé a slnečné stanovištia. Najlepšou voľbou sú nádoby vyrobené z prírodných materiálov. Tie z plastu sťažujú výmenu plynov a odparovanie vody, čo vedie k horším podmienkam na rast a obmedzenému príjmu živín.
• Závesné kvetináče na terasu a do altánku - Pestovanie záhradných rastlín v kvetináčoch neznamená len sadenie do stojacich črepníkov alebo truhlíkov. Výsadby možno rovnako umiestniť do závesných kvetináčov - ide o krásne a praktické bytové doplnky a dekorácie do domu aj záhrady. Takéto nádoby pôsobia elegantne na terasách a balkónoch, ktoré sú upravené ako oddychové zóny. Závesné kvety, jahody či lesné jahody dodávajú priestoru farbu a príjemnú vôňu. Okrem toho tieto kvetináče šetria miesto, keďže sa dajú ľahko zavesiť pod strop alebo na zábradlie balkóna či terasy. Osvedčujú sa najmä pri pestovaní druhov ako petúnia, begónia, brečtan alebo popínavá jahoda. Vďaka nim sa zeleň dostane aj na miesta s malou plochou.

Vertikálne pestovanie

Ak máte priestoru menej, zvážte vertikálne pestovanie. Pri tomto spôsobe pestovania sa rastliny pestujú vertikálne nad sebou uchytené na stene. Na jednom priestore tak vypestujete omnoho viac rastlín, od šalátov, reďkoviek až po paradajky či hrášok - v závislostí od toho, koľko priestoru im dáte. Obdobným spôsobom je pestovanie v závesných nádobách, ktoré sa často používa najmä na balkónoch a terasách.

Pestovanie v interiéri

Trocha zelene dokáže úplne zmeniť atmosféru v miestnosti - doslova jej vdýchne nový život. Je to hádam najjednoduchší spôsob, ako dopriať svojej domácnosti nový impulz bez toho, aby ste museli nakupovať drahé dekorácie, maľovať alebo meniť nábytok. Izbovým rastlinám sa môže dariť v každej miestnosti.

• Balkón je pre mnohých z nás jedinou alternatívou záhradky, preto sa na ňom poriadne vybláznite. Balkón je miesto na experimentovanie, ktoré vám uľahčia kompletné pestovacie sety. Nájdete v nich všetko potrebné na založenie vlastnej záhradky aj keď bývate v byte.
• V obývačke sa „premelie“ najviac ľudí, preto si do tejto miestnosti vyberajte výrazné solitérne rastliny. Môžu byť mohutnejšie, ako napríklad obľúbené monstery. Skvelo sa hodia do kúta blízko pri okne. Na parapetných doskách zase pekne vyniknú begónie a do knižnice sa hodia rôzne kaktusy a sukulenty, pretože sú menej náročné na starostlivosť a zalievanie. Obývačky sú väčšinou miestnosťami plnými svetla, preto je výber vhodných rastlín naozaj široký.
• Kuchyňa je považovaná za miestnosť so zvýšenou vlhkosťou, aj keď samozrejme nie natoľko, ako kúpeľňa. Často v nej však vzniká para a kvetom hrozia plesne, ak nie sú určené práve do takéhoto prostredia. Na kuchynské okno alebo linku sa najviac hodia bylinky, nezabudnite ich však pravidelne dopĺňať hnojivami Biobizz, ktoré sú vhodné pre úžitkové i okrasné rastliny.
• Spálňa má byť miestom, v ktorom si najlepšie odpočinieme a troška zelene ešte viac vylepší pokojnú atmosféru. Rastliny totiž dokážu zlepšovať náladu, uľavujú od stresu a vedia odfiltrovať toxíny. Ľudovo povedané - čistia vzduch. Do spálne sa hodia také, ktoré nevyžadujú veľa svetla, keďže sú tieto miestnosti často orientované na východ. Zároveň by ich nemalo byť priveľa. Jeden až dva kvetináče sú v spálni úplne postačujúce.
• Kúpeľňa má úplne inú klímu ako miestnosti vo zvyšku domácnosti. Často sa v nej mení teplota, je v nej veľmi vlhko a preto sa do nej najviac hodia tropické rastliny. Je v tom však jeden háčik - kúpeľne majú veľmi malé alebo úplne žiadne okná. Nedostatok svetla a vlhké prostredie praje rastu plesní.
• Do detských izieb je dobré vyberať pestrejšie rastliny, napríklad také, ktoré majú do fialova zafarbené listy alebo často kvitnú. V tejto miestnosti myslite najmä na stabilitu kvetináča a aby sa deti pri jeho prípadnom prevrhnutí nezranili. Do detskej izby sa určite nehodia kaktusy ani rastliny, ktoré majú jedovaté listy.

Výber rastlín

Výber rastlín by sa mal odvíjať od vašich preferencií, priestorových možností, náročnosti pestovania, orientácie vašej záhrady a potrieb rastliny, čo sa týka tepla, svetla, vlahy a hnojiva. Ak ste v tejto oblasti začiatočník, bude pre vás jednoduchšia práca so sadenicami. Výsadzba zo semien je časovo náročnejšia.

Medzi menej náročné ovocie a zeleninu, ktoré sa oplatí v začiatkoch skúsiť, patria paradajky a paprika. Obom sa dobre darí na teplom a slnečnom mieste v závetrí s dostatkom vlahy. K paradajkám môžete zapichnúť tyč, po ktorej sa budú šplhať a ktorá ich bude podopierať. Skvelou voľbou je aj koreňová zelenina, mrkva a petržlen, pri ktorých nezabudnite vyberať dostatočne hlboké nádoby, aby mali priestor pre rast. Mrkva a petržlen rastú dobre v kombinácii s cibuľou, ku ktorej môžete vysadiť aj ďalšie cibuľoviny ako cesnak a pažítka. Z jednoduchých rastlín, ktoré sú vhodné na priamy konzum, sú výborné aj reďkovky či žerucha. Na rast je nenáročný aj šalát a jeho rôzne odrody, rukola či špenát.

Z bylín si vždy overte, ktoré z nich je možné pestovať v jednej nádobe a ktoré sa spolu nehodia. Osobitne nasaďte mätu a medovku, ktoré sa rozpínajú a zaberajú veľa miesta. Spolu môžete nasadiť bazalku, tymian, rozmarín, oregano či majorán. Ďalšou vhodnou kombináciou je pažítka, petržlen, šalvia a koriander. Ligurček sa rozpína a môže narásť do väčších rozmerov, no je silne aromatický, čo pôsobí odpudivo proti škodcom.

Najčastejšie pestovaným ovocím, ktoré zvládnu aj začiatočníci, sú jahody. Doprajte im však dostatok miesta, aby ste mali aj dostatok úrody, a nezabudnite ich vyplievať, inak vám záhon zarastie. Pomedzi zeleninové nádoby je vhodné vysadiť aj kvetinové. Pestrofarebné kvety prilákajú opeľujúci hmyz, skrášlia vám záhradku a potešia príjemnou vôňou, ktorá v niektorých prípadoch môže pôsobiť odpudivo proti škodcom. Medzi takéto rastliny patrí známy aksamietnik, ale aj nechtík či kapucínka, no do výsadby sa vám bude hodiť aj muškát či rozchodník.

tags: #ake #miesto #vybrat #na #pestovanie

Populárne príspevky:

• Rozmanitá kvetina veternica
• Recept na Slaný Kvet
• Ako pestovať kaktusy
• aká je cena ruží
• vhodné ihličnaté dreviny do valovcov