Ako správne odstrihnúť a rozmnožovať kaktus: Podrobný návod
Kaktusy sú suchomilné rastliny patriace do čeľade Cactaceae, prispôsobené dlhým obdobiam sucha v podmienkach púšte. Sú oveľa menej náročné na pestovanie, ako si väčšina ľudí predstavuje. Čím menej sa človek o kaktus stará, tým menej mu ubližuje a tým lepšie rastlina rastie. Prehnaná starostlivosť im škodí, ľudia im mnohokrát vytvoria také podmienky, ktoré majú pre rastlinu fatálne následky.
Pestovanie kaktusov a sukulentov je nielen esteticky príťažlivé, ale aj uspokojivé, pretože tieto rastliny vyžadujú len minimálnu starostlivosť. Tento návod sa zameriava na všetky dôležité aspekty pestovania, starostlivosti, rozmnožovania a ochrany pred škodcami.
Základná starostlivosť o kaktusy a sukulenty
Kaktusy pochádzajú prevažne z oblasti Mexika, USA a z niektorých krajín Južnej Ameriky (Argentína, Bolívia, Uruguaj, Čile). V týchto oblastiach majú iné podmienky pre svoj rast (svetlo, teplo, voda) ako u nás. Aby sme v pestovaní uspeli, musíme sa snažiť čo najviac napodobniť podmienky v ich pôvodnom prírodnom prostredí. Kaktusy majú dve základné fázy, rastovú (jar-leto-jeseň) a odpočinkovú (zima) s rôznymi požiadavkami na svetlo, teplo a vodu.
Svetlo
Kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac svetla počas celého roku. Preto ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa najviac slnka (južné okno, prípadne JV, JZ). V ich domovine je slnečné žiarenie násobne intenzívnejšie ako u nás, preto im doprajeme slniečka čo najviac. Ak ich v zime zimujeme v tme, na jar ich musíme zatieniť, aby ich ostré jarné slnko nepopálilo a nepoškodilo. Ako tienidlo sa používajú noviny, sieť na tienenie rastlín, sieť proti vtákom, zabielené sklo alebo plast, čokoľvek, čo rozptýli prudké priame slnečné žiarenie. Po cca dvoch týždňoch tienidlo odstránime.
Teplo
Kaktusy a iné sukulenty vyžadujú čo najviac tepla počas rastovej sezóny (od apríla do septembra). Platí priama úmera, čím viac tepla, tým viac svetla. Počas zimnej oddychovej fázy (október až marec) ich umiestňujeme na miesta, kde je počas dňa svetlo a ideálne aspoň 8-12 °C (garáž, pivnica, nevykurovaná miestnosť). Zimovať ich môžeme aj v úplnej tme, avšak musíme dodržať nízku teplotu cca 7-8°C. V zime sa mierne zvraštia a zvädnú (zatiahnu sa do zeme). Na jar sa opäť prebudia a pokračujú v raste. Kaktusy neprežijú dlhodobé zníženie teploty pod 5°C, akýkoľvek aj krátkodobý mráz väčšinu z nich spoľahlivo zlikviduje.
Voda
S vodou treba šetriť, pretože kaktusy a sukulenty s ňou vedia dobre hospodáriť. Kaktusy sú prispôsobené na prežitie v suchých podmienkach a zadržiavajú si vodu. Polievajte ich až vtedy, keď je pôda úplne suchá. To môže byť každých 7 až 14 dní, v závislosti od prostredia. Polievame ich len raz za 3 až 4 týždne. Na polievanie je najvhodnejšia dažďová (mäkká) voda. Zálievka v stanovený deň musí byť hojná a substrát musí byť kompletne premočený. Potom nasleduje obdobie sucha, preschnutie substrátu.
Počas zimovania v októbri až marci kaktusy a sukulenty nepolievame vôbec - ani kvapku vody. Ak im dáme vodu, prebudíme ich k rastu a začnú sa vyťahovať a blednúť kvôli nedostatku svetla. Poliatie rastlín pri nízkej teplote v zime znamená takisto úhyn rastliny. Preto kaktusy v zime nepolievame, pol roka bez vody hravo vydržia. Sukulentné rastliny, spravidla s listami, môžeme v zime poliať, 1-2x mesačne, podľa druhu. Naposledy zalievajte koncom septembra a do konca októbra nechajte rastliny na letnom stanovišti úplne vyschnúť. Kaktusy zimujte vo svetlých priestoroch pri teplote 5 až 15 °C bez kvapky vody počas celej zimy.
Substrát
Pôda pre kaktusy a sukulenty by mala byť ľahká, dobre priepustná a schopná odvádzať nadbytočnú vodu. Substrát môžeme zakúpiť, alebo si pripraviť vlastný. V rovnakom objemovom pomere zmiešame piesok, drobný štrk (antuka, drobný keramzit, liapor, perlit, pemza) a záhradnú zem (najlepšia je z krtinca, v prípade núdze aj rašelina). Na spodok kvetináča dáme 1-2 cm drenážnu vrstvu (štrk, keramzit).
Hnojenie
Hnojenie nie je pre sukulenty a kaktusy nevyhnutné, ale ak chcete podporiť ich rast, môžete použiť špeciálne hnojivá pre sukulenty. Najlepšie je hnojiť rastliny počas obdobia ich aktívneho rastu (jar a leto). Používajte hnojivá s nižším obsahom dusíka.
Presádzanie
Kaktusy a sukulenty by ste mali presádzať každé 1-2 roky. Toto im poskytne čerstvý substrát a viac priestoru pre koreňový systém. Rastliny by sa mali presádzať vtedy, ak je priemer rastliny zhodný s kvetináčom, čo je približne raz za 2-3 roky. Nový kvetináč volíme tak, aby medzi telom rastliny a okrajom kvetináča bol 1-2 cm. Najvhodnejší čas na presádzanie rastlín je zimné obdobie alebo začiatok rastovej fázy. Po vytiahnutí z črepníka treba dať kaktus na 1 až 2 týždne do chládku na prievan, ktorý osuší a zacelí poškodené časti koreňového systému. Kaktus po presadení NIKDY nepolievame, necháme ho týždeň/dva v pokoji, aby sa zahojili drobné poškodenia koreňov. Polejeme ho až v čase rastu.
Ako a kedy presádzať sukulenty v 3 jednoduchých krokoch | Tipy pre začiatočníkov
Metódy rozmnožovania kaktusov
Kaktusy a sukulenty sa dajú rozmnožovať odrezkami, delením alebo semenami. Reprodukcia kaktusov doma najčastejšie nespôsobuje žiadne zvláštne ťažkosti. Tieto nenáročné rastliny oceňujú pestovatelia kvetov pre ich nenáročnosť na podmienky údržby a starostlivosti. Tiež nemajú špeciálne požiadavky na chov a pestovanie, takže aj neskúsený kvetinár sa s týmito úlohami dokáže vyrovnať.
Na reprodukciu týchto predstaviteľov exotickej flóry sa zvyčajne používajú:
- Semená
- Odrezky
- "Deti" (odnože)
- Očkovanie
Niektoré odrody kaktusov netvoria výhonky a môžu sa rozmnožovať iba odrezkami alebo výsevom semien. Najjednoduchšia a najobľúbenejšia metóda šľachtenia týchto exotických rastlín zahŕňa použitie "detských detí" alebo odnoží. V prirodzenom prostredí kaktusov sa ich reprodukcia "deťmi" uskutočňuje za účasti voľne žijúcich zvierat. Dokonca aj veľmi malé "mláďatá" kaktusov majú základy koreňov, ktoré im zabezpečujú rýchle prežitie, keď sa dostanú do mokrej a voľnej pôdy. Za priaznivých podmienok sa po krátkom čase z malého „dieťaťa“ vyvinie plnohodnotná dospelá rastlina.
Najvhodnejšie obdobia na rozmnožovanie
Najvhodnejšie obdobia na rozmnožovanie kaktusov výhonkami a odrezkami sú jar a leto. V týchto ročných obdobiach dostávajú rastliny dostatočné množstvo svetla a tepla a metabolické procesy v ich tkanivách sú najaktívnejšie. Najlepšie je začať množiť rastliny semenami v januári až februári. V tomto prípade budú mať mladé sadenice, ktoré sa liahnu zo semien, čas na jar zosilnieť. Vegetatívna kultivácia kaktusov zahŕňa použitie "detí" a odrezkov získaných zo silných zdravých rastlín. Tento spôsob chovu kaktusov sa môže uchýliť po celý rok. Najlepšie je však rozmnožovať rastliny „deťmi“ v období jar-leto.
Rozmnožovanie pomocou odrezkov
Ak si chcete vianočný kaktus rozmnožiť, môžete tak urobiť od januára až do marca po jeho odkvitnutí. Veľmi jednoducho sa dá množiť pomocou odrezkov, ktoré sa odoberajú zo zdravých a bohato olistených rastlín. Použiť sa dajú jednočlánkové odrezky, vhodnejšie sú aspoň trojčlánkové. Ideálny odrezok má mať tri až štyri články. Odstrihnite ho alebo odrežte.
Druhy kaktusov, ktoré netvoria výhonky, sa chovajú odrezkami. Pre túto metódu sú vhodné iba zdravé a dobre vyvinuté exempláre. V tomto prípade môžete získať životaschopný rez odrezaním hornej časti. Rezanie sa vykonáva nástrojom s ostrou čepeľou, vopred ošetrenou akýmkoľvek činidlom obsahujúcim alkohol. Dezinfikuje sa aj miesto rezu na rastline a odrezky.
Po spracovaní sadivového materiálu dezinfekčnými a stimulačnými liekmi sa na niekoľko (5-6) dní odstráni na suchom a tmavom mieste a upevní sa vo vzpriamenej polohe. Tento postup je potrebný, aby miesto rezu mohlo trochu vyschnúť. To je dôležitá podmienka prevencie hniloby. Výsadba odrezkov sa vykonáva rovnakým spôsobom ako výsadba "detí", mierne posypanie spodnej časti. Príliš dlhé odrezky sa upevňujú na drevenú alebo plastovú podložku. Odrezok je potrebné zasadiť do substrátu vertikálne. Optimálna teplota počas zakoreňovania je 20 - 22 °C. Odrezky priebežne postrekujte odstátou vodou. Po zakorenení a objavení sa nových výhonkov mladé rastliny presaďte do väčších črepníkov. Substrát udržiavajte mierne vlhký, nie premáčaný. Dajte pozor na chlad a prievan.
Príprava a výsadba "detí" (odnoží)
Na pestovanie kaktusov je vhodná pohodlná plastová nádoba dostatočnej šírky a hĺbky. Vzhľadom na to, že tieto rastliny majú veľmi silne vyvinutý koreňový systém, malé a malé nádoby im nebudú fungovať. Na dne vybranej nádoby je potrebné urobiť otvory na odtok vody. Do tejto zmesi sa ako drenážne prvky pridávajú drvené drevené uhlie a/alebo jemné frakcie peny. Drenáž by sa mala naliať aj na dno nádoby, v ktorej sa bude výhonok pestovať. Ako drenáž tu môžete použiť drvenú keramzitu, tehlové štiepky alebo kamienky.
Po príprave všetkého, čo potrebujete, by ste mali starostlivo preskúmať darcovskú rastlinu a starostlivo od nej oddeliť najväčšie a najsilnejšie výhonky. V niektorých prípadoch, keď "dieťa" nemá korene a je pevne pripevnené k materskej rastline, je odrezané ostrou čepeľou. Potom sa miesta rezu ošetria práškom s aktívnym uhlím a samotný proces sa na pár dní umiestni na tmavé miesto. Keď miesto rezu trochu vyschne, začnú vysádzať prívesok. Pred výsadbou sa v povrchu substrátu urobí plytký otvor a tam sa „dieťa“ umiestni rezom nadol. V tomto prípade nie je potrebné kopať do výhonku bez koreňov. Ak má „dieťa“ koreňové základy, opatrne sa narovnajú tenkou tyčinkou, korene sa jemne posypú pieskom alebo vermikulitom a pôda sa jemne pritlačí, čím sa proces upevní v stabilnej polohe. Korene by nemali byť silne zakryté, inak sa nebudú môcť plne rozvinúť. Nádoba s "deťmi" po transplantácii by sa mala odstrániť 2-3 dni na tmavom mieste.
Rozmnožovanie pomocou semien
Chov kaktusov je tiež uskutočniteľný osivom. Napriek tomu, že táto metóda je plná určitých ťažkostí, kvetinári sa k nej často uchyľujú. Metóda semien umožňuje milovníkom kaktusov ľahko experimentovať so sadivovým materiálom nových a málo známych odrôd a získať jedinečné exempláre do svojej zbierky. Zároveň medzi nevýhody tejto metódy patrí nízka produktivita, ktorá sa prejavuje v slabom klíčení sadeníc.
Na chov kaktusov so semenami potrebujete kvalitný a životaschopný sadivový materiál. Ak chcete vyklíčiť semená týchto exotických rastlín, musíte urobiť nasledovné:
- V predvečer siatia by mali byť semená namočené vo vode na jeden deň.
- Po namočení namočte semená na 10 minút do roztoku manganistanu draselného.
- Po spracovaní vysušte sadivový materiál a začnite siať.
Pred sejbou je potrebné pripraviť sypkú a ľahkú pôdnu zmes pozostávajúcu z úrodnej pôdy, trávnika, hrubého piesku a drveného dreveného uhlia. Výsledný substrát sa naleje cez drenážnu vrstvu položenú na dne výsadbovej nádrže. Potom sa nádoba naplnená substrátom umiestni do misky s vodou. To umožní navlhčiť spodné vrstvy substrátu a poskytnúť semenám vlhkosť potrebnú na klíčenie. Výsev semien sa vykonáva v plytkých drážkach alebo sa jednoducho položí na povrch substrátu. Semená nemusíte zasypávať ani vtláčať do substrátu. Je dôležité zabezpečiť, aby teplota v miestnosti, kde kaktusové semená klíčia, bola stabilná na úrovni + 25-30 °. Rýchlosť klíčenia sadivového materiálu závisí od druhových vlastností a odrody rastlín. Semená niektorých druhov kaktusov - napríklad astrofytov - vyklíčia v priebehu niekoľkých dní po zasiatí, iné (najmä opuncie) - po niekoľkých týždňoch. Keď sadenice dorastú do veľkosti hrášku, mali by byť vysadené v samostatných kvetináčoch.
Štepenie kaktusov
Očkovanie sa považuje za jednu z časovo najnáročnejších a najťažších metód chovu kaktusov, ku ktorej sa v extrémnych prípadoch uchyľuje. Zvyčajne sa táto metóda používa, keď je potrebné stimulovať vývoj a kvitnutie rastliny, je potrebný nový hybrid alebo na záchranu chátrajúcej rastliny. Najvhodnejším obdobím na tento postup je obdobie jari-leto, keď sú rastliny v štádiu aktívneho vývoja.
Podstatou metódy štepenia je splynutie dvoch častí rôznych rastlín. Časť, na ktorú je naštepený orezaný fragment inej rastliny, sa nazýva zásoba. Implantovaná časť sa zase nazýva vrúbeľ. Kaktus, na ktorý budeme vrúbľovať, sa nazýva podložka. Podložka by mala byť v čase vrúbľovania v raste, dobre napitá, poliata najlepšie dva tri dni pred vrúbľovaním.
V predvečer procedúry by mala byť zásoba dobre napojená. Ďalej si musíte pripraviť ostrý nôž alebo skalpel. Ak chcete vykonať štepenie, mali by ste odrezať apikálnu časť rastliny, ktorá funguje ako zásoba. Z inej rastliny je potrebné vziať aj vrchol, ktorý sa použije ako vrúble. Čistota práce je absolútny faktor úspechu pri vrúbľovaní, rovnako ako pri výseve semien kaktusov.
Najskôr liehom navlhčíme gázový štvorček a vydezinfikujeme žiletku. Potom zoberieme podložku a zhruba v polovici urobíme čo najviac vodorovný rez. V polovici režeme preto, aby vrchná odrezaná časť podložky mala silu zahojiť ranu, zakoreniť a znova sa mohla použiť ako podložka v budúcnosti. Ak sa nám rez nepodarí viesť na jedenkrát, prípadne rovno, nevadí, ešte to môžeme v ďalších krokoch napraviť. Po odrezaní vrchnej časti zrežeme šikmo rebrá. Toto má dva dôvody, prvý je že sa tesne pod vrúbľom nebudú tvoriť odnože z podložky, ktoré by mohli vrúbeľ odtlačiť, resp. by rástli namiesto neho.
Po šikmom orezaní hornej časti rebier na podložke sa budeme venovať vrúbľu. Odrežeme odnož, resp. zoberieme kaktus, ktorý chceme navrúbľovať. Nôž/žiletku znova vydenzifikujeme. Odrežeme jeho spodnú časť, pričom režeme tak, aby nám zostala väčšia časť, ktorú neskôr dáme na podložku. Skontrolujeme vrúbeľ, či má miesto rezu čisté, bez škvŕn. Ak v mieste rezu zbadáme oranžové, či hnedé škvrny, režeme dovtedy kým je rez čistý bez škvŕn.
Znovu zoberieme podložku a teraz sa snažíme urobiť asi 1-2-3 milimetre tenký rez, ktorým vyrovnáme reznú plochu pred umiestnením vrúbľa. Podložka aj vrúbeľ majú kúsok od stredu v mieste rezu menšiu kružnicu, spravidla inej farby ako zvyšok pletiva. Táto kružnica sú cievne zväzky, ktorými prúdia od koreňov živiny do rastového vrcholu. Cieľom vrúbľovania je prepojiť tieto zásobovacie cesty medzi podložkou a vrúbľom. V ideálnom prípade, ktorý je ale málokedy, sa kružnice dokonale spoja. Väčšinou sa však vrúbeľ umiestni tak, že sa aspoň v dvoch bodoch pretnú jeho cievne zväzky s podložkou.
Po položení vrúbľa na podložku tento mierne pritlačíme, čím vytlačíme spod vrúbľa vzduch a vytekajúce šťavy vrúbeľ mierne prilepia. Vrúbeľ potom zafixujeme niekoľkými gumičkami podľa veľkosti vrúbľa a jeho pevnosti. Keď sme zvládli zafixovanie gumičkami, navrúbľovaný kaktus dáme na suché a tienisté miesto mimo dosahu priameho slnečného žiarenia. Niektorí kaktusári zvyknú reznú plochu na podložke po umiestnení a zafixovaní vrúbľa ešte posypať vrstvou hliníkového či uhlíkového prášku ako prevenciu pred rôznymi chorobami. Vrchné časti podložiek upravíme šikmým zrezaním rebier a pripravíme ich na namočenie do práškového stimulátora zakoreňovania. Navrúbľovaný kaktus po zhruba desiatich dňoch až dvoch týždňoch môžeme vrátiť na pôvodné miesto, kde sme ho dovtedy pestovali. Gumičky odstránime alebo ich necháme na kaktuse a neskôr ich zlikviduje slnečné UV žiarenie a roztrhne ich intenzívny rast vrúbľa. Ak sa nám vrúbľovanie podarilo, po zhruba jednom - dvoch týždňoch bude vrúbeľ pevný, bude v raste a na jeho rastovom vrchole sa budú objavovať nové tŕne. Vrúbľovaním dokážeme urýchliť rast pomalých druhov kaktusov. Nezabudnite, že po navrúbľovaní pestujete, polievate a hnojíte podložku, ktorá plní pre vrúbeľ funkciu náhradných koreňov. Podložka zvládne aj pestovateľské prešľapy, ako častejšie poliatie alebo dlhšie sucho.