Pestovanie hlivy ustricovej: Od klátikov po vrecká
Hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus) je drevokazná huba, ktorá sa prirodzene vyskytuje na dreve listnatých stromov. Vďaka svojim výnimočným nutričným a liečivým vlastnostiam sa stala obľúbenou nielen v kuchyni, ale aj v domácom pestovaní. Je to nenáročná plodina, ktorú si môžete vypestovať sami, či už na drevených klátoch v záhrade, alebo v pohodlí domova v substrátových vreciach či dokonca PET fľašiach.
Hliva ustricovitá je známa svojou nízkou kalorickou hodnotou (len 45 kalórií na 100 g plodníc) a zároveň vysokým obsahom bielkovín (3,5 až 5 %), ktoré sa svojím zložením viac podobajú hodnotnej zelenine. Okrem toho je bohatá na minerálne látky (asi 10 % zo sušiny), vitamíny skupiny B (najmä B2 a B12), vitamín C, a tiež na biologicky aktívne látky, ako sú kyselina škoricová, vanilínová a kumarová. Je tiež cenným zdrojom vlákniny.
Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.
Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok. Je to asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú.
Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúranie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. “zlého” LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu “dobrého” HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imnunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.
Hliva ustricovitá obsahuje antioxidanty, ako sú polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú tak oxidačný stres v tele. To môže viesť k ochrane buniek pred poškodením, zníženiu zápalov a zníženiu rizika vzniku rôznych chorôb, vrátane srdcových ochorení a rakoviny.
Hliva ustricovitá je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice.
Spôsoby pestovania hlivy
Hliva ustricovitá je drevokazná huba a vyskytuje sa u nás voľne v prírode. Plodnice môžeme nájsť v októbri a novembri, niekedy aj v apríli. Z toho vyplýva, že je pomerne chladnomilná. Pri umelom pestovaní ju v teplom letnom období plnohodnotne nahradíme hlivou pľúcnou (Pleurotus pulmonarius) alebo hlivou miskovitou (Pleurotus cornucopiae).
Hliva ustricovitá sa dá pestovať viacerými spôsobmi. Najčastejšie sa pestuje na slame vo vreciach, na drevených klátoch, ale aj v PET fľašiach či iných nádobách.
1. Pestovanie na drevených klátoch
Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 15 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta.
Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch.
Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia. Môže ním byť v najjednoduchšom prípade uzavreté vrece z polyetylénu, umiestnené na tienistom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici, ale aj v tieni stromov alebo chaty. Môžeme ich však vložiť aj do zemnej vlhkej jamy. Naočkované klátiky občas pokropíme vodou. Pre túto etapu prípravy je najvhodnejšia teplota v rozpätí 20 až 27 °C.
Koncom augusta klátiky prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a vsadíme 10-15 cm do pôdy, najlepšie do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované klátiky najlepšie rodia pri teplote okolo 15 °C a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Preto prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby okolitá pôda bola vlhká. Jej trávnatý povrch vytvára vhodnú mikroklímu.
Najkvalitnejšie plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Klátiky dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.
V prípade sucha ich striekajte vodou. Pestovateľ zdomácnených húb v záhrade je zvyknutý na ich celoročnú produktivitu.
2. Pestovanie na slame (vreciach)
Pri intenzívnom pestovaní hlivy ustricovej využívame iné ligno-celulózové materiály, najmä odpady, ako sú piliny, stružliny, kukuričné kôrovie, pšeničná slama. Technológia je trochu zložitejšia, vyžaduje si tepelné preparovanie substrátu a svetlú vetranú miestnosť s teplotou okolo 15 °C. Rodivosť je však veľmi skorá, intenzívnejšia, aj keď krátkodobá. Výťažnosť je však až 25 % zo sušiny substrátu.
Viacnásobným zopakovaním produkčného cyklu v tej istej miestnosti však dokážeme vytvoriť aj na malej ploche už veľmi slušnú produkciu.
Príprava substrátu
Pri intenzívnom pestovaní sa substrát, t.j. pšeničná slama alebo kukuričné kôrovie, najprv rozreže asi na centimetrové kúsky, navlhčí sa a preparuje sa pri teplote 100 °C niekoľko hodín. Pri zjednodušenom spôsobe pestovania sa slamené balíky namočia do horúcej vody alebo sa ňou dôkladne popolievajú a voda sa nechá odtiecť. Na druhý deň to zopakujeme.
Slama sa nechá vychladiť na 30 °C a balíky sa prenesú do miestnosti s teplotou 15 až 20 °C alebo v lete na tienisté miesto v záhrade a zabalia sa do fólie.
Podhubie rozdrobené na kúsky veľkosti orecha sa vpraví do celého objemu preparovanej slamy v balíku. Fólia, do ktorej je balík zabalený, sa na spodnej strane poprepichuje, aby sa prebytočná voda odviedla.
Proti priamemu svetlu balíky chránime zakrytím plachtou, slamou alebo zeminou. Za 6 týždňov slamu prerastie biele podhubie.
Z jari a na jeseň nám slama bude plodiť aj vonku na tienistom mieste. Stačí len fóliu odstrániť alebo aspoň narezať a balíky pyramidálne na seba nastavať a chrániť ich pred priamym svetlom a vysychaním. V miestnostiach s regulovateľnou teplotou tieto kultivácie môžeme robiť celoročne. Pripravené balíky substrátu rodia vo vlnách 1 až 3 mesiace.
Sterilizácia a očkovanie
Aby mala hliva ustricovitá k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním hlivy sterilizovať. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca. 30 min. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom.
Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti (ideálne v pripravenej kultivačnej miestnosti) s vydenzifikovanými povrchmi, pretože inak by mohla všetka vaša doterajšia práca vyjsť nazmar. Substrát je potrebné nechať po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani, mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek, takže ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu). Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5% z objemu substrátu.
Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami, či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši.
Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca. s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby.
Inkubácia a rast
Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní. Počas inkubácie hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) je potrebné v kultivačnej miestnosti udržiavať stabilnú teplotu 8 - 18 °C (iné druhy hlivy si vyžadujú iné teplotné podmienky - napr. hliva buková (Pleurotus pulmonarius) 15 až 25 °C a teplomilná hliva lievikovitá/miskovitá (Pleurotus cornucopiae), či hliva kráľovská (Pleurotus eryngii) 20 až 30 °C), vysokú vlhkosť vzduchu (75 - 80%), ktorú môžeme udržiavať poprašovaním kultivačnej miestnosti vodou a dostatočné vetranie.
Tip: Druh hlivy si môžete vyberať aj podľa jeho teplotných nárokov a ročného obdobia počas ktorého ich pestujete. Pre hlivu ustricovú je vhodnejšia jar a jeseň, zatiaľ čo teplomilnejším druhom bude viac vyhovovať leto.
Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca. 3. týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie a vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny a to je pre hubu signál, aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala.
Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok.
3. Pestovanie v PET fľašiach
Na začiatok si pripravte niekoľko veľkých, aspoň päťlitrových PET fliaš, z ktorých odrežete hornú časť. Na bokoch fľaše potom urobte malé dierky, ktoré poslúžia na ventiláciu. Ako substrát môžete použiť rôzne materiály, ako sú piliny, slama či kávová usadenina. Je dôležité substrát najprv sterilizovať, aby ste zabránili šíreniu nežiaducich mikroorganizmov - sterilizáciu môžete urobiť krátkym povarením substrátu vo vode alebo ohrevom v mikrovlnnej rúre.
Po vychladnutí sterilizovaného substrátu ho zmiešajte s mycéliom hlivy ustricovej. Mycélium sa dá bežne zakúpiť v záhradkárstvach alebo na internete a odporúčaný pomer je jedna časť mycélia na štyri časti substrátu.
Keď máte hotovú zmes substrátu a mycélia, vložte ju do PET fľaše a ponechajte niekoľko centimetrov voľného miesta pri vrchu. Zvyšnú odrezanú časť fľaše priložte späť na vrch a upevnite ju gumičkou. Pre zaistenie optimálnej vlhkosti, ktorá by mala byť okolo 80 - 90 %, zakryte fľašu plastovým vreckom. Na udržiavanie vlhkosti používajte rozprašovač s vodou a denne substrát jemne postriekajte, pričom sa uistite, že je vlhký, ale nie príliš mokrý.
Po niekoľkých dňoch sa v substráte objavia drobné biele výrastky, čo znamená, že hliva začína rásť. V tejto fáze odstráňte plastové vrecko a nechajte fľašu voľne odkrytú, aby mala huba dostatok priestoru na rast. Úrodu môžete očakávať dvakrát až trikrát, pričom proces rastu sa opakuje bez potreby ďalších zásahov.
Zber a skladovanie
Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte, kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry.
Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca. 9. dňoch.
Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti a preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom.
Plodnice vydržia v plastovej nádobe alebo v igelitovom vrecku v chladničke pri teplote 3 °C aj dva týždne.
Rady a tipy pre pestovateľov
Pri pestovaní hlivy je dôležité dodržiavať hygienu, aby sa zabránilo kontaminácii plesňami a inými mikroorganizmami. V prípade, že sa v substráte objaví zelená pleseň, môže to signalizovať nedostatok vlhkosti alebo zanesenie nežiaducich spór.
Ak sa vám niečo nevydarí na prvýkrát, snažte sa analyzovať v čom bol problém a ako by ste mohli proces pestovania vylepšiť. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné a svetelné podmienky, pretože len tak budete schopní pestovanie hlivy zdokonaliť.
Hlíva ústřičná pěstování doma - NÁVOD
Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Táto jedlá huba je nielen chutná, ale aj prospešná pre zdravie, a jej pestovanie vám môže priniesť radosť a čerstvú úrodu.
tags: #ako #pestovanie #hlivy #v #cudzine