Ako pestovať krušpán (Buxus)
Krušpán (Buxus) je obľúbená okrasná drevina, ktorá sa často využíva na živé ploty, okraje záhonov či formálne záhradné úpravy. Jeho husté, lesklé lístie a schopnosť znášať tvarovanie z neho robia dokonalú voľbu pre vytváranie rôznych tvarov a štruktúr v záhrade. Krušpán si nájde miesto v každej záhrade, v ktorej sa uplatní ako nenáročný okrasný ker s celoročne zeleným vzhľadom. Je známy ako “najstaršia okrasa záhrady”, pretože ho už v roku 4000 pred nl. starí Egypťania pestovali ako okrasnú drevinu. Krušpán nestráca nič na svoje popularite ani počas nasledujúcich tisícročí, zdobí najznámejšie svetové pamiatky vrátane Versailles, alebo Bieleho domu. Jeho sýta zelená farba je prítomná v lete aj v zime a prináša závan formality starého sveta.
V lete, keď je záhrada v plnom kvete, utiahne sa do úzadia a poskytujúc štruktúru pozdvihuje záhradu na vyššiu úroveň. Krušpán vytvára protistojné vajcovité listy. Je pre ne príznačné, že sú hladké a kožovité. Žlté kvety sa tvoria v pazuchách listov v marci a apríli. Droga krušpánu obsahuje alkaloidy (buxín), silice a triesloviny, pričom je zelená a jej chuť je horká. Drevo sa vyznačuje odolnosťou, pevnosťou a tvrdosťou.
Druhy krušpánu
Existuje niekoľko druhov krušpánov, ktoré sú populárne pre svoju všestrannosť a estetiku.
- Buxus sempervirens (Krušpán vždyzelený) - Tento druh je najrozšírenejší a je známy svojím hustým, tmavozeleným lístím.
- Buxus microphylla (Krušpán drobnolistý) - Má menšie, jemnejšie lístie ako Buxus sempervirens.
- Buxus balearica (Krušpán balearský) - Tento druh má väčšie listy a dorastá do výšky 3 až 4 metrov.
- Buxus harlandii - Tento druh je zriedkavejší a vyznačuje sa pomalým rastom a drobným, elegantným lístím.
Okrem uvedeného patrí aj ku skupine liečivých rastlín. Chinín bol využívaný pri maláriových ochoreniach a práve droga z krušpánu slúžila ako jeho náhrada. Listy krušpánu sa používajú ako náhrada chinínu v liečbe malárie. Tinktúra z krušpánu sa používa ako horký tonizujúci a antiperiodický prípravok, má tiež povesť, že lieči malomocenstvo. Prchavý olej destilovaný z krušpánu sa odporúča v prípadoch epilepsie. Olej sa používa na hemoroidy a tiež na bolesť zubov. Éterický olej získaný z rastliny sa používa v zubnom lekárstve. Z krušpánu sa vyrábajú homeopatické lieky. Je často používaný pri liečení reumatizmu. Voľakedy bol krušpán aktívnou zložkou lieku na uhryznutie besného psa. Krušpán bol používaný na liečbu pretrvávajúcej a opakujúcej sa horúčky (malária), dny, reumy, infekcií močových ciest, črevných červov, chronických kožných problémov, syfilisu a hemoroidov. Hippocrates, Dioscorides a Pliny ho odporúčajú pri hnačke.
V posledných rokoch je čoraz populárnejšie pestovanie tvarovaných krušpánov v nádobách. Takto pestované rastliny môžeme vídať pred vchodmi do budov v mestách alebo na terasách či balkónoch. Krušpány v nádobách je možné veľmi ľahko a rýchlo preusporiadať a tak vo veľmi krátkej dobe zmeniť dizajn prostredia, v ktorom sú umiestnené.
Buxus alebo krušpán patrí k obľúbeným okrasným drevinám. Predstavuje vždyzelený ker alebo malý strom, pestuje sa ako vo veľkých nádobách, tak aj v záhradách. Pri včleňovaní do parku alebo záhona treba mať na pamäti dostatok priestoru, aby sa dal dobre strihať a okopávať. Je to ideálna rastlina na tvarovanie, veľmi pekne pôsobí napr. ako solitér alebo v kombinácii s inými kríkmi. Vkusne zakomponovaný k ostatným rastlinám bude pôsobiť veľmi esteticky.
Pestovanie krušpánu
Krušpán rastie pomerne pomaly, s ročným prírastkom okolo 10 až 15 cm. Krušpán je pestovateľsky nenáročná vždyzelená drevina, možno i preto je taká obľúbená v záhradách. Bežné je už i pestovanie rastliniek vo vegetačných nádobách.
Výber stanovišťa
Krušpán preferuje polotienisté stanovište, ktoré poskytuje čiastočné slnečné svetlo a dostatočné tienenie počas najteplejších hodín. Najlepšie na slnečnom mieste, rovnako aj v polotieni. V tieni síce takisto krušpán porastie, ale môže byť slabšie olistený. Prednosťou tejto dreviny je, že znáša aj znečistené ovzdušie. Pestovať ju preto môžete aj v centrách väčších miest. Tým, že rastie pomaly, nezaberie ani po rokoch pestovania veľa miesta.
Vyhnite sa miestam, kde je suchá a horúca mikroklíma, ktorá môže krušpánu uškodiť. Pri výsadbe krušpánu zvážte celoročné klimatické podmienky. Ak sú v lete teploty mimoriadne horúce, rastlina ocení popoludňajší tieň a pravidelné zalievanie. Polievajte hlboko a často, plytké zavlažovanie nedosiahne koreňovú zónu rastúceho dreva. Nájdite oblasť, ktorá je chránená pred zimným vetrom, aby sa zabránilo stavu nazývanému “zimné bronzovanie”.
Pôda
Krušpán uprednostňuje pôdy, ktoré sú mierne kyslé až neutrálne a poskytujú dobrú priepustnosť. Krušpán bude rásť v akejkoľvek priepustnej pôde. Substrát by mal obsahovať dostatok živín, najmä minerálnych látok potrebných pre zrýchlenie pomalšieho rastu. Pridať do neho môžeme aj trochu domáceho kompostu. Ideálne pH mierne zvlhčenej zeminy sa pohybuje na neutrálnej úrovni. Pri nekvalitnej a ťažkej ílovitej zemine je vhodné do rigolu pridať kvalitný záhradnícky substrát.
Výsadba
Najlepší čas na výsadbu krušpánu je na jar alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. Pri dostatku zrážok stačí krušpán polievať raz za týždeň. Krík prežije aj niekoľko dní sucha. O niečo viac vody potrebujú krušpány pestované v kvetináčoch. V tých by substrát nemal byť suchý dlhšie ako 3 až 4 dni. Viac vlahy vyžadujú najmä mladé jedince. Po výsadbe dbajte na pravidelnosť zálievky.
Používame len zdravé, nepoškodené rastliny, ktoré sa vyznačujú zdravým a dostatočne veľkým koreňovým balom. Pri sadení sa snažíme tento koreňový systém nenarušiť. Pôda by mala byť dobre pripravená a odburinená. Vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami závisia od ich veľkosti, pričom by výsadba nemala byť príliš hustá, ale nie sú žiaduce ani neprimerane veľké rozstupy.
Na výsadbu do kvetináčov vyberáme zdravé rastliny z kvalitným koreňovým balom. Nádobu volíme dostatočne veľkú, prinajmenšom o 5-7 centimetrov väčšiu než je koreňový bal. Snažíme sa vyhýbať tmavým farbám nádob, hlavne pri tých, ktoré budú umiestnené na slnečných stanovištiach. Pravidelné prehrievanie koreňového balu môže nepriaznivo vplývať na koreňový systém rastliny.
Na dno nádoby nasypeme niekoľko centimetrov drenážnej vrstvy (postačia drobnejšie kamene). Pri sadení použijeme kvalitný substrát zložený zo svetlej a tmavej rašeliny s pH 5 až 6. Substrát poriadne utlačíme aby nám po zaliatí vodou príliš nesadol. Krušpán zasadíme do nádoby o niekoľko centimetrov hlbšie než je vrchná strana kvetináča. Tým si rezervujeme niekoľko centimetrov priestoru pre mulčovací materiál, ktorý nám bude chrániť rastlinu pred odparovaním vody z pôdy, zabráni rastu burín a tiež bude plniť dekoratívnu funkciu. Nakoniec vysadený krušpán výdatne zalejeme.
Rastlinky krušpánu zakorenené v črepníkoch sú na predaj v záhradných centrách, škôlkach a samozrejme aj na internete. Ich cena nie je astronomická a zaručene nezruinuje váš rozpočet. Často však dostanete kúpiť už aj konkrétne tvarované formy. Najčastejšie krušpány v tvare kužeľa, pyramídy, alebo gule. V zahraničí sa bežne predávajú aj rôzne zvieracie figuríny, nápadito vytvorené práve z krušpánu.
Novo vysadený ker polievajte hlboko a pomaly, aby boli korene dôkladne nasýtené. Vo všeobecnosti platí, že jedno alebo dve hlboké zalievania za týždeň sú žiaduce počas prvého roka rastliny a počas druhého vegetačného obdobia to klesá na jedno zalievanie týždenne. Potom je potrebné zavlažovanie iba počas obdobia horúceho, suchého počasia. Rastlina môže potrebovať viac vody, ak je vaša pôda piesčitá, ak je ker na priamom slnečnom svetle alebo dostáva odrážané slnko z blízkeho chodníka alebo steny.
Sadenie na rovnakej úrovni ako boli vysadené v škôlke alebo v kontajneri. Výsadba krušpánu príliš hlboko môže viesť k stresu a až k uhynutiu.
Starostlivosť
Správna starostlivosť o krušpán vám pomôže udržať ho zdravý a krásny. Krušpán je pomerne nenáročnou rastlinou, ktorá je príjemným oživením našich záhrad.
Polievanie
Pravidelná zálievka je dôležitá najmä pre mladé rastliny. Pravidelná zálievka pre mladé rastliny: Krušpán vyžaduje pravidelnú zálievku, najmä v prvých rokoch po výsadbe. Nevyhnutná je pravidelnejšia zálievka, hlavne v letných sparných mesiacoch. Zalievať treba ku koreňom, nikdy nie priamo na listy. Inak na nich vznikajú nápadné popáleniny. V čase veľkých horúčav však môžete rastliny jemne skoro ráno rosiť. Po dobrom zakorenení znesie táto drevina aj sucho, nie však dlhšie trvajúce. Staršej a dobre zakorenenej rastline nevadí ani slnečná páľava, či vietor. Krušpán však trpí výkyvmi teplôt.
V čase veľkých horúčav však môžete rastliny jemne skoro ráno rosiť. Po dobrom zakorenení znesie táto drevina aj sucho, nie však dlhšie trvajúce. Staršej a dobre zakorenenej rastline nevadí ani slnečná páľava, či vietor.
Krátkodobé premrznutie rastlinu nepoškodí, avšak pri dlhodobejších mrazoch môže dôjsť k uschnutiu krušpánu. Zvlášť pri celodenných mrazoch premiestnime krušpán aspoň raz za 14 dní do chladnejšej miestnosti. Necháme koreňový bal rozmrznúť a rastline doprajeme vlahu.
Hnojenie
Jarné hnojenie: Na jar použite organické hnojivo alebo hnojivo špeciálne určené pre okrasné dreviny. Jednorazové sezónne hnojenie: Krušpán nevyžaduje časté hnojenie. Počas vegetácie sa buxusy podľa potreby prihnojujú. Na jeseň sa môže do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Pred zimou je vhodné rastliny chrániť dostatočnou vrstvou hnoja alebo čečiny.
Krušpán sa vyplatí aj prihnojovať, ale často sa to zanedbáva. Sú dokonca hnojivá špeciálne určené na prihnojovanie krušpánov. Odporúčanou dobou na prihnojovanie je leto, júl a august. Prihnojované rastliny sú bohatšie olistené a pôsobia vitálnejšie.
Každý krušpán si potrpí na dostatok výživných látok. Pravidelné hnojenie po 2 až 3 týždňoch potrebujú najmä mladšie kríky. Najlepším hnojivom bude tekutý prípravok aplikovaný formou bežnej zálievky. Hnojí sa v priebehu celej vegetačnej sezóny.
Zdravé rastliny krušpánu majú svieže zelené listy a aby aj vaše kríky vyzerali čo najlepšie, treba im dopriať hnojivo. Ak vidíte, že lístie, ktoré sa stáva bledopurpurovým alebo má výrazné žlté hrany - je čas začať sa zaoberať požiadavkami na hnojivo. Váš buxus môže rásť šťastne aj bez pridanej výživy, ale závisí to od pôdy. Najlepšie je získať test pôdy, ale všeobecne platí, že hlinité pôdy vyžadujú menej hnojív ako piesčité. Jedným zo znakov, že vaše kríky majú nedostatok dusíka je všeobecné žltnutie dolných, starších listov. Listy sú menšie a tenšie a v zime môžu bronzovať, ak nemajú dostatok dusíka. Môžu tiež opadnúť skôr ako obvykle. Hnojivo pre krušpán zvyčajne obsahuje ako primárne zložky dusík, fosfor a draslík. Vzorec hnojiva je uvedený na obale s tromi číslami, ktoré odrážajú percentuálne hodnoty NPK v produkte.
Strihanie
Kríky krušpánu sú vítaným doplnkom modernej záhradnej architektúry. Keď sa vyberie správny kultivar, potrebujú veľmi málo prerezávania. Krušpán je ľahko rastúci a prosperuje za mnohých podmienok, ktoré by menej odolnú rastlinu porazili. Ich kompaktné stále zelené listy pridávajú textúru a tvar do záhrady, keď všetko ostatné upadne do zimného spánku. Nič neposkytuje lepšiu ochranu pred zvedavými pohľadmi ako živý plot. Tieto praktické evergreeny však potrebujú príležitostné prerezávanie. Krušpán, rovnako ako väčšina kríkov, potrebuje vyčistenie od mŕtvych alebo skrútených konárov, ktoré môžu byť škodlivé. Ale v porovnaní s inými krajinnými kríkmi krušpán vyžaduje minimum starostlivosti.
Najkrajšie vyniknú na balkóne a terase samozrejme precízne tvarované krušpány. Ak sa chcete z takýchto tešiť, na rez musíte myslieť pravidelne. Stačí raz, dvakrát v roku, ak máte čas aj častejšie. Rezať treba zhora nadol, je to dôležité pravidlo, ktoré treba dodržať. Vždy radšej počas dní kedy je zamračené. Strihajte vždy len po malých kúskoch, nikdy nie naraz celé väčšie plochy. Použiť môžete špeciálne nožnice na krušpány, alebo aj ostré nožnice na živý plot.
Kedy je vhodný čas na strihanie
Krušpán môže byť strihaný kedykoľvek počas roka, ale pre zdravie rastlín je najlepšie vyhnúť sa strihaniu na konci jesene. Nový rast, ktorý sa objaví po orezávaní, nemusí mať čas na zosilnenie pred mrazom. Strihanie alebo orezávanie sa môže vykonávať pomocou ručných alebo elektrických nožníc. Ide o odstránenie väčšiny najnovšieho rastu. Pri strihaní by sa mal brať do úvahy vek rastliny. Mladé rastliny skutočne profitujú z častého strihania. Najlepší čas na strihanie drevín do tvaru je počas prvých niekoľkých rokov. To povzbudí rozvetvenie a nový rast, čo povedie k hustejšiemu rastu a definovanému tvaru. Ale neprežeňte to. Nadmerné strihanie môže spôsobiť veľmi hustý rast na vonkajšej strane a ten zabráni svetlu dosiahnuť stred kroviny a vnútorné vetvy zostanú holé.
Pomalší rast krušpánu nevyžaduje časté strihanie. Ak je ker pestovaný ako solitér, každý rok na jar stačí urobiť ozdravný a tvarovací rez. K častejšiemu strihaniu pristúpime, keď na drevine nájdeme poškodené alebo odumreté konáriky.
Rozmnožovanie
Krušpán sa najjednoduchšie rozmnožuje pomocou zakoreňovania odrezkov. Mám doma staršie kríky krušpánu a rozhodla som sa (aj vzhľadom na ceny týchto kríkov v obchodoch), že si vypestujem vlastné z odrezkov. Budem ich totiž potrebovať viac, keďže s nimi plánujem olemovať záhony. Ako mám postupovať? Krušpán (Buxus sempervirens) je pestovateľsky nenáročná vždyzelená drevina, možno i preto je taká obľúbená v záhradách. Odrezkami si krušpán môžete rozmnožiť kedykoľvek počas sezóny. Počítajte však s tým, že zakoreňovanie odrezkov trvá pomerne dlhý čas, tento rok teda ešte zo zakladaním živého plota nepočítajte.
Hoci odrezky môžete odobrať takmer kedykoľvek počas roka, najlepší čas je vtedy, keď stonky sú dostatočne pružné na to, aby sa ohýbali, ale stále krehké, aby sa zlomili. Je to asi mesiac po tom, čo rastliny na jar začali nový rast a vhodné obdobie trvá do konca leta. Pre korene je to dostatočne dlhý čas na to, aby dozreli pred príchodom zimy.
Ako na to?
- Ostrými nožnicami si nastrihajte asi 10-centimetrové výhonky. Lepšie je však, ak ich odtrhnete tak, že na ich konci zostane tzv. pätka, teda kúsok staršieho dreva - samotné výhonky však nemajú byť príliš drevnaté.
- Zo spodnej časti odstráňte všetky listy.
- Konce odrezkov namočte do vody a potom do zakoreňovacieho stimulátora.
- Takto ošetrené odrezky napichajte do prázdneho pareniska (ak máte) alebo do nádob do substrátu z rašeliny a piesku až po prvé ponechané listy. Zavlažte ich.
Elegantný solitér aj súčasť nižších živých plotov. Krušpán si môžeme jednoducho rozmnožiť aj sami. Postačia nám k tomu 10 až 15-centimetrové výhonky z mladých a zdravých konárov. Zo spodnej časti výhonkov odstránime listy a odrezky dáme zakoreniť do pripraveného substrátu s mierne navlhčenou vrstvou pôdy. Zakoreňovať sa budú 12 až 15 týždňov, počas ktorých ich chránime pred priamym slnečným svetlom.
Na vitamíny bohatý, tekutý rastlinný štartér pomôže rastline po presadení aklimatizovať sa v záhrade. Prvé hnojenie sa odporúča mesiac po vysadení.
Ivan Hričovský: AKO SA DAJÚ ROZMNOŽIŤ ČUČORIEDKY?
Choroby a škodcovia
Krušpán je ohrozený množstvom ochorení a škodcov. Sanitácia a dezinfekcia sú dve kritické súčasti kontroly chorôb. Niekoľko komerčne dostupných dezinfekčných prostriedkov, ako je etanol a bielidlo sa v boji proti chorobám tejto rastliny ukázali ako účinné.
Krušpán môže byť náchylný na niektoré choroby, ako je huba Cylindrocladium, ktorá spôsobuje odumieranie listov. Dôležitá je správna cirkulácia vzduchu okolo rastliny, takže sa vyhnite prehusteným výsadbám.
Choroby
- Chátrajúce ochorenie - je jedna z najviac záhadných chorôb, ktoré postihujú krušpán. Listy začnú žltnúť a padať, konáre náhodne hynú. Znížte pravdepodobnosť tejto choroby odstránením mŕtvych konárov a listov na podporu cirkulácie vzduchu. Nepolievajte nadmerne počas leta, ale poskytnite dostatok vody pred prvými mrazmi, aby rastlina získala silu na prežitie zimy bez poškodenia. Pokiaľ krušpán chátra, nové rastliny už na tomto mieste nevysádzajte.
- Koreňová hniloba - spôsobuje, že listy sa zľahka sfarbia a korene stmavnú a hnijú. Koreňovej hnilobe prospieva vysoká vlhkosť a teplota pôdy. Toto ochorenie je bežnejšie v ťažkých íloch alebo v zle odvodnených pôdach. Nadmerné polievanie rastliny alebo dlhé obdobia silného dažďa tiež podporujú rozvoj choroby. Hnilobe koreňov rastlín Phytophthora treba predchádzať, pretože chemické látky sú neučinné, neexistuje žiadna liečba tohto ochorenia, rastlinu choroba zabije. Predchádzať jej môžete tým, že vysadíte odolné rastliny v dobre odvodnenej pôde a zalievate úsporne. Ak je pôda ťažká hlina, premiešajte ju s poréznym materiálom, ako je kôra.
- Plesňová škvrnitosť - pleseň robí listy škvrnitými a hnedými, až nakoniec opadnú. Taktiež tvorí sneť na dreve a vo vlhkých podmienkach dokonca až bielu hubu. Odstráňte ju a zlikvidujte postihnuté vetvy a listy. Pridajte nový mulč, aby sa zabránilo rozstreku spór z pôdy a použite fungicídny postrek.
Žlté listy neveštia nič dobrého….
Škodcovia
- Parazitické nematódy - nematódy sú mikroskopické červy, ktoré žerú korene. Nematódy nemožno odstrániť, ale pravidelné zavlažovanie, mulčovanie a hnojenie ich môže kontrolovať.
- Vijačka krušpánová - húsenica, ktorá je schopná zničiť celú rastlinu za niekoľko dní, tým že požiera jej listy. Tento škodca sa dá zlikvidovať len chemickým postrekom, napríklad Dimilinom 48 SC.
- Roztočec zimostrázový - nie je hmyz, ale je v úzkom vzťahu s pavúkmi. Dospelý má zelenú až žltohnedú farbu, osem nožičiek a je malý, dlhý asi 0,03 cm. Keďže roztočce sú také malé a skoré príznaky je ťažko rozlíšiť, problém sa ľahko prehliadne až kým nedôjde k silnému napadnutiu a k väčšiemu poškodeniu. Tento škodca prezimuje vo forme vajíčok na spodnej strane listov. Vajcia sa vyliahnu na jar. Roztoče sa vyvíjajú rýchlo, čo vedie k ôsmim alebo viacerým generáciám ročne. Použite insekticídny olejový postrek alebo postrek Karate.
Krušpán je potrebné chrániť aj pred psami. Jeho zdravie a estetický vzhľad ohrozuje ich moč. Pravidelné močenie na zelené vetvičky vedie k ich uschnutiu, neskôr až k úplnému odumretiu. Priamemu kontaktu psov s krušpánom treba zabrániť aj kvôli jedovatým látkám prítomným v jednotlivých častiach rastliny.
Krušpán je ideálna drevina pre každého, kto chce do svojej záhrady vniesť eleganciu a formálny vzhľad. S týmito tipmi na pestovanie budete mať istotu, že váš krušpán bude rásť zdravý a krásny.