Jakobíni počas Francúzskej revolúcie
Jakobíni bolo pôvodne označenie členov najvplyvnejšieho politického klubu, ktorý vznikol v období Veľkej francúzskej revolúcie. Pojmenovanie jakobínsky klub bolo odvodené od dominikánskeho kláštora Saint-Jacques (sv. Jakub) v Paríži, kde sa schádzali. Všeobecne sa takto označujú radikálni republikáni z obdobia Francúzskej revolúcie aj po nej, teda aj tí, ktorí neboli členmi tohto klubu.
Vznik a vývoj Jakobínskeho klubu
Po zvolaní generálnych stavov kráľom Ľudovítom XVI. dňa 5. mája 1789 vzniklo po celej Francúzsku, predovšetkým však v Paríži, takmer cez noc množstvo politických spolkov. Predchodcom jakobínskeho klubu bol Bretónsky klub, založený 30. apríla 1789. Ten ukončil svoju aktivitu už v auguste, pretože sa nepodarilo uskutočniť dohodu ohľadom práva veta kráľa. Z podnetu Sieyèsa bol potom v decembri 1789 klub obnovený Gourdanom pod menom Spoločnosť priateľov ústavy. Miestom pre ich zhromaždenie sa stal bývalý jakobínsky kláštor v Paríži.
Klub mal pomerne vysoké členské príspevky a zpočiatku v ňom prevládali umiernení zástancovia ústavnej monarchie. Po pokuse kráľa o útek došlo v jakobínskom klube k rozkolu. Väčšina členov nesúhlasila s výzvou k účasti na demonštrácii na Martovom poli, ktorá skončila masakrom, a hneď nasledujúci deň, 18. júla 1791, klub opustila. Založili nový klub a za svoje sídlo si zvolili bývalý kláštor feulillantov, podľa ktorého boli potom nazývaní feulillantmi.
V rokoch 1791-1792 rozdeľovali parlament aj klub jakobínov názory na vojnu. Zatiaľ čo Robespierre bol proti vojne, Brissot sa pridal k skupine poslancov z Girondy, girondistom, ktorí požadovali vypovedanie vojny európskym mocnostiam. Girondisti nakoniec jakobínsky klub opustili a úplne ho ovládol Robespierre.
Jakobíni a Francúzska republika
Na jeseň roku 1792 sa klub premenoval na Spoločnosť priateľov slobody a rovnosti (Société des amis de la liberté et de l’égalité). Po vyhlásení republiky pokračovali boje medzi jakobínmi a girondistami v Konvente, kde si tzv. „hora“, ku ktorej patrili aj jakobíni, koncom roku 1792 vynútila proces s kráľom a jeho popravu.
Hlavní predstavitelia girondy boli po ľudovom povstaní na prelome mája a júna 1793 vylúčení z Konventu aj z klubu, kam začali dochádzať naopak iní poslanci „hory“, napr. Danton či Desmoulins. V jakobínskom klube sa diskutovalo o zákonoch a opatreniach, ktoré boli potom predkladané Konventu. Medzi významných predstaviteľov klubu jakobínov v tomto období ďalej patrili napr. Robespierrovi blízki spolupracovníci Saint-Just a Couthon alebo neskorší thermidoriáni Billaud-Varenne, Collot d'Herbois či Fouché.
Vplyv a politika Jakobínov
Jakobíni boli lepšie organizovaní než ostatné politické skupiny a prevádzkovali tiež sieť pobočiek v provinciách, takže mohli dobre ovplyvňovať verejnú mienku - prostredníctvom letákov, novinových článkov a chytľavých prejavov. Na stranu jakobínov sa pridal predovšetkým prostý ľud, robotníci a malomeštiaci, nazývaní sansculoti. Zvlášť v ich prospech bola zameraná jakobínska politika, inak ovplyvnená najmä myšlienkami Jeana Jacquese Rousseaua.
V priebehu revolúcie prešli jakobíni svoj názorový vývoj, až neskôr sa stali republikánmi a začali sa zaujímať o sociálne otázky (ešte v roku 1791 bol aj Robespierre zástanca ústavnej monarchie). Jedným z ich požiadavkov bol rozpredaj majetku zhabaného cirkvi a emigrantom po malých parcelách. Jakobíni chceli dovŕšenie revolúcie v záujme ľudu a zjednotenú, centralistickú Francúzsku s pevnou vládou.
Roku 1793 nechali jakobíni schváliť ústavu, ktorá posilnila priamu demokraciu, ktorá zahŕňala záväzné plnenie štátneho cieľa („verejného blaha“) a sociálne práva (právo na prácu a na vzdelanie).
Obdobie Teroru
Pod vedením Maximiliena Robespierra zaviedli jakobíni v priebehu roku 1793 vládu teroru (franc. La Terreur, hrôzovláda, v tomto prípade s veľkým začiatočným písmenom ako názov). Vyznačovala sa hlavne masovými popravami politických protivníkov a energickým a krvavým potláčaním kontrarevolučných hnutí v provinciách. Pred revolučným tribunálom sa ocitli postupne nielen girondisti, ale na jar 1794 aj rad poslancov „hory“.
Zavedenie riadeného hospodárstva s maximálnymi cenami, ku ktorým neskôr pribudli aj maximálne mzdy, hospodársku situáciu krajiny nevyriešilo. Robespierrova diktatúra stratila postupne sympatie sansculotov aj podporu v Konvente. Skončila sa thermidorským prevratom.
27. novembra 1794 bol parížsky klub jakobínov uzavretý.
Následovníci a dedičstvo
Jakobínmi sa nazývali stúpenci francúzskej revolúcie, ktorí sa (aj po poprave kráľa) hlásili k ideálom slobody, rovnosti a bratstva a usilovali o republikánske štátne zriadenie. V porevolučnom Francúzsku bolo toto označenie používané skôr ako hanlivé.
V závese za francúzskou revolúciou boli tiež zakladané jakobínske kluby v susedných krajinách, ktoré sa samy podieľali na revolučných aktivitách alebo ich iniciovali - napríklad v udalostiach predchádzajúcich talianskemu risorgimentu alebo pri vzniku tzv. Viedenských jakobínov v roku 1794. V súvislosti s procesom proti viedenským jakobínom bolo mnoho stúpencov osvietenstva z radov úradníctva a armády uväznených alebo popravených.
Jeruzalem: Ako Vzniklo Najposvätnejšie Miesto na Svete Podľa Biblie – Dokumentárny Film
Michal Šimečka (PS/Spolu) sa stal v Európskom parlamente (EP) podpredsedom liberálnej frakcie Renew Europe. Agentúru SITA o to informoval v tlačovej správe. „Aj my na Slovensku máme možnosť vplývať na každé jedno rozhodnutie, ktoré sa v Európskej únii prijme. Bol by som rád, keby moje zvolenie za podpredsedu Renew Europe bolo dôkazom, že Európska únia nie je niečo vzdialené a cudzie. Michal Šimečka je v Európskom parlamente členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Pôsobí aj ako spravodajca návrhu pre ochranu demokracie a právneho štátu.
tags: #ako #prezimovat #jakobini