Ako zazimovať záhradu a bylinky: Kompletný sprievodca
Jeseň je obdobím, kedy sa príroda pripravuje na zimný spánok a záhrada si vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Zazimovanie záhrady nie je len o estetike, ale predovšetkým o ochrane rastlín pred mrazom a chorobami, aby sa na jar mohli tešiť z bohatšej úrody a krajšieho kvitnutia.
Pokiaľ sa rastliny omladia a uprace sa bioodpad, tak sa vám na jar flóra odmení bohatšou úrodou a obsiahlejším kvetenstvom. A kedy sa najlepšie do generálneho upratovania pustiť? Odporúčame to vo chvíli, keď budete mať na záhrade už zozbierané všetko ovocie a zeleninu a lístie bude tiež čiastočne spadané.
Príprava trávnika a drevín
V prvom rade je potrebné upratať trávnik, ktorý si zaslúži vertikutáciu. V neposlednom rade drevenými hrabľami pohrabeme spadané lístie, aby tráva pod ním mala šancu rásť a na jar sa nám odmenila bohatým porastom a živou zelenou farbou.
Mnoho ľudí na prerezávanie stromčekov na jeseň myslí, ale trvalky nechávajú rásť voľne. Pritom aj trvalky by ste mali na jeseň ostrihať. Na jar sa vám odmenia vysokým kvetenstvom aj zvýšeným rastom.
Z okolia ružových kríkov odstránime napadané lístie, mohlo by byť zdrojom chorôb a úkrytom pre škodcov. Zlikvidujeme suché, poškodené a choré výhonky. Urobíme mierny rez, pri ktorom ostriháme len horné časti výhonov. Silnejší rez uskutočníme až na jar. Kríky ruží na zimu nakopcujeme - prihrnieme k nim kvalitný záhradnícky substrát, ktorý ich ochráni pred mrazom. Korunky stromčekových ruží obalíme jutovinou alebo netkanou textíliou, vnútro môžeme vyplniť suchým lístím. Mladšie kry prezimujú aj tak, že korunku opatrne ohneme smerom k pôde, kde ju upevníme pomocou háčika a prihrnieme pôdou.
Všetkým novovysadeným drevinám, najmä ihličnanom a vždyzeleným listnáčom, doprajeme pred príchodom zimy výdatnú zálievku a prihrnieme k ich koreňom vrstvu lístia. Kmene môžeme obaliť trstinovou rohožou a zviazať. Vhodný je aj ochranný biely náter kmeňa, ktorý počas zimy bráni jeho prehrievaniu a vzniku nepekných mrazových trhlín. Stĺpovité ihličnany zviažeme pevným motúzom, tak budú chránené pred ťažkým snehom. Skontrolujeme aj novovysadené solitéry, či sú pevne ukotvené, aby ich nepoškodili silnejšie zimné vetry a víchrice.
K porastom rododendronov a azaliek nahrnieme suché lístie alebo vysypeme vrecká s čistou rašelinou.
Starostlivosť o trvalky, bylinky a cibuľoviny
Zo skalky pozberáme všetko napadané lístie a iné rastlinné zvyšky. Ostriháme suché a odkvitnuté rastliny, zalejeme čerstvo vysadené, najmä miniatúrne ihličnany a listnáče. Odstránime burinu, mach a zredukujeme rozrastené druhy. Uvoľnené kamene pevne ukotvíme. Skalku koncom novembra zakryjeme ihličnatými chvojkami, nie však listami či netkanou textíliou.
Z odkvitnutých trvaliek ostriháme suché vňate aj žltnúce listy. Vybrané trvalky, ako sú rudbekie, rozchodníkovce, echinacea, veronika, ponecháme v záhone aj počas zimy, kde budú prirodzenou dekoráciou záhrady. Zo záhonov odstránime aj odkvitnuté letničky.
Ak sme doteraz nestihli, vyberieme hľuzy georgín, kán, gladiol a montbrécií, necháme ich preschnúť na mieste, kde nemrzne, očistíme ich od pôdy a uložíme.
Ešte stále môžeme vysádzať cibuľoviny, ktoré kvitnú na jar. Miesta výsadby si označíme a sem-tam ich zavlažíme. Neskoršia výsadba je vhodná najmä v prípade tulipánov a hyacintov.
Okrasné trávy zviažeme do snopov pevným motúzom. Zrežeme ich až na jar.
Paprade si nevyžadujú špeciálne zazimovanie. Niektoré druhy, napríklad jelení jazyk, zostávajú zelené aj počas zimy. Stačí k nim nahrnúť suché lístie, no ešte predtým ich dobre zalejeme. Ostatným druhom na zimu listy odumierajú. Ponecháme ich v záhone, kde poslúžia ako zimná ochrana.
Príchod chladnejších dní nemusí znamenať odchod našich byliniek do kompostéra. Aby sme sa z vône a blahodarných účinkov byliniek mohli tešiť aj o rok, stačí, ak ich na chlad pripravíme. Následne ich zostriháme tak, že z nich odstrihneme najvrchnejšie listy, všetky odumreté hlavy kvetov a všetky odumreté časti na bylinke. Bylinkám k prežitiu zimy pomôže približne 10 centimetrová vrstva nástielky, ktorá zabráni premrznutiu zeme a rastliny. Niektoré bylinky budú potrebovať zakryť. Pokiaľ sme pestovali bylinky v kvetináči, bude ochrana pre zimou jednoduchšia - stačí ich preniesť do interiéru a pravidelne zalievať.
Jednoročné bylinky, ako je bazalka, kôpor, stévia, harmanček a citrónová tráva sú citlivé na nízke teploty. Nemusíme ich úplne odstrániť zo záhrady, môžeme ich napríklad rozmnožiť z odrezkov a pestovať dnu. Predtým, ako ich prinesieme do interiéru skontrolujme, či sme si spolu s nimi nepriniesli aj škodcov. Najprv ich odstránime a až potom bylinku prenesieme dnu.
Niektoré druhy je totiž nutné preniesť dnu ešte predtým, ako udrú mrazy. Naopak, niektoré znesú aj pár stupňov pod nulou. K najväčším citlivkám, čo sa týka zimy, patria napríklad majorán, ananásová šalvia, citrónová tráva, nádchovníky, tzv. kari či francúzske levandule. Čečina ochráni bylinky počas mrazivých dní. Nenechávajte ich však prikryté celú zimu. Vyberajte pre ne miesto s teplotou 5 až 10 °C. Ich zálievku minimalizujte, aby ste ich priviedli do zimného pokoja.
Niektoré bylinky dokážu u nás už prežiť mierne zimy bez problémov aj vonku, vyžadujú si však správny spôsob pestovania. Najviac im škodí zimná vlaha, preto je dôležité, aby boli vysadené v dobre priepustnej pôde s vysokým podielom piesku. Materinu dúšku stačí na zimu len zrezať. Ďalšiu skupinu byliniek môžeme nazvať otužilé, ale suchomilné. Patria k nim tymian, šalvia, saturejka, yzop alebo pamajorán. Naše zimné teploty znášajú bez problémov, keďže ide o suchomilné rastliny, sú citlivé na mokré zimy. K najmenej náročným druhom na prezimovanie patria vlhkomilné bylinky, ako napríklad materina dúška, medovka, mäta, mydlica či trebuľka. Ak pestujete mätu, prihrňte k nej trochu kompostu - pomôže jej zachovať potrebnú vlahu počas sucha. V zime ich môže ohroziť iba sucho, preto je dobré dopriať im malú vrstvu listovky či kompostu.
Zazimovanie ovocných stromčekov a úžitkovej záhrady
Ku kmienkom mladých ovocných stromčekov, krov a k viniču prihrnieme pôdu alebo prihodíme kompost. Obmedzíme tak vysychanie pôdy, poškodenie silnejšími mrazmi či holomrazmi. Pôdu nahrnieme aj k trsom jahôd. Môžeme ich zakryť aj čečinou či prikryť netkanou textíliou - tá počas zimy bez snehu zabráni ich vymŕzaniu.
Napriek nižším teplotám vzduchu môžeme ešte v južnejších oblastiach vysiať niektoré druhy koreňovej zeleniny, ktoré nie sú náročné na teplo (petržlen koreňový a kučeravý, mrkva, paštrnák - na skorý jarný zber). Pôda je ešte dostatočne teplá a osivo nezmrzne. Snažíme sa vystihnúť obdobie pred príchodom mrazov. Vysievame nahusto do riadkov vzdialených 30 až 40 cm a do hĺbky 3 cm. Výsev utužíme valcom, aby pôda dobre priľnula k semienkam a tie mali dostatok vlahy na klíčenie. Korene zberáme na jar v apríli.
Pozberané záhony hlboko zrýľujeme a necháme v hrubej brázde (nepohrabané). Pôda lepšie premrzne a bude zadržiavať zimnú vlahu, na jar sa potom bude dať ľahšie spracovať na výsev a výsadbu. Vždy je dobré vyhnojiť časť pozemku hnojom či kompostom. Ak sme rozhodili kompost (šťastnejší záhradkári maštaľný hnoj), nenecháme ho na kope na záhone, ale snažíme sa ho čo najskôr zarýľovať. Správne vyrobený kompost (maštaľný hnoj) má ľahko prijateľné živiny, je vhodný pre zeleninu pestovanú v I. aj II. trati. Zarýľujeme ho aj pod ovocné stromy a kry. Slúži ako náhrada za pohrabané lístie.
Po zbere poslednej úrody (kaleráb, karfiol, reďkovka, šalát, paprika, rajčiny) parenisko, skleník či fóliovník dôkladne vyčistíme od pozberových zvyškov a napadaného lístia. Ak sme ich využívali intenzívne, prípadne viac rokov, zeminu vyberieme aspoň na hĺbku rýľa, vyvezieme ju von a uložíme na kopu. Doplníme hnojivami a necháme za občasného prevrstvenia a vlhčenia vodou dozrievať dva roky. Zeminu opäť použijeme pri zakladaní pareniska. Vetracie podpery na pareniskové okná, tieňovky z trstiny a siete uložíme na suché miesto.
Voľnokoreniace môžeme mierne šikmo zakopať - založiť do vyhĺbenej brázdy na chránenom mieste v záhrade. Najmä korene a koreňový kŕčik pokryjeme sypkým materiálom (rašelina, piesok, piliny, štiepky) a hrubou vrstvou pôdy. Dobre polejeme. Ak sú vysadené v kontajneroch (majú koreňový bal), zakopeme ich aj s kontajnerom do voľnej pôdy a ošetrujeme ako voľnokoreniace výpestky. Môžeme ich odložiť aj do chladnej pivnice, skleníka, pareniska, haly, chodby, komory či na zasklený balkón. Nádoby obalíme bublinkovou fóliou, vrecovinou - udržiavajú teplo, vlhko a sú estetické. Rastliny občas (1× za 14 dní) mierne polejeme, aby nevyschli. Určite ich nevložíme do nádoby s vodou ako rezané kvetiny!!! Ak hrozia počas zimy silné mrazy, chránime aj korunku - obalíme ju vrecovinou, netkanou textíliou alebo papierovými vrecami.
Z kôstkovín (čerešňa, višňa, slivka, ringlota) odrežeme z južnej strany koruny 1-ročné vyzreté výhonky dlhé približne 50 cm. Uložíme ich do vlhkého piesku v pivnici. Skladovať ich môžeme aj v chladničke (nie v mrazničke!). Spodnú časť obalíme vlhkou látkou, filtračným papierom alebo novinami a celé ich vložíme do mikroténového vrecka, na ktorom sme urobili vetracie otvory. Takisto ich môžeme zabalené vo viacerých vrstvách papiera zahrnúť pôdou na tienistom mieste v záhrade. Priebežne kontrolujeme (1× za 3 týždne), či vrúble nevysychajú alebo neplesnivejú.
Ochrana rastlín v kvetináčoch
Rastliny, ktoré pestujeme celoročne v kvetináči, napríklad hortenzie, krušpány, vavrínovce, zakrpatené ihličnany, bambusy, azalky, rododendrony, ale aj niektoré okrasné trávy či trvalky, ovocné stromčeky a iné, sú na prezimovanie chúlostivejšie v porovnaní s pestovaním v pôde. Celý objem pôdy aj s koreňmi totiž oveľa ľahšie premrzne, keďže zima na kvetináč pôsobí prakticky z každej strany.
Vresy v kvetináči urobia „parádu“ práve počas zimy a bola by ich škoda zakrývať. Veď práve preto ich na jeseň do kvetináčov vysádzame. Umiestnime ich tak, aby bol črepník obklopený rastlinami a stál na pôde. Okolo spodku kvetináča nahrnieme lístie či iné rastlinné zvyšky. Keď sú kvetináče príliš ťažké alebo veľké, je to nereálne. Vtedy pomôže správne zvolená zimná ochrana, vďaka ktorej rastliny spoľahlivo odolajú kolísaniu zimných teplôt, náporom vetra a snehu.
Ako ochranu môžeme použiť viacero dnes už bežne dostupných materiálov. Navyše, rastliny v kvetináči určené na prezimovanie vonku odsunieme na záveterné miesto, ideálne do tieňa a k tesnej blízkosti domu. Nikdy nie pod odkvapy. Počas slnečných a bezmrazných dní im doprajeme vlahu.
Jutovina a netkaná textília sú dnes najpoužívanejšími materiálmi pri zazimovávaní rastlín v záhrade. Jutovinu použijeme na obalenie kmeňov citlivejších drevín aj na omotanie črepníka. Možno si poviete, že čo už len môže zachrániť taká tenká vrstva. Nejde však iba o ňu - medzi ňou a rastlinou sa vytvorí vzduchová vrstva a tá tiež prispieva k izolácii, najmä keď je prúdenie studeného vzduchu textíliou obmedzené. Izoláciu vylepšíme, keď medzi nádobu a pevnejšiu jutovinu vložíme suché lístie či slamu. Jemnejšou netkanou textíliou obalíme korunku citlivejších druhov vrátane vždyzelených, keďže táto textília prepúšťa svetlo.
Okrem spomínaných materiálov môžeme použiť aj rohože z trstiny alebo bambusu. Nevyhnutné je ich pevne inštalovať a dobre zviazať, aby sa počas zimy nerozpadávali. Vhodné sú najmä na štíhle rastliny a kvetináče, ktoré do nich pomerne ľahko obalíme. Rohože z kokosu sa zväčša predávajú v tvare okrúhlej prikrývky s rôznym priemerom, ktoré stačí položiť na povrch nádoby.
Bublinková fólia je lacný a izolačne spoľahlivý materiál na črepníkové rastliny. Čím sa použije hrubšia vrstva, tým lepšie tepelne izoluje. „Dno“ prederavíme, aby mohla odtekať dažďová alebo topiaca sa voda.
Netkané textílie výborne chránia pred silným mrazom, vysušujúcim vetrom, zimným slnkom aj vlhkosťou, no zároveň prepúšťajú dostatok svetla.
Polystyrén vo forme pripravených hrubších doštičiek poslúži na podloženie črepníkov s rastlinami, keď ich obalíme bublinkovou fóliou či jutovinou.
Vždyzelené listnaté rastliny tým, že nezhadzujú listy, odparujú vodu aj počas zimy. Zimné slnko ich zahreje, rozprúdia sa v nich šťavy, otvoria dýchacie prieduchy, rastlina vegetuje, i keď na minime. Spolu s dýchaním však od rastliny odchádza aj voda, ktorú čerpá z obmedzeného priestoru kvetináča. Preto tieto rastliny sledujeme aj počas zimy, a keď nastanú suché a slnečné dni, zalejeme ich. Takto dávame pozor na krušpány, rododendrony, vavrínovce, vždyzelené bambusy, vresy, vresovce a v porovnaní s listnáčmi sú na vyschnutie viac náchylné aj ihličnany.
Pomoc ježkom v záhrade
V parkoch, sadoch alebo lesoch - všade tam môžete na jeseň zahliadnuť ježkov šuštiacich v lístí. Ježkovia sa však môžu usadiť aj vo vašej záhrade. Kopy lístia alebo živý plot im zaistia ideálny úkryt pred zimou.
Hoci sú ježkovia pre našu prírodu typickí, v posledných rokoch ich počty klesajú a ježkovia sa stali ohrozeným druhom. Nielen na vašej záhrade im však môžete pomôcť dokrmovaním či postavením domčeka pre ježkov.
Ježkovia sú nielen roztomilí, ale sú aj pre záhradu veľmi užitoční. Patria medzi hmyzožravce a živia sa predovšetkým chrobákmi, pavúkmi, ale aj slimákmi. Za potravou vyrážajú predovšetkým v noci a dokážu počas nej skonzumovať až 70 gramov potravy.
Pokiaľ týchto pichľavých pomocníkov chcete na záhradu prilákať, ponechajte ju čo najviac prirodzenú. Aby ježkovia mohli na záhradu vôbec prísť, je potrebné, aby mohli prejsť plotom. Preto im niekde ponechajte vhodnú skulinu aspoň 15 cm širokú. Ježkom ako úkryt postačí hromada lístia ale ocenia aj hustý živý plot. Prípadne môžete nachystať domček pre ježkov. Za vašu starostlivosť vás ježkovia na oplátku zbavia nechceného hmyzu.
Na jeseň sa ježkovia pripravujú na zimný spánok. Aby ho bezpečne prežili, musia sa poriadne vykŕmiť. Každý deň tak vyrážajú na cestu za potravou a ideálne by denne mali pribrať 15-20 gramov. Ak ježko váži aspoň 700 gramov, prežije zimu bez problémov. K spánku sa ježkovia ukladajú najčastejšie v priebehu novembra, kedy teploty klesnú trvalo pod 5 °C.
Keď sa ježko vykŕmi na dostatočnú hmotnosť, začne si hľadať bezpečný úkryt pred zimou. Často sa zahrabe do hromady lístia na komposte. Preto na jeseň pozor keď idete do kompostu s vidlami. Pokiaľ chcete ježkom hľadanie uľahčiť, umiestnite na svojej záhrade domček pre ježkov. Môžete ho kúpiť alebo sami vyrobiť, napríklad z dreva. Domček ježkov pri prezimovaní chráni pred mrazom. Zaistite, aby sa v blízkosti domčeka nachádzala voda a krmivo pre prípad, že by sa ježko v priebehu zimy prebudil. V žiadnom prípade ho však zo zimného spánku sami nevyrušujte.
V prírode nie sú ježkovia pri výbere potravy príliš vyberaví. Najčastejšie požierajú slimáky a rôzny hmyz. Pokiaľ sa staráte o chorého ježka, môžete mu ponúknuť napríklad krmivo pre mačky. Ježkom môžete tiež občas prilepšiť vareným vajcom alebo osmaženým mletým mäsom. V domčeku pre ježkov alebo vo výbehu by vždy mala stáť plytká miska s vodou. Nikdy ježkom nedávajte mlieko. Ich žalúdok totiž nie je schopný spracovať laktózu a ježkom by tak hrozil zápal čriev a v najhoršom prípade aj smrť.
Aj keď na vašej záhrade nájdete ježka mláďa alebo dospelého jedinca, ktorý podľa vás potrebuje pomoc, nezabúdajte, že stále ide o divoké zviera. Ježkovia môžu prenášať blchy, kliešte aj rôzne choroby. Často sa tiež stáva, že ľudia omylom zachraňujú aj zvieratá, ktoré pomoc nepotrebujú. Než teda ježka vyberiete z jeho prirodzeného prostredia, dobre premyslite, či zviera naozaj potrebuje vašu pomoc. Ak sa domnievate, že áno, nesnažte sa ježka zachraňovať sami. Navštívte veterinárneho lekára alebo záchrannú stanicu, kde ježka prezrú a poradia vám, ako sa o neho ďalej starať. Až po odbornom vyšetrení môžete premýšľať o tom, kde ježka ubytujete alebo akú potravu mu ponúknete.
Vonkajší výbeh sa hodí predovšetkým v prípade, keď sa doma staráte o ježkov, ktorí sú zranení či nedostatočne vykŕmení. Výbeh umiestnite na vhodné miesto. Nezabudnite ho vystlať lístím a vetvičkami, prípadne aj kusmi kartónu, aby sa ježkovia mali kam ukryť. Do výbehu môžete umiestniť aj domček pre ježkov. Ježky by ste vo výbehu nemali držať príliš dlho. Tip: Pokiaľ sa v okolí vašej záhrady často pohybujú mačky, je vhodné výbeh zastrešiť.
Hobby kutil - výroba domečku na zazimování ježků (production of a house for wintering hedgehogs)
tags: #ako #prezimovat #justice