Ako úspešne prezimovať mätu a tešiť sa z nej po celý rok

Mäta (lat. Mentha) je rod aromatických bylín, ktoré patria do čeľade Hluchavkovité. Pojmom mäta označujeme pestrú paletu rastliniek, ktoré majú spoločné základné charakteristiky, avšak najčastejšie pestovaným druhom je mäta pieporná. V prírode sa vyskytuje najmä na vlhkých miestach, pozdĺž riek a močiarov, a to takmer vo všetkých kútoch sveta. Je rozšírená v Eurázii, na severozápade Afriky, v Amerike či Austrálii. Z toho je zrejmé, že ide o adaptabilnú a odolnú trvalku.

Dovolíme si tvrdiť, že mäta je typickou reprezentantkou leta, najmä ako ingrediencia miešaných nápojov. Mentol v nej obsiahnutý ochladzuje, čo je hlavne v posledných rokoch, keď ručička teplomera stúpa do závratných výšok, skvelou devízou. Mätu si vďaka jej príjemnej, mentolovej chuti a liečivým účinkom obľúbili už v starovekom Egypte. V našej oblasti sa najčastejšie používa mäta pieporná.

Pestovanie mäty

Mäta patrí medzi nenáročné rastlinky, vhodné aj pre úplných začiatočníkov. Väčší frajeri si ju vedia vypestovať aj zo semiačka, ale na začiatok je jednoduchšie zastaviť sa na trhu či v záhradníctve a kúpiť si priesadu. Pestovanie mäty sa odporúča začať zo sadeníc a nie zo semienok. Semienka mäty sa nemusia vždy uchytiť, preto voľte istejší spôsob výsadby sadenicami. Sadenice môžete vypestovať aj z odrezkov. Priesady sadíme v období marec až máj. Najmä počas prvých týždňov im doprajeme dostatočnú zálievku, keďže mäta je náchylná na vyschnutie.

Výber odrody

V posledných rokoch nám na trhu pribudli rôzne krížené mäty s ovocnými vôňami. Ak sa vám zažiada pestrosť, medzi najtypickejšie patria: mäta jablková, jahodová, pomarančová, citrónová, čokoládová, ale aj zázvorová a ananásová. Nie je mäta ako mäta. Okrem približne 20 rôznych druhov rozlišujeme aj početné hybridy, ktoré lákajú unikátnymi vôňami a chuťami.

Sadenie a pôda

Mäty sú mohutné trvalky, ktorým sa darí v ľahkej pôde s dobrou drenážou a s mierne kyslým pH medzi 6,5 a 7,0. V ideálnom prípade uprednostňujú vlhké, ale dobre odvodnené miesto, podobné ich pôvodnému biotopu pozdĺž brehov potokov. Pre pestovanie mäty v kvetináči si zadovážte substrát na bylinky. Ak pestujete mätu v záhrade, jej výsadba závisí od ročného obdobia. Najlepšie je sadiť mätu na jar, keď už pominula zimná námraza. Ak vaše plánovanie záhrady zahŕňa aj výsadbu mäty, umiestnite sadeničky 45 - 60 centimetrov od seba. Pri sadení mäty do záhrady majte na pamäti, že je považovaná za invazívnu rastlinu. Rýchlo sa rozširuje a ak nebude kontrolovať jej rast, poľahky zahltí celú záhradu.

Pred sadením si potrebujete zadovážiť vhodné kvetináče. Či sa už rozhodnete pre hranatú alebo okrúhlu verziu, vždy je potrebné voliť nádoby s drenážnymi otvormi a podmiskou. Podľa toho, akú veľkú nádobu použijete, ovplyvníte aj veľkosť nadzemnej časti rastliny (veľké korene, veľká rastlina). Pre balkónové účely by sme odporúčali voliť hrantíky ako na muškáty. Pre väčší komfort môžete voliť samozavlažovaciu verziu. Sadíme jednu rastlinku na každých 10-15cm. Volíme univerzálny substrát, prípadne substrát špeciálne určený na bylinky.

Ak pestujete mätu v kvetináči, pozor na kombináciu s inými druhmi. Mäta je dosť invazívna, mohla by ich vytlačiť. Rovnako ľahko sa vám rozrastie aj na záhone. Mäta hnojenie nutne nevyžaduje, ale ak by ste sa tak predsa len rozhodli, existuje tiež špeciálne hnojivo pre bylinky.

Ak ste sa rozhodli pestovať bylinky, pravdepodobne nemáte záujem len o jeden druh. Pestrosť je krajšia pre oko a tiež v čajovom hrnčeku. Musíme mať na pamäti, že spoločne sadiť môžeme len rastlinky, ktoré majú rovnaké alebo podobné pestovateľské nároky. K mäte odporúčame medovku, ale vyššiu zálievku znesie aj materina dúška či nechtík. Ak by ste sa rozhodli vypĺňať priestor medzi zeleninou, mäta sa dobre hodí k zemiakom, hlávkovému šalátu, mrkve, paradajkám. Pri plánovaní umiestnenia mäty si však dajte pozor na harmanček.

Svetlo a teplota

Mäta má rada slnečné lúče z rána a polotieň v poobedňajších hodinách. Prvou správou potešíme tých, ktorí majú balkóny orientované na sever a východ. V interiéri je pre ňu najlepšie miestečko pri severnom, západnom alebo východnom okne. Mäta má najradšej teplotu okolo 20 stupňov. Ideálna vnútorná teplota na pestovanie tejto bylinky je 18 až 21 °C. V noci môže byť pokles až do 15 °C.

Zálievka a starostlivosť

Mäta znesie aj ťažšiu pôdu a intenzívnejšie polievanie. Napriek tomu však odporúčame, aby boli kvetináče umiestnené pod strechou. Tiež by mala byť chránená proti vetru. Pestovanie mäty, rovnako ako pestovanie zázvoru, si vyžaduje udržiavať pôdu vlhkú, ale nikdy nie preliatu. Vyberte pre vašu mätu kvetináč s dobrým odvodňovaním a polovicu úspechu máte zaručenú. Mäta je vhodné polievať hneď z rána, aby bola pôda dostatočne vlhká predtým, ako slnko zosilnie. Mäta má ako väčšina byliniek rada vlhkú pôdu, ale nie premočené korienky. Na zimu môžete lístky mäty osviežovať aj pomocou rozprašovača. Pravidelne kontrolujte vlhkosť substrátu a nenechajte bylinku vyschnúť. Mäta sa poteší nepriamemu svetlu s doplnkovým osvetlením 12 až 13 hodín denne.

Zber a využitie mäty

Listy mäty sú pripravené na zber asi 30 dní po presadení, teda, keď sa objaví nový rast a rastlina je vysoká 10 až 15 centimetrov. Pri zbere odrežte stonky mäty tak, aby pár listov zostalo. To podporuje nové vetvenie. Neustály zber a pristrihávanie mäty podporí jej zdravý rast. Mätu, ktorú pestujete na úrodu by ste mali pravidelne zbaviť aj kvetov, ktoré sa objavia začiatkom leta. Vďaka tomu bude mať mäta dostatočne veľa sily na rašenie nových lístkov a vy ju lepšie udržíte pod kontrolou. Zber je najvhodnejšie naplánovať tesne pred kvitnutím, pričom môžete zberať samostatne lístky alebo celú vňať. Zberá sa vňať s listami, pričom môžete odstrihnúť celé vrcholky vetvičiek aj s pukmi tesne pred rozkvitnutím kvetov.

Kulinárske využitie

Tradične vám ako prvé napadnú limonády či miešané alkoholické nápoje. A áno - aj klasický „trápny“ čajík. Vedeli by ste si ju predstaviť aj vo varení? Ak pripravujete domácu zmrzlinu, vyskúšať mätovú príchuť bude určite vítaným spestrením. Taktiež do mliečnych pudingov či ako ozdoba koláčika. Trochu väčšia exotika, ktorá stojí za vyskúšanie, sú šaláty, kde jemne nasekáte mätu namiesto akejkoľvek inej vňate. Aj na mozzarellu môžete skúsiť pre spestrenie použiť mätu namiesto bazalky. V smotanových dresingoch určite ozvláštni každú grilovačku. Ale poďme sa pozrieť aj na teplú kuchyňu. Našla som nejeden recept, kde mäta korenila grilované mäso, cuketu, baklažán. Skrátka letné jedlá. Tradičný bazový sirup pozná z detstva snáď každý. Mne sa osvedčil ako najchutnejší práve s prídavkom mäty. Avšak aj mätový sám je veľmi chutný, ak ho správne vyvážite citrónom alebo napríklad verbenou citrónovou. Dokonalú chuť dodá mäta dezertom a poteší tiež milovníkov mäsových a zeleninových pokrmov.

Zdravé a osviežujúce ovocné limonády 3x inak

Liečivé účinky

Mäta obsahuje vysoký podiel silíc, z ktorých je najviac obsiahnutý mentol. Nájdete v nej tiež flavonoidy a triesloviny. Pri jej konzumácii oceníte nielen vynikajúcu chuť, ale aj liečivé účinky. Mäta podporuje správnu činnosť trávenia a pomáha aj proti nafukovaniu. Môžete si ju dopriať tiež pred spánkom, kedy podporuje relaxáciu a pomôže vám rýchlejšie zaspať. Navyše prospieva ústnej dutine, ktorú dezinfikuje. Účinky mäty prospievajú tiež imunite a dýchacím cestám, a to aj v čase prechladnutia. Mäta má protizápalové účinky a pitie mätového čaju má priaznivý vplyv na trávenie. Mäta navyše dokonale uvoľní vaše svaly a zrelaxuje vašu myseľ.

Prezimovanie mäty

Hoci ide o odolnú trvalku, prezimovanie v balkónových podmienkach je dosť problematické. Nedostatočné množstvo zeminy okolo koreňového systému spôsobuje riziko vymrznutia a taktiež sa často stáva, že sa zabudne na občasnú zálievku. Problémom je aj definícia slova „občas“ aj množstvo vlahy, ktoré je potrebné. Mäta patrí medzi rastliny, ktoré v našich podmienkach dokážu prezimovať. Niektoré bylinky prečkajú zimu v záhrade bez ťažkostí, o iné sa treba radšej postarať. Preneste ich dnu alebo prikryte. Mäta znesie aj chladnejšie podnebie a keď rastlinka na zimu uhynie, na jar zvyčajne opäť vyrastie.

Možnosti prezimovania

Výsadba do voľnej pôdy: Ideálna možnosť je presadiť rastlinky na jeseň po poslednom ostrihaní do voľnej pôdy, kde prečkajú do jari.
Chladná miestnosť: Ak takúto možnosť nemáte, prvou alternatívou je umiestniť rastlinky do chladnej miestnosti, najlepšie na okno. Nikdy nie do tmy alebo do miestnosti, kde je len umelé osvetlenie. Vyberajte pre ne miesto s teplotou 5 až 10 °C. Ich zálievku minimalizujte, aby ste ich priviedli do zimného pokoja.
Ochrana na balkóne: Druhou alternatívou je nechať rastlinky na balkóne, obviazať bublinkovou fóliou a umiestniť jednu vedľa druhej do papierovej škatule.
Zakopanie kvetináčov: Ďalšou možnosťou je zakopať kvetináče do pareniska či skleníka.

Ak chcete mätu pestovať ako trvalku, v zime jej treba dopriať odpočinok. Od jesene postupne znižujeme zálievku a koncom októbra vykonáme výrazný rez. Kvetináč na zimu premiestnime do chladnejšej miestnosti. S príchodom jari ju môžeme opäť vyniesť na parapet, balkón alebo do záhrady. Ak mätu pestujeme vo vnútri, vyberieme pre ňu miesto na východnom alebo severovýchodnom okne.

Pestovanie mäty v nádobách a jej prezimovanie

Mäta je ideálna bylinka na pestovanie v nádobách. Najlepšie porastie vo väčších črepníkoch s humóznym a vlhkým substrátom. Aj v kvetináči si potrpí na bohatú zálievku. Okrem pravidelnej zálievky by sme nemali zabúdať ani na zastrihávanie. Rastlina nebude rásť do príliš veľkých výšok a navyše podporíme jej zdravý rast a výraznejšiu arómu. Vždy, keď sa objavia kvety, odstránime ich. Mäta poľahky vyrastie do výšky 30 - 45 centimetrov a do šírky 45 - 60 centimetrov. Pripravte si preto dostatočne veľký kvetináč v závislosti od toho, koľko priestoru ste svojej mäte ochotní poskytnúť. Rastlinke mäty stačí na zdravý rast kvetináč s priemerom 20 centimetrov a s hĺbkou 25 - 30 centimetrov.

Bylinky v nádobách treba špeciálne kontrolovať a chrániť. Vyložené vonku v záhrade nezvládnu to, čo ich kolegyne pestované priamo v záhone. Aby zimu prečkali bez ujmy, substrát by nemal úplne preschnúť. Zároveň treba nádoby obaliť (pokiaľ ide o bežne mrazuvzdorné bylinky), alebo radšej preniesť do svetlej miestnosti, kde nehrozia mínusové teploty. Čím menej substrátu obklopuje koreňový bal, tým sú rastliny náchylnejšie na vymrznutie či preschnutie.

Skladovanie mäty

Čerstvé lístky mäty môžete skladovať v chladničke v nádobke s vodou, ktorú treba pravidelne vymeniť keď sa zakalí. Druhou možnosťou je stonky mäty s lístkami uložiť do chladničky vo vlhkej utierke. Mätu môžete aj usušiť alebo zamraziť.

Sušenie: Umyté a usušené lístky mäty sušte v rúre na pečenie, pri teplote 180 stupňov Celzia. Hotové sú vtedy, keď sa dajú rozdrobiť prstami, väčšinou za 2 až 4 hodiny. Nájdite u vás doma svetlé a teplé miesto a zaveste bylinky za stonky smerom dole. Vyhnite sa pritom priamemu slnku, pretože môže bylinkám zobrať ich krásne prirodzené sfarbenie po vysušení.
Mrazenie: Pri zamrazovaní mäty je najjednoduchšie umyté lístky nadrobno pokrájať a do polovice nimi naplniť formičky na ľad. Pred mrazením sa odporúča bylinky nasekať nožom na drobné kúsky, nasypať ich do sáčkou alebo kelímkov a vložiť ich do mrazáku. Pri sekaní môžete skúsiť urobiť zmesy korení, aby vám to potom zjednodušilo používanie počas zimy.
Nakladanie do oleja alebo octu: Zaujímavým, možno menej známym spôsobom je nakladanie byliniek do oleja alebo octu. Čím kvalitnejší olej použijete, tým lepšie. Postup je podobný ako pri mrazení. Lístky byliniek nasekáme na drobné kúsky a v kelímku ich zmiešame s olejom. Optimálny pomer je 1:1. Počítajte s tým, že bylinky budú v oleji, a preto pôjdu spoločne aj na tanier.

tags: #ako #prezimovat #matu