Ako rozmnožiť a pestovať rebarboru: Kompletný sprievodca

Rebarbora je nenáročná trvalka, ktorá prináša úrodu šťavnatých stoniek bez námahy rok čo rok a preto by nemala táto viacročná zelenina chýbať v žiadnej záhrade. Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Na konzumovanie sú vhodné len stonky. Listy je potrebné odstrániť, obsahujú totiž jedovaté látky. Rebarbora má pomerne široké terapeutické využitie. Jej horké obsahové látky podporujú chuť do jedla, povzbudzujú trávenie, lebo sú aj žlčopudné, a podporujú vstrebávanie živín. Prítomné triesloviny zasa upravujú nadprodukciu žalúdočných štiav, teda aj kyslosť žalúdka. Zaujímavé je, že podľa veľkosti použitej liečebnej dávky pôsobí buď ako preháňadlo, alebo naopak - hnačku zastavuje. Liečebne však pôsobia aj kašovité obklady z listov na ruky a nohy pri reumatických problémoch. Užíva sa aj pri žalúdočných kataroch a žltačke. Liečebné využívanie rebarbory zbytočne nepredlžujeme na viac ako 2 týždne - dovtedy by sa totiž už mal preukázať jej liečebný účinok. Okrem uvedených liečebných vlastností je originalita rebarbory najmä v jej skorej jarnej úrode dužinatých stoniek, ktoré chuťou pripomínajú jabĺčka. V tento jarný čas nám svojimi účinkami pomôže rozhýbať náš metabolizmus a zintenzívniť tak našu jarnú telesnú očistu. Tiež nám dodá časť potrebných vitamínov, najmä C a B-komplexu, ale aj železo, jód, mangán, zinok a draslík. Listové čepele obsahujú najviac kyseliny šťaveľovej, ktorá v našom tele viaže vápnik, a to po celú vegetáciu, takže konzumácia listov je nevhodná. Mladé listové stopky, ktoré sa konzumujú skoro na jar, jej v tom čase obsahujú minimum (0,12 %), takisto aj kyseliny citrónovej; najviac obsahujú osviežujúcej kyseliny jablčnej (1,77 %). V lete, teda už po zberovom období rebarborových stopiek (Neodporúča sa zberať rebarboru po 24. júni!), sa však v nich zvýši obsah kyseliny šťaveľovej až na 2,1 %, čo už je na konzum nevhodné. Čo sa týka kvality stopiek, tie sú najjemnejšie, najchutnejšie skoro zjari po svojom dorastení na dĺžku 30 až 50 cm. Naopak, menej kvalitné, vláknitejšie a drsnejšie stopky vyrastajú na rebarbore pestovanej na slnečnom mieste a sú zberané neskoro. Rebarbora je inak nenáročná, hoci znáša slnko, vhodnejšie sú pre ňu mierne zatienené miesta, a preto sa jej dobre darí aj pod opadavými stromami, keďže skoro na jar, keď ešte nie sú olistené, si stačí nachytať dostatok slnečnej energie. V zime je dostatočne mrazuvzdorná a jej listy znesú aj 4-stupňový mráz. Pôda by mala byť aspoň stredne ťažká, hlinitá, nevysychavá, hlboká, dobre zásobená živinami. Pestujeme ju v tzv. 1. trati po výdatnom organickom pohnojení alebo po pohnojených okopaninách. Spodná voda by nemala byť vyššie ako 1,5 m od povrchu, lebo inak jej korene zahnívajú. V 1. roku po vysadení udržujeme pôdu kyprú, bez burín a dostatočne zavlaženú. V ďalších zberových rokoch rebarboru prihnojujeme v rozumnej miere dusíkom, aby sme nezvýšili obsah dusičnanov v stopkách, ale len podporili rast a regeneráciu rastlín. Robí sa to dvakrát: raz polovičnou dávkou hneď po zime a potom v období intenzívneho rastu po zbere. Dávka na prihnojovanie je 22 g na 1 m2 liadku amónneho s vápencom. Potrebné vápnenie robíme na jeseň raz za 4 roky. Ak chceme mať sústavne dobrú produkciu stopiek, tak porast obmieňame asi po 6 až 9 rokoch, pretože pôda je už vyčerpaná a unavená. V 3. roku po vysadení začíname prvým zberom listových stopiek asi koncom marca, začiatkom apríla. Zber trvá asi do júna - podľa rozrastenia rastlín v 1 alebo 2, zriedka 3 fázach. Zberáme v chladné ranné hodiny a len listové stopky z obvodu rastliny dorastené do dĺžky 30, maximálne 50 cm, hrubé najmenej 20 mm. Listy so stopkami nikdy neodrezávame (ich zostatok by na rastline hnil), ale ich len prudkým trhnutím do boku odtrhneme. Ihneď po zbere odstránime zo stopiek listovú čepeľ, ponecháme len 3-centimetrový kúsok nad stopkou - voda sa z nej nebude tak rýchlo odparovať. Stopky skladujeme pri teplote 1 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu asi 3 týždne. Najvyššie úrody stopiek sa dosahujú asi v 5. Najefektívnejšie sa rebarbora rozmnožuje vegetatívne - delením koreňov v októbri (po ich vykopaní) alebo veľmi skoro na jar. Každý pakoreň by mal mať aspoň jeden vegetačný púčik. Rezné rany pakoreňa necháme 1 deň zaschnúť, aby po zasadení nehnili. Keďže ide o trvácu rastlinu so životnosťou dlhšou ako 10 rokov, pôdu treba pred výsadbou prevrstviť do hĺbky asi 50 cm - zapravíme do nej maštaľný hnoj alebo obohatený kompost v množstve 8 až 10 kg na 1 m2, pridáme aj 40 g superfosfátu a 30 g draselnej soli. Kyslé pôdy rok pred výsadbou povápnime. Pakorene vysádzame na vzdialenosť 1,2 až 1,8 m a tak hlboko, aby bol vrchol sadenice 5 cm pod povrchom pôdy. Pôdu utlačíme a zavlažíme. Na potreby jednej domácnosti stačia 2 až 4 rastliny. Rebarbora sa dá množiť aj semenom. To však rýchlo stráca klíčivosť, takže najlepšie urobíme, keď ho po dozretí v auguste hneď vysejeme. Napriek tomu, že ide o veľmi skorú plodinu, jej zber sa dá ešte urýchliť. Stačí, ak začiatkom marca rastlinu priklopíme otvoreným súdkom (bez dna aj vrchu), ktorý obložíme hlinou (lepší a hrejivejší je hnoj). Vrch súdka môžeme prekryť sklom alebo fóliou. Tak urýchlime zber aj o 2 či 3 týždne. Namiesto súdka môžeme použiť aj keramickú nádobu s vekom, ktoré cez deň otvárame. Občas sa na listoch rebarbory, najmä po skončení zberu stopiek, objavia vošky a bzdochy. Tie spláchneme prúdom vody alebo použijeme rastlinné výluhy, prípadne klasické postrekové látky. Stopky rebarbory stačí len dobre umyť. Nešúpeme ich, tak by sme odstránili aj vzácnu časť minerálnych a aromatických látok. Takto pripravené jedlo je menej kyslé, lebo šupka neobsahuje kyselinu šťaveľovú.

Rebarbora je nenáročná trvalka, ktorá prináša úrodu šťavnatých stoniek bez námahy rok čo rok. Pestovanie rebarbory je veľmi jednoduché, pričom jedna rastlina dokáže rásť a produkovať až 20 rokov, takže jej stačí nájsť v záhrade stabilné miesto a každý rok si môžeme vychutnať úrodu bez väčšej námahy.

Rebarbora (Rheum rhabarbarum) je trvácna zelenina, ktorá je obľúbená najmä pre svoje jedlé stopky. Jej kyslá chuť je ideálna pre koláče, džemy a kompóty. Táto rastlina, pôvodom z Ázie, sa ľahko pestuje a je odolná aj voči menej priaznivým podmienkam. Existuje niekoľko rôznych druhov a kultivarov rebarbory, ktoré sa líšia hlavne farbou a chuťou stopiek.

Výber miesta a pôdy

Rebarbora obľubuje slnečné až polotienisté stanoviská s priepustnou pôdou. Je to trvalka, takže pri jej pestovaní jej vyberte stabilné miesto, kde bude rásť roky a kde nebude zbytočne vyrušovaná. Rebarbora patrí medzi rastliny, ktoré sú náročnejšie na živiny. Pre rebarboru sú charakteristické pomerne veľké listy s dlhými, hrubými a mäsitými stonkami. Práve tieto stonky sú jedlé a majú typickú kyslastú chuť. Vhodné pôdy sú hlinité až hlinitopiesočnaté s dostatkom humusu, dobrou zásobou živín a neutrálnou pôdnou reakciou. Ideálne je, ak sa hriadka pripraví na jeseň a vysádza sa až na jar. Rebarbora potrebuje neutrálnu alebo mierne kyslú pôdnu reakciu, preto je dobré kyslú pôdu vyvápniť.

Rebarbora obľubuje pôdu, ktorá je hlinitá, dobre priepustná a bohatá na organické látky. Zabezpečte, aby pôda bola dobre vyživená aj po výsadbe. Pred výsadbou venujte prípravám dostatok pozornosti. Pôdu prekyprite do hĺbky minimálne 60 cm a postarajte sa aj o živiny. Najvhodnejšie je zapracovať do pôdy vyzretý maštaľný hnoj alebo kompost. Minerálne hnojivá sa pri výsadbe a ani v prvom roku pestovania neodporúčajú. Pôda by mala byť aspoň stredne ťažká, hlinitá, nevysychavá, hlboká, dobre zásobená živinami. Pestujeme ju v tzv. 1. trati po výdatnom organickom pohnojení alebo po pohnojených okopaninách. Spodná voda by nemala byť vyššie ako 1,5 m od povrchu, lebo inak jej korene zahnívajú.

Rebarbora preferuje slnečné stanovište, kde dostane aspoň 6 hodín priameho svetla denne. Na miestach s dostatkom slnka bude rásť rýchlejšie a produkovať robustnejšie stopky. Ak pestujete rebarboru v polotieni, uistite sa, že má stále dostatok svetla najmä počas ranných hodín, keď je slnko jemnejšie. Rebarbora nie je náročná na polohu, môžete ju pestovať na slnečnom aj v polotieni. Nie je náročná ani na klimatické podmienky, rastie v nížinných aj horských oblastiach. Vo vyšších polohách je úroda neskoršia.

Výsadba a rozmnožovanie

Existuje viacero spôsobov ako sadiť rebarboru. Rýchlejšou a praktickejšou metódou je rozdelenie už vyrastenej rebarbory na viacero častí, ktoré sa zasadia oddelene. Dôležité je aby mala oddelená časť základne rebarbory (korunka) niekoľko koreňov a v ideálnom prípade puk. Takúto korunku rebarbory bez listov zasadíme tak, aby mala korene v pôde a aby bola vrchná časť korunky cca. 2 cm nad pôdou. Ak je na korunke nový puk, vysádzame ju tak aby puk smeroval smerom hore. Ideálnym obdobím kedy vysádzať korunky rebarbory je počas jej vegetačného pokoja - jeseň (november), prípadne predjarie (hneď po rozmrznutí pôdy). Pri jesennej výsadbe má rebarbora možnosť dobre zakoreniť ešte počas jesene a na jar bude mať náskok.

Ďalšou alternatívou je výsadba už zapestovaných sadeníc rebarbory s listovými pukmi, ktoré je vhodné vysádzať v predjarnom období po rozmrznutí pôdy, prípadne na jar. Aj v tomto prípade by mala byť zasadená základňa (korunka) rastliny mierne nad úrovňou pôdy.

Najvyššiu úrodu dáva rebarbora v piatom až siedmom roku od výsadby. Ak ju chcete zmladiť alebo rozmnožiť najvhodnejší čas je v októbri. Vyberte celý trs a rozdeľte ho ostrým rýľom alebo nožom. Rozdelené časti nechajte na vzduchu zaschnúť a až do výsadby ich uskladnite vo vlhkom piesku na chladnom mieste - napríklad v pivnici.

Najefektívnejšie sa rebarbora rozmnožuje vegetatívne - delením koreňov v októbri (po ich vykopaní) alebo veľmi skoro na jar. Každý pakoreň by mal mať aspoň jeden vegetačný púčik. Rezné rany pakoreňa necháme 1 deň zaschnúť, aby po zasadení nehnili. Pakorene vysádzame na vzdialenosť 1,2 až 1,8 m a tak hlboko, aby bol vrchol sadenice 5 cm pod povrchom pôdy. Pôdu utlačíme a zavlažíme.

Rebarbora sa dá množiť aj semenom. To však rýchlo stráca klíčivosť, takže najlepšie urobíme, keď ho po dozretí v auguste hneď vysejeme. Vypestovať si priesadu z osiva trvá asi rok, kým ju môžete vysadiť na hriadku. Sadivo je možno trošku drahšie, ale úrody sa dočkáte o jednu sezónu skôr. Pri jeho kúpe skontrolujte, či má aspoň jeden vegetačný vrchol, mladé korienky a zaschnutú reznú ranu, ktorá nejaví známky hniloby. Do výsadby sa môžete pustiť na konci marca alebo v prvej polovici apríla.

Najlepší čas na výsadbu rebarbory je skoro na jar alebo na jeseň. Rebarboru by ste mali polievať pravidelne, najmä počas suchých letných mesiacov. Rebarbora môže rásť na jednom mieste až 10 - 15 rokov, ak sa o ňu správne staráte. Rebarboru začnite zbierať až po prvom roku od výsadby, aby ste jej umožnili dostatočne zakoreniť a posilniť sa.

Zálievka a výživa

Rebarbora je náročná na vlahu. Najmä prvý rok po výsadbe ju pravidelne zavlažujte. Na pôdu okolo rastliny použite nástielku. Nielenže tak znížite potrebu zavlažovania, ale aj potlačíte rast burín a ochránite pôdu pred znehodnotením. V nasledujúcich rokoch postačí zálievka v čase dlhšieho trvajúceho sucha a letných horúčav.

Rebarbora má mohutný koreňový systém, dokáže preto čerpať vlahu aj z väčších hĺbok. Vydrží suchšie počasie, viac jej však vyhovuje vlhkejšia, no nie trvalo premokrená, pôda. Počas suchého obdobia je vhodné občasné zalievanie.

Druhý rok po výsadbe môžete do zálievky pridať minerálne hnojivo. Na výživu je náročná najmä v čase intenzívneho rastu, kedy ju môžete poliať hnojivovou zálievkou aj dvakrát do mesiaca. Naposledy ju pohnojte v polovici augusta.

Jarné hnojenie je kľúčové, aby ste zabezpečili rebarbore dostatok živín pre silný rast. Letné doplnenie: Ak rastlina rastie pomalšie alebo jej chýbajú živiny, môžete v polovici leta pridať ďalšiu dávku hnojiva.

Starostlivosť a ochrana

Po vegetačnej sezóne nadzemná časť rebarbory odumiera, takže je ju potrebné odstrániť a položiť v jej okolí mulč. Vhodným mulčom je napríklad vrstva (5 cm) kompostu, ktorú je vhodné položiť v okolí rastliny (nie však priamo na korunku/srdce rebarbory).

Každých 5 - 6 rokov rebarbore prospeje ak jej základňu rozdelíme na viac častí a zasadíme ich osobitne (je to aj vhodná príležitosť na množenie rebarbory).

Rebarbora je veľmi odolná rastlina aj čo sa týka škocov a chorôb. Z chorôb ju môže ohroziť hniloba, ktorá môže postihnúť stonky alebo základňu rastliny. Ako náhle sa objavia známky hniloby, je potrebné napadnutú časť rebarbory čo najrýchlejšie odstrániť a ponechať len zdravé časti.

Občas sa na listoch rebarbory, najmä po skončení zberu stopiek, objavia vošky a bzdochy. Tie spláchneme prúdom vody alebo použijeme rastlinné výluhy, prípadne klasické postrekové látky.

Rebarbora je mrazuvzdorná rastlina, no počas zimy potrebuje ochranu. Prvý rok po výsadbe je rebarbora ešte náchylná na vymŕzanie, preto ju na jeseň prikryte slamou, čečinou, suchým lístím alebo prihrňte ku koreňom kompost. Na jar nezabudnite ochranu včas odstrániť. V nasledujúcich rokoch už zimná ochrana nebude potrebná.

Pri každom zbere by sme mali nechať minimálne polovicu stoniek s listami ďalej rásť aby sme rastlinu príliš neoslabili.

Zabráňte kvitnutiu: Od začiatku leta sa na rebarbore objavujú biele súkvetia, ktoré treba zavčasu vylomiť. Tvorba semien by rastlinu zbytočne oberala o zásobné látky, ktoré bude potrebovať na rast v jarnom období.

Zber a skladovanie

Zdravá rebarbora zostáva produktívna aj 15 - 20 rokov, no počas prvej vegetačnej sezóny rastliny musíte odolať a zatiaľ nezbierať žiadne stonky, aby rebarbora dostatočne zosilnela. Prvú úrodu je možné zbierať až od druhej sezóny.

Ideálnym obdobím kedy zbierať rebarboru sú mesiace apríl až jún (závisí to od počasia v danom roku). Dospelá rastlina (po 3 roku rastu) produkuje hrubé stonky vhodné na zber 8 až 10 týždňov.

Stonky rebarbory sa môžu zbierať, keď majú 30 - 50 cm a to tak, že ich jednoducho odtrhneme rukou hneď pri základni rastliny, prípadne odrežeme nožom. Veľmi dôležité je aj to, ako sa čistí rebarbora, pretože jej listy sú jedovaté, takže by sa mali z jedlých stoniek pri zbere odtrhnúť/odrezať (môžu sa hodiť napr. do kompostu).

Stopky sa zbierajú od druhého roku rastliny a to postupne od polovice apríla do polovice júna. Zbierajte len listové stonky s celkom vyvinutou listovou čepeľou a to najlepšie vylomením (nie rezaním). Listové stopky rebarbory (bez listov) sa konzumujú vždy tepelne spracované, nikdy surové. Dôkladne ich umyte, hrubú kožu stiahnite a nakrájajte na 2 - 3 cm kúsky, ktoré uvarte domäkka.

Rebarboru je najlepšie konzumovať do konca júna. Po tomto období začína v stopkách stúpať obsah kyseliny šťaveľovej, ktorá môže byť vo vyšších množstvách škodlivá pre zdravie. Navyše rastlina si po tomto období potrebuje oddýchnuť a načerpať energiu na ďalšiu sezónu.

Tradične sa rebarbora zberá do Jána (24. 6.), aby v lete a na jeseň mohla uložiť dostatok zásobných látok na rast v budúcom roku. Ďalším dôvodom je, že počas rastu vzrastá obsah ťažko stráviteľnej kyseliny šťaveľovej.

Stopky rebarbory stačí len dobre umyť. Nešúpeme ich, tak by sme odstránili aj vzácnu časť minerálnych a aromatických látok. Na úpravu chuti skúsme namiesto cukru využiť len čisto prírodné sladidlá; vhodná je kombinácia rebarbory so sladkým ovocím (banány, hrušky, jahody), ale aj so sušeným či pomletým ovocím, prípadne so sladkými ovocnými šťavami bez cukru.

Využitie v kuchyni

Rebarbora má príjemnú, kyslastú chuť, ktorá najlepšie vynikne v koláčoch, pripraviť sa z nej dá aj džem. Používajú sa napríklad na prípravu ovocných koláčov, kompótov, lekvárov, do ryžovej alebo krupicovej kaše. Na dochutenie rebarbory sa hodia sladké pomaranče, zázvor alebo škorica.

Čo s rebarborou na jeseň urobiť, aby sa vám na jar odvďačila opäť svojim zdravým rastom? Akonáhle stonky pred zimou orežete, pôdu okolo rastlín pokryte mulčom či lístím.

Rebarbora bola známa skôr ako liečivo než ako jabĺčková zelenina. V starej Číne si ju vážili už 3 000 rokov pred n. l. Stadiaľ sa cez Indiu v antike postupne dostala až do stredozemnej oblasti a tam zrejme získala nielen svoj terajší názov, ale tam začali využívať aj jej nadzemné časti na liečenie aj na konzum.

Rebarbora má mnoho priaznivých účinkov na organizmus. Obsahuje vitamíny A, B a C, z minerálov sú to vápnik, horčík, sodík, jód, železo a fosfor. Nájdete v nej už spomínanú kyselinu šťaveľovú, v menšom množstve tiež kyselinu jablčnú. Rebarbora vplýva pozitívne na pokožku, nechty a vlasy, je močopudná, pomáha pri trávení a prečisťovaní organizmu.

Rebarbora bezpochyby patrí medzi zaujímavé a nenáročné rastliny. Jej pestovanie je pomerne jednoduché a ľahko si s ním poradí aj začiatočník. Rebarbora je zelenina, aj keď svojou chuťou pripomína skôr ovocie. Stretnúť sa s ňou možno tiež pod označením červená rebarbora, španielska rebarbora. Pôvodne táto rastlina pochádza zo strednej Ázie, v súčasnej dobe je však rozšírená prakticky po celom svete.

Tipy pre pestovateľov

Rebarbora je trvalka, ktorej sa bude dariť na slnečnom až polotienistoom mieste. Vyhovuje jej chladnejšie počasie, jej vegetačné obdobie začína už vo februári až marci. Konzumujú sa hrubé stonky, na ktorých vyrastajú veľké listy. Rebarbora bude potrebovať priepustnú pôdu a dostatok miesta. Keďže sa časom rozrastie, ak si jej chcete vysadiť viac, počítajte s odstupmi približne 1 m. Nie je vhodné ju presádzať - má rada stabilné miesto, kde bude môcť nerušene rásť.

Rebarboru si môžete dopestovať zo semien, množiť sa dá aj delením. Ak sa rozhodnete na pestovanie zo semien, prvú úrodu budete môcť zberať v druhom až treťom roku. Počas prvej vegetačnej sezóny je totiž vhodné počkať so zberom. Vysievanie si naplánujte na marec až apríl. Presadenie dopestovaných sadeníc na máj alebo august. Vysievajte priamo na záhon alebo do pareniska. Sadenice potom rozsadíte do sponu 20 x 20 cm. Môžete ich tiež hneď umiestniť na trvalé stanovište. Pred sadením pôdu dobre zrýľujte a prihnojte.

Keď vám rebarbora narastie do dostatočnej veľkosti, môže sa množiť tiež delením. Vhodným obdobím je jeseň alebo jar po rozmrznutí pôdy. Oddelená časť by mala mať niekoľko koreňov a vegetatívny vrchol (puk). Zasaďte ho tak, aby sa korene nachádzali v pôde.

Ak si chcete vychutnať rebarboru o niekoľko týždňov skôr, môžete ju rýchliť. Stačí, ak ju na konci januára alebo vo februári, ešte pred začatím pučania listov prikryjete veľkou nádobou. V západnej Európe sa na tento účel vyrábajú špeciálne hlinené zvony s pokrievkou navrchu. O osem týždňov už vyrastú krehké biele stopky, ktoré môžete zberať. Rýchlenie je pre rastlinu vyčerpávajúce a preto sa odporúča len raz za niekoľko rokov. Ak si chcete takto vypestovať rebarboru každý rok, mali by ste mať aspoň päť rastlín a každý rok rýchliť inú.

tags: #ako #rozmnozit #rebarboru

Populárne príspevky:

• Frézie a tulipány vo svadobnej kytici
• Ako si vybrať okrasné rastliny
• Begónie pre rozžiarenú záhradu
• Pestovanie konifer na kmienku
• Duchovná cesta k Bohu