Rozmnožovanie vlčieho maku: Sprievodca pre pestovateľov
Vlčí mak (Papaver rhoeas) je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 20 - 90 cm. Vytvára stopkaté spodné listy aj listy vyrastajúce na byli, ktoré sú sediace (bez stopky). Listy sú členité, dvojito perovito zastrihávané alebo perovito dielne. Kvety sú na dlhých stopkách a vyrastajú z pazúch listov. Kvetné púčiky bývajú ovisnuté a vyvinú sa do vzpriamených veľkých kvetov. Tie majú v priemere až 10 cm. Korunné lupienky sú okrúhleho tvaru, priemer majú 2 - 4 cm. Sú červenej farby a na báze majú čiernu, niekedy aj chýbajúcu škvrnu. Napriek svojej kráse kvitnú len krátko a nie sú vhodné do vázy, kde rýchlo zvädnú. Plody vlčieho maku sú tobolky, nazývané aj makovice, s veľkosťou 1 - 2 cm. Celá rastlina je chlpatá a prestúpená mliečnicami.
Charakteristika a pôvod maku
Okrasný mak, latinsky Papaver, je krásna rastlina s netypicky riasenými kvetmi. Okvetné lístky môžu mať svetlofialovú, ružovú, červenú alebo dokonca bielu farbu. Rastliny dorastajú do výšky 70-100 cm a skvelo ozdobia letničkové aj trvalkové záhony. Paleta farieb je naozaj bohatá - od sýto žltej, oranžovej, ružovej, červenej až po bielu. Kvety môžu byť jednoduché alebo plnokveté, so strapatými, rozoklanými, hladkými či zvlnenými okrajmi. Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní.
Okrasné maky sú vyšľachtené z pôvodných vlčích makov. Rod makov (Papaver) zahŕňa okolo 100 druhov a nespočetné množstvo odrôd. Existujú úžitkové aj okrasné druhy. Okrasné maky môžeme rozdeliť na jednoročné a trvalky.
Vlčí mak bol známy už od roku 3000 pred nl. Sumeri ho pre mierne narkotické účinky nazývali "rastlinou radosti". Jeho vedecký názov (papaver) je odvodený od slova papa, čo znamená detská kašička, a má keltský pôvod. Kedysi sa jeho šťava primiešavala deťom do jedla, aby dobre spali, avšak dnes vieme, že to nebolo správne riešenie kvôli miernej jedovatosti častí divých makov. V medicínskom ponímaní je ópium predstaviteľom liečiva, ktoré v prísne stanovených dávkach pomáha. Vlčí mak obsahuje rad ďalších alkaloidov, celkovo asi 0,11 až 0,12%. Hlavným alkaloidom je rhoeadín (asi 0,06%) a ďalej alkaloidy allokryptopin, berberín, koptisin, isorhoeadin, protopin, roemerin, sinaktin a ďalšie.
Jednoročné druhy
Najznámejším jednoročným druhom je pravdepodobne vlčí mak (Papaver rhoeas). Záhradkári aj poľnohospodári ho často považujú za burinu, no romanticky založení ľudia obdivujú lúky divých makov, ktoré sú nádherné v kombinácii s margarétami. Práve vlčí mak poslúžil šľachtiteľom na vytvorenie nových, odolných a nenáročných odrôd okrasných makov. Medzi jednoročné druhy patrí aj mak siaty (P. somniferum), ktorý sa najčastejšie využíva v poľnohospodárstve na produkciu semien a ópiových alkaloidov. Kvety maku siateho bývajú v rôznych odtieňoch bielej a fialovej alebo ich kombinácii. Tieto jednoročné rastliny najlepšie vyniknú vo veľkých skupinách a uplatnia sa najmä v neformálnej výsadbe.
Trvalé druhy
Trvalé okrasné maky sa tešia čoraz väčšej obľube, pretože pri minimálnej starostlivosti zdobia záhradu rok čo rok veľkými kvetmi (s priemerom až 15 cm) pestrých a sýtych farieb. Najčastejšie sa pestuje mak východný (P. orientale), pôvodom z Malej Ázie, a mak pseudo-orientálny (P. pseudo-orientale), známy aj ako mak záhradný. Tieto rastliny vyrastajú do výšky aj 100 cm a v záhone ich nikto neprehliadne. Pre skalky sú vhodné nižšie druhy (10-40 cm), napríklad P. alpinum. K vytrvalým druhom patria aj vzrastom oveľa menšie druhy, napríklad Papaver alpinum, ktorý má výšku len 8 až 12 cm. Máva žlté, oranžové alebo biele kvety. Papaver atlanticum je o niečo vyšší, môže mať až 40 cm. Typické preň sú oranžovočervené kvety. Mak holý (Papaver croceum) sa pestuje ako dvojročka. Vyhľadávaný je pre dlhé obdobie kvitnutia, čo býva od mája až do septembra. Kvety majú rôzne pastelové odtiene, no môžu byť aj výrazne oranžové a žlté. V závislosti od odrody sú vysoké 25 až 60 cm.
Pestovanie a nároky vlčieho maku
Maky sú nenáročné na pestovanie a darí sa im na slnečnom stanovišti v priepustnej pôde obohatenej o vápnik. Dobre znášajú aj sucho. Maky obľubujú kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdete pôdu bohatú na vápnik, odporúča sa pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Maky preferujú dobre priepustné, vápenaté až neutrálne pôdy. Vytrvalé druhy majú rady dostatočne hlboké a výživné pôdy, alebo vyžadujú pravidelné hnojenie.
Vlčí mak je jednoročná zimná burina, ktorá napáda najmä obilniny a repku ozimnú. Menej často sa vyskytuje aj v strukovinách alebo viacročných krmovinách. Rastie pri cestách, na rumoviskách, násypoch a človekom ovplyvňovaných stanovištiach teplejších nížin, pahorkatín a podhorských polôh. Vyhovuje mu vyšší obsah dusíka v pôde.
Ako rastie mak, pestovanie maku, domaci mak, mak z Farma Tekvička
Výsadba a množenie vlčieho maku
Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Jednoročné maky musíme každý rok vysievať priamo na stanovište, a to skoro na jar. Vzídené rastlinky je vhodné rozsadiť. Drobné semená maku je možné použiť aj na ďalšie množenie. Klasicky sa vlčí mak rozmnožuje zo semien, ktoré sa získavajú zo zrelých makovíc. Semená maku sa však zvyčajne dajú ľahko kúpiť aj v záhradkárskych obchodoch, na hobby trhoch a na internete. Výhodou je, že si môžete vybrať z mnohých rôznych odrôd rastliny.
Pestovanie maku nie je náročné, len musíte vedieť, kedy ho zasiať a na aké stanovište. Termín výsevu je potrebné zvoliť tak, aby semená prežili mrazy. Zvyčajne sa preto vysievajú vonku na jeseň. Semená je však možné aj približne týždeň pred výsevom uskladniť v chladničke, čo by malo stačiť na to, aby začali klíčiť. Pokiaľ ide o miesto výsevu, maku sa najlepšie darí na slnečnom mieste v hlinitých, výživných pôdach so zásaditým až mierne kyslým pH. V ideálnom prípade by sa mal mak vysádzať do políčka s rozmermi 30 × 30 cm. Pôdu je potrebné vopred zaliať, pretože táto rastlina má rada priepustnú a kyprú pôdu. Pôda, v ktorej budú maky rásť, by mala byť tiež dostatočne vápenatá.
Množenie koreňovými odrezkami
Okrem výsevu je najvhodnejším spôsobom množenia pomocou koreňových odrezkov. Z minimálne dvojročných rastlín odoberieme v jesennom období zdravé koreňové odrezky, ktoré by mali mať hrúbku približne ako ceruzka. Očistíme ich, prípadne umyjeme a narežeme na približne 5 až 8 cm dlhé odrezky. Pri práci pracujeme opatrne, keďže maky majú pomerne jemný koreňový systém. Odrezky dáme na chránené miesto a udržujeme ich mierne vlhké. Po 4 až 6 týždňoch by sa mali objaviť listy. Vtedy ich môžeme presadiť do črepníkov naplnených záhradným substrátom zmiešaným s pieskom a odložiť na miesto chránené pred mrazmi.
- Rastlinu opatrne vykopte rycími vidlami. Dávajte pozor, aby ste korene nepolámali, lebo sú veľmi krehké. Zbavte ich pôdy a zvyšky opláchnite pod tečúcou vodou.
- Ostrým, čistým nožom oddeľte korene od materskej rastliny.
- Narežte ich na kúsky dlhé asi 5 cm.
Množenie zo semien
Ak chcete vysievať vlčí mak priamo do záhrady, mali by ste tak urobiť na jeseň, aby semená prežili mrazy. Ak si maky predpestujete a potom ich presadíte von, môžete semená asi týždeň pred výsevom umiestniť do chladničky, aby začali klíčiť. Ak nezožnete vlčí mak, po dozretí sa na mieste, kde rastie, samovýsevom rozrastie a o rok neskôr na tom istom mieste vyrastie znova.
Vlčí mak môžete zasiať v záhrade alebo v parku. Vysievame od apríla do mája priamo na miesto alebo predpestujeme od februára doma, ale potom musíte sadenice presadiť von hneď, ako to počasie dovolí. Vysievame priamo na substrát, čas klíčenia je zvyčajne 1-2 týždne, ale môže byť aj dlhší. Vonku sa najlepšie vysieva od polovice marca do konca júla. Od konca marca vysievajte do kvetináča v interiéri, od mája potom vonku. Počítajte s tým, že po vyklíčení budete musieť sadenice presadiť.
Zber a sušenie
Maky môžete vidieť kvitnúť vo voľnej prírode prakticky celé leto, od mája do augusta, a v niektorých prípadoch dokonca až v októbri, ak je priaznivé počasie. Ak pestujete maky na semeno, zberajú sa po úplnom dozretí rastliny, zvyčajne začiatkom alebo koncom jesene. Nazbierané okvetné lístky by mali byť voľne rozložené na suchom mieste, aby nestratili svoju farbu. Kvet maku vlčieho je veľmi chúlostivý a ľahko stráca svoju prirodzenú farbu. Sušíme ich rozložené v tenkej vrstve v tieni, ináč by sa mohli zapariť. Sušiace sa lupene neotáčame. Samotné sušenie trvá cca 5 dní. Správne sušené lupene vlčieho maku majú matno červenofialovú farbu.
Najväčšia pozornosť pri zbere vlčieho maku je upriamená na jeho okvetné výrazne červené lupene. Sú štyri a obsahujú alkaloid, ktorý má v kombinácii so slizom ochranný účinok na sliznicu horných dýchacích ciest a ústnej dutiny. Odvar z okvetných lístkov sa oddávna používal proti úpornému dráždivému kašľu. Sušené lupienky sa používajú samostatne alebo v čajových zmesiach. Môžeme ich zbierať za suchého počasia z práve vykvitnutých kvetov. Ak je na nich rosa alebo kvapky dažďa, lupene sa zliepajú a manipuluje sa s nimi veľmi zle. Oberajú sa priamo z kvetov, a nikdy nie opadané na zem. Zbiera sa ručne trhaním smerom nahor.
Ako rastie mak, pestovanie maku, domaci mak, mak z Farma Tekvička
Využitie vlčieho maku
V zahraničí sa mak pestuje hlavne pre farmaceutický priemysel. U nás je mak dôležitou súčasťou potravinárskej výroby. Obsahuje veľké množstvo vápnika, zinku a železa. V nezrelých makoviciach sa vyskytuje sedatívum kodeín. Makové semená sa používajú na pečivo, olejniny a v medicíne. Zo sušených okvetných lístkov maku sa môže pripraviť čaj, ktorý sa odporúča pri ochoreniach dýchacích ciest a má údajne upokojujúce účinky.
V ľudovom liečiteľstve sa kvety maku používali na liečbu pľúcnych chorôb, proti dráždivému kašlu a zachrípnutiu a ako sedatívum (na ukľudnenie a uspávací prostriedok pre deti). Zbierajú sa kvetné lupienky (Flos papaveris rhoeados) tesne pred rozkvitnutím, ručne a za suchého počasia. Sušia sa v tenkých vrstvách, v tieni, pri teplote do 35°C. Droga obsahuje stopy alkaloidov rhoearubínu, rhoeadínu, rhoeagenínu, červeného antokyánového farbiva, slizy a glykozidy. Pre deti a starých ľudí je vhodnejšie pripraviť sirup z dvoch lyžíc medu na pol pohára odvaru z jednej kávovej lyžičky sušených lístkov. Podáva sa niekoľkokrát denne po jednej lyžičke. Zo sušených lupienkov je tiež možné pripraviť utišujúce kloktadlo. Arabský lekár Avicena, žijúci okolo roku 1000 nl. si do svojich zápiskov napísal: „Vlčí mak je liekom svätých. Čistí a oddeľuje.“
Magické a symbolické využitie
Vlčí mak sa odpradávna spájal s nesmrteľnosťou, čo je zrejmé už z faktu, že jeho semienka sú životaschopné aj po osemdesiatich rokoch dormancie v nepriaznivých podmienkach. Dormancia je latinský názov pre spánok a súhrnne označuje prechodné zastavenie alebo obmedzenie procesov v organizmoch. Vďaka tejto húževnatosti a schopnosti vyrásť prakticky kdekoľvek je známa naozaj magická udalosť, keď sa po vojne na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených vlčích makov. To isté sa stalo na hroboch Napoleonových vojakov. Na hraniciach Nepálu a Indie sa aj dnes môžeme stretnúť so svätými mužmi, ktorí si pred meditáciou vytvoria okolo seba ochranný kruh z lupienkov vlčieho maku. Sypú ich na zem v smere hodinových ručičiek a jemne ich poprášia soľou. Stará litovská povesť popisuje magický ochranný kruh, vytvorený z červených lupienkov vlčieho maku, jemne posypaných soľou, ako silný spôsob ochrany v bielej mágií.
tags: #ako #rozmnozit #vlci #mak