Rozmnožovanie cichlíd: Podrobný sprievodca

Rozmnožovanie cichlíd v akváriu je fascinujúci proces, ktorý prináša radosť a uspokojenie mnohým akvaristom. Cichlidy, známe svojou inteligenciou a komplexným sociálnym správaním, ponúkajú rôzne stratégie rozmnožovania, ktoré odrážajú ich adaptáciu na prirodzené prostredie. Od starostlivých rodičov až po špecifické metódy kladenia a ochrany ikier, každý druh má svoje jedinečné čaro.

Základné metódy rozmnožovania

Ryby sa rozmnožujú výlučne pohlavne. Podľa spôsobu rozmnožovania rozlišujeme na ikernačky a živorodky. Ikernačky kladú ikry - vajíčka podobne ako plazy, ktoré sa po akte rozmnožovania vyvíjajú mimo tela matky - oviparia - vajcorodosť. Ich priemer je od 0.8 mm do 6 mm, v závislosti na konkrétnom druhu. Naopak, u živorodých druhov sa ikry vyvíjajú v tele matky podobne ako u cicavcov - viviparia - živorodosť.

V prípade málo častého vylučovania oplodnených ikier hovoríme o ovoviviparii - vajcoživorodosti. Plôdik totiž často opúšťa telo matky tesne po zbavení sa posledných zárodočných obalov. Práve vyliahnuté mláďa sa nazýva eleuterembryo.

Ikernačky: Rôznorodosť kladenia ikier

Kladenie ikier alebo inak povedané oviparita, je najbežnejšou metódou reprodukcie rýb. Väčšina druhov rýb sa zaraďuje práve do tejto kategórie.

Kladenie ikier na povrch: Mnoho druhov akváriových rýb kladie ikry na nejaký povrch, čo môže byť napríklad rastlina, kameň, drevo alebo substrát. Tieto ikry sú obvykle k tomuto povrchu prilepené a veľmi malé. Rodičia ich následne starostlivo strážia a udržiavajú primerané podmienky pre ich vývoj.
Hniezda: Labyrintky (bojovnice, guramy, kolizy) na rozmnožovanie využívajú penové hniezda, ktoré postaví samček pred začatím dvorenia. Samček uloží do hniezda ikry, kde ich následne oplodní a stará sa o ne, kým sa poter nevyliahne.
Nosenie mláďat v ústach: Niektoré druhy akváriových rýb, ako napríklad papuľovce, po vytretí nosia ikry v ústach a po mesiaci vypustia vyliahnutý poter. Samica sa viac skrýva a počas inkubácie (vývoja) ikier, ktorá môže trvať až tri týždne, neprijíma potravu. Výter sa aj po neresu ukrýva v ústach. Keď mláďatá dorastú do veľkosti, keď sa už nezmestia do jej úst, približne 1 cm, osamostatnia sa.
Rozptýlenie ikier po dne: Existujú aj ryby, ktoré nevyberajú vhodné miesto pre vývoj svojho potomstva. Samička rozptýli ikry počas toho, ako pláva pod dnom a následne tými istými miestami prepláva i samček a ikry oplodní.

Živorodky: Priamy pôrod mláďat

Druhou metódou reprodukcie rýb je viviparita. V tomto prípade sa mláďatá vyvíjajú vo vnútri tela samice, ktorá ich následne porodí. Živorodé ryby sa v akvaristike vyskytujú menej. Ide o ryby, ako sú gupky, mečúne alebo molly.

U živorodých rýb existujú dva spôsoby vývoja poteru, pričom rozdiel spočíva v tom, ako embryo prijíma výživu, zatiaľ čo sa vyvíja v tele samičky:

Vývoj poteru v tele samice: Všetky živiny vyvíjajúci sa poter dostáva od samice.
Oplodnenie ikry v tele samice: Týmto rybám sa hovorí ovovivaparózne ryby. Ide o to, že k oplodneniu ikier dochádza v tele samičky, kde sa ikra vyvinie. Vývoj poteru prebieha v ikre bez živín od samice. Poter dostáva živiny z výživného žĺtku ikry.

V oboch prípadoch nedochádza k následnej starostlivosti o potomstvo, mladé ryby skôr predstavujú pre dospelých jedincov rýchly zdroj potravy. Mláďatá sú však schopné od prvej chvíle plávať. Živorodky sú schopné množiť sa niekoľkokrát do roka alebo pravidelne, napríklad raz za niekoľko týždňov.

Špecifiká rozmnožovania cichlíd

Cichlidy sú výrazne párové ryby. Druhy, ktoré sa trú o dno, si počas obdobia rozmnožovania stavajú hniezda - otvory v dne rôznej veľkosti v závislosti od veľkosti samotných rýb. Iné sa neresia na kameňoch alebo listoch rastlín, skalných stenách a iných tvrdých substrátoch, niekedy v závislosti od toho, čo je práve k dispozícii.

Pár vybrané miesto upraví a vyčistí, potom samica začne klásť ikry. Samec ju zvyčajne pozorne sleduje alebo sa striedajú a vajíčka oplodní. Ak k neresu dochádza v spoločnom akváriu, rodičia neresisko a mláďatá urputne bránia a niektoré z nich môžu aj prežiť.

Príprava na neres

Pre niektoré druhy cichlíd musíme pripraviť vodu so správnymi parametrami - najmä s nízkou tvrdosťou. V závislosti od druhu musíme pripraviť aj vhodný substrát na neres - piesok, jemný štrk. Plochý kameň, pre skalničky širokolistú rastlinu v kvetináči (Echinodorus) alebo plastovú imitáciu, pre terčovce keramický kužeľ.

Táto skupina cichlíd sa dobre rozmnožuje v spoločenských akváriách. Ak je samica pripravená na neres, pár bude okolo seba krúžiť pri dne akvária tesne nad kameňom alebo nad vykopanou "jamkou" (môže byť dosť veľká) v piesku, kam samica ukladá veľké ikry. Ryby nie sú vedľa seba ako väčšina iných neresiacich sa rýb, ale hlavou k chvostu svojho partnera.

Starostlivosť o potomstvo

O neres a mláďatá sa tieto rodinné ryby opäť postarajú samy. Ikru opáskujú, očistia, pomôžu vyliahnutému plôdiku z ikier a prenesú ho na iné miesto. Počas trávenia žĺtkového vaku sa oň starajú rovnako ako o ikry a často ho niekoľkokrát premiestňujú. Chránia aj vyliahnuté mláďatá počas ich liahnutia.

Cichlidy majú pomerne veľkú násadu, preto ju môžeme od prvých dní kŕmiť žiabronôžkami naupliami alebo živými či mrazenými cyklámenmi, jemne rozdrveným granulovaným alebo vločkovým krmivom. Niektoré druhy, keď sú ešte s mláďatami, ich dokonca kŕmia - potravu si rozdrvia v ústach a vypľujú ju medzi plôdik. Najdokonalejšie v starostlivosti o mláďatá sú terčovce - dokonca ich "ošetrujú" !

Po skončení neresu sa samica viac skrýva a počas inkubácie (vývoja) ikier, ktorá môže trvať až tri týždne, neprijíma potravu. Výter sa aj po neresu ukrýva v ústach. Keď mláďatá dorastú do veľkosti, keď sa už nezmestia do jej úst, približne 1 cm, osamostatnia sa. Mláďa čumáka je už od doby neresu pomerne veľké, takže si poradí s drobnou potravou, ktorá ostatným "vypadne z úst".

Akvarium pro tlamovce a cichlidy

Odchov v špeciálnych podmienkach

Ak chceme odchovať čo najviac mláďat, odchytíme vytretú samicu do špeciálneho akvária (ak máme možnosť) a mláďatá po strávení žĺtkového vaku kŕmime naupliami (larvami) slaných žiabronôžok, prípadne návnadou alebo mrazenými buchtami (kyklopmi).

Africké cichlidy: Diverzita a špecifiká

Africké cichlidy predstavujú veľmi početnú skupinu sladkovodných druhov rýb patriacu do čeľade cichlidovité. Africké cichlidy vynikajú svojou diverzitou jednotlivých druhov, značne líšiacich sa vo veľkosti, tvare, farbe no i v temperamente. Najväčšie cichlidy (druh Boulengerochromis microlepis) môžu dosahovať dĺžku až 90 cm, pričom tie najmenšie druhy...

Táto úžasná skupina rýb je charakteristická svojím komplexným a rituálnym správaním, ktoré je obľúbené aj medzi akvaristami. Africké cichlidy sú veľmi aktívne a vnímavé. Až natoľko, že často vítajú svojich majiteľov a pýtajú si potravu.

Geografické rozšírenie a druhy

Cichlidy sa vyskytujú po celom svete (Afrika, Amerika, Ázia), pričom počet jednotlivých druhov sa odhaduje na viac ako 2 000 (dodnes je pomenovaných 1 300 druhov). Väčšina afrických cichlíd pochádza z východoafrických jazier veľkej priekopovej prepadliny. Zo známych 1 300 druhov cichlíd, žije najviac druhov v jazere Malawi (viac ako 300) a v jazere Tanganika (takmer 250 druhov). Ostatné druhy pochádzajú z Viktóriinho a iných menších jazier východnej Afriky.

Africké cichlidy jazera Malawi sú jedny z najfarebnejších rýb, ktoré v pestrosti prekonajú azda len tropické morské ryby. Mnohé z týchto nádherných cichlíd sú výnimočné pestrými vzormi a dúhovými farbami.

Skupiny afrických cichlíd

Mbuna: Skupina rýb Mbuna pochádza zo skalnatých častí jazera Malawi a všetkých 12 druhov rodu Mbuna je endemitom tohto jazera. Doslovný preklad afrického slova ‘Mbuna’ je skalná ryba. Ryby Mbuna sú charakteristické svojou aktivitou a agresívnou povahou.
Haplochromini (Haps): Druhy v rámci tejto skupiny (doteraz je popísaných 213 druhov) sa vyskytujú v otvorenejších piesočnatých oblastiach a hlbších vodách jazera Malawi a vďaka tomu sú rozmermi väčšie. Akvaristi ich často volajú i “haps”. K tejto skupine rýb sa často priraďujú i podskupiny ako napr. nádherné pávie cichlidy (Aulonocara), Utaka cichlidy (Copadichromis) a ostatné cichlidy, ktoré nepatria do rodu Mbuna.
Cichlidy jazera Tanganika: Cichlidy jazera Tanganika sú známe obrovskou diverzitou a vysoko vyvinutým sociálnym správaním, ktoré je rozdielne pri každom druhu. Cichlidy z Tanganiky sa rozdeľujú do 12. Skupín (rodov), z ktorých sú najznámejšie cyathopharynx (featherfins - perové plutvy), ostracophil (shelldwelers - mušľové), cyprichromis (sardinkové), tanganicodus (goby), julidochromis a asi najpopulárnejšie cichlidy rodu tropheus.
Cichlidy z Viktóriinho jazera: Viktóriino jazero obýva viac ako 100 druhov cichlíd, ktoré žijú len na tomto mieste. Najznámejšie sú Mbipi (rod mbipia) cichlidy, ktoré sú výzorom a správaním podobné cichlidám Mbuna.

Chovné podmienky pre cichlidy

Veľkosť akvária môže byť od 20 litrov pre malé druhy (malé cichlidy, napr. Pre tieto cichlidy musíme zvyčajne pripraviť vodu so správnymi parametrami - najmä s nízkou tvrdosťou. V závislosti od druhu musíme pripraviť aj vhodný substrát na neres - piesok, jemný štrk.

Akvárium pre cichlidy by preto malo obsahovať skaly a skalky vytvárajúce útesy a previsy, ktoré vytvoria pre ne prirodzené prostredie. Africké cichlidy budú neustále presúvať menšie kamienky a štrk, takže väčšie kamene ukladajte vždy na dno akvária, aby ste zabránili rybkám skaly podhrabať a uviaznuť pod nimi.

Veľkosť akvária závisí od konkrétneho druhu cichlíd a ich počtu no minimálne by malo mať 100 litrov. Čím väčšie, tým lepšie - väčšie akvárium znižuje agresivitu cichlíd. Do akvária je vhodné umiestniť aj intenzívnejšie osvetlenie, ktoré bude podporovať rast rias.

Parametre vody

Pre africké cichlidy je potrebné zabezpečiť dobrú filtráciu a prúdenie vody použitím externého filtra. Ideálna teplota vody sa pohybuje medzi 24-27 °C. Dôležitá je tiež pravidelná výmena vody. Frekvencia výmeny závisí od počtu a konkrétneho druhu cichlíd. V bežných prípadoch je potrebné vymeniť ¼ vody každý týždeň, prípadne 1/3 vody každé dva týždne.

Africkým cichlidám vyhovuje zásadité PH vody, keďže voda v priekopových jazerách je alkalická Malawi (PH 8,2) , Tanganika (PH 9,3). Ideálne PH pre africké cichlidy by preto malo byť cca 8,5.

Kŕmenie

Až na pár bylinožravých cichlíd (napr. Tilapia alebo Geophagus) sú všetky cichlidy všežravci, ktorí sa vo voľnej prírode živia najmä rasami, larvami, červami a malými rybkami. V akváriu sa môžu kŕmiť živou potravou, mrazeným krmivom, vločkami a granulami, riasami a doplnkami v podobe vitamínov a minerálov. Ich potrava by nemala byť príliš bohatá na bielkoviny.

Tráviaca sústava cichlíd je dlhšia, takže trávenie im oproti iným rybám trvá dlhšie. Kŕmiť by sa mali viac krát za deň (2-3 krát) v menších dávkach, ktoré zožerú do 10 minút.

Choroby cichlíd

Africké cichlidy sú náchylné na rovnaké choroby ako väčšina akvarijných rýb, vrátane hubových a bakteriálnych infekcií (napríklad plesňové ochorenie plutiev, mykobakterióza,…) a parazitických ochorení (napr. ichtyoftirióza). Nebezpečnou je i choroba, ktorá napáda špeciálne africké cichlidy - Malawi Bloat (Malawské nafúknutie).

O pôvodcovi tejto choroby ešte nie sú známe bližšie informácie, no ide pravdepodobne o infekčné ochorenie, keďže napáda postupne všetky ryby v akváriu. Ide pravdepodobne o baktériu, ktorá sa prirodzene vyskytuje v tráviacom trakte cichlíd a v chorobu prepukne pri oslabení imunity rýb. Príčinami môžu byť stres, nesprávne kŕmenie alebo kvalita vody.

Medzi symptómy malawi bloat patria nafúknutie tela ryby a opuch brucha, oči rýb sú akoby vytlačené von, strata rovnováhy rýb, zrýchlené dýchanie, pokles prijímania potravy a tenké biele výkaly. K liečbe je potrebné pristúpiť ihneď po prejavení sa prvých príznakov.

tags: #ako #rozmnozovanie #cichlid