Ako chovať a rozmnožovať mravce v domácom prostredí

Napochodovali vám do domácnosti mravce? A čo teraz? Všimli ste si, že na jar sa vo vašom dome či byte začali častejšie objavovať mravce? Počas zimy sú menej aktívne, mnohé kolónie spia alebo fungujú na veľmi obmedzenom režime. Na jar, keď sa oteplí, prirodzene aktivitu zvyšujú, opúšťajú hniezda a vydávajú sa hľadať potravu. V bytoch a domoch sa nachádzajú zvyšky jedla ako napríklad omrvinky, sladkosti, lepkavé škvrny a predstavujú pre ne ľahko dostupný zdroj potravy. Navyše je jar obdobím rojenia, mladé kráľovné opúšťajú hniezda, aby zakladali nové kolónie. Počas tohto procesu môžu dočasne preniknúť aj do domácností, najmä ak hľadajú vhodné miesto na hniezdenie.

Za jedným mravcom prídu ostatné. Stačí, aby jeden mravec zacítil dobrý zdroj potravy a cestu k nemu označí pachom. Čím je ponuka pre jeho druhov lukratívnejšia, tým častejšie cestičku využívajú, pach je výraznejší a priláka ďalších a ďalších mravcov. Hľadanie potravy je najčastejším dôvodom, prečo si mravce nájdu cestu do vašich príbytkov. Niekedy si však mravcov prinesiete domov aj sami. Nepozorovane si ich prinesiete na ovocí, zelenine alebo kvetoch zo záhrady či z trhu, prípadne im na transport poslúži vaše oblečenie, na ktoré vyliezli počas prechádzky v prírode.

Čo votrelcov najviac láka?

Mravce majú výborný čuch a prilákať ich môžu skutočne mikroskopické zvyšky jedla. Dovnútra sa vedia dostať sa cez veľmi úzke škáry, stačí aby mala 1 mm. Niektoré potraviny im však voňajú obzvlášť. Čo treba rýchlo upratať?

sladkosti - cukor, med, sirupy, džemy, čokoláda, ovocie, najmä prezreté. Mravce jednoducho milujú jednoduché cukry, ktoré im poskytujú rýchlu energiu.
tuk a mastné potraviny - maslo, olej, oriešky, syry, mäso. Niektorým druhom mravcov chutia skôr tuky ako sladkosti.
zvyšky jedál - omrvinky z pečiva alebo pizze. Aj malé množstvo môže pritiahnuť celú kolóniu, najmä ak je jedlo aromatické.
suché krmivo pre domáce zvieratá - granule alebo mokré krmivo. Často zostáva v miskách dlhšie a je pre mravce veľmi lákavé.

Vôňa ich odpudí. To, že sa u vás objavia, neznamená, že máte doma neporiadok. Mravce ľahko prekonávajú prekážky, a ak prežijú na neznámom mieste dostatočne dlho a nájdu si potravu, na spiatočnej ceste označia trasu a v podstate ju tak ponúknu svojim „kamarátom.“ Nepriláka ich len vôňa medu, lekváru či sladkostí, ale i mäsa. Ak objavíte ich cestičku, zoberte si na pomoc výrazne aromatické bylinky. Týmto spôsobom narušíte orientačný zmysel mravcov. Vhodná je napríklad kvety levandule alebo levanduľový olej. Pomôcť môžete aj olej z borievky. Siahnuť môžete aj po mäte, majoráne alebo tymiane. Mravcov zmetie aj vôňa eukalyptu, prípadne cédra. Odradí ich i vôňa žihľavy alebo paprade.

Cestu do domácnosti môžete mravcom otvoriť aj vďaka kvapke sladkého džemu či sirupu.

Ocot ich popletie

Nemáte po ruke voňavé bylinky? Použiť môžete aj citrónovú kôru. Mravce odpudzuje i mletá škorica. Výborným pomocníkom na boj s votrelcami je ocot. Stačí dať trochu octu do fľaše s rozprašovačom a postriekať miesto odkiaľ mravce chodia do vášho bytu. Jeho silný zápach narúša orientáciu mravcov a maskuje pachové stopy, ktorými sa riadia. Octová voda je i výbornou prevenciou. Pokojne si ňou môžete vyčistiť podlahy. Vyskúšať môžete aj šťavu z citróna alebo limetky. Kyslosť a silná vôňa odpudzujú mravce podobne ako ocot.

Vyskúšali ste škoricu?

Mravce odradí aj voňavá škorica, opäť sa za jej účinkom skrýva intenzívna vôňa. Stačí, ak ju posypete ich cestičky. Pomôcť môže aj prášok z kriedy. Vytvorte z neho čiary, ktoré budú mravcov nútiť vrátiť sa späť. Často sa využíva aj prášok do pečiva s trochou cukru. Pri tejto možnosti však počítajte s tým, že mravce uhynú. Cukor ich totiž priláka, avšak prášok im po zjedení nafúkne žalúdok.

Aká je prevencia?

Vždy odstráňte zvyšky jedla a omrvinky.
Pravidelne vysávajte.
Najmä voňavé a sladké potraviny zavrite do nádob s gumovým tesnením.
Nenechávajte v byte či dome misky so zvyškami potravy vašich domácich miláčikov.
Každý deň odstraňujte z bytu či domu odpad, ktorý tvoria šupy z ovocia, zvyšky jedla a podobne.

Lákajú ich praskliny. Vo väčšine prípadov sa však mravenisko nachádza zvonku budov, v prasklinách alebo štrbinách, ktoré na nich vznikli. Postupne pokračujú v rozširovaní a preniknú do stien. Teplo a izolácia ich priam vyzývajú k tomu, aby pokračovali ďalej do vášho príbytku. Ak sa u vás mravce objavujú pravidelne treba už prizvať odborníkov, aby objavili mravenisko, odkryli ho a odstránili. Väčšina mravcov je neškodná. Pozor si treba dať najmä na mravca faraónskeho. Je väčší ako klasické drobné, čierne mravce. Má sfarbenie do červena a dosahuje veľkosť okolo troch milimetrov. V prípade faraónskych mravcov alebo opakovanej invázie v bytovom dome môže byť jediným účinným riešením profesionálna deratizácia.

Mapa s vyznačenými miestami, kde sa často vyskytujú mravce v domácnosti

Mravce v záhrade

Začali ste si všímať zvýšený výskyt mravcov vo vašej záhrade? Cítite, že boj s nimi nebude ľahký. Avšak ich prítomnosť v záhrade je celkom normálna. Dôvodom ich prítomnosti je potrava a možnosť ubytovania, ktorú im poskytujete zadarmo. Mravce sú takmer všadeprítomné. Jedná sa totiž o najúspešnejšiu skupinu hmyzu na planéte a do ekozáhrady rozhodne patria tiež. Ich neprítomnosť by skôr indikovala kontamináciu pôdy chemikáliami. Mravce spravidla veľa škody nenarobia, práve naopak - svojimi chodbičkami prevzdušňujú pôdu, starajú sa o cirkuláciu živín v pôde a likvidujú iný hmyz. Mravenisko je často umiestnené priamo v koreňovej sústave rastlín. Ani v tomto prípade to nemusí rastline vadiť. Môže si práveže užívať zvýšený prísun vzduchu a dažďovej vody ku koreňom a externý imunitný systém - tisíce hladných hryzadiel ktoré priebežne likvidujú rôzne húsenice a hmyz obžierajúci listy.

Výhody mravcov, ktoré niekedy prehliadame

Sú potrebné pre vašu záhradu, zásobujú rastlinky a privádzajú im živiny.
Tak isto pôdu jemne prevzdušňujú.
Cestičky, ktoré si vytvárajú pod zemou zabezpečujú prúdenie vzduchu a vody v zemi.

Ak zo svojich rastliniek odstránite savý hmyz ako sú napr. vošky, tak mravce by mali odísť aj sami. Keď zmizne zdroj potravy, tak zmiznú aj oni. Pozitívna je aj prítomnosť lienky bodkovanej, ktorá sa živí nežiadúcim hmyzom. Pomôže vám v boji proti voškám aj mravcom. Hlavne, keď sa vyskytujú vo väčšom množstve.

Prírodný boj s mravcami

Či už s mravcami bojujete v dome alebo v záhrade či na záhradnej cestičke, poďte na to prírodnou cestou. Z prírodných rastlín je pre ne nanajvýš nepríjemná vôňa škorice, šalvie, bazalky, klinčekov či mäty piepornej.

Na rýchlu likvidáciu mravcov je ideálny Loxiran sprej proti mravcom a Loxiran - S -. Pochodujúce mravce stačí postriekať sprejom, účinkuje okamžite. Ich chodníčky, a najmä prístupové cesty do domu, je lepšie posypať prípravkom Loxiran - S -. Ten je sypký, no dá sa aj zriediť vodou a použiť ako roztok. Všetky sú spoľahlivé, účinné a zároveň šetrné k okolitej prírode. Loxiran Sprej proti mravcom, ktorý je nenahraditeľným pomocníkom, keď sa mravce začnú rojiť a zrazu ich je všade plno, napríklad v spálni, kuchyni či kúpeľni.

Ak mravce vyslovene nechcete ničiť, použite Entonem - Steinernema feltiae. Hlístice Steinernema feltiae mravce vyženú na iné miesto. Je to ekologické a hlístice vám aj vyčistia pôdu od ostatných pôdnych škodcov. Pri tejto variante je potrebné pôdu zavlažovať.

Mravce majú automatickú závlahu, alebo kropíte aj trávnik - čiže aj miesta mimo konkrétne rastliny? Priame zásahy majú význam najmä vtedy, keď je kolónia už vytvorená. V praxi sa používajú návnady, ktoré mravce odnášajú do hniezda, čím sa zasiahne celá kolónia, nie len jednotlivé jedince. Bežné sú aj prípravky na báze bóru alebo iných účinných látok, ktoré pôsobia postupne. Z mechanických riešení pomáha narušenie hniezda a pravidelné prekopávanie pôdy. V prípade krtincov má význam ich rozhrnutie a zhutnenie, čím sa zníži atraktivita pre mravce. Dôležité je riešiť aj vošky, pretože bez nich strácajú mravce významný zdroj potravy.

Aromatický odpudzovač z kuchyne. Mravce majú veľmi citlivý čuch a niektoré intenzívne vône ich doslova odpudzujú. To môžete využiť vo svoj prospech. Na miestach, kde sa najviac zhromažďujú, nakrájajte plátky zeleru, posoľte ich a posypte mletou škoricou. Táto trojkombinácia pôsobí ako silný prirodzený odpudzovač. Soľ vytiahne zo zeleru šťavu, čím sa jeho vôňa zvýrazní. Škorica tento efekt ešte znásobí a mravce sa veľmi rýchlo presťahujú inam. Ide o nenáročný a lacný spôsob, ktorý môžete opakovať podľa potreby.

Ďalšie prírodné spôsoby, ako ich dostať preč. Ak chcete skúsiť aj iné triky, siahnite po čistej škorici - jednoducho ju nasypte okolo mraveniska alebo na miesta, kadiaľ často prechádzajú. Výborne funguje aj zmes octu a vody v pomere 1:1. Ocot má prenikavú vôňu, ktorá odpudí aj tie najodolnejšie kolónie. Roztok môžete naliať priamo na chodníčky, ktorými mravce putujú, alebo ním postriekať okolie rastlín. Veľmi zaujímavou voľbou je obyčajná školská krieda. Obsahuje uhličitan vápenatý, ktorý mravce neznášajú. Stačí nakresliť kriedou súvislú čiaru okolo záhonov alebo kvetináčov - túto „bariéru“ väčšinou neprekročia.

Živý zelený štít. Pre tých, ktorí chcú riešiť problém s mravcami úplne prirodzene, je ideálne použiť aromatické rastliny. K okrajom záhonov alebo do blízkosti mravčích kolónií vysaďte bylinky ako levanduľa, mäta, tymian či rozmarín.

Chov mravcov

Formikaristika sa zaoberá už konkrétne chovom mravcov v špeciálnom zariadení nazývanom formikárium. S chovom mravcov som začínal v dobách keď ešte nebol internet. Nemal som žiadne ucelené informácie o mravcoch. Iba ak tak z dokumentu na STV2. Experimentoval som s formikáriom typu display: teda dve sklenené tabule naplnené hlinou. Správne som tušil, že kráľovná je hlboko v zemi, a tak som vždy odchytil len pár robotníc za účelom pozorovania. Bez kráľovnej to však nebola plnohodnotná kolónia, ale len skupinka mravcov. Pre plnohodnotný chov je potreba kráľovnú. Môžete si ju kúpiť, alebo odchytiť pri rojení. Kolónii s malým počtom robotníc postačí upravená skúmavka. Väčšie formikárium je najvhodnejšie zhotoviť z korku alebo ytongu. Mravce potrebujú primeranú vlhkosť a teplotu. V prírode sa živia hlavne hmyzom a výlučkami vošiek.

Najprv som im spravil skúmavkové hniezdo. Na oddelenie vody som použil špongiu. Vodu dávam destilovanú. Vyhnem sa tak zanášaniu vodným kameňom. Skúmavka sa dá oddeliť korkovými prepážkami. Namiesto prírodného korku je dobré použiť korkovú imitáciu. Tá je menej náchylná na plesnivenie. Zistil som, že výhodnejšie je do prepážky vyrezať otvor tvaru písmena V. Ak som prevŕtal prepážky stredom, tak sa mi pri tlačení do skúmavky lámali. Ako stravu im dávam rôzne druhy hmyzu a medovicu. Neskôr som skúmavku vložil do zaváraninovej fľaše s pieskom. Vytvoril som tak suchú piesočnatú arénu s hniezdom uprostred. Časom sa kolónia trochu rozrástla a tak som ju premiestnil do plexisklového formikária 10x10xm. Predáva sa pod názvom " Acrylic formicary " alebo " Formikarium akrylowe ". Skladá sa z viacerých vrstiev, takže sa dá v prípade núdze rozobrať a vyčistiť. Spravil som na ňom pár zmien. Z arény som odstránil sadru. Tým sa zväčšil priestor arény a navyše sa takto ľahšie čistí. Priestor na dopĺňanie vody bol prázdny, tak som ho vyplnil špongiou. Do malej dierky na dolievanie vody som vopchal ešte mini kúsok špongie, ktorý slúži ako filter. Striekačkou dopĺňam destilovanú vodu. Celé formikárium mám v krabičke, tak aby bolo stále v tme. Upgrade akrylového formikária. Arénu som rozšíril do výšky, aby mravce nevybehovali pri kŕmení. Steny valca sú natreté oleojom. Vrchný poklop je prekytý sieťkou z korozivzdornej ocele. Chodbyčky hniezda som vyplnil korkom. Mravce si tak vyhryzú koľko potrebujú. Toto formikárium sa hodí akurát pre moju kolóniu. Myrmica ruginodis nájdeme v prírode pod kameňmi alebo pňami. Celá kolónia sa tlačí v štrbine medzi kameňom a zemou. Pokiaľ sú mravce sýte, ani sa neunúvajú vyliezť z hniezda. Sem tam pošlú jednu robotnicu na prieskum. Majú negatívny fototropizmus - stránia sa svetla.

Camponotus vagus spolu s Camponotus ligniperda patria medzi najväčšie slovenské mravce. Kráľovná je veľká 15 - 17mm, prvé robotnice začínajú na 6mm a neskoršie kasty dosahujú veľkosť až 13mm. Vo voľnej prírode vyhľadáva teplé južné stanoviská. Hniezdi hlavne v starom dreve. Na nasledujúcich fotografiách je fotodenník kolónie Camponotus vagus. Každú väčšiu zmenu som sa snažil zaznamenať. Mravčia kráľovná bola odchytená 5. júna v pohorí Malé Karpaty. V nižších polohách sa roja už niekedy začiatkom apríla. Odchyt 5. júna = 1. Veľa kukiel. Kráľovná, 11 robotníc + niekoľko lariev. Kolónia od konca leta stagnuje. Po 8 týždňoch som mravce prebudil zo zimného spánku, pretože sa vonku už dosť oteplilo. Kolóniu som dočasne presťahoval do akrylového formi. Na obrázku je vidno, ako robotnice pomáhajú novému mravcovi dostať sa von z obalu kokónu. Robotnice rozbalia dozretý kokón vytiahnu mravca a očistia ho. Nový mravec ešte nemá vytvrdnutý exoskeleton. Po vytvrdnutí exoskeleton stmavne a nová robotnica sa zapojí do činností kolónie.

How to Build an Ant Farm | DIY Ytong Ant Nest (Formicarium)

Mravce majú posunuté vnímanie vlnovej dĺžky smerom na dol. Teda červenú farbu akoby nevidia. V čiernobielom svetle mravce vnímajú červenú farbu ako tmu. Niekedy je potrebné doplniť vodu do skúmavkového hniezda. Ak je skúmavka príliš úzka nedá sa doplniť injekčnou striekačkou. Ďaľšou možnosťou je použiť nasledujúci trik, ktorým dopĺňam vodu aj s mravcami vo vnútri. Teda len ak sa vajíčka nedotýkajú vaty a sú prichytené o sklo skúmavky. Postup: Do skúmavky na vatu nalejeme vodu. Pinzetou chytíme vatu a ťaháme smerom hore. Podtlak vatového piestu ťahá vodu na dno skúmavky. Keď voda pretečie pod vatu, zatlačíme vatu dolu, ale tak, aby sa nedotýkala vody. Inak by sa voda pretlačila späť. Pri veľkom počte mravcov sa z času na čas objaví nejaká malformácia (vrodená odchylka tvaru - deformácia). Mravec na obrázku je Camponotus ligniperda. Neviem či tak už vyliezol z kokónu, alebo či mu zle zatvrdla vonkajšia kostra pri vykuklení. Ide o živú robotnicu, ktorá má zakrútené všetky končatiny aj tykadlá. Nemohla sa pohybovať ani si tykadlami vypýtať potravu od iného mravca. Teraz už neviem či zo zvedavosti alebo z pohodlnosti, rozhodol som sa sledovať formikárium kamerou. Kamera má možnosť fokusácie na makro a tak sa dajú mravce pozorovať celkom zblízka. Obraz sa dá naživo vysielať na internet.

V prírode mravce vytvárajú početné kolónie. Na fotke nižšie som ja pri mravenisku Formica rufa. Tento druh navyše vytvára sesterské kolónie, čo sú vlastne menšie mraveniská v okolí veľkého centrálneho. Cesty medzi hniezdami su poprepájané a mravce medzi sebou nesúperia.

Zaujímavosti o mravcoch

Sú efektívni pracovníci.
Predátori ostatných druhov hmyzu a taktiež aj ich vajíčok.
Na celom svete je viac ako 12 000 druhov.
Sú prítomné všade, ale na Antarktíde by ste ich hľadali márne.
Nemajú uši ani oči.
Posielajú chemické signály (feromóny), ktoré vypúšťajú telom a posielajú tým odkaz ostatným mravcom.
Dokážu vziať na pleciach 50-násobok svojej vlastnej váhy.
Majú dva žalúdky - Jeden pre ich vlastnú potrebu.

Schematický nákres mravca s vyznačenými vnútornými orgánmi

Keď sa doma, či už v kuchyni, v špajzi alebo na terase objavia mravce, nikoho to nepoteší. Vzniká problém. Ide o plastové dózy, do ktorých sa naleje návnadový roztok, ktorý mravce láka. Chodia si k nim ako do bufetu a odnášajú si ho do mraveniska, kde ním kŕmia robotnice, larvy aj kráľovnú. Tým sa postupne zlikviduje celé mravenisko. Použitie mravčieho bufetu je veľmi jednoduché. Stačí naliať roztok do dózy, uzavrieť ju a umiestniť skôr do tieňa, aby roztok nevysychal. Dózy je vhodné zaťažiť napríklad kamienkom alebo doskou, aby sa neprevrátili. Dózu treba pravidelne kontrolovať, našťastie má priehľadné viečko. A ako dlho? Dovtedy, kým mravce návnadu prijímajú.

To znamená nenechávať voľne dostupné potraviny, ktoré by mohli mravce lákať. Vždy je lepšie skladovať ich v dobre uzatvárateľných obaloch. Lákadlom sú pre ne aj rastliny napadnuté voškami. Mravce milujú sladkú medovicu, teda výlučky vošiek, a putujú za nimi. Dokonca si vošky samy presúvajú na mladé a krehké výhonky. Vtedy je potrebný okamžitý zásah.

Mravce si totiž zakladajú mraveniská v rôznych štrbinách, pod kameňmi, v puklinách, za obkladom alebo v podmurovke. A kým sa to prejaví na povrchu, môžu byť tieto skryté mraveniská v hĺbke poriadne veľké.

tags: #ako #sa #da #rozmnozit #doma #mravce