Ako pestovať javor ako bonsaj

Javor patrí medzi obľúbené stromy pre pestovanie ako bonsaj vďaka svojej krásnej farbe listov a zaujímavej štruktúre vetví.

Výber správneho druhu

Nie všetky druhy javoru sú vhodné pre pestovanie ako bonsaj. Medzi najpopulárnejšie patria napríklad Javor palmový (Acer palmatum), Javor babyka (Acer buergerianum) alebo Javor dlanitolistý (Acer circinatum). Tieto druhy sa vyznačujú menšími listami a sú vhodnejšie pre vytváranie kompaktného vzhľadu bonsaj.

Pestrosť javorov je obdivuhodná. Na jar vyrašia jemné púčiky na krehkých vetvičkách javorov. Mladé lístky vynikajú absolútnou sviežosťou, jemnou zeleňou u zelenolistých foriem a veľkým spektrom krikľavých odtieňov červenej, oranžovej, ružovej a fialovej u farebných foriem javorov. Veľmi zaujímavo pôsobia i kultivary s viacfarebnými, ostro vykrajovanými listami.

Červené listy javorov, ležiace na sýtozelenom koberci machov v klasických japonských záhradách, uvádzali japonských básnikov a učencov do extázy svojou prirodzenou a zároveň expresívnou krásou.

Japonské záhrady sú známe svojím obdivom k prirodzenej kráse stromov, pričom javory hrajú významnú úlohu.

Japonci obdivovali nielen vysoké stromy v prírode, ale pri svojich príbytkoch podľa vzoru cisárskych záhrad si vytvárali jednoduché zákutia, ktoré sa menili v jednotlivých denných a nočných dobách a zároveň aj v plynutí ročných období, a viedli tichých pozorovateľov k meditácii o premenlivosti a pominuteľnosti bytia.

V japonskom umení sa odráža zvláštny filozofický pocit a postoj k životu. Šlo o zachytenie prítomného okamihu a zároveň i precítenie chuti melancholického smútku z pominuteľnosti vecí tohto sveta.

Japonskí myslitelia, čajoví majstri, maliari, ale aj jednoduchí ľudia sa často snažili zachytiť napríklad pocit z padajúceho javorového listu. Javory svojou večnou premenlivosťou, fascinujúco tichým jesenným smútkom a zimnou prázdnotou boli ich večnou inšpiráciou.

Javory sa nazývajú i stromami štyroch ročných období, pretože majú v každom čase svoju špecifickú krásu.

Na jednej z našich ciest sme navštívili Japonsko začiatkom februára, keď v Tokyu a v Kyóte sa teploty pohybovali len tesne nad bodom mrazu a javory v klasických záhradách ešte tíško spali. Len hutné púčiky nám dávali tušiť, že jar je už blízko. A to bolo na nich nádherné.

Stanovište

Javor bonsai preferuje svieleté a polostinné polohy, vyhýbajte sa priamemu poludňajšiemu slnku, ktoré môže listy popáliť. Ideálne je umiestnenie, kde strom môže v priebehu dňa dostať ranné alebo večerné slnko.

Ak si chcete uchovať farebné listy javorov čo najdlhšie, je potrebné pestovať ich na výslní, nie však na pálivom slnku. Ak lístie javorov ozelenie, ani zlepšený svetelný režim už nepomôže a listy zostanú zelené až do jesene.

Zalievka

Zalievka je kľúčová pre zdravie vašej bonsaje. Javor potrebuje pravidelné a dôkladné zalievanie, ale je dôležité sa vyhnúť premokreniu. Pôda by mala medzi zalievaním ľahko preschnúť. V horúcich letných mesiacoch môže byť potrebné zalievať aj niekoľkokrát denne.

Jesennému lístiu veľmi prospieva vlhký vzduch, preto ak sa chceme tešiť zo sýtych farieb, javory rosíme na listy a už v lete chránime pred prudkým svetlom a suchým vzduchom, aby okraje listov neosychali a listy predčasne neopadávali.

Hnojenie

Pre podporu rastu a zdravia je dôležité pravidelne hnojiť. Používajte hnojivo určené pre bonsaje alebo jemnejšie organické hnojivo. Hnojenie prevádzajte od jari do jesene s prestávkou v najteplejších letných mesiacoch.

Rez a tvarovanie

Rez a tvarovanie sú zásadné pre vytvorenie a udržanie estetického vzhľadu. Javor sa najčastejšie tvaruje v zime, kedy je vo vegetačnom pokoji, ale jemné úpravy je možné vykonávať po celý rok. Pri reze vždy používajte ostré a čisté nástroje, aby ste predišli poškodeniu stromu.

Koreňe bonsajov sa pre obmedzenie rastu prerezávajú a skracujú. Nadzemná časť sa zase pravidelne usmerňuje prestrihávaním a tvarovaním pomocou drôtu (tzv. drôtovanie).

Pri bonsajoch (ako stromoch zasadených v miskách) sa stretnete s mnohými štýlmi, ktoré súvisia s tvarom a vzhľadom stromu.

Klasický vzpriamený štýl (Chokkan)

Bonsaj verne napodobňuje rast stromu, ktorý nemá v priestore obmedzenia a dostáva sa mu dostatok svetla. Výsledkom je bonsaj s rovným kmeňom a rovnomerne rozmiestnenými vetvami.

Voľne vzpriamený štýl (Moyogi)

Bonsaj rastie prirodzene. V spodnej časti je hrubší, smerom nahor sa zužuje. Jeho kmeň však nie je rovný, ale rastie do tvaru písmena „S“.

Šikmý štýl (Shakan)

Stromy, ktoré sú v oblastiach, kde fúka silný vietor, rastú pod sklonom.

Kaskádový štýl (Kengai)

Imituje rast stromov na prudkých skalách. Koruna bonsaju sa kaskádovo skláňa cez okraj nádoby.

Presádzanie

Presádzanie pomáha udržať zdravie koreňového systému a podporuje rast. Mladé stromy je vhodné presádzať každé dva roky, zatiaľ čo staršie menej často. Pri presádzaní opatrne odstráňte starú pôdu a mierne zakráťte korene. Použite ľahký a priepustný substrát s primiešaním rašeliny.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Javor bonsai môže byť náchylný na napadnutie škodcami alebo chorobami. Pravidelne kontrolujte listy a vetvy a pri prvých známkach problému použite vhodný pesticíd alebo fungicíd.

Ideálne miesto je kôra, záhyby konárov, dutiny stromu, neopadnuté lístie a v neposlednom rade aj substrát. Preto nemožno zanedbať ochranu v podobe postreku pred odložením bonsajov na zimný spánok.

V opačnom prípade nás na jar môže prekvapiť spŕška škodcov, čo prezimovali na strome alebo v substráte.

V prvom rade sa snažíme bonsaje očistiť mechanicky kefkou alebo štetcom. Potom pristúpime k postreku. Ochranu vykonávame tesne pred opadaním, alebo po opade listov. Ja používam prípravky proti hubovým chorobám, ale v tomto prípade chránime koreňový bal pred postrekom. Mohli by sme zničiť blahodárnu mykorízu.

Zimná starostlivosť o bonsaje

Jeseň je na ústupe a predo dvermi už čaká zima. Slnečné lúče nás prestávajú hriať a jemné ranné mrazíky prefarbujú lístie do žltých až bordových farieb. Čo je preto potrebné spraviť? Ako a kam bonsaje na zimu umiestniť? Čo počas zimy netreba zanedbať?

Bonsaje si rozdelíme do troch kategórii, podľa toho ako ich budeme zazimovávať.

Izbové bonsaje

Do tejto skupiny rastlín patria všetky izbové bonsaje, ako napríklad Ficus Carmona, Operculicaria a ďalšie druhy. Rastliny zo subtropického teplotného pásma umiestnime v našej oblasti na zimu do interiéru. Zimu by v mrazivom prostredí neprežili.

Vonkajšie bonsaje (chladné prostredie)

Patria sem rastliny subtropického pásma, ako sú napríklad už aj u nás dosť známe Olivy, Pistácie, Granátové jablká a mnoho iných druhov. Tieto bonsaje znesú chladné prostredie a dokonca aj teplotu okolo nula stupňov, no nie však teplotu hlboko pod nulou.

Vonkajšie bonsaje (naše klimatické pásmo)

Táto skupina je nám dobre známa. Jedná sa o bonsaje rastúce v našom teplotnom pásme, napríklad Borovica, Jabloň, Hlohyňa a Dub. Tunajšie druhy prežijú v našom teplotnom pásme aj tuhú zimu, ale i tak je potrebné ich pred silným mrazom chrániť.

Zazimované bonsaje je potrebné kontrolovať a v období, keď teplota stúpne nad nula stupňov i pravidelne zalievať. Je to nenáročný a pomerne známy spôsob. Do brázdy vykopanej v záhone, sa vložia bonsaje v miskách a následne sa zahrnú zeminou až po nebari. Ideálne miesto je chránené pred silným vetrom, kde na stromy prší, nemusíme tak kontrolovať zálievku. Tento spôsob má viacero výhod a nie je veľmi náročný.

Na chránenú časť záhrady sa položí netkaná textília, ktorá sa ohraničí tvárnicami alebo iným dostupným materiálom, napríklad foršňou. Vo vytvorenom priestore sa vedľa seba naukladajú bonsaje a postupne sa zasypávajú drevenými hoblinami. Hobliny siahajú až po vrchnú časť misky, teda až po nebari stromu. Na záver priestor bohato zalejeme.

Určite treba spomenúť aj spôsob zazimovania na balkóne, nakoľko veľa ľudí pestuje bonsaje v panelákoch. Budeme potrebovať polystyrénovú alebo inú nádobu, ktorá má zo spodnej časti pár otvorov. Do takejto nádoby poukladáme bonsaje a znova prisypeme drevené hobliny. Bohato zalejeme a ak máme možnosť, vyberieme miesto s prístupom dažďa, ktorý sa nám postará o zálievku. V prípade že nie, bonsaje počas zimy kontrolujeme a polievame.

Aj počas zimného obdobia bonsaje zalievame, hlavne pri teplote nad nulou. Ak na stanovisko stromov neprší alebo nesneží, o to viac je potrebné vlhkosť sledovať. Jedná sa hlavne o bonsaje umiestnené v skleníku/fóliovníku a pod stolom. Tu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť aj vetraniu, aby sa bonsaje neprehrievali a nezačali prebúdzať.

Vhodný čas sa odvíja od lokality v ktorej sa nachádzame. Iné je to na Orave a iné v Bratislave. Preto sa budeme riadiť sedliackym rozumom a bonsaje vyberáme zo zimného stanoviska, keď teplota von nebude klesať pod nulu.

Dúfajme, že aj tento rok bude zima plná snehu a bonsaje nám pod bielou perinou krásne prezimujú.

BONSAI pre začiatočníkov, blog1.

Javor patří mezi oblíbené stromy pro pěstování jako bonsai díky své krásné barvě listů a zajímavé struktuře větví. Aby váš javor jako bonsai prosperoval a těšil oko svou krásou, je důležité dodržovat několik základních pravidel péče.

Péče o javor jako bonsai vyžaduje trpělivost a pozornost, ale odměnou je krásný a zdravý strom, který může být ozdobou vašeho domova nebo zahrady na mnoho let.

I naši predkovia mali radi javory a pod ich košatými korunami oddychovali nielen unavení pocestní, ale javory slúžili i v ľudovom liečiteľstve. Bol to predovšetkým veľmi rozšírený javor horský (Acer pseudoplatanus), ktorý pomáhal na opuchy, horúčky, zápaly očí, unavené nohy a uštipnutia hmyzom.

Starí majstri vytínali javory najmä v zime a kmene postavili "na hlavu", aby drevo zostávalo nežne biele a lesklé. Tvrdili, že čo je na strome hore, musí byť na doske dole.

Veľmi obľúbený bol aj nábytok z javorového dreva, pretože vyžaroval teplo. A tak javorové drevo, belostné ako krídla anjelov, rozohrievalo svojím teplom mnohé príbytky.

Dokonca aj chladní Germáni verili, že javory majú svoju vlastnú dušu. A aby ju rozospievali, vyrezávali zo zvonivo rezonujúceho javorového dreva hudobné nástroje, napríklad husle a harfy.

V konzervatívnom Anglicku sa zachoval zaujímavý zvyk. Rodičia vykladali malé deti na konáre javorov a chvíľku ich tam podržali, aby sa dožili vysokého veku.

Vo Welse sa z dreva javorov vyrezávali bohato zdobené "lyžice lásky", ktorými zvykli jesť mladomanželia.

Malé deti sa na jeseň hrávali pod javormi, zbierali farebné listy a tešili sa z vírivého vzdušného tanca padajúcich oválnych semienok s dvomi krídelkami, vďaka ktorým javor dostal nežné pomenovanie "strom anjelských hlavičiek".

Javory uctievali aj Kelti a podľa starého keltského kalendára dni javora pripadali na 11.-20. apríla. A povahu podobnú vlastnostiam týchto ušľachtilých stromov vraj majú ľudia narodení 19.

Na novom kontinente sa medzi severoamerickými Indiánmi veľkej obľube tešil predovšetkým javor cukrodarný (Acer saccharum), ktorého list zdobí aj kanadskú zástavu.

Hustá miazga tohto krásneho stromu je neobyčajne sladká a javorový sirup chutil nielen indiánskym deťom, ale dodnes sa ním často sladia palacinky a je vhodný dokonca aj pre diabetikov.

Indiánsky kmeň Algonkinov považoval tento strom za posvätný a rozprával o ňom zaujímavú legendu poukazujúcu aj na to, ako je dôležité dostatočne zamestnať ženy, aby sa počas dňa nenudili.

Indiánska bohyňa Nokomis, ktorú Indiáni milovali, pretože ich zasvätila do mnohých tajomstiev prírody, sa raz prechádzala po lese a náhodou zarezala do kôry statného javora. Z rany začal vytekať hustý sladký javorový sirup príjemnej chuti. Dala ho ochutnať aj svojmu vnukovi Manabušovi. I on bol javorovým sirupom nadšený, oblizoval si všetky prsty, ale hneď aj prezieravo usúdil, že keby indiánske ženy hotový sirup vytekajúci zo zárezu v kôre javora len tak zberali, nebolo by to pre ne dostatočne pracné a rýchlo by sa začali nudiť. Preto sa vzniesol do výšky, na vrcholky stromov vychrstol vedro vody, aby sa miazga javorov zriedila a ženy ju museli pekne dlho variť, aby opäť zhustla na chutný a sladučký javorový sirup.

Aj kmeň Čilulov, žijúci na severe Kalifornie, mal rád javory. Ale jeho ženy boli vďaka týmto stromom zvodne zaodeté.

Zopár zaujímavostí o javoroch nájdeme aj v Mathioliho herbári, hoci je zrejmé, že za pravý javor slávny Mathioli považoval vlastne platan.

Podľa neho sa javory kedysi vozili cez Jónske more do Ríma, kde sa tešili veľkej obľube. Rimanov fascinovali najmä svojím chladivým tieňom, za ktorý im boli takí vďační, že ich korene zalievali dobrým vínom, aby svoje obľúbené stromy občerstvili.

Napriek teplu, ktoré zreteľne sála z vysušeného javorového dreva, v liečiteľstve sa javoru pripisoval chladný a vlhký charakter. Rimania javory vínom nielen polievali, ale ich drevo a korene do vína aj nakladali, aby si pomohli aj oni sami.

Napríklad Serenus Sammonicius radil použiť odvar z koreňov javora vo víne na pichanie v boku a Plínius odporúčal korene javorov pomlieť na prášok a liečiť ním boľavú pečeň.

Najstaršie záznamy o liečivej sile javorov sú zachytené na viac ako 4000 rokov starých egyptských papyrusoch. Egyptskí lekári, podobne ako Indiáni v Severnej Amerike a nadaná Hildegarda v Európe používali kôru, drevo a lístie javorov ako ochladzovacie prostriedky proti horúčke, hojili nimi vredy a opuchliny, liečili zapálené mandle a zdurené lymfatické uzliny.

Čaj z javorovej kôry sa pil proti hlístam a ohriaté javorové listy Hildegarda von Binden prikladala pacientom postihnutým dnou.

Aj keď nie je zrejmé, o ktoré konkrétne druhy javorov šlo, svoju liečivú podstatu mali zrejme veľmi podobnú.

Najprístupnejší tichému šumeniu krásnych javorových listov boli zrejme Japonci. Ich duša tak vnímavá k jemným záchvevom bytia súznela s dušou týchto krehkých stromov, o ktorej hovorili už staré germánske kmene, mentalitou tak vzdialené svojráznym Japoncom.

Javor japonský (Acer palmatum) je známy svojimi krásnymi členitými červeno-bordovými listami, ktoré sú neprehliadnuteľným poznávacím znakom. V každom ročnom období vyžaduje inú starostlivosť.

Fikus malolistý (Ficus benjamina) predstavuje jednu z najobľúbenejších rastlín vhodných na bonsaje. Okrem sýtozelených lesklých listov dopĺňa vzhľad i kmeň so svetlou kôrou a viditeľné nadzemné korene so zaujímavou členitosťou. Výborne zvláda rez a prípadné tvarovanie.

Krušpán drobnolistý (Buxus microphylla) je vždyzelený, pomaly rastúci ker s typickými kožovitými lístkami tmavozelenej farby. Je priam stvorený na tvarovanie a vykazuje solídnu mrazuodolnosť. Z času na čas odpustí dokonca i mierne preschnutie.

Jedna z najkrajších kvitnúcich záhradných rastlín sa môže pestovať i v podobe malého stromu. Na bonsaje sú vhodné odrody s menšími listami. Japonská azalka (Azalea japonica) patrí k pomaly rastúcim krom s bohatým kvitnutím od apríla do júna.

Tučnolist vajcovitý (Crassula ovata) je ako stvorený pre bonsajistov-začiatočníkov. Táto sukulentná rastlina nemá veľké nároky na umiestnenie ani na starostlivosť. Vyhovuje mu polotienisté či tienisté miesto, no veľmi rád si privykne aj na slnko. Polieva sa vždy až po kompletnom preschnutí pôdy.

I zima je obdobím, ktoré majú záhradníci i pestovatelia bonsajov radi. Stromy sú tiché, akoby hlboko skoncentrované do svojho vnútra, a javory, aj keď nemajú svoje nádherné listy pôsobia veľmi dôstojne.

Začiatkom leta koruna javorov väčšinou zhustne natoľko, že si jednotlivé lístky začnú navzájom tieniť a elegantné, no málo účinné žlté a červené farbivá pri zníženej hladine svetla už nestačia fotosyntézou pokrývať po- trebu organických látok stromu, a preto prichádza na rad vekmi osvedčený obranný mechanizmus. Vytvorí sa zelené farbivo chlorofyl, ktoré prekryje žlté a červené xantofyly, karotény a antokyany v listoch, fotosyntéza aj pri zníženom osvetlení zosilnie a tok živín je zachovaný.

Jeseň patrí k najkrajším ročným obdobiam pestovateľov javorov, pretože podľa zákonov prírody sa chlorofyl rozpadá a odkrývajú sa tak opäť červené a žlté rastlinné farbivá v listoch v nekonečnej farebnej variabilite. Okrem výnimočnej farebnosti majú v sebe jesenné javory čosi zvláštne.

Pri tvorbe "Stromu obrastajúcemu kameň" potrebujete v prvom rade solídny kameň s jednou, alebo viacerými hlbokými brázdami, aby sa mal kde budúci kmienok stromčeka kvalitne uchytiť.

Druhou podstatnou podmienkou je výber dreviny. Pokiaľ chcete mať výsledok čo najskôr dosiahnuteľný doporučujem vám pracovať so semenáčikmi javorov, najlepšie s populárnym Javorom Buergerovým. Jeho dobrou stránkou je, že výborne obraší na kmeni, má zaujímavé lístočky, dobre znáša rez a prestrihávanie konárov a je odolný aj voči zime v našich klimatických podmienkach. Ďalším plusom je zakrátenie koreňov a ich následná reakcia tvorby vlásočnicovej plochy.

Tretím faktorom je substrát a voľba debničky, do ktorej kameň s javormi vložíte. Tu je treba aplikovať pôdu podľa dendrologického hľadiska dreviny.

Štvrtým predpokladom je vytvorenie podložky, najlepšie z plochého kameňa, alebo tenkého mramoru, na ktorej budú stáť "nožičky" prilepené na kameni.

Piata podmienka je dokonalá fixácia a umiestnenie stromu v rihe, obmotaním buď gázy, šnúrky, alebo drôtu. Celý postup, ako sme povedali je nenáročný.

Do budúcna si treba ešte zabezpečiť kvalitnú plochú bonsajovú misku do ktorej zakomponujete neskôr celú kompozíciu bonsaja na kameni. Po umiestnení kameňa so stromčekom do prechodnej debničky, substrát dobre polejeme a skontrolujeme či je fixácia stromčeka a kameňa optimálna. Pozor na zarezanie fixačného materiálu do kôry stromčeka.

No a potom to chce dva, tri, štyri, päť, šesť rokov... a môžete vybrať stromček, z prechodnej debničky /ktorý treba samozrejme priebežne formovať/ do bonsajovej misky neskôr tak dotvoriť novú iste zaujímavú kompozíciu. Za ten čas sa medzera rihy určite vyplní hrubnúcim kmeňom javora a vy dosiahnete obdivuhodný efekt,ktorý vám bude odmenou za roky starostlivosti a čakania.

tags: #ako #spravit #z #javora #bonsaj