Ako si vybrať brusnice na pestovanie: Tipy a prehľad odrôd

Brusnica (Vaccinium vitis-idaea) je nízky, vždyzelený, takmer pôdopokryvný krík, ktorý je známy pre svoje chutné a zdravé plody. Pôvodným domovom brusníc je Severná Amerika a severné časti Ázie a Európy. V týchto častiach sveta je ich pestovanie veľmi rozšírené a populárne. Na Slovensku sa na ich pestovanie zameriavajú skôr záhradkári, pre ktorých sú vítaným spestrením jedálnička. Menšie kríky zdravo prospešných brusníc zvládne pestovať tak na záhradke, ako aj v kvetináči naozaj každý. Za rok až dva tak získate zásobu chutných plodov plných antioxidantov.

Druhy brusníc

Pestovať môžete odrody európskej brusnice pravej (Vaccinium vitis-idaea) alebo čoraz obľúbenejšej brusnice veľkoplodej (Vaccinium macrocarpon), ktorej domovinou je Severná Amerika. Oba druhy sa prirodzene vyskytujú na chudobných, veľmi kyslých rašelinových pôdach.

• Brusnica veľkoplodá (Vaccinium macrocarpon): Tento druh brusnice je najznámejší a pochádza zo Severnej Ameriky. Produkuje väčšie plody, ktoré sú výborné na výrobu džúsov, omáčok a sušených brusníc. Dáva prednosť ešte o niečo podmáčanejším lokalitám.
• Brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea): Tento európsky druh brusnice produkuje menšie plody, ktoré sú ideálne na konzumáciu čerstvé alebo na výrobu džemov.
• Brusnica kanadská (Vaccinium oxycoccus): Tieto brusnice sa prirodzene vyskytujú v močaristých oblastiach Severnej Ameriky.

Zásady úspešného pestovania brusníc

Brusnice i kľukva patria medzi kyslomilné rastliny. To znamená, že ak ich zasadíte do obyčajnej zeminy v záhrade, nebudú prosperovať. Aby sa vašim brusniciam darilo a mali každoročne bohatú úrodu, je potrebné dodržať niekoľko kľúčových zásad týkajúcich sa výsadby a starostlivosti.

1. Výber stanovišťa a svetelné podmienky

Brusnice najlepšie rastú na miestach, kde dostanú aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Zvolíme polotienisté stanovište, priamy úpal im škodí. Brusnice prosperujú na slnečných miestach s vlhkou a kyslou pôdou.

2. Príprava pôdy a substrátu

Brusnice potrebujú pôdu s pH medzi 4,0 a 5,5. Pôda by mala byť priepustná, dostatočne vlhká, ale predovšetkým kyslá. Pestovať brusnice v bežnej záhradnej pôde nie je možné. Prirodzene kyslá je pôda len v niektorých lokalitách a aj tu sa ešte vyplatí ju upraviť. Stačí pridať čistú rašelinu alebo ešte lepšie substrát, ktorý je určený na pestovanie kyslomilných rastlín.

Príprava substrátu pre kyslomilné rastliny:

• Hotový substrát: Môžete si zakúpiť špeciálny substrát určený priamo na kyslomilné druhy, ako sú napríklad čučoriedky.
• Vlastná príprava: Zmiešajte hrubozrnný kremičitý piesok a čistú vrchoviskovú rašelinu (rašelinu vzniknutú rašelinením machu - rašelinníka). Ideálny pomer zmesi je 2 diely piesku na 4 diely rašeliny.
• Alternatívna zmes: Ak máte dostatok kyslej vrchoviskovej rašeliny, zmiešajte jej 3 diely s 1 dielom nekarbonátového (nevápenatého) hrubozrnného piesku. Na približne 1 m³ tejto zmesi pridajte jedno vedro kvalitnej humusovej nepovápnenej záhradnej pôdy.
• Ďalšie zložky: Vhodné je pridať napríklad piliny alebo podrvenú kôru z ihličnatých drevín. Pri ťažkých ílovitých pôdach je namieste ich odľahčenie hrubozrnným kremičitým pieskom.

Pri pestovaní v kvetináči alebo v inej nádobe nezabudnite na drenáž k odvádzaniu prebytočnej vody, pretože brusnice neznášajú premokrenie. Ak je vaša pôda menej kyslá, môžete ju upraviť pridaním síry, rašeliny alebo hnojív určených pre kyslomilné rastliny.

3. Výsadba brusníc

Kríčky brusníc je najlepšie vysádzať začiatkom jari, po poslednom veľkom mraze. Výsadbu je možné vykonávať aj počas celého roka s výnimkou zimy, avšak jar je považovaná za najideálnejšie obdobie. Kvalitne zakorenené sadenice brusníc odporúčam vysádzať aj s koreňovým balom na jar (prípadne skoro na jese) do sponu aspoň 30 x 30 cm. Vhodné je vysadiť viac kusov, minimálne dve rastliny z jedného kultivaru, pre lepšie opelenie. Brusnice majú korene plytko, preto postačuje úprava pôdy do hĺbky 20 - 30 cm. Vysádzame rastliny z kontajnerov, u ktorých nedochádza pri výsadbe k porušeniu koreňového balu. Vysádzame ich o čosi hlbšie, ako rástli v kontajneri.

4. Zálievka a hnojenie

Brusnice vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia rastu a plodenia. Zabezpečte, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Po výsadbe je dôležitá pravidelná zálievka najlepšie dažďovou vodou - substrát nesmie na dlhšiu dobu preschnúť. Vždy používajte mäkkú vodu s nízkym obsahom solí, vápnika a horčíka.

Brusnice majú relatívne nízke nároky na hnojenie. Ak sa rozhodnete kry prihnojiť alebo sa časom prejaví nedostatok konkrétnej živiny, vyhnite sa chloridovým formám hnojív. Vhodné sú hnojivá pre rododendrony a azalky, ktoré neobsahujú vápenatú zložku. Odporúča sa tiež použitie nástielky, najlepšie vo forme pilín alebo kôry. Mulčovanie je kľúčové pre udržanie kyslosti pôdy, udržiavanie vlhkosti a zabránenie rastu buriny. Mulč tiež pomáha chrániť korene brusníc pred extrémnymi teplotami a vysychaním.

5. Odstraňovanie buriny a rez

Jednou z najdôležitejších prác pri pestovaní brusníc je udržať ich bez burín. Okopávaniu sa však vyhnite, mohli by ste poškodiť výhonky, ktoré v pôde zakoreňujú a pomocou ktorých sa rastliny rozširujú. Burinu radšej ručne trhajte. Brusnice rez prakticky nepotrebujú. Stačí odstraňovať poškodené a suché časti či skracovať priveľmi rýchlo sa predlžujúce výhonky vyrastajúce z plazivej stonky. Pretože sa na nich vyvíjajú plody, rezom podporíte tvorbu rodivého obrastu.

6. Odolnosť a ochrana

Brusnice sú odolné nielen voči väčšine škodcov, ale aj voči mrazu. Nič však nepokazíte, ak ich na zimu prikryjete ihličnatými vetvičkami alebo opadaným lístím. Brusnice v kvetináči umiestnite do záhradného domčeka či pivnice.

Prehľad odrôd brusníc

Pri výbere odrôd je dôležité zvážiť nadmorskú výšku a to, či chcete raz alebo dvakrát rodiace odrody.

Výber odrôd podľa nadmorskej výšky

• Nadmorská výška do 700-750 m n. m.: Odrody brusnice pravej, ktoré rodia dvakrát ročne (‘Koralle’, ‘Ida’, ‘Red Pearl’), sú vhodné do týchto podmienok.
• Nadmorská výška nad 750 m n. m.: Pre vyššie pestovateľské polohy sú vhodnejšie raz rodiace odrody, ako sú napríklad ‘Sanna’ a ‘Linnea’. Pri brusnici veľkoplodej treba navyše vysádzať len skoré a stredne skoré odrody (‘Early Black’, ‘Stevens’), aby druhá úroda stihla dozrieť.

Brusnica vs. Kľukva

Brusnica veľkoplodá dáva prednosť ešte o niečo podmáčanejším lokalitám, čím si je veľmi blízka s brusnicou močiarnou (Vaccinium oxycoccus), známejšou ako kľukva. Kľukva patrí tiež medzi menej známe ovocné druhy. Jej plody obsahujú podobne ako brusnice veľké množstvo organických kyselín, minerálnych látok, cukrov, vitamínov a pektínov. Vhodné sú na priamu konzumáciu i spracovanie.

Rozdiely v pestovaní

• Hnojenie: Na rozdiel od brusnice, kľukva dobre reaguje na hnojenie. Používajú sa hnojivá bez zásaditej zložky. Na jar v období plného rastu sa prihnojuje dusíkatými hnojivami v amoniakálnej forme, v období nástupu kvitnutia a rastu plodov sa využívajú viac fosforečné a draselné hnojivá.
• Zavlažovanie: Ďalším rozdielom oproti brusnici je, že kľukva nielenže nemá rada suché prostredie, ale priam vyžaduje zavodnenie. Rastliny sa zaplavujú vodou v jarnom období a zamorený pozemok sa udržuje až do jesene. V záhradkách sa to dá jednoducho dosiahnuť výsadbou rastlín do väčších nádob, ktoré nemajú odtokový otvor alebo aspoň častým zalievaním vysokými dávkami vody.

Zdravotné benefity a využitie plodov

Čerstvé, sušené, v omáčke či ovocnej šťave - v akejkoľvek podobe brusnice poskytujú mnoho zdravotných benefitov. Sú osvedčeným prírodným liekom pri zápale močových ciest i mechúra. Majú protizápalové, dezinfekčné aj močopudné účinky. Brusnice sú považované za jedny z najzdravších zdrojov vitamínu C. Obsahujú množstvo antioxidantov, minerálnych látok, organických kyselín. Tie vyživujú pokožku, znižujú riziko rakoviny a srdcových chorôb. Vďaka nízkej hladine cholesterolu sú vhodné aj pri redukčných diétach, no v tomto prípade by sa mali konzumovať čerstvé, najlepšie z vlastnej záhradky.

V gastronómii je vychýrená najmä delikátna brusnicová omáčka hodiaca sa k jedlám z diviny, hydiny i k syrom. Brusnice sú tiež veľmi obľúbené vo forme džemov, džúsov, kompótov, sirupov, vína, ale aj ako zdravá pochúťka do koláčov, jogurtov či cereálií.

tags: #ako #vybrat #brusnice #na #pestovanie

Populárne príspevky:

• Ako presadiť rastliny z voľnej prírody
• Symbolika a história ruže
• Ruže v kvetináči
• Objavte Victoria Regia
• Viac o rastline Fialka