Komplexný sprievodca pestovaním, chorobami a škodcami buxusu (krušpánu)
Pestovanie buxusu, známeho aj ako krušpán, je čoraz väčším trendom. Tento ker je skvelým prostriedkom pre tvorenie živého plota či ako okrasná drevina. Práve vďaka zelenej farbe listov preto dostal krušpán prívlastok vždyzelený. Buxus je vďačný ker, ktorý má svoje korene pri šľachtení bonsajov.
Charakteristika buxusu
Predovšetkým samotný buxus má len jeden pôvodný druh a všetky ostatné vznikli len tým, že získali určité prívlastky. Buxus microphylla alebo Buxus sempervirens s rôznymi prívlastkami ako „aureovariegata“ či „Morris Midget.“ U nás najčastejšie zakúpite Krušpán drobnolistý alebo Krušpán vždyzelený. Existujú však aj rôzne odrody, ktoré sa odlišujú aj farbou listov. Tento ker dorastá do výšky 40 až 80 cm podľa daného druhu. Prirodzene, nájdu sa aj väčšie druhy, ktoré časom môžu dorásť aj do výšky niekoľkých metrov.
Pestovanie buxusu
Buxus je v skutku nenáročný ker, ktorý si svoje miesto nájde na slnečnom mieste ako aj v tieni. V zásade mu neprekáža ťažšia či redšia pôda. Problém nemá ani na rašeliniskách. Nevadí mu ani zima, preto krušpán nie je potrebné nijak špeciálne zazimovávať. Počas rastu vám buxus umožňuje ho zastrihávať a regulovať tak jeho hustotu koruny či výšku. Vysádzať je ideálne na skorú jar.
Často sa využíva ako živý plot. V takom prípade vám odporúčame jednotlivé sadenice sadiť v medzerách od seba 25 až 35 cm. Čím chcete, aby bol živý plot vyšší, tým väčšie medzery sú lepšie. Tvarovanie za pomoci strihania je, pochopiteľne, vítané a jeho výsledný vzhľad je iba na vašej fantázii. Pravidelná zálievka buxusu neuškodí a v podstate ju aj vyžaduje, netreba to však preháňať. Opäť je ideálne sadiť buxus do kvetináčov na začiatku jari. Substrát by mal mať svoje pH okolo 5-6. Môžete ho miešať so zmesou rašeliny akéhokoľvek druhu. Pri výsadbe do kvetináča je dobré do zeminy primiešať hydrogel pre lepšie zadržiavanie vlhkosti. Ešte predtým ako buxus zasadíte do nádoby, ideálne je použiť drenážnu vrstvu v podobe kamienkov. Buxus zatlačte do substrátu a prihrňte zeminou.
Choroby a škodcovia buxusu
Škodcov, ktorí vám môžu pestovanie buxusu znepríjemniť, je viac. Krásne kríky krušpánu vyschýnajú a pestovatelia sú zúfalí. V poslednom období sú tieto dreviny často napádané invazívnou Vijačkou krušpánovou. Porast sa samozrejme aj po napadnutí dá zachrániť. Záleží od miery poškodenia, množstva húseníc atď.
Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis)
Vijačka krušpánová, pomerne nenápadný motýľ, ktorého húsenice dokážu počas jednej sezóny prakticky úplne zdecimovať i niekoľko rokov rastené a udržiavané krušpány. Na prvý pohľad sa môže zdať, že kríčky krušpánu vysychajú - listy rastliny blednú, žltnú, hnednú. Pri silnom napadnutí sa objavuje biela hustá pavučina s trusom húseníc. Tie listy postupne vyžerú tak, že po nich zostane len hrubšia žilnatina. Dospelé motýle vijačky krušpánovej sú aktívne v noci. NIČIVÝ NENÁPADNÝ IMIGRANT Mnohých z nás čakalo na jar tohto roku nepríjemné prekvapenie. Zistili sme, že náš živý plot z buxusu (krušpánu) doslova umrel. Húsenice tohto motýľa sa vo svojej domovine živia okrem rôznych druhov krušpánu aj viacerými druhmi cezmín a bršlenov. Pôvodnú domovinu má v Ázii. K nám bol tento škodca zrejme zavlečený s rastlinami z dovozu, ktoré sa v ostatných rokoch tešia na Slovensku veľkej obľube. Prvýkrát bol jeho výskyt zaznamenaný v roku 2006 v Nemecku, u nás prvýkrát v roku 2011 na juhu Slovenska a pri moravských hraniciach. Dnes je teritórium „pôsobenia“ tejto húsenice a motýľa oveľa väčšie.
Príznaky ohrozenia krušpánu vijačkou krušpánovou
Problémom je, že buxus je tak hustý, že si spočiatku vôbec nemusíte všimnúť, že sa niečo deje. Húsenice žijú vo vnútri kríku. A keď si ich všimnete, už môže byť neskoro, vnútro porastu môže byť mŕtve. V súčasnej dobe je jarná vlna napadnutia preč, treba však počítať, že z húseníc sa vyliahne motýľ, ktorý nakladie vajíčka a z nich sa niekedy okolo júna vyliahnu nové húsenice, ktoré urobia ďalšie škody. Počas sezóny sa potom môže objaviť ešte druhá generácia škodiaca v júli a v auguste a tretia až do začiatku zimy. Mladé larvy požierajú iba hornú časť listov. No napriek tomu listy po požere vijačkou krušpánovou vädnú a usychajú. Staršie larvy požerú, čo ostane a obyčajne nechajú už len stredovú časť listov. Po tomto požere krušpán uhynie.
Nahlodané kríky sú viditeľné na lícnej alebo rubovej strane listov. Keď húsenice povyrastú, požierajú celé listy, ohlodávajú aj mladé konáriky. Silnejšie poškodené listy vysychajú a opadávajú. Mladé húsenice spôsobujú na listoch fľaky a škvrny, ktoré sa odlišujú rôznymi odtieňmi zelenej farby, môžu až žltnúť, postupne hnednúť. Hlavne tento príznak by ste si mali všímať. Pravidelne prehliadajte živý plot a kontrolujte ho. Na povrchu spočiatku nemusí byť nič poznať. Neskôr, keď húsenice vijačky povyrastú, škody sú rozsiahle. Ich prítomnosť prezradia popretkávané pavučinové vlákna medzi konármi, ktoré vytvára húsenica, trus na nich zachytený a prítomnosť samotných húseníc. Tie už ohrýzajú listy natoľko, až sa v nich vytvárajú zárezy, prípadne ostáva len zoschnutá žilnatina listov. Čím sú húsenice väčšie a staršie, tým viac zožerú. Napokon sa pustia do celých listov a dokonca aj do mladých koncových výhonkov. Vetvičky živého plota ostávajú zoschnuté, hnedé, holé. Aj starý, dobre rozrastený živý plot z krušpánu dokážu pažravé húsenice vijačky totálne zničiť.
Vijačka krušpánová (Cydalima perspectalis) je škodca pochádzajúci z východnej Ázie. Neveľký motýľ s rozpätím krídel maximálne 4 cm je pomerne nenápadný. Bežne je bledý s hnedou kresbou, vyskytnúť sa však môže aj hnedá forma. Zistená bola v Japonsku, Kórei, Číne, východnom Rusku a Indii. V Európe sa vijačka krušpánová po prvýkrát objavila v roku 2006 na niekoľkých miestach v juhozápadnom Nemecku aj v Holandsku v oblastiach, kde je lokalizovaný obchod s drevinami. Tento škodca prezimuje v štádiu húsenice. Teplé zimy v posledných rokoch húseniciam vyhovujú. Potrebujú síce chlad, ale ideálna teplota je okolo +2 až +3 stupne počas poldruha mesiaca, inak dochádza k úhynu. Mrazivá zima by teda mohla tento problém s inváziou vijačky vyriešiť. Motýľ vijačky je dobrý letec a tak sa rozširuje bez problémov na veľké vzdialenosti. Živý plot môže byť napadnutý v podstate permanentne. Na jednej rastline sa môže tento škodca vyskytovať vo viacerých štádiách svojho životného cyklu.
Liečba a prevencia vijačky krušpánovej
Výskyt vijačky krušpánovej je u nás už taký rozšírený, že ručný zber a likvidácia húseníc nestačí. Odborníci ako najšetrnejší prípravok odporúčajú Dimilin 48 SC. Usmrcuje húsenice ako požerový jed. Tento prípravok funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, čiže nepreniká do rastlinných pletív, nepôsobí na vošky, roztoče a čo je dôležité, ani na predátorov hmyzu, ako sú napríklad bystruškovité chrobáky. Dôležité je postreky aplikovať okamžite, keď sa objavia škodce. Priveľmi napadnutý krušpán je už totiž natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa nedá zabrániť. Chemickému postreku sa tak nevyhneme. Zasiahnuť môžeme aj prípravkami Dursban 480 EC, Karate Zeon 5 CS alebo Decis EW 50. Vajíčka vijačky krušpánovej majú v priemere asi 1 milimeter a nachádzajú sa na spodnej strane listov. Larvy sú približne 1 až 2 milimetre dlhé. No už do štyroch týždňov od narodenia merajú okolo 3 až 4 centimetre. Neskôr sa húsenica zakuklí medzi dva ponechané listy, ktoré obalí pavučinou. Dospelé motýle sú obyčajne bielej alebo svetlohnedej farby. Liahnu sa dve až tri generácie a to od apríla až do septembra. V teplejších oblastiach Európy dosiahne víjačka krušpánová aj štyri generácie ročne.
Vijačka nemá v Európe prirodzeného nepriateľa. Na trhu je aj biologický účinný postrek na biologickej báze Bacillus thuringiensis kurstaki. Tieto malé baktérie vylučujú z tela toxíny a tie sú po požraní húsenicou v črevách húsenice aktivované a následne dochádza k poškodeniu črevnej steny húsenice, ktorá behom niekoľkých desiatok minút zastavuje požer a za 2 až 3 dni zahynie. Toto pôsobenie je obmedzené len na húsenice motýľov, takže baktérie nie sú škodlivé pre ostatný hmyz a ani pre človeka. V podstate už po dvoch postrekoch v 10 dňových intervaloch sa dá týmto spôsobom krušpán zachrániť pred vijačkou krušpánovou. Samozrejme, môžeme použiť aj chemický postrek, ale jeho účinnosť nie je dostatočná, keďže pôsobí len na dospelé jedince a larvy. No nerieši vajíčka a kukly. Hlavne pri nedostatočnom zmáčaní celého krušpánu. Preto sa vyvinie ďalšia generácia ešte v tom istom roku a obyčajne vijačka krušpánová prezimuje v poraste. Čím jej nič nebráni už v skorej jari opäť založiť novú generáciu. Žiaľ, poškodenie krušpánu po viacnásobnom chemickom ošetrení je zjavné. Rastlina je bledá a stráca svoj lesk. Mladé larvy požierajú iba hornú časť listov. No napriek tomu listy po požere vijačkou krušpánovou vädnú a usíchajú. Staršie larvy požerú, čo ostane a obyčajne nechajú už len stredovú časť listov. Po tomto požere krušpán uhynie. Vzhľadom na to, že v Európe vijačka krušpánová nemá prirodzených predátorov, spôsobuje značné škody v okrasných záhradách. V Ázii je jej predátorom napríklad ázijský sršeň - Vespa velutina, postrach európskych včelárov.
Vijačka krušpánová je v poslednom období veľmi rozšíreným škodcom na kríkoch krušpánu, ktorý u nás prakticky nemá prirodzeného nepriateľa. Húsenice vijačky škodia požieraním jedovatých listov. Majú vyvinutý špeciálny chemický mechanizmus, ktorým zneškodnia jed. Jeden rok vás nadchnú elegantné motýle vijačky a koncom leta musíte vysekať 20m krušpánu. Kry vyzerajú, akoby len obschli po tvarovaní krušpánu nožnicami. V priebehu niekoľkých dní sú schopné skonzumovať listy celej rastliny.
Pri napadnutí rastliny vijačkou krušpánovou je dôležité zasiahnuť hneď po zistení prvých príznakov a urobiť prvý postrek. Preto treba pravidelne živý plot prehliadať a kontrolovať. Najšetrnejším je selektívny prípravok Dimilin 48 SC, ktorý usmrcuje húsenice ako požerový jed. Funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, čiže nepreniká do rastlinných pletív, nepôsobí na vošky, roztoče a čo je dôležité, ani na predátorov hmyzu. Účinný je aj insekticíd Karate Zeon 5 CS. Dôležité je tento postrek aplikovať okamžite, keď sa objaví škodca a hlavne viackrát zopakovať. Mnohí záhradkári nedajú dopustiť na dávkovanie 3x po dvoch týždňoch. Priveľmi napadnutý krušpán je natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa už nedá zabrániť. Efektívne je potom kombinovať aspoň dva rôzne insekticídy s kontaktným účinkom napr. Dursban 480 EC, Reldan 22 a prípravky so systémovým účinkom. TIP - Keďže listy majú ochrannú voskovú vrstvu, bude potrebné do postrekovej tekutiny pridať aj zmáčadlo tzv. lepidlo na listy ako je, Silwet Star alebo Agrovital. Aby sa krušpány po postreku rýchlejšie zregenerovali, je dobré prihnojovať. Akonáhle objavíte v poraste tieto malé potvorky, použite biologický bakteriálny prípravok Lepinox plus na báze baktérie Bacillus thuringiensis. Nakoľko chemické pesticídy nie sú na húsenice vijačky krušpánovej účinné. Týmto postrekom nezaťažujete okolie, ani inak neohrozujete ostatných živočíchov. Prípravky obsahujú spóry baktérie Bacillus thuringiensis, ktoré sa dostanú do tráviaceho traktu húsenice a tam produkujú toxíny, ktoré húsenicu usmrtia. Aby bol postrek účinný je dobre pridať ešte biologické zmáčadlo, ktoré rastline dodá potrebné živiny pre obnovu a rast, a zároveň vytvorí ochranný film na listoch rastliny. Odporúčame hnojivo, ktoré funguje zároveň aj ako zmáčadlo - BorOil. BorOil obsahuje prírodné mastné kyseliny a terpény, ktoré zaistia priľnavosť a rovnomerné nanesenie hnojiva na listovú plochu rastliny. Môžete tiež použiť zmáčadlo Agrovital. Ideálny čas aplikácie je jún a júl.
Méra krušpánová (Psylla buxi)
Méra krušpánová (Psylla buxi), známa tiež ako voška, je malý hmyz patriaci do čeľade merovitých. Tento hmyz je škodcom, ktorý môže napádať rastliny, najmä krušpánové kríky / buxusy z čeľade Buxaceae. Voška má množstvo škodlivých účinkov na hostiteľské rastliny: Satie miazgy: Vošky sajú miazgu z rastlín. Pri vysokom napadnutí môže toto sanie výrazne oslabiť rastlinu, čo vedie k zhoršeniu jej zdravia a oslabeniu jej odolnosti proti ďalším stresovým faktorom, chorobám alebo škodcom. Vyplavovanie medovice: Vošky vylučujú medovicu, sladkú kvapalinu, ktorá môže pokrývať listy a vetvy rastliny. Zbaviť sa méry krušpánovej (Psylla buxi) môže byť náročné, ale s určitými postupmi a opatreniami je to možné. Spôsobuje lyžicovitosť listov krušpánu. Prezimuje v štádiu mladých lariev na vrcholoch výhonkov a tie sa na jar pustia do cicania. Od júla samičky začínajú klásť vajíčka na púčiky krušpánu.
Liečba a prevencia méry krušpánovej
- Ručné odstraňovanie: Pravidelne kontrolujte postihnuté rastliny a ručne odstraňujte postihnuté časti, ako sú vetvy a listy, ktoré sú zasiahnuté voškami.
- Vodný prúd: Silný vodný prúd z hadice môže pomôcť odstrániť vošky z rastliny.
- Biologická kontrola: Skúste podporiť prirodzené predátory vošiek, ako sú osy, dravé chrobáky a pavúky.
- Chemické postreky: Ak sú vošky príliš rozšírené a iné metódy nepomáhajú, môžete zvážiť použitie chemických postrekov. Ochranný postrek robte v čase liahnutia lariev v júli až v auguste. Na postrek použite Calypso 480 SC, Karate Zeon 5 CS alebo Mospilan 20 SP. Niektoré z bežne používaných chemických látok proti mére krušpánovej obsahujú pyretroidy, neonicotinoidy alebo organofosfáty.
- Podstielka/nastielka: Ak je voška prítomná v zimnej záhrade alebo v exteriéri, môžete zvážiť výmenu podstielky/nastielky, ktorú používate.
- Prevencia: Kľúčom k obmedzovaniu vošiek je pravidelná kontrola vašich rastlín a prevencia. Je dôležité si uvedomiť, že kombinácia rôznych metód býva často najefektívnejšia.
Výber správneho postreku proti mére krušpánovej (Psylla buxi) závisí od niekoľkých faktorov, ako je rozsah infekcie, typ rastliny, prostredie, v ktorom sa rastlina nachádza, a váš osobný prístup k používaniu chemických prostriedkov. Bezpečnosť: Zvoľte insekticídy, ktoré sú bezpečné pre rastliny, ľudí, domácich miláčikov a ďalšie živé organizmy. Cielenosť: Vyberte postrek, ktorý je zameraný špecificky na vošky (Psylla buxi) alebo blízko príbuzných škodcov. Systémové vs. kontaktné postreky: Systémové insekticídy sú absorbované rastlinou a pohybujú sa jej vnútrom, čo umožňuje účinnosť aj proti skrytým škodcom. Ďalšou možnosťou, ktorá je skutočne účinná a pritom nie je nebezpečná pre ostatné organizmy, je octový postrek, ktorý vyrobíte jednoducho doma. Stačí zmiešať 4 lyžice octu, 2 lyžice oleja a 1/2 litra vody. Týmto domácim a inak neškodným postrekom postriekajte napadnuté kríky buxusu a vošky by mali do pol hodiny opadať. A okrem toho existuje aj biologický postrek SpinTor.
Byľomor krušpánový
Jedným zo škodcov je napríklad Byľomor krušpánový, ktorý sa postará o zničenie listov. Predovšetkým sa zameriava na vnútornú časť listov, ktoré požiera. Listy začnú strácať farbu a začnú vznikať škvrny.
Roztoč krušpánový
Roztoč krušpánový spôsobuje malé vizuálne poškodenie, no jeho dlhodobá aktivita môže spôsobovať, že buxus stráca farbu a vitalitu. Listy sa krútia, strácajú tvar a začnú opadávať.
Cylindrokládiové odumieranie krušpánu (Cylindrocladium buxicola)
Cylindrokládiové odumieranie krušpánu (Cylindrocladium buxicola, známa aj ako Calonectria pseudonaviculata) je deštruktívne hubové ochorenie, ktoré postihuje krušpán (Buxus spp.). Spôsobuje škvrny na listoch, defoliáciu a lézie na stonkách, čo vedie k značnému poškodeniu rastlín a v niektorých prípadoch až k ich úhynu. Choroba sa šíri v teplých a vlhkých podmienkach a prenáša sa infikovaným rastlinným materiálom, nástrojmi alebo vodnými kvapkami. Huba produkuje spóry (konídiá), ktoré sa šíria vodou, vetrom alebo kontaminovanými nástrojmi. Spóry dopadnú na listy alebo stonky krušpánu v teplých, vlhkých podmienkach a prenikajú do rastlinného tkaniva. Patogén rastie a produkuje ďalšie spóry, ktoré môžu infikovať okolité rastliny. Ochoreniu predídete, ak krušpány budete zavlažovať pri koreňoch, najlepšie kvapkovou závlahou, rastliny upravovať, iba ak sú suché, a po reze hneď budete dezinfikovať nožnice.
Príznaky Cylindrokládiového odumierania krušpánu
- Kruhové hnedé až čierne škvrny na listoch, často s tmavším okrajom.
- Odumieranie krušpánu sa prejavuje rýchlym opadom listov, ktorý zanecháva holé stonky.
- Tmavohnedé alebo čierne pruhy na stonkách.
- V závažných prípadoch môžu odumrieť celé vetvy, časti kríkov alebo dokonca celé kríky.
- Poškodenie sa podobá na poškodenie spôsobené druhom Cydalima perspectalis.
Prevencia Cylindrokládiového odumierania krušpánu
Efektívna prevencia zahŕňa sanitárne opatrenia, aplikáciu fungicídov a používanie odolných odrôd krušpánu. Huba nazývaná Cylindrocladium buxicola napáda listy a začne rastlinu ničiť. Príčinou je častý rez a hustý habitus krušpánu, ktorý vytvára ideálne podmienky na šírenie škodcu. Ochoreniu predídete, ak krušpány budete zavlažovať pri koreňoch, najlepšie kvapkovou závlahou, rastliny upravovať, iba ak sú suché, a po reze hneď budete dezinfikovať nožnice.
Organické hnojivo pre buxus
Jednou z možností je aj používanie organického hnojiva, preto odporúčame aj krušpán hnojiť Hnojíkom. Toto prírodné organické hnojivo totiž obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov. Repelentný účinok proti škodcom má na svedomí chitín, ktorý je obsiahnutý vo vyzlekoch. Chitín je prírodný biopolymér, ktorý sa nachádza v exoskelete hmyzu, kôrovcov a ďalších bezstavovcov, ale aj v bunkových stenách niektorých húb. Jedným z kľúčových spôsobov, ako chitín posilňuje rastliny, je podpora ich imunitného systému. Rastliny majú schopnosť rozpoznávať chitín ako signál prítomnosti škodcov alebo chorôb. To môže vyvolať obrannú reakciu, známu ako „indukovaná systémová rezistencia“ (ISR). Ďalší spôsob, akým môže chitín posilňovať rastliny, je jeho schopnosť podporovať rast prospešných mikroorganizmov v pôde, ako sú chitinolytické baktérie. Tieto baktérie rozkladajú chitín na jednoduchšie zlúčeniny, ktoré rastliny môžu využiť ako zdroj živín. Navyše chitín môže zlepšovať štruktúru pôdy tým, že podporuje tvorbu agregátov pôdnych častíc, čo môže zlepšiť priepustnosť pôdy pre vodu a vzduch a tiež zlepšiť schopnosť pôdy zadržiavať živiny. Hnojivo sa dá použiť ako sypké a zapraviť do pôdy, alebo ako roztok, ktorým môžete buxusy zalievať alebo v prípade potreby aj postriekať. Vždy dbajte pokynov na obale a neprekračujte odporúčané dávkovanie.
tags: #ako #zachranit #napadnuty #buxus