Ruža šípová: Všestranná kráľovná s liečivými účinkami
Ruža šípová (lat. Rosa canina) je druh z rodu ruža, ktorý dorastá do výšky 1 až 3 metre. Je to ker s vzpriamenými alebo previsnutými tŕnistými vetvami, pričom dlhé výhony sa niekedy šplhajú po blízkych stromoch. Tŕne bývajú hákovito zahnuté.
Názvy a rozšírenie
Súčasný slovenský názov tejto rastliny, ktorý sa používa už od 19. storočia, je ruža šípová. Staršie slovenské názvy zahŕňajú ruža šípková, šíp divý, ruža obyčajná, ruža divá, ruža planá, ruža psia a ľudové názvy ako šíp(k)ová ružička, šíp, šípka, šípok či psia ruža. Vyskytuje sa takmer v celej Európe a rastie na slnečných stráňach, medziach, v priekopách a na okrajoch lesov, od nížin až do hôr do výšky 1 200 m n. m.
Vzhľad a kvety
Listy ruže šípovej sú tenké, päť- až sedempočetné, s relatívne úzkymi prílistkami a elipsovitými, tupo končistými, ostro dvojito pílkovitými lístkami. Kvitne v máji a v júni. Voňavé kvety, bohaté na nektár, majú ružovú alebo bielu farbu, merajú asi 5 až 6 cm v priemere a vyrastajú po 1-3 na 0,5 až 2 cm dlhých stopkách. Korunné plátky sú 2 až 2,5 cm dlhé.
Plody a ich využitie
Lesklé červené plody, známe ako šípky, dozrievajú v auguste a septembri. Sú 2-3 cm dlhé a ich tvar býva rôzny, od vajcovitého až po guľatý. Semená uložené vnútri šípok sú chránené ostrými chĺpkami. Šípky sú jedlé a mimoriadne bohaté na vitamíny, najmä na vitamín C.
V minulosti sa v ružovej vode zo šípok umývali ruky. Dnes je bežné využitie v gastronómii. Zo šípok sa varí čaj na posilnenie organizmu, ktorý vďaka mierne močopudným účinkom pôsobí priaznivo aj pri ochoreniach močového ústrojenstva alebo obličiek. Z plodov je možné vyrábať tiež sirupy, zaváraniny, kompóty, domáce víno alebo šípkový likér. Šípkový čaj pôsobí preventívne proti nachladnutiu a infekciám, spevňuje cievne steny a priaznivo pôsobí pri kŕčových žilách.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov: Rosa canina L., 1753
Synonymá: Crepinia canina Gand.
Šípkový čaj | Sušenie a príprava
Celkovo existuje viac ako 75 druhov kríkov patriacich do rodu Rosa, z ktorých ruža šípová je jedným z najbežnejších. Tieto rastliny patria do čeľade ružovité.
Pestovanie a starostlivosť o ruže
Pre úspešné pestovanie ruží je dôležité dodržať niekoľko zásad. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej pôde, ktorá je dostatočne vzdušná a priepustná. Nevhodné sú ťažké ílovité, trvale zamokrené, bahnité, studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ťažké pôdy je možné vylepšiť pridaním rašeliny, kompostu alebo rašelinových substrátov.
Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Ružiam vyhovuje občasné zavlažovanie, najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže rýchlo odkvitajú a pri južných stenách trpia na slnečný úpal a sucho. Ideálne sú teploty 15-22 °C.
Na svahovitých pozemkoch sa darí ružiam na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, ale neznesú pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni sa žiadne ruže nedaria. Šípové ruže sa nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, ktorých korene ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu.
Hustota vysádzania ruží závisí od ich vzrastu. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže, pri ktorých vzdialenosť výsadby závisí od vzrastu kultivaru a spôsobu použitia, minimálna vzdialenosť býva 1,2 m.
Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je pôda zamrznutá. Pri jesennej výsadbe vytvoria korene pred mrazmi a na jar majú náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených pôd. Pripravené sadenice sa nesmú nechať ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.
Pri jarnej výsadbe sa odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia na dva až tri púčiky. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce skrátiť asi o polovicu. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami sa vyhĺbia jamy s rozmermi 40x40x40 cm. Na dno sa navŕši kopček kompostovej zeminy, bez priemyselných hnojív. S prihnojovaním sa začína až v ďalšom roku. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať, ale rozložia sa voľne do jamky. Miesto štepenia by malo byť asi 5 cm pod povrchom pôdy.
Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri jarnej výsadbe. Po vsiaknutí vody sa zemina doplní a nakopcuje. Pred príchodom mrazov sa táto vrstva zväčší. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vetrom. Po troch týždňoch po jarnej výsadbe sa navŕšená zemina opatrne odstráni.
Rez a údržba
Rez popínavých ruží sa robí najskôr po treťom roku. Rez na jar zahŕňa odstránenie starého a mŕtveho dreva a odrezanie nepotrebných bočných vetvičiek. Pri omladzovacom strihu sa strihajú jedna či dve hlavné stonky pri zemi. Rez na jeseň nie je výslovne nutný.
Najväčšími škodcami sú vošky, múčnatka ružová (šedé povlaky), hrdza ružová (červené výčnelky) a čierna škvrnitosť (čierne, žlto orámované škvrny). V boji proti nim sa používajú vhodné postreky a pálenie napadnutých výhonov.
Ruže vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu. Plytká okopávka a kyprenie chráni pred vyschnutím. Zbytočne sa nemá šliapať medzi ruže, najmä na vlhkej pôde. Mulčovanie (nastielanie) je pre ruže výhodné.
Prihnojovanie sa vykonáva zloženými kombinovanými hnojivami. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí. Korene sa nesmú dostať do kontaktu s čerstvým maštaľným hnojom. Hydinový trus a kompost sú vhodné organické hnojivá.
Ruža potrebuje najviac vody v období intenzívneho rastu. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia a voda by sa nemala dostať na listy. Dôležitá je výdatná závlaha pred mrazmi.
Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. Väčšina ruží sa musí chrániť pred mrazom prikrytím ornicou. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm.
Klasifikácia ruží
Ruže sa delia na rôzne skupiny podľa spôsobu pestovania, tvaru kvetu, listov a plodov. Medzi hlavné skupiny patria:
- Hybridné čajové ruže: Najobľúbenejšia skupina, s voňavými kvetmi na dlhých stonkách.
- Ruže floribunda: Stredne silné kríky s mnohými kvetmi v súkvetiach, kvitnú dlhšie ako hybridné čajové ruže.
- Ruže patio: Kompaktné kríky s rôznymi farbami a tvarmi kvetov.
- Miniatúrne ruže: Nízke rastliny s malými alebo stredne veľkými kvetmi.
- Pozemné ruže: Ruže s vodorovnými, plazivými alebo oblúkovito ovisnutými výhonkami.
- Popínavé ruže: S pružnými alebo tvrdými výhonkami, ktoré môžu dosiahnuť 3 metre aj viac.
- Kvetinové ruže: Zahrňujú širokú škálu odrôd s rôznymi vlastnosťami.
Existujú aj pôvodné druhy ruží (botanické ruže), staré kultivary vyšľachtené pred rokom 1867, moderné ruže ako čajové hybridy, polyantky, floribundy a grandiflory, anglické ruže, kanadské ruže, ako aj ťahavé, miniatúrne a pôdopokryvné ruže. Stromčekové ruže nie sú samostatná skupina, ale akýkoľvek druh ruže naštepený na kmienku.