Správna oprava výtlkov na cestách: Postupy a riziká pre vodičov
Vodiči sa s výtlkmi na cestách stretávajú po každej zime, osobitne v čase, keď sa roztopí sneh. Výtlky na cestách sú vo veľkom počte, takže je prakticky nemožné sa im na niektorých úsekoch vyhnúť. Niekedy sa im nedá vyhnúť, aj keď máte oči doslova na stopkách. Následkom sú často poškodené vozidlá, čo môže viesť k značným finančným výdavkom.
Na slovenských cestách nie je žiadny problém naraziť kolesom do hlbokého výtlku. Potom ostáva len dúfať, že vaše auto neutrpí akékoľvek škody. Avšak nie vždy končí stret s výtlkom bezpečne. Často je nevyhnutné zastavenie na krajnici a minimálne výmena poškodeného kolesa. Tento článok sa zameriava na správne postupy opravy výtlkov a poskytuje rady pre vodičov, ako postupovať v prípade poškodenia vozidla.

Ako vznikajú výtlky?
Slovenské cesty dostali zabrať hlavne vďaka výrazným výkyvom teplôt, ktoré napomohli tvorbe mnohých výtlkov. Výtlky sa tvoria hlavne preto, že povrchy vozoviek sú 20 a viac rokov staré a zväčša absolútne neudržiavané - neobnovované.
Proces vzniku výtlku je nasledovný:
- Teploty klesnú pod bod mrazu a pôda pod povrchom asfaltovej cesty zamŕza do hĺbky niekoľkých centimetrov, v prípade veľkých mrazov až niekoľko desiatok centimetrov.
- Následne príde oteplenie, teploty sa pohybujú okolo nuly a do popraskaného a starého asfaltu preniká voda, často spolu so soľou, a usadzuje sa v malých či väčších dutinách pod povrchom vozovky.
- Zamrznutá pôda pod povrchom vozovky, ktorá sa za tak krátku dobu nestihla rozmraziť, je nepriepustná, a tak voda nemôže odtiecť - vsiaknuť hlbšie do zeme. Voda tak pod povrchom vozovky vytvára malú mláčku.
- Táto voda nachádzajúca sa v dutinách sa následne pri opätovnom poklese teploty zmení na ľad, ktorý má väčší objem ako voda a rozpína sa do všetkých strán. Asfaltový povrch sa v dôsledku tlaku mierne vyduje.
- Ak teplota opäť stúpne nad nulu, ľad v dutine sa roztopí. Keďže voda má menší objem ako ľad, ostane zväčšená dutina len z časti naplnená vodou. Zvyšná - prázdna časť vydutej diery prejazdom vozidiel praská a povrch vozovky sa postupne začína drobiť.
- Neustály prejazd vozidiel po takto oslabenom - poškodenom mieste spôsobuje jeho zväčšovanie a následne vzniká starý známy výtlk.
Z uvedených faktov je teda zrejmé, že tvorba výtlkov je výrazne závislá na priebehu zimy. Okrem veku, neudržiavania a mrazivého počasia je na príčine katastrofálneho stavu našich ciest aj ich preťaženosť. Treba si uvedomiť, že väčšina vozoviek nebola stavaná na takú záťaž, keďže v čase vzniku (za bývalého režimu) sa väčšina tovaru prepravovala železnicou.

Správny postup opravy výtlkov
Správny postup opravy výtlkov určuje technický predpis TP 08/2011. Z opisu však pravdepodobne spozorujete, že takto sa u nás výtlky opravujú maximálne na cestách prvej možno druhej triedy. Cestári tento postup na mnohých miestach jednoducho nedodržiavajú. Áno, na cestách, kde je záplata zaplátaná dvomi záplatami, to jednoducho už nie je možné.
Výtlky treba opravovať nasledovne:
- Odstránenie poškodeného materiálu: Prvým krokom je odstránenie nesúdržného a poškodeného materiálu vozovky.
- Vyrezanie do pravidelného tvaru: Následne treba výtlk vyrezať do pravidelného tvaru.
- Vyfrézovanie povrchu: Ďalším krokom je vyfrézovanie poškodeného povrchu obrusnej vrstvy až po neporušený, pôvodný materiál.
- Naliatie a utlačenie výplne: Až po celej tejto procedúre je možné naliať výplň, ktorú treba následne poriadne utlačiť.
- Zaliatie okrajov asfaltom: Okraje výtlku by mali byť zaliate asfaltom tak, aby sa do škár nedostala voda a soľ.
Položenie výplňového materiálu môže prebehnúť za horúca alebo za studena. Cestári však môžu použiť techniku za studena len na suchej vozovke.
Techniky opravy výtlkov
Pri opravách výtlkov sa používajú rôzne techniky a materiály, ktoré sú prispôsobené ročnému obdobiu a rozsahu poškodenia.
Horúca zmes asfaltového betónu
Využívané v teplejšom období roka. Jedná sa o najbežnejšiu zmes asfaltového betónu. Asfalt je pri výrobe potrebné nahriať na 160 °C, a následne je pri 140 °C premiešavaný - stláčaný spolu s plnivom štrkovej drte a štrku.
Studená zmes asfaltového betónu
Využívané prevažne v chladnom - zimnom období, výroba je nákladnejšia. Chladná zmes sa používa predovšetkým na spevnenie menších plôch, väčšinou len ako dočasné spevnenie. Preto býva používaná v zime na spevnenie dier v asfaltovej vozovke vznikajúcich dôsledkom pôsobenia mrazu. Využitá je tak predovšetkým možnosť lacnejšieho transportu na dlhšie vzdialenosti, a teda možnosť využitia na viacerých miestach v menšom množstve.
Trysková metóda
Technológia opráv asfalto-betónových komunikácií tryskovou metódou spočíva vo vypĺňaní porúch obrusných vrstiev zmesou ušľachtilého kameniva a asfaltovej emulzie pomocou špeciálneho zariadenia pod tlakom stlačeného vzduchu. Technológia je vhodná pre opravy drobnejších výtlkov, otvorených povrchov menších rozmerov a uvoľnených - drobiacich sa povrchových vrstiev vozoviek.
Vysprávková súprava vozoviek (VSV) je určená na opravy dier a výtlkov vozoviek, miestnych komunikácií, cyklotrás, chodníkov a peších zón zmesou kameniva a asfaltovej emulzie tryskovou metódou. Výsledkom opravy je obnovenie alebo dočasné zlepšenie spôsobilosti komunikácie. Výhodou nadstavby VSV vzhľadom k jej rozmerom a celkovej hmotnosti je možnosť vykonávania opráv komunikácií v centrách miest za bežnej prevádzky, pretože opravené miesta sú ihneď pojazdné. Metóda používaná na opravu menších výtlkov a poškodení je ekonomicky výhodná, pretože na opravu nie je nutná žiadna ďalšia technika. Výtlky totiž nemusíme pred opravou upravovať frézovaním alebo vyrezávať a po vyplnení výtlku nie je potrebné opravené miesto zhutniť, pretože ku zhutneniu dochádza pomocou kinetickej energie tryskaného materiálu.
How to Make Permanent Pothole Repairs with QUIKRETE®
Stav opráv v krajoch
Cestári výtlky nestíhajú lepiť a tak ich je toľko, že keď sa pokúšame vyhnúť jednému, vbehneme do druhého. Podľa Martina Kóňu, hovorcu ministerstva dopravy, štát v minulom roku vynaložil na opravy ciest 34 miliónov €. Rapídny nárast poškodených áut potvrdili aj v poisťovni Generali. „V tomto období je toho veľmi veľa,“ zdôraznila hovorkyňa Lucia Makayová. Aj v ČSOB majú plné ruky práce s odškodňovaním vozidiel zničených na výtlku.
Ako opravujú v krajoch deravé cesty:
- Bratislava: Výtlky opravujú priebežne počas celého roka. V zime ich vypĺňajú špeciálnou zmesou, ktorá je však drahá - oprava štvorcového metra stojí 60 eur bez DPH.
- Banská Bystrica: Momentálne opravujú najmä najkritickejšie úseky. Niektoré časti ciest čaká kompletná oprava, preto sa to už teraz neoplatí riešiť iba lokálne.
- Košice: Situácia na cestách je veľmi zlá. V kraji evidujú 37 tisíc m2 výtlkov. Na ich opravu by bolo treba 5 370 ton obaľovanej drvy, čo by vyšlo na viac ako 3 milióny eur. Preto opravujú len niektoré časti ciest.
„Od začiatku zimy do konca februára sme zaregistrovali až 600 poistných udalostí v havarijnom poistení spôsobených výtlkom, kým vlani len 354. Priemerná výška škody dosahuje až 958 eur,“ informovala Lucia Muthová z poisťovne Allianz.
Riziká spojené s výtlkmi a poškodenie vozidla
Výtlky na cestách spôsobujú viacero problémov, ktoré následne musíte riešiť opravami v servisoch. K tým najčastejším patrí poškodenie:
- Tlmičov
- Diskov
- Pneumatík
- Stabilizátorov
- Čelného skla
- Podvozku
V prípade hlbších výtlkov, pri ktorých dochádza k väčším poškodeniam, sa môžu objaviť aj oveľa komplikovanejšie problémy. Medzi ne patria napríklad poškodená pneumatika na boku alebo prasknuté čelné sklo. Menšie či väčšie škody niečo stoja a vytvárajú pomerne veľkú dieru vo vašom rozpočte.

Prejazd výtlkom: ako minimalizovať škody
Najdôležitejšie je podľa inštruktorov autoškôl výtlk si všimnúť. Vodič by mal striedavo sledovať cestu tesne pred autom a potom stav vozovky ďalej vpredu. Vo všeobecnosti sú jamy na cestách pre auto nebezpečné, keď sú hlboké päť až sedem centimetrov. Ak sú hlboké desať centimetrov a viac, vodič by mal úplne spomaliť, inak riskuje vážne poškodenie auta.
Ak je výtlk príliš široký alebo si ho vodiči všimnú neskoro, treba plynule brzdiť a tesne pred výtlkom brzdy povoliť, aby sa koleso mohlo voľne pretočiť ponad výtlk, zhodujú sa inštruktori. Ak ľudia brzdia a dostanú sa na výtlk, je to ešte horšie, ako keby nebrzdili vôbec. Môžu si posunúť celú nápravu. My nielenže nemáme peniaze na kvalitné asfaltové koberce, no podľa všetkého ani na poriadne plátanie dier asfaltom.
Ideálne je dieru dostať medzi kolesá. Snažte sa čo najviac spomaliť pred výtlkom a samotnú jamu už prejsť bez brzdenia. Prečo? Ak pri jazde dopredu brzdíte, vyvíjate tlak na prednú časť vozidla a prednú nápravu. Čím vyššia intenzita brzdenia, tým vyšší tlak na nápravu. Ak teda nebrzdíte, tlak na prednú nápravu sa nezvyšuje a je vyššia šanca, že koleso, resp. náprava zostanú bez poškodenia.
Ako postupovať pri poškodení auta v dôsledku výtlku
Ak ste si poškodili vozidlo prejazdom po výtlku, netreba volať políciu, a ak, tak len vo výnimočných prípadoch. Jedná sa o prípady, kedy došlo k veľkej škode (niekoľko tisíc €), resp. ublíženiu na zdraví. Odškodné si teda môžete uplatniť bez ohľadu, či udalosť vyšetrovala polícia alebo nie. Polícia aj poisťovne však odporúčajú postupovať tak, ako pri dopravnej nehode.
Na zjednodušenie celého procesu sme pre vás pripravili prehľadný návod krok za krokom:
- Zastavte a zabezpečte miesto: Po prejdení výtlku je ideálne zastaviť, aby ste mohli zhodnotiť škody na vozidle. Okrem toho je potrebné odfotografovať daný úsek cesty, čím získate dôkazy pre poisťovňu. Ak je to možné, zabezpečte aj miesto nehody, aby sa zabránilo ďalším škodám pre ostatných vodičov.
- Zdokumentujte škody a výtlk: Podobne ako pri iných škodách, aj v tomto prípade je dôležité presne zdokumentovať škody na vozidle. Následne zhotovte fotografie alebo video úseku, kde sa nachádza výtlk. Tieto dôkazy budú potrebné pre poisťovňu na náhradu škody. Ideálne aj s výtlkom a miestom, kde sa nehoda stala. Zaznamenajte výpovede svedkov a vypýtajte si na nich kontakt. Spíšte si záznam o nehode, ktorý vám bude nápomocný pri preukazovaní škody: identifikačné údaje miesta a času nehody, účastníkov, príčinu a priebeh.
- Zavolajte políciu (voliteľné): Polícia na mieste posúdi, či poškodenie vozidla vzniklo zavinením vodiča, napríklad nedodržaním pravidiel cestnej premávky, alebo zlým stavom vozovky. Ak máte svedkov nehody, ktorí by mohli potvrdiť vašu verziu udalostí, poproste ich, aby čakali na príchod polície.
- Kontaktujte poisťovňu: Po zdokumentovaní udalosti kontaktujte svoju poisťovňu, buď cez infolinku, mobilnú aplikáciu alebo osobne na pobočke. Informujte pracovníka poisťovne o udalosti a poskytnite mu všetky potrebné dokumenty. Pri havarijnom poistení automobilu by nemal byť s plnením problém. Poistnú udalosť treba nahlásiť obvyklým spôsobom, spravidla cez call centrum.
- Zistite správcu komunikácie: Zistenie správcu konkrétnej komunikácie môže byť komplikované, avšak je to dôležité pre následné uplatnenie nároku na náhradu škody. Diaľnice a rýchlostné komunikácie spravuje Národná diaľničná spoločnosť, cesty I. triedy Slovenská správa ciest, cesty II. a III. triedy spravujú VÚC (vyšší územný celok) a miestne komunikácie spravujú obce.
- Vypracujte žiadosť o odškodnenie: Formát žiadosti o náhradu škody v dôsledku výtlku nie je štandardizovaný, ale musí obsahovať: údaje o vodičovi alebo majiteľovi vozidla, údaje o vozidle, údaje o mieste nehody a spôsobenej škode, dôkazy (fotografie), policajný záznam (ak bol), faktúru za opravu.
- Dodržujte pokyny poisťovne: Ďalšie kroky budú ovplyvnené pokynmi od vašej poisťovne, ktorá vás bude sprevádzať celým procesom.

Poistenie a náhrada škody
Mnohí vodiči z dôvodu časovej tiesne alebo nevedomosti nad týmito škodami len mávnu rukou a zaplatia ich zo svojho. Ak tak robíte aj vy, mali by ste vedieť, že takéto riešenie nie je správne. Škody spôsobené výtlkom nemusia byť len vašou povinnosťou. Poisťovňa by vám ich mala preplatiť, prípadne samotný správca danej komunikácie.
Kedy je možné vymáhať škodu od správcu komunikácie?
Každá cesta niekomu patrí. Ak teda vozidlo poškodíte z dôvodu, že je nekvalitná, náklady by mal prirodzene niesť správca. Problém však spočíva v tom, že vymáhanie škody je zdĺhavé a náročné. Okrem toho existuje zopár výnimiek, kedy na to nemáte nárok.
Jedným z príkladov, kedy si na vymáhanie nemôžete nárokovať, je vtedy, keď je výtlk alebo iné poškodenie vozovky zvislo alebo vodorovne označené. V takýchto prípadoch ide o vašu chybu. Vašu jazdu ste mali prispôsobiť značeniu.
Platí však, že označenie výtlku musí byť oficiálne a dobre viditeľné. Komplikácie pre správcu môžu nastať vtedy, keď je noc a označenie nie je viditeľné, prípadne vtedy, keď je zarastené trávou alebo iným porastom. V takomto prípade máte nárok na vymáhanie. Aby ste však mohli dokázať, že ste označenie skutočne nevideli, nezabudnite zdokumentovať dlhší úsek vozovky. Ideálne smer, ktorým ste išli.
Ak máte nárok na vymáhanie škody, zistite, kto je správcom komunikácie, a škodu si u neho uplatnite písomne. Ak správca komunikácie vami nahlásenú škodu neuzná, môžete svoju náhradu škody vymáhať súdnou cestou. Správcovi pozemnej komunikácie môže príslušný cestný orgán v prípade zanedbania úloh správy a údržby udeliť pokutu až do výšky 33 190 €.

Poistenie automobilu, ktoré kryje aj škody po výtlkoch
Poisťovňa Generali zaznamenala za posledné tri roky viac ako 130 prípadov, keď pneumatiku či disk na aute poškodili práve výtlky. Ak sa vám nechce zaoberať so správcom ciest alebo ste si poškodili auto na riadne označenom výtlku, stále máte nárok na náhradu škody.
Škodu na výtlku prepláca poisťovňa jednak z havarijného poistenia, ale aj z PZP, ku ktorému stačí mať pripoistené riziko výtlk. Takže aj ak nemáte havarijné poistenie, pripoistenie k PZP sa na slovenských cestách určite oplatí. Tu si však treba dávať pozor.
Poisťovne vyzývajú vodičov - neváhajte a škodu si uplatnite. „Pri havarijnom poistení automobilu by nemal byť s plnením problém. Poistnú udalosť treba nahlásiť obvyklým spôsobom, spravidla cez call centrum,“ upozornila Eva Jacková zo Slovenskej asociácie poisťovní.
Kedy PZP nepomôže?
PZP kryje len škody, ktoré spôsobíte svojím vozidlom niekomu inému. Základné poistenie PZP toto poškodenie nekryje. Toto poistenie slúži na krytie škody spôsobenej vašim autom počas prevádzky druhej strane.
Ak napríklad dôjde na základe výtlku nielen k poškodeniu vášho vozidla, ale napríklad aj k zrážke s iným autom - napríklad pri snahe vyhnúť sa výtlku - zodpovednosť za túto nehodu nesie vodič vášho vozidla, nie správca komunikácie. V takom prípade budete potrebovať havarijné poistenie pre vaše auto a škody druhému účastníkovi cestnej premávky budete platiť z PZP.
Kedy havarijné poistenie prepláca škody?
Škodu, ktorú si spôsobil vodič na výtlku, poisťovne uhrádzajú z havarijného poistenia. Už pri výbere poisťovne si však preverte, v akom rozsahu prepláca poškodenie vozidla na výtlku poisťovňa a aké asistenčné služby v prípade nepojazdnosti vozidla poskytuje.
„Ak je napríklad poškodená len pneumatika, poisťovne to považujú len za defekt a na ten sa poistné plnenie nevzťahuje. Viaceré poisťovne tak preplácajú poškodenie vozidla na výtlku len vtedy, ak je poškodený okrem pneumatiky aj disk. Samozrejme, ak sú zničené ešte ďalšie časti, napríklad tlmiče, poistné vyplatia, no musí byť z poškodenia zjavné, že tlmiče sa zničili náhle, nie postupným opotrebením. V prípade najväčšej poisťovni na trhu platí, že na poistné plnenie máte nárok, ak je popri pneumatike a disku poškodená aj ďalšia časť vozidla. Stačí napríklad aj lapač nečistôt za kolesom, tzv. zásterka.“
Spoluúčasť pri poistení
To, či budete za škodu z dôvodu výtlku niečo doplácať, závisí od vášho zvoleného poistenia a spoluúčasti. Niektoré poistenia ju majú pevne stanovenú a získať ich je možné len s ňou. Práve to je často prípad poistení alebo pripoistení na výtlky. Väčšina vodičov tak musí platiť časť škôd spojených s nimi zo svojho vrecka. Najčastejšie sa stretávame so spoluúčasťou 166€ alebo min. 5%, no môže byť aj nulová.
tags: #alo #ma #spravne #vyzerat #vyrez #vitloku
