Ako zistiť typ prevodovky

Pochopenie komponentov vášho vozidla je rozhodujúce pre správnu údržbu a riešenie problémov. Kľúčovou súčasťou hnacieho ústrojenstva automobilu je prevodovka, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri prenose výkonu z motora na kolesá. Je dôležité vedieť, aký typ prevodovky má vaše vozidlo, aby ste zabezpečili jeho efektívnu prevádzku a identifikovali prípadné problémy.

V tomto článku preskúmame rôzne typy prevodoviek a poskytneme návod, ako ich identifikovať vo vašom vozidle.

Čo je to prevodovka?

Prevodovka je hlavnou súčasťou prevodového systému vozidla s pohonom predných kolies. Spája funkcie prevodovky, nápravy a diferenciálu do jedného integrovaného celku. Keďže prevodovka je umiestnená priamo pod motorom, táto konštrukcia umožňuje kompaktnejšie a efektívnejšie usporiadanie. Okrem vozidiel s predným náhonom niektoré vozidlá s pohonom všetkých kolies a zadným náhonom používajú aj prevodovku, aj keď v rôznych konfiguráciách.

Schematické znázornenie prevodovky automobilu

Typy prevodoviek

Vo vozidlách sa bežne vyskytuje niekoľko typov prevodoviek, z ktorých každá má svoje vlastné jedinečné vlastnosti a aplikácie. Medzi najbežnejšie typy patria:

Manuálna prevodovka: Tento typ prevodovky je vybavený manuálnou prevodovkou a vyžaduje, aby vodič manuálne preraďoval pomocou spojkového pedálu. Manuálne prevodovky sú známe svojou jednoduchosťou a odolnosťou, vďaka čomu sú obľúbené medzi nadšencami jazdy a vozidlami orientovanými na výkon.
Automatická prevodovka: Automatická prevodovka má prevodovku, ktorá radí automaticky, čím sa eliminuje potreba manuálneho radenia. Tento typ prevodovky sa bežne vyskytuje v moderných vozidlách kvôli jeho pohodliu a jednoduchému použitiu.
Plynule variabilná prevodovka (CVT): Prevodovka CVT využíva systém remeňa a remenice na poskytovanie neobmedzeného počtu prevodových pomerov pre hladký a efektívny prenos výkonu. Prevodovky CVT sú známe svojou spotrebou paliva a plynulou akceleráciou.

Nie každá automatická prevodovka zvládne to isté. Automatická prevodovka už dávno nie je výsadou drahých áut. V súčasnosti ju nájdeme v kompaktných hatchbackoch, rodinných SUV, aj v dostupných mestských vozidlách. Tri najrozšírenejšie konštrukcie, s ktorými sa dnes stretávame, sú:

Klasická hydrodynamická automatická prevodovka s meničom krútiaceho momentu: Využíva princíp meniča krútiaceho momentu a súkolí. Ide o robustné riešenie s dlhou históriou, ktoré sa osvedčilo najmä v autách vyššej triedy alebo v SUV určených na ťahanie prívesu. Jazda s takouto prevodovkou je plynulá a pohodlná, radenie prebieha s istým oneskorením, no zato veľmi kultivovane. Výhodou je vysoká odolnosť, ktorú si prevodovka zachováva najmä pri pravidelnej výmene oleja. Nevýhodou býva o niečo vyššia spotreba paliva a drahšia oprava v prípade zlyhania.
Dvojspojkové prevodovky: Tie sú tiež známe pod označením DSG v podaní Volkswagenu, francúzske EDC či kórejské DCT. Používajú dve nezávislé spojky pre párne a nepárne prevodové stupne. Vďaka tomu sú schopné radiť extrémne rýchlo, prakticky bez prerušenia ťahu. Vodič tak má dojem, že auto zrýchľuje nepretržite, bez trhania. Tieto prevodovky sú veľmi obľúbené v športovo ladených modeloch, pretože kombinujú úspornú prevádzku s dynamickým prejavom. Ich slabinou je nižšia odolnosť v mestskej premávke. Neustále rozbiehanie v kolónach, pri ktorom spojky pracujú v čiastočnom zábere, môže výrazne skrátiť ich životnosť.
Bezstupňová automatická prevodovka (CVT): Funguje na princípe remenice a remeňa alebo reťaze, ktoré zabezpečujú plynulú zmenu prevodového pomeru. Tento systém sa uplatnil najmä v autách japonských značiek ako Nissan, Subaru alebo Toyota, pričom v hybridných vozidlách patrí k najčastejším riešeniam. CVT sa vyznačuje hladkým a tichým prejavom bez akéhokoľvek „kopnutia“ pri preradení. Auto s CVT pôsobí veľmi kultivovane, najmä v nízkych rýchlostiach a v meste. Na druhej strane však nie každému vodičovi vyhovuje „gumový“ pocit pri prudkom zrýchlení, keď sa otáčky motora zvýšia, ale auto akoby chvíľu nereagovalo.

Vozidlá s týmito automatickými prevodovkami majú nižšiu dosiahnuteľnú rýchlosť, menšiu akceleráciu a asi o 10 - 15% vyššiu spotrebu. Prevažne sa jedná o 3 stupňové prevodovky s mechanickou reguláciou. Konštrukcia prevodoviek so 4 prevodovými stupňami, regulácia pomocou elektromagnetických solenoidov. Transformátor vybavený spojkou premostenia, ktorá je v činnosti na 4. stupni. Automatické 5 alebo 6-stupňové prevodovky so systémom Tiptronic majú všetky výhody a technické zvláštnosti automatickej prevodovky (dynamický program radenia). Tiptronic umožňuje v súbežnej kulise (kulisa Tiptronic) zasahovať do automatickej prevádzky. Rýchlostné stupne sú pritom ako u sekvenčnej prevodovky motoriek alebo pretekárskych vozidiel radené za sebou. To znamená, že rýchlostné stupne sa posunutím radiacej páčky smerom dopredu zaraďujú nahor a posunutím dozadu sa podraďuje. Tiptronic poskytuje komfort automatickej prevodovky aj radosť z jazdy a športový štýl manuálnej prevodovky. Bezpečnosť, napr. pri predbiehaní, zaisťuje automatické zaradenie vyššieho rýchlostného stupňa pri dosiahnutí medzného počtu otáčok.

Ide o prevodovky s plynulou zmenou prevodového stupňa (CVT-Continuously Variable Transmission). Rozjazd vozidla umožňujú skupiny trecích lamiel umiestnené vnútri prevodovky. Tieto prevodovky nemajú hydrodynamický menič. Prenos krútiaceho momentu zaisťuje klinový pás (remeň), ktorý je umiestnený medzi hnacím a hnaným kužeľovým bubnom (remenicou). Klinový remeň sa skladá z veľkého množstva klinovitých segmentov, ktoré sú navlečené na špeciálnom páse o vysokej pevnosti v ťahu. Tento pás drží segmenty v určenej polohe, celý komplet funguje ako oceľový klinový remeň. Pretože sú segmenty navlečené voľne (aj keď tesne vedľa seba), je prenos výkonu možný iba tlakom. U tohto riešenia je výhoda vysokej životnosti a možnosti prenosu väčšieho výkonu (cez 100 kW) pri účinnosti 90 - 97%. Nevýhodou je zlá dostupnosť náhradných dielov. Variátorová prevodovka ECVT je založená na rovnakom princípe avšak s jedným rozdielom. U variátorovej prevodovky Multitronic (vozidlá AUDI), je prenos výkonu ťahom pomocou špeciálneho článkovej reťaze s upravenými bokmi čapov, ktoré sú klinovito zbrúsené. Ide o mnohořadý reťaz so šírkou 38 mm z podobného materiálu, aký sa používa na výrobu valivých ložísk. Prítlačná sila vzhľadom k menšej styčnej ploche vzrástla na 65 000 N. Prenesený výkon je cez 150 kW / 300 Nm. Koncepčne ide o bezstupňovú prevodovku, ktorá prenáša vysoké výkony motora bez prerušenia pri radení. Jadrom tohto revolučného plynulého automatického systému je špeciálny článková reťaz. Ten dokáže prenášať krútiaci moment až 310 Nm. Rozdiel medzi radenou prevodovkou a Multitronic spočíva v skutočnosti, že najhospodárnejšie prevádzkové oblasť motora môže byť v Multitronicu aktivovaná nie zmenou pevných prevodových stupňov, ale článkovou reťazou, ktorý simuluje nekonečné množstvo prevodov. Článková reťaz sa presúva a napína medzi dvoma pármi hydraulicky nastaviteľných kužeľov, čím sa plynule mení výsledný prevod. Motor pracuje vždy v najhospodárnejšie oblasti otáčok a Multitronic preto dosahuje nižšej spotreby paliva ako porovnateľné automatickej prevodovky. O zmenu prevodového pomeru sa stará špeciálne konštruovaný dvojitý hydraulický piest, ktorý reaguje veľmi rýchlo a presne na pokyny elektronickej riadiacej jednotky. Jednotka zhromažďuje a porovnáva rad prevádzkových dát a informácií a je umiestnená vo vnútri prevodovky v zadnej časti. Jazdný režim prevodovky je možné využiť v automatickom režime radiacej páky v pozícii D, alebo je možno "radiť" ručne šesť (u modifikovanej verzie sedem) pevne definovaných virtuálnych rýchlostných stupňov. Pre manuálnu voľbu virtuálnych prevodových stupňov môže vodič využiť dva impregnované kolískové spínače na volante. Olejovú náplň prevodovky tvorí celkom dva druhy kvapalín. Prvá je olej pre hypoidné súkolia a je aplikovaný do skrine diferenciálu. Druhou olejovou náplňou je špeciálny prevodový olej vyvinutý a použiteľný len pre uvedený typ prevodovky.

Základom prevodovky DSG (Direct Shift Gear) je trojhriadeľová šesťstupňová prevodovka. Vnútri DSG je dvojica paralelne usporiadaných prevodoviek s dvoma vstupnými a dvoma výstupnými hriadeľmi. Z priestorových dôvodov sú vstupné hriadele vložené do seba (jeden z nich je dutý). K rozjazdu vozidla slúži dvojčinná spojka. Spojka č.1 obsluhuje prevodové stupne 1, 3, 5 a spätný chod. Spojka č.2 s menším priemerom prenáša krútiaci moment k prevodom 2, 4, 6 a je spojená s dutým hriadeľom.

Porovnanie typov automatických prevodoviek

Identifikácia vašej prevodovky

Teraz, keď sme pokryli rôzne typy prevodoviek, poďme diskutovať o tom, ako identifikovať prevodovku vo vašom vozidle. Tu je niekoľko krokov, ktoré vám pomôžu určiť typ prevodovky, ktorú má vaše auto:

Pozrite si príručku k vášmu vozidlu: Používateľská príručka vášho vozidla je cenným zdrojom informácií o komponentoch vášho vozidla, vrátane typu prevodovky, ktorou je vybavená. Príručka môže obsahovať špecifické podrobnosti o prevodovke vrátane čísla modelu a špecifikácií.
Skontrolujte štítok prevodovky: V niektorých prípadoch bude typ prevodovky inštalovanej vo vozidle uvedený na štítku na skrini prevodovky. Tento štítok poskytuje informácie, ako je značka, model a dátum výroby prevodovky.
Online prieskum: Ak nemôžete nájsť informácie o prevodovke v návode na obsluhu vášho vozidla alebo na štítku prevodovky, môže byť užitočné vykonať online prieskum. Mnohé automobilové fór a webové stránky poskytujú zdroje a diskusie týkajúce sa konkrétnych modelov vozidiel a ich konfigurácií prevodoviek.
Získajte odbornú pomoc: Ak si stále nie ste istí typom prevodovky, ktorú máte vo svojom vozidle, zvážte konzultáciu s kvalifikovaným mechanikom alebo automobilovým technikom. Títo odborníci majú odborné znalosti a znalosti na presnú identifikáciu prevodovky a poskytnutie pokynov na údržbu a opravu.

Ak ste si nie istí, akú prevodovku máte vo svojom aute, pomôže pohľad do návodu na obsluhu alebo do technickej dokumentácie. Zistiť to môžete aj podľa VIN čísla - v servise vám presný typ prevodovky bez problémov identifikujú.

Identifikácia prevodovky pomocou VIN kódu

Medzinárodne uznávaný VIN kód (Vehicle Identification Number) je súbor 17 písmen a čísel. Je v podstate akýmsi rodným číslom auta. Znaky v tomto kóde obsahujú špecifikácie technických parametrov daného auta, a to vrátane jeho konkrétneho modelu, typu motora a konkrétnej prevodovky. Vďaka tomuto kódu si môžeš jednoducho online overiť históriu ojazdeného auta, ktoré máš v pláne kúpiť. VIN kód býva zvyčajne vyrazený na štítku pripevnenom ku karosérii alebo býva vyrazený priamo do karosérie. Okrem toho sa nachádza aj v dokladoch (technický preukaz, zelená karta, servisná knižka a pod.).

Chceš vedieť, akú konkrétnú prevodovku máš vo svojom aute? Stačí len pár jednoduchých krokov. VIN kód auta ti poskytne najpresnejšie informácie o výbave a technických detailoch, a to aj vrátane použitého typu prevodovky, čo je kľúčové napríklad pre objednanie vhodných náhradných dielov. Konkrétny typ prevodovky podľa VIN kódu poznáš tak, že sa pozrieš na jednotlivé umiestnenie znakov. Desiaty znak VIN kódu označuje typ karosérie a jeden z posledných znakov (obvykle 11.-17.) popisuje motor a prevodovku. Kód prevodovky býva väčšinou trojmístný.

Identifikačné číslo vozidla VIN (Vehicle Identification Number) môže pomôcť pri identifikácii prevodovky, hoci tento údaj nemusí vždy obsahovať priamo. Štvrtý až ôsmy znak VIN, známy ako časť Popis vozidla, môže obsahovať podrobnosti o prevodovke, ako aj o type karosérie a motore. Online nástroje na dekódovanie VIN, ako sú tie z Národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA) alebo AutoZone, dokáže extrahovať podrobnosti, ako je typ disku a niekedy informácie o prenose. Ak VIN neprezrádza typ prenosu, vizuálna kontrola môže pomôcť. Pre niektoré modely, ako napr. 2006 XC90, posledných šesť číslic VIN môže identifikovať číslo dielu prevodovky. Rôzni výrobcovia sa líšia v spôsobe kódovania údajov VIN.

Štítok auta

Poobzeraj sa po papierovom štítku (približne o veľkosti kreditnej karty) v kufri pod kobercom alebo v servisnej knižke. Konkrétny typ prevodovky sa môže líšiť podľa výrobcu:

Ford - typ prevodovky sa väčšinou nachádza na 7. pozícii (napr. R pre manuálnu, A pre automatickú).
BMW - typ prevodovky možno u tohto výrobcu zistiť z 8. pozície VIN kódu.
Toyota - informácie o type prevodovky bývajú uvedené na 7. alebo 8. pozícii VIN kódu.
Koncern VW (Škoda, VW, Audi) - samotný VIN kód typicky neobsahuje priamy kód prevodovky.

Príklady z praxe (Volvo)

Typ prevodovky sa mení s modelovým rokom a typom motora. Napríklad Volvo používalo v 35-tych a 3-tych rokoch 1960-stupňovú automatickú prevodovku Borg-Warner BW-70 britskej výroby. Prevodovky sú prispôsobené pre rodiny motorov. Použitie prevodovky z inej rodiny motorov môže spôsobiť problémy.

Na identifikáciu vašej prevodovky Volvo skontrolujte identifikačný štítok prevodovky. Číslo modelu prevodovky identifikuje model prevodovky. Číslo dielu je podrobné číslo dielu, často rozdelené do skupín. Začnite vľavo hore. Nájdete tu podrobnosti, ako je rodina prevodoviek, číslo modelu, sériové číslo a ďalšie špecifikácie.

Manuálne prevodovky: Prvé modely mali štvorstupňové manuály, s voliteľnými päťstupňovými manuálmi pre 264GL a 265GL. Volvo radu 240 využívalo počas celej výroby niekoľko automatických prevodoviek. AW70 bola jednou z najvýznamnejších možností. Automatická prevodovka AW70 bola predstavená v roku 1982 s americkou verziou Volva 240, pôvodne spárovaná s motorom B21F. V roku 1983 sa s ňou stal kompatibilným aj motor B23F. V roku 1989 Volvo predstavilo vylepšenú verziu AW70 s názvom AW70L, ktorého súčasťou je blokovací menič krútiaceho momentu. Niektoré neskoršie modely 240, najmä tie s výkonnejšími motormi, boli vybavené AW71. AW71 je zosilnená verzia AW70, postavená tak, aby zvládla vyšší výkon. Prevodovky AW70 aj AW70L sú ovládané hydraulicky, čo eliminuje problémy s elektronikou, ktoré sa často vyskytujú pri iných prevodových systémoch. Z okolia roku 1991, niektoré modely 240 obsahovali solenoid zámku radenia, ktorý je tiež prítomný v sériách 740 a 940. Volvo radu 260, z rokov 1980 až 1982, použilo prevodovku BW55. Prevodová kvapalina: BW55 vyžaduje Typ F ATF tekutinu.

Volvo radu 740 používalo niekoľko automatických prevodoviek v rôznych modeloch a rokoch. 1984-1988: Dieselové verzie radu 740 vyžadovali silnejšie prevodovky, aby zvládli vyšší krútiaci moment turbo-dieselových motorov. Ostatné modely používali prevodovky AW71 a AW71L, určené pre turbodúchadlom alebo vysokovýkonné atmosférické motory. V roku 1990 dostala séria mechanické vylepšenia vrátane väčších ojníc pre motory B200 a B230. Séria Volvo 760 ponúkala v priebehu rokov výroby rôzne možnosti prevodovky a konfigurácie motora. Prevodovka AW71 bola použitá v modeloch Volvo 760 s preplňovanými a vysokovýkonnými motormi. Prevodovka BW55 sa používala v rokoch 1983-1984 v modeloch turbodiesel 760 v Severnej Amerike. Preplňované motory: Od roku 1984, B23ET a neskôr B230FT turbomotory poháňali 760 Turbo. 760 Estate, uvedený na trh v roku 1985 pre americký trh, obsahoval nové bezpečnostné prvky ako napr. ABS a kontrola trakcie. V roku 1987, séria 760 dostala veľké modernizácie, vrátane viacprvkového nezávislého zadného zavesenia pre lepšiu ovládateľnosť na ceste.

Spojka - Vše o spojce v 10 minutách

Prečo je dôležité poznať svoju prevodovku

Poznať typ prevodovky, ktorú máte vo svojom vozidle, je kľúčové z viacerých dôvodov. Po prvé, umožňuje vám vybrať prevodovú kvapalinu a program údržby vhodný pre váš typ prevodovky. Rôzne prevodovky môžu vyžadovať rôzne typy prevodovej kvapaliny a použitie nesprávnej prevodovej kvapaliny môže spôsobiť problémy s výkonom a potenciálne poškodenie. Okrem toho je pre diagnostiku a riešenie akýchkoľvek problémov súvisiacich s prevodovkou rozhodujúce poznať váš typ prevodovky. Keď zavoláte mechanika o pomoc alebo svojpomocne vyriešite problém, schopnosť presne identifikovať vašu prevodovku môže zjednodušiť diagnostický proces a zabezpečiť, aby sa pri opravách použili správne diely a postupy.

Údržba každého typu automatu sa odlišuje. Dvojspojkové prevodovky vyžadujú výmenu oleja spravidla každých 60 000 kilometrov. Pri klasických automatoch sa odporúča výmena oleja a filtra zhruba medzi 60 až 80 tisíc kilometrami, v závislosti od odporúčaní výrobcu. Dôležité je vyhýbať sa nepodloženým experimentom, ako sú tlakové preplachy alebo chemické aditíva. Tie môžu viac uškodiť ako pomôcť, najmä ak ide o moderné prevodovky s komplikovaným vnútorným hydraulickým okruhom. Oprava upchatých ventilov alebo zničeného rozvádzača býva často extrémne nákladná.

Cuknutie pri rozjazde vozidla (roleta) - táto závada sa prejavuje najmä pri akcelerácii vozidla v rozsahu otáčok motora 1400 až 1600 ot/min. Príčinou tejto poruchy je nesprávny trecí pomer lamiel rozjazdovej spojky. Trecí pomer je daný prítlakom obložených lamiel. U prvých modelov prevodoviek bola spojka vybavená len šiestimi lamelami, ktoré boli nahrádzané za siedmimi lamelovými. Preklz prevodovky - ak dochádza k preklzu prevodovky, prípadne k výpadkom prenosu krútiaceho momentu motora, je nutné preveriť trecie kužeľové plochy variátorového súkolia a reťaze. Ak je závada diagnostikovaná včas, poškodenie je len na čelných plôškach článkovej reťaze. Vozidlo je nepojazdné - najčastejšou príčinou je pretrhnutý článková reťaz. Závadu je možné veľmi rýchlo a jednoznačne určiť pri vypustení oleja. Na magnete výpustnej zátky budú nájdené jednotlivé články reťaze. Núdzový režim prevodovky - signalizáciou na združenom paneli prístrojov je indikovaná elektronická porucha prevodovky. Ak kurzor rýchlostných stupňov trvalo svieti, je nutné vykonať diagnostiku a prečítanie pamäte závad. Veľmi často dochádza k poruche snímača zaradeného stupňa, ktorý chybne indikuje navolenú polohu voliča.

Na záver možno povedať, že automatická prevodovka je skvelý pomocník, ak viete, čo od nej čakať a ako sa o ňu starať. Kým klasický automat osloví vodičov hľadajúcich komfort a spoľahlivosť, DSG poteší športovo naladených motoristov a CVT nájde uplatnenie u šetrných vodičov, ktorí jazdia najmä v meste. Rozdiely sú zásadné, no platí jedno: každá prevodovka si zaslúži pravidelný servis.

tags: #alo #zistip #typ #prevodovky