Aloe humilis: Nenáročná sukulentná rastlina pre každý interiér
Aloe nízka je sukulentná a nenáročná izbová trvalka pochádzajúca z rôznorodých oblastí južnej Afriky. Vytvára prízemné ružice skladajúce sa obvykle až z 30 - 40 hrubých, pevných, dužinatých listov. Listy majú na povrchu biele husté výrastky a tento porast býva hustejší na spodnej strane listov. Samotné listy mávajú premenlivé sfarbenie v závislosti od svetelných podmienok prostredia. Modrozelené až šedozelené bývajú na svetlejších stanovištiach, zelené na tienistejších, prípadne aj v zime. Rastlina je nízkeho vzrastu, ako už napovedá jej názov, priemer dospelej ružice dosahuje len 6 - 7 cm. V čase kvitnutia vyrastajú početné kvetné stvoly z týchto ružíc až do výšky 30 cm.
Aloa nízka je rastlina hojne odnožujúca, takže k dospelej ružici pribudne časom množstvo mladých po celom jej obvode. Ak ich nebudete oddeľovať, vyvinie sa do veľkého rozširujúceho sa trsu. Aby ste dosiahli kopcovitý, či vankúšovitý tvar, pestujte ju v širokom plytkom kvetináči. Rozmnožuje sa vegetatívne, prostredníctvom dcérskych odnoží, ktoré vyrastajú okolo materskej rastliny. Oddeliť sa môžu, keď začínajú vytvárať samostatné ružice. Bočné ružice už zvyčajne mávajú vytvorené vlastné korene, takže mladé rastlinky iba opatrne oddeľte krútivým pohybom od materskej rastliny a zasaďte ju do primerane vlhkej, piesčitej zeminy, kde samostatne zakorení.
Pestovanie a starostlivosť o Aloe humilis
Umiestnenie
Aloe humilis pestujte na polotienistom mieste alebo na mieste s rozptýleným svetlom. Nedostatok svetla avizuje sýto zeleným sfarbením listov a ich riedkym nárastom. Rastline vyhovuje izbová teplota (v zime znáša pokles teploty až na 5°C) a je tolerantná aj voči suchému vzduchu.
Zemina
Vhodná je hlinitá zemina s prídavkom hrubozrnného piesku, hlinito- piesčitá a priepustná zemina, mierne zásaditá a s dostatkom dusíka. Ideálny substrát pre aloe vera je priepustný, vzdušný, zložením piesčito-hlinitý s pH 6,0 - 7,2. V záhradkárstve si pokojne pýtajte substrát pre pestovanie kaktusov. Rastliny aloe preferujú pôdu s rozsahom pH 6,0 až 7,0, čo je mierne kyslé až neutrálne. Pieskovať: Používajte hrubý piesok, ako napríklad piesok staviteľa, ktorý tvorí asi 50% zmesi. Perlit alebo pemza: Pridajte asi 30% perlitu alebo pemzy. Zálievková pôda: Zostávajúcich 20% môže byť vysokokvalitná zálievková pôda. Existuje veľa komerčných pôdnych zmesí, ktoré sú špecificky formulované pre sukulenty a kaktusy, vrátane rastlín aloe. Pri výbere komerčného mixu si pozorne prečítajte štítok. Vyhľadajte zmesi, ktoré obsahujú piesok, perlit alebo pemzu a majú nízke percento organických látok.
Zálievka
Od jari do jesene ju zalievajte v miernych dávkach raz za týždeň, v zime a v tmavšom prostredí zálievku obmedzte. Na prelome jesene a zimy zabezpečte rastline oddych bez vody počas obdobia asi 4 - 6 týždňov. S vodou to pri aloe vera vôbec netreba preháňať. V letných mesiacoch ju stačí poliať raz za 7 - 14 dní, počas chladnejších období frekvenciu polievania ešte znížte. Priveľa vody sa prejaví zmäknutím listov a ich sfarbením do hneda. Rastlinu polievame až vtedy, keď je zem suchá aspoň na 7 centimetrov. Veľa vlahy by mohlo rastlinku celkom zničiť. V zime ju zalievame ešte menej, stačí dvakrát do mesiaca. Znovu kontrolujeme pôdu, lebo v miestnostiach s vyššou teplotou a nižšou vlhkosťou, možno bude potrebovať vlahy viac. Rastliny aloe sú sucho - tolerantné. Zliehajte ich striedmo, čo umožňuje, aby pôda úplne vyschla medzi zavlažovaním. Počas vegetačného obdobia (jar a leto) možno budete musieť zalievať aloe každé 2 - 3 týždne.
Chyby pri zalievaní
Premočenie, hlavne v zime, môže spôsobiť vytvorenie čiernych škvŕn na listoch a môže byť aj dôvodom uhnívania rastliny. Ak listy hnednú a schnú, rastlina trpí nedostatkom vody.
Hnojenie
Striedmosť je rovnako na mieste i pri hnojení. Robíme ho zásadne počas jarnej, resp. jesennej sezóny. Rastliny aloe nevyžadujú veľa hnojív. Môžete ich oplodniť raz alebo dvakrát ročne, najlepšie počas vegetačného obdobia. Ak sa rastline nedarí, môžete skúsiť hnojivo určené na kaktusy. Ale primárne rastlinu nehnojíme, pretože aloe je sukulent zvyknutý na extrémne podmienky a teda aj na nedostatok živín. Po hnojive preto siahneme len vtedy, ak sa niečo s rastlinkou deje.
Kvitnutie
Aloa nízka kvitne spravidla v zime a v skorej jari. Kvitnutiu napomôže jesenný vegetačný oddych. Pri dostatku živín môže dospelá rastlina aloe vera občas zakvitnúť žltým súkvetím na dlhej kvetnej stonke, no jej kvitnutie nie je pravidelné a objavuje sa len ak má rastlina ideálne podmienky.
Rozdiely medzi druhmi Aloe
Aloa pravá (Aloe vera) je liečivá rastlina, ktorá dorastá do výšky aj šírky približne 60 cm a rastie v neusporiadaných trsoch. Má dužinaté šedozelené listy s výraznejšími krémovými fliačikmi. Má široké priemyselné využitie. Aloa stromčekovitá (Aloe arborescens) rastie zo začiatku v tiež nepravidelných a neusporiadaných trsoch. Staršie rastliny vytvárajú holý kmienok a v prirodzenom prostredí môžu dorásť až do veľkosti menšieho stromu, cca 2 - 4 metre.
Hoci by sa mohlo zdať, že aloe je len jeden druh, opak je pravdou. Je ich viac, všetky však majú spoločné jedno. Najznámejšia je Aloe pravá, resp. Aloe vera. Gél z tejto rastliny lieči popáleniny, vyrážky a kožné rany. Používa sa aj v kozmetike vďaka chladivým účinkom. Dokonca podporuje aj rast vlasov. Tento druh nie je vôbec náročný na pestovanie. Často pestovaným v našich podmienkach je Aloe humilis. Je to jeden z najodolnejších afrických sukulentov. Teplo a sucho mu nerobia problém. Nenáročnou odrodou je aj Aloe aristata, čiže Aloe ostitá. Je obľúbená hlavne preto, že v lete pokojne môže zdobiť balkón alebo terasu a na jeseň ju pohodlne presťahujeme do vnútra. Je však veľmi citlivá na preliatie. Druhou najznámejšou je Aloe arborescens, čiže Aloe stromčekovitá. Tak isto má liečivé účinky a používa sa na výrobu rôznych krémov a tinktúr. Vo svojich prirodzených podmienkach, teda v trópoch, je pestovaná vonku a môže dorásť do naozaj veľkých rozmerov. Bežne nachádzame rastliny až s trojmetrovou výškou. Svetlo miluje Aloe variegata, čiže Aloe strakatá. Má hladké, hrubé a dužinaté listy. Po okrajoch sú lemované malými zúbkami a posiate bledými škvrnami. Vďaka tomu ide o jedno z najkrajších aloe. Ohrozeným druhom je Aloe brevifolia. V našich končinách ide síce o bežnú dekoratívnu izbovú rastlinu, ale na juhu Afriky ide o ohrozený druh. Nedorastá do tak veľkých výšok ako napríklad Aloe stromčekovitá, ale rozrastá sa skôr do strán.
Liečivé a kozmetické využitie
Pravdepodobne neexistuje rastlina, ktorá je jednoduchšia na pestovanie, a zároveň má toľko skvelých vlastností. Jej liečivé účinky poznali už starí Egypťania pred viac ako 6 tisíc rokmi. K využívaniu v kozmetike či gastronómii potom chýbal už len krok. Dnes ju poznáme aj ako obľúbenú bytovú dekoráciu, nenáročnú na starostlivosť. Mať doma aspoň jednu rastlinku aloe pravej sa rozhodne oplatí. Pre jej legendárne hojivé a ozdravné schopnosti sa považuje za ideálneho pomocníka do každej domácnosti, špeciálne tam, kde prebývajú malé deti. Pod nevábne vyzerajúcim zovňajškom s ostrými pichliačmi sa skrýva malý zázrak. Dužinaté výhonky aloe vera podľa niektorých zdrojov obsahujú viac ako 200 farmakologicky významných látok. Medzi najvýznamnejšie zaiste patria antioxidanty, ako sú vitamíny C a E, betakarotén, saponíny, aminokyseliny a minerály v zastúpení vápnik, horčík, draslík, selén, zinok a mangán. Po nanesení gélovitého výťažku na poranenú či popálenú pokožku, jednotlivé zložky spoja svoje sily a pracujú v náš prospech. Vďaka prítomnosti jedinečného polysacharidu acemannanu je šťava z aloe vera viac ako vhodná aj na vnútorné použitie. Pri správnom dávkovaní pozitívne vplýva na náš imunitný systém, trávenie, ovplyvňuje hladinu cholesterolu v krvi a harmonizuje metabolizmus.
Aloe vera sa dnes využíva predovšetkým v kozmetickom a farmaceutickom priemysle, pretože prispieva k zdravému stavu kože, hydratuje pokožku a posilňuje vlasy. Gél z aloe vera lieči popáleniny, vyrážky a kožné rany. Používa sa aj v kozmetike vďaka chladivým účinkom. Dokonca podporuje aj rast vlasov.
Tinktúra z aloe vera
Postup: Niekoľko celých listov aloe rozdrvíme alebo rozmixujeme. Vzniknutú pastu prelejeme do fľaše a zalejeme 150 - 200 ml lekárenského liehu alebo domácej pálenky. Dobre uzavrieme a necháme vylúhovať tri týždne. Občas premiešame a po odležaní precedíme. Hotovú tinktúru skladujeme v tme. Použitie: na pokožku spálenú od slnka, aknóznu pleť, zapálené ďasná, kožu podráždenú po bodnutí hmyzom.
Sirup z aloe vera
Postup: Šťavu z listov aloe vera premiešame s medom a za stáleho miešania krátko povaríme. Vychladnutý sirup uchovávame v pohároch alebo vo fľašiach na chladnom mieste. Použitie: vnútorne na povzbudenie či detoxikáciu organizmu alebo na upravenie trávenia.
Inhalačný roztok
Postup: Nadrobno nasekané výhonky aloe vera prevaríme s rovnakým množstvom listov eukalyptu a inhalujeme priamo nad hrncom. Použitie: na uvoľnenie upchatého nosa a zmiernenie príznakov nachladnutia.
How To Make Cold Process And Hot Process ALOE VERA OIL For Skin And Cosmetic Formulations
Bezpečnostné upozornenia
Šupka z aloe vera je dráždivá pre ľudí i zvieratá. Pri konzumácii je horká. Aloe je jedovaté pri konzumácii veľkého množstva. Áno, aloe vera je mierne jedovatá rastlina. Jej dužinaté listy sú bez úpravy toxické pri jej konzumácii ľuďmi či domácimi zvieratami. Po konzumácii aloe vera spôsobuje žalúdočné kŕče, hnačku a potenciálne aj iné ochorenia. Nikdy nepožívajte dužinaté listy rastliny bez úpravy. Ich konzumácia je nebezpečná, ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí. Ich požitie môže spôsobiť žalúdočné kŕče a tráviace ťažkosti.
tags: #aloe #humilis #substrat