Americké hybridy ľalií: Krása a pestovanie
Ľalie patria medzi najpôvabnejšie v lete kvitnúce rastliny. Ich vysoké štíhle stonky nesú kvety očarujúcich farieb, mimoriadnej rozmanitosti a exotických tvarov. Nádherné kvety rastúce jednotlivo alebo v strapcovitých súkvetiach majú rôzne farebné odtiene, od bielej, žltej, oranžovej, červenej až purpurovej farby. Často bývajú aj viacfarebné či škvrnité, silno voňajúce, ale i bez vône. Výška rastlín sa pohybuje medzi 35 cm až 2 m. Sú to vynikajúce rastliny na záhony a ako krásne sprievodné rastliny ruží. Niektoré z menších druhov sa môžu použiť na zvýšenie farebnosti skalky v lete, keď už väčšina skalničiek ukončila kvitnutie.
V záhradách sa však najviac pestujú ázijské a rúrkovité hybridy. Dnes sa pestujú v prevažnej miere len hybridné ľalie - krížence medzi jednotlivými príbuznými druhmi a krížence už vyšľachtených odrôd. Americkým hybridom najviac vyhovujú zasa vlhké podmienky. Všeobecne sa ľalia delí na orientálne, asijské, americké, martagón či aurelian odrôdy. Existuje viac ako 120 druhov ľalií vrátane ázijských ľalií, východoázijských ľalií, trúbkových ľalií, oranžových ľalií, kráľovských ľalií a ďalších. Svetovú registráciu ľalií vedie Kráľovská botanická spoločnosť v Anglicku. Tá vydáva Medzinárodný register ľalií. Všetky by sme mohli rozdeliť do 9 kategórií, pričom sa líšia pôvodom, kvetom, semenom, cibuľou a pod. Poznáme Aźijske, Martagon, Candidum, Americké, Longiflorum, Čínske, Orientálne, Medziskupinové a Botanické hybridy.
Pestovanie amerických hybridov
Väčšina ľalií rastie na ľahších, priepustných pôdach. Americkým hybridom najviac vyhovujú zasa vlhké podmienky. Nehodia sa pre ne extrémne zásadité alebo silne kyslé pôdy. Pri presádzaní ľalií oddelíme staré korene a stonky zrežeme na polovicu. Pre úspešné pestovanie ľalií je dôležitá správna voľba vhodného stanovišťa. Pozemok pre ľalie má byť odDrvnený, pretože ľalie neznášajú trvalé zamokrenie. Tiež sa vyhýbame stanovištiam trvale vystavené silným vetrom, na druhej strane sa však v úplnom bezvetrý zvyšuje riziko hubových ochorení. Cibule vyžadujú dostatok kyslíka, preto povrch pôdy udržiavame kyprý. Ľalie však okopávame opatrne, aby sme neporušili mladé korene, ktoré sa rozprestierajú plytko pod povrchom. Mnohé druhy ľalií sú citlivé na suchomrazy a vyžadujú izolačnú vrstvu. Ľalie obľuhujú slnečné stanovište s jemným poludňajším zatienením.
Ľalie sú náročné na živiny. Vyžadujú veľa humusu (50 až 60 g NPK na 1 m2) a charakteristická je stála potreba dusíka. V období hlavného rastu sa pridáva draslík, pri tvorbe pukov fosfor. Viac kyslú pôdu s pH 5 až 6 potrebuje väčšina amerických hybridov.
Najvhodnejšie obdobie na vysádzanie a presádzanie cibúľ je september a október, keď pri výsadbe do voľnej pôdy stihnú do zimy dobre zakoreniť. Ľalie, ktoré vytvárajú korene aj zo stoniek, ako aj z podcibulia a neskoro kvitnú, môžeme sadiť aj na jar. Cibule vysádzame do hĺbky dvaapolnásobku jej výšky do dobre pripravenej priepustnej pôdy. Ani jeden druh neznáša čerstvý maštaľný hnoj. To isté platí aj o vyslovene suchom, horúcom stanovišti a suchej pôde.
Ľalie nemajú na cibuliach ochranné šupy ako hyacint, narcis alebo tulipán, a preto sú náchylnejšie na vyschnutie. Uchovávajú sa teda na chladnom a tmavom mieste. Vysádzajú sa na jeseň. Počas sadenia buďte opatrní. Cibuľa je krehká a nemalo by sa z nej nič ulomiť. Rany vzniknuté na cibuliach môžu spôsobiť rôzne infekcie a hnilobu. Ak sú cibule pred výsadbou zvädnuté, namočte ich na 24 hodín do vody.
Majú radi kypré a zároveň prevzdušnené pôdy a povrch s mulčom. Najviac im škodí zimná a jarná prebytočná vlaha. Pokiaľ máte na pozemku príliš ťažkú a zamokrenú pôdu a chcete pestovať ľalie, vyhĺbte dostatočne veľkú jamu aj 50 cm, dno vysypte drenážnou vrstvou a až potom vysádzajte do vhodného substrátu s prímesou rašeliny. Nepoužívajte na takejto pôde geotextíliu. Ľalie ďalej neznášajú zálievku na list a kvet. Môžu sa vysadiť aj na jar.
Pri výsadbe cibúľ vyšších odrôd môžete k nim zapichnúť krátky kolík. Keď ľalia vyrastie, vymeníte nízku oporu za vyššiu.
Rozmnožovanie amerických hybridov
Ľalie môžeme rozmnožovať stonkovými pacibuľkami, šupinami, semenami, alebo jednoduchým delením. Druhy ako ľalia tigrovaná (L. tigrinum), ľalia cibuľkonosná (L. bulbiferum) a ich hybridy vytvárajú v pazuchách listov stonkové pacibuľky a na báze starej kvetnej stonky dcérske cibuľky. Pacibuľky oddelíme, keď sú uvoľnené a začínajú opadávať, a ďalej pestujeme v nádobách, rovnako aj dcérske cibuľky. Nasledujúcu jeseň buď vysadíme von celý obsah nádob, alebo jednotlivé cibule vysadíme do črepníkov.
Zo semien získame bujné rastliny bez vírusov, ale vyžaduje to dlhý čas. Longiflorum hybridy sa týmto spôsobom rozmnožujú ľahko. Semená vysevame do hĺbky 1 cm čo najskôr po dozretí - koncom leta alebo začiatkom jesene, do črepníkov asi 10 cm hlbokých, naplnených rašelinovým substrátom alebo zeminou na výsevy. Sejeme riedko a substrát zasypeme jemným štrkom. Črepníky umiestnime do studeného skleníka alebo pareniska. Semená niektorých ľalií vyklíčia o 2 až 6 týždňov, iným to môže trvať celé mesiace. Vyklíčené semenáčiky necháme prvý rok v pôvodnej nádobe a prihnojujeme ich tekutým hnojivom. Po vytvorení dvoch listov ich môžeme presádzať do hlinitého substrátu a do väčších nádob.
V pazuchách listov sa vytvárajú stonkové pacibuľky a na báze starej kvetnej stonky dcérske cibuľky. Vonkajšie šupiny oddelíme z cibúľ a vysadíme do črepníkov so zmesou piesku a perlitu tak, aby jedna tretina vyčnievala. Črepník prikryjeme plastovým vreckom. Substrát udržiavame vlhký a teplotu 10-15 °C. Nové cibuľky sa začnú vytvárať o 8-10 týždňov. Keď sa objavia malé listy, opatrne ich oddelíme a vysadíme do črepníka. Z každej šupinky sa môže vytvoriť niekoľko nových cibuliek.
Delením sa rozmnožujú takmer všetky druhy, pretože to zariadila príroda sama. Veľké cibule vytvárajú dve až tri menšie, ktoré sa po niekoľkých rokoch od materskej oddelia.
Choroby a škodcovia
Z živočíšnych škodcov sú to myši a hraboše, ktoré cibule často zožerú. Špargľovník ľaliový, listové vošky a mucha kladú vajíčka do púčikov. Z hubových a baktériových chorôb je to baktériová hniloba listov, fuzárium cibúľ, hniloba cibúľ a botrytída. Najnebezpečnejšie sú vírusové ochorenia.
Na zimu sú ľalie pokryté pilinami alebo smrekovými labkami. Vysoké stonky potrebujú podväzok. Po výsadbe vonku sa takmer všetky odrody kvetov dobre adaptujú.
Využitie amerických hybridov
Ľalie sú predurčené na rez a aj veľmi obľúbené. Nezabudnite odstrániť tyčinky s peľnicami, aby ste si neušpinili odev alebo obrus v byte. Svetlé farby kvetov vyniknú pred tmavým pozadím ihličnanov. Nízke druhy v skalke a v nádobe. Tmavé druhy sú zaujímavé v trvalkovom záhone s bielo kvitnúcimi trvalkami. Pokiaľ máte veľký priestor, viete ich vysadiť aj popri dome alebo plote do súvislého pásu. Počas kvitnutia sa Vám naskytne nenahraditeľný pohľad na množstvo kvetov a vôní. Dobre sa kombinujú aj s okrasnými trávami.
Ľalia biela (Lilium candidum) má veľa pozitívnych účinkov na naše telo. Pomáha pri zapálených ranách, pri trieskach, ktoré sa dostanú do prsta, ale ja na štípance od hmyzu. Dokonca si môžete z nej urobiť domácu tinktúru. Zbierame kvet. Na čo sa dá použiť? Ako vyrobiť tinktúru: 4 kvety ľalie, bez zelenej stopky uložte do 7 dcl pohára, ktorý vopred umyjete a osušíte. Zalejte bielym alkoholom, alebo liehom, ovocnou pálenkou a zatvorte. Nechajte lúhovať 14 dní na suchom a tmavom mieste. Len na vonkajšie použitie! Prikladať sa môžu aj lupienky kvetov. Kvet by mal byť stále zaliaty, aby sa nevysušil.
Kde a ako pestovať ľalie
tags: #americke #hybridy #lalii #pestovanie