Veternica (Anemone): Sprievodca pestovaním a starostlivosťou o elegantnú trvalku

Veternica (latinsky Anemone, inými slovami aj anemonka) je zaujímavá trvalka, ktorá pochádza prevažne zo severnej pologule. Táto rastlina je charakteristická svojim nízkym až vyšším vzrastom, ktorý sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 90 cm. Niektoré druhy disponujú hľúzami, iné majú plazivé podzemky alebo zväzkovité korene. Veternica je krásna kvetina, ktorá svojimi farebnými kvetmi a jemnými lístkami pridáva do záhrady eleganciu a pohyb. Jej názov je odvodený od gréckeho slova "anemos" (vietor), čo odkazuje na jemné okvetné lístky, ktoré sa chvejú pri každom závane vánku. Veternice sú ideálne pre záhradkárov, ktorí chcú vo svojej záhrade pestovať pestré kvety s minimálnou údržbou.

Druhy a odrody veterníc

Rod Veternica (čeľaď iskerníkovité) je mimoriadne pestrý. Veternice sú rôznorodé a rozdelené do niekoľkých druhov, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou kvetov a obdobím kvitnutia. Podľa doby kvitnutia sa sasanky rozlišujú na tie, ktoré kvitnú na jar, a tie druhy veterníc, ktoré svojimi kvetmi zaujmú predovšetkým v lete a na jeseň. Typický kvet veterníc je šálkovitý až tanierikový, často s nápadným stredom plným tyčiniek.

Jarné veternice

Jarné veternice sú často „lesné“ typy - kvitnú skoro, keď je ešte dosť vlahy a listy stromov nevrhajú hlboký tieň. Patria k hľuznatým rastlinám a kvitnú od konca februára až do začiatku leta, alebo medzi februárom a aprílom. Medzi obľúbené jarné druhy patrí:

  • Anemone coronaria (Veternica vencová): Táto veternica sa do našej časti Európy dostala zo Stredomoria. Začiatok záhradného pestovania tejto okrasnej rastliny sa datuje na koniec šestnásteho storočia. Sasanka Veternica vytvára miskovité kvety a je najrozšírenejším druhom rodu Anemone. Rastliny kvitnú v červenej, fialovej, fialovo-modrej a bielej farbe. Dosahuje výšku 25 až 40 cm. Listy tohto druhu tvoria ružicu a úplne sa vyvinú až po odkvitnutí. Kvety sú veľmi odolné a preto sú ceneným materiálom na kytice.
  • Anemone blanda (Veternica nežná): Tento druh je obľúbený pre svoje malé, jemné kvety, ktoré kvitnú skoro na jar. Veternica vznešená pochádza pravdepodobne z juhovýchodnej Európy, dnes sú však zásluhou šľachtiteľov k dispozícii odrody rozmanitých farieb - od bielej cez ružovú, fialovú či červenú až po tmavomodrú.
  • Anemone nemorosa (Veternica hájna): Je to nízka, hájna rastlina, ktorá kvitne v marci a apríli. Tou pravdepodobne najznámejšou veternicou s bielou farbou kvetov je veternica hájna.
  • Anemone sylvestris (Veternica lesná): Veternica lesná je pôvodom zo strednej Európy a kvitne na jar.

Medzi konkrétne jarné odrody patria:

  • Veternica ‘Harmony Blue’ (modrofialové kvety)
  • Veternica ‘Harmony Orchid’ (orchideovo-ružové kvety)
  • Veternica ‘Harmony Scarlet’ (šarlátovo červené kvety)
  • Veternica ‘Harmony White’ (biele kvety)
  • Veternica ‘Mr. Fokker’ (modrofialové kvety)
  • Veternica červená Anemone 'Hollandia' (červené kvety s bielym pásikom)
  • Veternica vencová Governor (červené kvety)
  • Veternica iskerníkovitá (žlté kvety)
  • Anemone 'Lord Lieutenant' (modrofialové kvety)
Rôzne druhy kvetov veternice s popiskami

Letné a jesenné veternice

Letné typy sa často pestujú aj na rez a bývajú viazané na konkrétny spôsob výsadby (z hľúz/kormov). Najčastejšie sa v záhradách pestujú jesenné veternice, ktoré sú mohutné trvalky (vysoké 60 - 120 cm) a kvitnú od augusta až do októbra, alebo od druhej polovice leta až do polovice jesene. Kvety dorastajú do veľkosti 4-6 cm a obvykle ich na jednej rastline býva väčšie množstvo. Aj v tomto prípade platí, že sa vyplatí na jedno miesto viac kusov rovnakej odrody. Medzi obľúbené jesenné druhy patria:

  • Anemone hupehensis (Veternica japonská): Pôvod má v Číne, do Európy sa dostali v 19. storočí. Od druhej polovice leta rozkvitajú na pomerne tenkých, ale pevných stvoloch nápadné kvety od čisto bielej až po purpurovú. Japonské veternice patria k vďačným okrasným rastlinám, na ideálnych miestach sa rýchlo rozrastajú a vytvárajú husto olistené, mohutnejšie trsy.
  • Anemone x hybrida: Hybridné odrody jesenných veterníc.

Medzi konkrétne jesenné odrody patria:

  • Anemone Hupehensis 'Serenade' (jemne ružové kvety)
  • Anemonka japonská (ružové kvety)
  • Veternica 'Honorine Jobert' (biele kvety so žltým stredom)
  • 'Princ Heinrich' (ružovo-červené kvety)
  • 'Königin Charlotte' (veľké, poloplné ružové kvety)
  • Veternica japonská 'Hodspen Abundance' (sýte ružové kvety)
  • 'Veternica Splendens' (intenzívne červené kvety)

Prehľad veží veterných mlynov

Podmienky pre pestovanie veterníc

Veternice sú nenáročné rastliny, ktoré sa dobre adaptujú na rôzne typy pôdy a podmienok. Pestovanie veterníc je jednoduché, ak poznáte niekoľko základných pravidiel. Podmienky pre pestovanie veternice sa líšia podľa toho, pre akú konkrétnu odrodu sa rozhodnete.

Stanovište a svetlo

Najlepšie podmienky pre rast a kvitnutie Anemone Coronaria sú slnečné, teplé a chránené pred vetrom. Veternice potrebujú slnko alebo polotieň na to, aby prosperovali. Ideálnym miestom je miesto, kde budú dostávať dostatok svetla, no vyhni sa priamemu popoludňajšiemu slnku, najmä v horúcom lete. Jarné odrody sa vyžívajú skôr na slnečnom mieste, veternicám kvitnúcim neskôr sa darí skôr v polotieni. Veternice japonské sa daria najviac v polotieni. Ak by ste ich chceli pestovať na slnečnom mieste, budete im musieť zabezpečiť dostatočne vlhkú pôdu, ale aj tak tu nemusia prosperovať.

Pôda

Veternice uprednostňujú mierne vlhkú, no dobre priepustnú pôdu. Ak máš ťažkú alebo ílovitú pôdu, je vhodné pridať piesok, štrk alebo kompost, aby sa zlepšila drenáž. Veternice tiež ocenia pôdu bohatú na organické látky. Japonské veternice potrebujú humóznu a mierne vlhkú pôdu. Ideálna pôda pre tieto rastliny je hlboká, živná, mierne kyslá, s vysokým obsahom humusu. Aj keď vyžadujú vlhké miesto, trvalé premokrenie je pre ne rovnako nebezpečné, ako lokalita suchá. Dobre priepustná pôda je jednou z podmienok úspešného pestovania. Pri pestovaní vo voľnej pôde sú veternice bezproblémové rastliny.

Schéma ideálnej pôdy pre pestovanie veterníc

Výsadba

Veternice sa najlepšie sadia na jar alebo na jeseň, keď je pôda dostatočne vlhká. Ideálna doba na výsadbu je na jeseň - september až november, alebo na jar - marec a apríl. Anemone Coronaria - Sasanka Veternica sa vysádza do záhrady na jar. Odporúča sa sadiť cibuľky veterníc do zhruba dvojnásobne až trojnásobne väčšej hĺbky, než aká je ich vlastná veľkosť. Hĺbka výsadby by mala byť maximálne 5 cm. Pred výsadbou sa hľuzy podrobia jedno - alebo dvojdennému vodnému kúpeľu. Vysádzame ich do mierne kyslej alebo neutrálnej pôdy. Pred výsadbou pripravte pôdu tým, že do nej zapracujete kompost alebo dobre rozložený hnoj, aby ste zlepšili jej štruktúru a zásobovanie živinami. Rastliny saďte s rozostupom 30 až 40 cm medzi jednotlivými rastlinami. Ak si zakúpite jesenné veternice v črepníkoch, vysaďte ich do záhrady čo najskôr, aby do zimy dobre zakorenili.

Umiestnenie veterníc sa líši v závislosti od konkrétneho druhu. Niektoré sú vhodné do skalky, iné sa hodia skôr pod stromy a kríky a ďalšie sú určené na záhon. Veternici sa dobre darí v popredí záhonových výsadieb, je vhodná aj na pestovanie v skalke a v črepníkoch. Sú vhodné aj na výzdobu veľkých lúčnych plôch. Vo vidieckej záhrade môžu byť japonské veternice súčasťou zmiešaných kvetinových záhonov, vysadiť si ich môžete k plotom, vzrastovo nižšie kultivary aj k chodníkom. Dariť sa tejto trvalke bude aj vo väčších vegetačných nádobách, na balkónoch a terasách.

Starostlivosť o veternice

Zálievka

Veternice potrebujú pravidelné zalievanie, najmä počas suchých období. Udržujte pôdu mierne vlhkú, ale dávajte pozor, aby ste ju nepreliali. Veternice sú citlivé na premočenie, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov. Počas obdobia aktívneho rastu a kvitnutia (najmä na jar alebo na jeseň) je vhodné udržiavať rovnomernú vlhkosť pôdy. K pravidelnej miernej zálievke pristupujte až do zatiahnutia listov.

Hnojenie

Veternice ocenia pravidelné hnojenie, najmä počas vegetačného obdobia. Na jar môžete pridať organické hnojivo alebo kompost, aby ste podporili rast a bohaté kvitnutie. Na jar je ideálne aplikovať organické hnojivo s vysokým obsahom dusíka, ktoré podporí rast listov a koreňov. Na jeseň použite hnojivo s vyšším obsahom fosforu a draslíka, aby ste podporili bohaté kvitnutie v budúcom roku. Využite hnojivá ako sú KRISTALON jeseň alebo tekuté hnojivo AGRO Hnojivo Jeseň. Staviť môžete aj na prihnojenie živinami.

Ilustrácia organického hnojenia záhonu s veternicami

Strihanie a zimná starostlivosť

Strihanie veterníc je jednoduché, ale dôležité pre udržanie ich zdravia a vitality. Po odkvitnutí nezabudnite z rastlín odstrániť semená, listy však ponechajte. Odstráňte odkvitnuté kvety, aby ste podporili ďalšie kvitnutie a zabránili samovysievaniu. Ku koncu jesene listy veternice prirodzene zhnednú. Vtedy nastáva ideálny čas na ich zastrihnutie a zároveň rastlinu prestávame zalievať. Na konci sezóny, po odkvitnutí, keď už listy vädnú, môžete rastliny zostrihať na úroveň zeme.

Sasanky sú mrazuvzdorné iba do -12°C. Väčšina druhov veterníc je mrazuvzdorná, takže nepotrebujú špeciálnu ochranu pred zimou. Ak pestujete citlivejšie druhy, ako je Anemone coronaria, môžete ich chrániť vrstvou mulču počas zimy. Na zimu treba rastliny prikryť kompostom a lístím. Hľuzy možno vykopať a uskladniť v suchej miestnosti bez mrazu. Na zimu je vhodné rastlinu zakryť ľahkým krytom. Na tento účel môže poslúžiť napríklad slama, stará tráva či čečina. V prípade neskoršej jesennej výsadby japonských veterníc bude nutné porast ochrániť suchým lístím, v nasledujúcich rokoch už to potrebné nebude.

Rozmnožovanie

Veternice sa dajú ľahko rozmnožovať zo semien, ktoré môžete vysiať priamo do záhrady na jar alebo na jeseň. Semená potrebujú dostatok vlhkosti počas klíčenia, takže dbajte na pravidelné zalievanie, aby pôda nevyschla. Veternice sa môžu tiež rozmnožovať delením koreňových balov alebo trsov. Delenie trsov je najspoľahlivejšie a vykonáva sa na jeseň alebo skoro na jar, keď rastlina nie je v aktívnom raste. Jesenné veternice sa rozširujú pomocou podzemných výbežkov a po čase môžu vytvoriť impozantné porasty.

Možné problémy pri pestovaní

  • Polehávajúce rastliny: Príliš výživná pôda, dážď a vietor môžu spôsobiť polehávanie vyšších kultivarov.
  • Hniloba v zime: Problém býva skôr v ťažkej, podmáčanej pôde.
  • Povlak/škvrny na listoch: Zvyčajne kombinácia vlhka a stojatého vzduchu.
  • Nedostatok vody: Veternice potrebujú dostatok vody, najmä počas kvitnutia.
  • Zlé umiestnenie: Hoci sú veternice odolné, potrebujú dostatok svetla, aby dobre kvitli.
  • Nedostatočné mulčovanie: Mulčovanie okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť a chrániť korene pred extrémnymi teplotami. Nedostatok mulču môže viesť k vysychaniu pôdy a to má negatívny vplyv na veternice.
  • Rozrastanie: Veternice sa niekedy rozrastajú tak dobre, že začnú „posúvať hranice“, ak majú ideálne podmienky.
Infografika: Bežné problémy pri pestovaní veterníc a ich riešenia

Využitie veterníc v záhrade

Veternice sú vynikajúce trvalky, ktoré prinášajú krásu a farbu do záhrad počas neskorej sezóny. Sú skvelou voľbou pre tých, ktorí hľadajú nenáročné rastliny, ktoré sú odolné a ľahko sa pestujú. V dizajne sú veternice nenahraditeľné v prírodne ladených záhradách. Jarné druhy vytvárajú kúzelné koberce pod stromami, zatiaľ čo jesenné druhy sú perfektným spoločníkom pre hortenzie, paprade a okrasné trávy. Japonky veternice sa uplatnia najmä vo vidieckych záhradách, ale bielo kvitnúce kultivary môžu byť zaujímavou súčasťou moderného záhradného dizajnu. Najkrajšie vynikne porast zložený z niekoľkých jedincov.

tags: #anemone #kvet #pestovanie

Populárne príspevky: