Pestovanie asparágusu lekárskeho: Sprievodca pre záhradkárov

Asparágus lekársky (iné názvy: špargľa; lat. Asparagus officinalis) je trváca a kvitnúca rastlina z rodu asparágus, ktorá je známa predovšetkým ako kulinárska pochúťka. Vďaka svojim mladým dužinatým stonkovým výhonkom sa stala obľúbenou jarnou zeleninou, ktorá si nachádza svoje miesto v kuchyni aj v liečiteľstve. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať pestovanie špargle zložité, nie je tomu tak, ak poznáte správne postupy.

Charakteristika a história asparágusu lekárskeho

Špargľa je bylinná trvalka, ktorá dorastá do výšky 100 - 150 cm, no niektoré zdroje uvádzajú, že môže dosiahnuť až dva metre. Má silné stonky s veľmi rozvetveným listovým porastom. „Listy“ sú v skutočnosti modifikované stonky v pazuchách, dlhé 6 - 32 mm a široké 1 mm, zoskupené do štyroch až 15 v tvare ruže. Koreňový systém je adventívny a koreňový typ je cievny zväzok (fasciculus).

Kvety sú zvonkovitého tvaru, zeleno-biele až žltkasté, dlhé 4,5 - 6,5 mm, so šiestimi tepalami čiastočne spojenými v spodnej časti. Vytvárajú sa jednotlivo alebo v zoskupeniach po dvoch alebo troch v spojoch vetvičiek. Zvyčajne je dvojdomá, so samčími a samičími kvetmi na samostatných rastlinách, ale niekedy sa vyskytujú aj hermafroditné kvety. Plodom je červená bobuľa, ktorá je pre človeka jedovatá.

Špargľa sa pre svoju výraznú chuť používa v kuchyni ako zelenina. Je zobrazená ako obeta na egyptskom vlyse z roku 3000 pred Kristom. V staroveku bola známa aj v Sýrii a Španielsku. Gréci a Rimania ju jedli sezónne, čerstvú, a sušili ju na použitie v zime. Recept na varenie špargle je uvedený v jednej z najstarších dochovaných zbierok receptov Apicius z 3. storočia pred Kr. V roku 1469 sa špargľa pestovala vo francúzskych kláštoroch. Na území Slovenska sa pestuje hlavne v okolí Kútov a Veľkých Levárov.

Pestovanie špargle

Špargľa sa pestuje niekoľko rokov na tom istom mieste, dokonca aj 20 rokov pri záhradnom pestovaní (priemyselne menej). Úrodu možno zbierať až 3 roky po výsadbe. Výnos zo špargle na m2 je nízky (60 až 75 výhonkov).

Výber miesta a pôda

• Umiestnenie: Asparágus vysádzajte na slnečné stanovište.
• Zemina: Vhodná je ľahká, kyprá, piesočnatá pôda obohatená humusom. Pred výsadbou je možné pozemok hlboko prekypriť do hĺbky 50 cm a viac (rigolovať) a zapraviť kompost.

Výsadba a rozmnožovanie

Špargľa sa rozmnožuje semenami alebo kúpou jednoročných koreňov, tzv. korún.

• Semenami: Vysejte ich v priebehu marca až apríla do kvetináča, pareniska alebo na výsevný záhon. Mladé sadenice pestované zo semien v hrantíku či kvetináči sa vysádzajú na záhon na jeseň.
• Korunky: Do pôdy vyhĺbte zhruba 25 cm hlbokú brázdu a korene špargle rozložte do brázdy cca 40 cm od seba. Záhony by mali byť od seba cca 50 cm. Prikryte záhradnou kyprou zeminou zmiešanou s humusom.

Starostlivosť počas rastu

• Zálievka: Mladé rastliny pravidelne zalievajte. Neskôr asparágus znáša sucho veľmi dobre.
• Hnojenie: Hnojiť môžete univerzálnym viaczložkovým hnojivom, dobre vyzretým kompostom a rohovou múčkou. Počas roka kyprite a odburiňujte a postupne prihŕňajte, prípadne pridávajte kompost.
• Zazimovanie: Na jeseň, keď rastliny žltnú, ich mierne nad povrchom zeme odrežte a odstráňte z pozemku.

Metódy pestovania a zber špargle

Podľa spôsobu pestovania a zberu sa rozlišuje biela (bielená) a zelená (nebielená) špargľa.

Biela špargľa

Biela špargľa je v Európe a západnej Ázii veľmi populárna. Nazýva sa „biele zlato“, „jedlá slonovina“ alebo aj „kráľovská zelenina“. Je menej horká s jemnejšou chuťou. Biela špargľa je výsledkom použitia blanšírovacej techniky počas rastu výhonkov, kedy sú výhonky zakryté a nie sú vystavené slnečnému žiareniu, čím sa nespustí fotosyntéza a výhonky zostanú biele. Pestovanie je prácnejšie.

Existujú dve metódy pestovania bielenej špargle:

1. Tradičná metóda: Na jeseň alebo do polovice marca nahrňte zeminu do výšky v radoch špargle (vytvorte "hrobčeky"). Akonáhle v apríli začne špargľa týmito hrobčekmi prenikať na povrch, opatrne hrobčeky rozhrňte a biely výhonok v dĺžke výšky odrežte. Potom zberanie úrody ukončite a ponechajte „hrobček“ rozhrnutý, aby rastliny zosilneli a vytvorili zásobné látky.
2. Moderná metóda: Riadky špargle nenahrňujte do „hrobčekov“, ale zakryte špeciálnou mulčovacou plachtou. Tá je na vonkajšom povrchu biela alebo strieborná, aby sa zakrytý porast neprehrieval, a na vnútornej strane je čierna, aby bola rastúca špargľa vybielená. Týmto odpadá zložité nahrňovanie a odhŕňanie špargle.

Zelená špargľa

Zelená špargľa sa konzumuje na celom svete a jej dostupnosť počas celého roka znížila jej exkluzívnosť z minulosti. Jej chuť je prirovnávaná k hrášku. Postup pestovania je rovnaký ako u bielenej špargle, ale nebudete ju zahŕňať „hrobčekmi“ a budete žať voľne rastúce výhonky špargle. Zberáme výhonky ešte predtým, než sa vrcholová časť začne vetviť.

Zber úrody

Zber špargle začína až v treťom roku po výsadbe. Mladé stonkové výhonky sa objavujú na jar, keď teplota pôdy stúpne nad 10 °C. Sezóna špargle je zvyčajne od konca apríla do júna. V Spojenom kráľovstve sa tradične začína 23. apríla a končí sa letným slnovratom.

Pri pestovaní vo fóliovníkoch môžu pestovatelia predĺžiť sezónu zberu. V Spojenom kráľovstve sa odhaduje, že obdobie zberu špargle sa začína už v polovici februára a pokračuje do konca jesene. Dosahuje sa to pestovaním kultivarov odolných voči chladu pod vyhrievanými fóliovníkmi.

Nutričné hodnoty a prínosy pre zdravie

Špargľa je skutočnou studnicou mnohých prospešných vitamínov, stopových prvkov a látok s blahodarným vplyvom na naše zdravie. Voda tvorí 93 % obsahu. Má nízky obsah kalórií a veľmi nízky obsah sodíka.

Obsah vitamínov a minerálov

• Vitamíny: C, E, provitamín A (betakarotén), vitamíny skupiny B (tiamín B1, niacín B3, B5).
• Minerály a stopové prvky: Draslík, zinok.
• Ďalšie látky: Aminokyselina asparagín, saponíny, kumarín, karotén, inulín (premieňajúci sa na fruktózu pri skladovaní), vláknina.

Tabuľka nutričných hodnôt (orientačné údaje na 100 g surovej špargle):

Liečivé účinky a prínosy pre zdravie

V medicíne sa využívajú jej diuretické vlastnosti a údajná funkcia afrodiziaka. Korene, podzemky a mladé výhonky (Radix, Rhizoma asparagi, Turio asparagi recens) sa využívajú liečebne.

• Detoxikácia: Asparágus je výborný na jarnú detoxikáciu a očistu organizmu. Podporuje čistenie organizmu a pomáha telo zbavovať usadených škodlivín.
• Močopudné účinky: Odvar z podzemkov sa používa ako silný močopudný prostriedok pri ochoreniach obličiek, pečene, močového mechúra (močové kamene, zápaly mechúra) a srdca (tachykardia). Povzbudzuje činnosť obličiek a podporuje tak vylučovanie vody. Používa sa tiež pri prevencii i liečbe obličkových kamienkov, pri reumatizme a dne.
• Zdravá pleť, vlasy a nechty: Vysoký obsah vitamínov skupiny B, betakaroténu a zinku je ideálna kombinácia nielen pre zdravie, ale aj pre krásu - zdravé a lesklé vlasy, čistú a pružnú pleť a pevné nechty.
• Zažívanie: Značný obsah vlákniny je prospešný nášmu zažívaniu, na ktoré má kladný vplyv v prípade tzv. ochabnutosti čriev a zápchy.
• Afrodiziakum: V niektorých krajinách je špargľa po mnoho generácií považovaná za účinné prírodné tonikum a afrodiziakum.
• Anti-aging: Rekordný je obsah cenných biolátok pre omladzovanie buniek, krvotvorbu a produkciu hormónov, proti únave.

Kontraindikácie

Pre vyšší obsah purínov spôsobujúcich zvýšenie hladiny kyseliny močovej v krvi a tiež pre nadbytok minerálnych solí sa konzumácia špargle neodporúča malým deťom, pacientom s reumatickým ochorením a dnou (konzumácia môže vyvolať nové záchvaty), pri ochoreniach žlčníka a cukrovke.

Zaujímavosťou je, že konzumácia špargle spôsobuje silný a nepríjemný zápach moču kvôli kyseline (C4H6O2S2), ktorá sa po strávení rozdelí na zlúčeniny obsahujúce síru.

Použitie špargle v kuchyni

Mladé výhonky špargle majú najjemnejšiu štruktúru a najlepšiu chuť (najmenej horkú). Môžu sa použiť ako surová zeleninová príloha alebo ako prísada do rôznych teplých jedál od polievok po omáčky. Špargľa sa predáva vo zväzkoch a zoženiete ju v 3 farebných variantoch - bielu, zelenú a fialovú.

Príprava a recepty

• Čistenie: Špargľu najskôr umyte. Zelenú špargľu často nie je potrebné lúpať, ak sú jej výhony mladé a krehké. Bielu špargľu šúpeme najlepšie pomocou škrabky na zemiaky od špičky až po koniec. Drevitú časť na spodku odrežte.
• Varenie: Celú špargľu vložte do slanej vody a duste cca 15 minút. Ak ju chceme uvariť vcelku ako prílohu, odporúča sa ju vkladať do ľahko osolenej vody zviazanú dohromady, čo zamedzí jej polámaniu a rozvareniu.
• Servírovanie: Takto upravenú špargľu položte na tanier a polejte rozpusteným maslom alebo holandskou omáčkou a podávajte so zemiakmi.
• Rôzne jedlá: Špargľu môžete pridať na omeletu, uvariť si z nej jemnú krémovú polievku, zapekať ju so syrom, pridať do šalátov, cestovín, na pizzu alebo ako prílohu k mäsovým pokrmom. V ázijskej kuchyni je často smažená na oleji (stir-fry) s kuracím mäsom, krevetami alebo hovädzím mäsom.
• Skladovanie: Špargľa sa môže tiež fermentovať alebo zavárať a skladovať niekoľko rokov.

tags: #asparagus #lekarsky #pestovanie

Populárne príspevky:

• Špecifiká rozmnožovania karasa
• Komplexný sprievodca bambusom
• Ako sadiť ibištek
• Mydlové kytice
• Článok o floristovi Ivanovi Bednárikovi