Azalky: Všetko o pestovaní, kvitnutí a starostlivosti
Azalky patria medzi najpestrejšie a pre mnohých medzi najkrajšie izbové rastliny, ktoré svojimi farbami dokážu rozžiariť a osviežiť prakticky akúkoľvek izbu. Tieto kvety sa však často spájajú s krátkou životnosťou, respektíve s tým, že je veľmi ťažké ich „udržať pri živote“ dlhšie ako na pár týždňov. Ako teda správne pestovať azalky? Na čo si dávať pozor? Skôr ako sa pustíme k samotným radám ohľadom pestovania azaliek si prezraďme, o akých kvetinách sa to bavíme. Ich najsilnejšia vlastnosť je ich farebná pestrosť. No keďže nič nemôže byť dokonalé, tak aj tu sa musíte pri ich pestovaní pripraviť na menší „problém“ - azalky nemajú takmer žiadnu vôňu ani v čase najväčšieho rozkvetu. Pri týchto kvetoch sa veľmi ľahko môže stať, že nebudú v dostatočne vhodných podmienkach na rast, čo býva často dôvodom ich vyhynutia.
Azalky sú nádherné kvitnúce rastliny. Mnohí sa s nimi stretávame ako so zástupcom typicky kyslomilných rastlín. Pri výbere zemín, substrátov a hnojív sú charakteristickým zástupcom skupiny rastlín, ktoré si vyžadujú konkrétne podmienky, podobné na rododendrony. Pôda aj hnojenie môže byť pre oba druhy rovnaká. Avšak netreba sa ich zľaknúť. Azalky sú nádherné a ich pestovanie je koníčkom najmä pre tých, ktorí sa venujú svojej záhrade pravidelne. Pestovateľa potešia nádherným kvitnutím. Fakt, že existuje množstvo druhov azaliek, z nich robí unikátneho zástupcu, ktorým možno v jednom záhone kombinovať farby, alebo len siahnuť po tej konkrétnej, ktorú preferujete. Azalka je obľúbeným interiérovým druhom, no rovnako tak aj pestovaným v okrasných záhradách a kombinovaných úžitkovo-okrasných záhradách. Japonská azalka je druhom, ktorý je bohato zastúpený aj v niektorých druhoch rastúcich aj vo voľnej prírode na severnej pologuli. Prevažne ide o malý kvitnúci krík, ktorý dosahuje veľkosť 1 metra. Bohato kvitnúci vitálny krík tvorí širokú pologuľu plnú kvetovej farby prevažujúcej nad zeleňou listov. Ako zástupca populárneho kvitnúceho druhu, nachádza uplatnenie v japonských a dekoračných záhradách, v záhonoch, v skalkách, ale rovnako tak aj v nádobách a vyvýšených záhonoch. Práve v nich je možné za istých podmienok zaistiť tie správne pôdne podmienky.
Rozlíšenie azaliek od rododendronov
Ak sa venujete pestovaniu azaliek, tak ste už určite postrehli, že veľmi podobnou rastlinou z tejto kategórie je aj rododendron. Často sa tieto dva názvy zamieňajú, pretože obe prirodzene rastú v podobných klimatických pásmach, vyžadujú podobnú starostlivosť a pôdu. Rod rhododendron zahŕňa v sebe viac ako tisíc druhov rastlín rôznych veľkostí, farieb a tvarov. Len dve skupiny z tohto rodu sú známe ako azalky - Tsutsusi a Pentanthera. Azalky Tsutsusi sú vždyzelené a azalky Pentanthera sú opadavé. V skratke - nie všetky rododendrony sú azalky a nie všetky azalky sú rododendrony.
Azalky a rododendrony sa dajú jednoducho rozlíšiť podľa listov. Rododendrony ich majú väčšie, modrozelenej farby a povrch je kožovitý. Keď tento list otočíte, tak je spodná strana sfarbená jemne do hneda. Azalky majú lesklé listy, tmavo zelenej farby s malými chĺpkami na povrchu. Rozlíšite ich aj vtedy, keď už kvitnú.
Ideálne podmienky pre pestovanie azaliek
Umiestnenie a teplota
Potreba tepla sa u azaliek odvíja od daného ročného obdobia a od súčasnej fázy, v ktorej sa kvet nachádza. V letných mesiacoch, počas plného rozkvetu, potrebuje rastlina viac tepla, čo znamená približne 18°C až 22°C a odporúča sa, aby sa teplota v miestnosti počas noci držala nad hranicou 15°C. Po nástupe jeseni a postupnom ochladzovaní by ste mali postupne azalky presunúť na mierne chladnejšie a dobre vetrané miesto.
Keď vieme, aká teplota je asi vhodná pre azalky, tak si môžeme odvodiť konkrétne miesta, kde ich môžete mať uložené. Určite by ste sa mali vyhýbať vykúreným miestnostiam, nepokladať ich nad radiátory a eliminovať, predovšetkým počas zimy, dopad priameho svetla. Azalka má rada chladné prostredie (okolo 12°C) s dostatkom svetla, nie však priame slnko. Potrebujú dostatok svetla, ale nepriame slnečné svetlo je najlepšie.
Japanckým azalkám v záhrade najlepšie vyhovuje poloslnečné až polotienisté miesto.
Pôda
Azalky by ste mali pestovať v mierne kyslej pôde rašelinového typu, do ktorej môžete tiež zamiešať surové borovicové alebo dubové hrabanky (pozn.: opadané ihličie/lístie spod stromu) a piesok. Pôda by nemala obsahovať vápnik, ktorý sa tam môže dostať napríklad prostredníctvom opadanej omietky. Ako kyslomilná rastlina si žiada ideálne pH 4,5 až 6.
Potrebuje humóznu, kyslú, priepustnú a primerane vlhkú pôdu. Optimálna hodnota substrátu je pH 4,5 - 5,5. V ťažkých, chudobných a vápenatých pôdach živorí. Nevhodné pôdy treba vymeniť, alebo zlepšiť prídavkom rašeliny, listovky, uležaného maštaľného hnoja, alebo kompostu. Substrát vhodný pre kyslomilné rastliny musí byť priepustný, kyprý a humózny. Ideálna hodnota pH sa pohybuje v rozsahu 4,5 až 5,5, teda kyslá až jemne kyslá pôda. Ako všetky rododendrony, aj japonská azalka je veľmi citlivá na prítomnosť vápnika.
Zálievka
Azalky sú rastliny, ktoré sú pomerne náročné na polievanie, určite si treba dávať pozor, aby zemina nevyschla a zároveň dávkovať vodu tak, aby ste kvet „nepreliali“. Ak nedokážete odhadnúť správny objem vody „od oka“, tak sa odporúča, aby ste dvakrát do týždňa naliali vodu do misky pod kvetináčom, počkali nejakú chvíľku pokým sa zemina a korene napijú a prebytočnú vodu vylejte. Ak nebudete zalievať týmto spôsobom, tak kvetinu polievajte každý deň, respektíve každý druhý.
Čo sa týka kvality vody, tak azalky nemajú v obľube tvrdú vodu, vápnik a ani klasická pitná voda z kohútika nie je najideálnejšou voľbou. Preto by ste mali voliť mäkkú dažďovú vodu, prípadne rozpustený sneh. Takéto možnosti však nemáme vždy a preto môžete prevariť pitnú vodu, pridajte do nej pár kvapiek octu a použite tú.
Vyžaduje rovnomerne vlhký substrát bez nadmerného premokrenia. Vadí jej vápnik v pôde aj v zálievke. Polievajte ju preto len odstátou dažďovou vodou, prípadne vodu zmäkčenou vhodným hnojivom. Dbať treba na to, aby rastlina nestála vo vode.
Hnojenie
V kvetinárstvach a rôznych e-shopoch nájdeme už množstvo typov tekutých hnojív na presné druhy kvetín a to platí aj pri azalkách. Ak náhodou nenájdete „hnojivo na azalky“, tak bude pravdepodobne označené ako hnojivo na rododendrony. Čo sa týka frekvencie, tak odporúčame prihnojovať dvakrát mesačne počas obdobia kvitnutia, ktoré môže trvať približne 6 až 8 týždňov. Orientačne by ste teda mali hnojiť počas letných mesiacov alebo od jari do jesene.
Lepšou alternatívou je každý rok obohatiť pôdu zmesou listového kompostu a rohovinových odrezkov. Z času na čas ich môžete zaliať trochou hnojiva na rododendrony.
Presádzanie a rozmnožovanie
Presádzanie
Azalky dobre rastú, keď majú kvetináč plný koreňov, presádzajte ich každé 2 - 3 roky, po odkvitnutí. Pri presádzaní nezabudnite vytvoriť na dne kvetináča dobrú drenážnu vrstvu. S presádzaním je to pomerne jednoduché. Azalky nemajú korene hlboko, stačia im plytšie a širšie kvetináče - takzvané „azalkáče“ a pokiaľ korene majú dosť miesta, tak presádzanie nie je nutné. Keď už dôjde na presádzanie, tak rastlinu opatrne vyberieme z nádoby, prestriháme korene a preložíme opäť do plytkej nádoby s dobre utlačenou zeminou po stenách.
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie azaliek v domácom prostredí býva väčšinou neúspešné a preto sa neodporúča. Ak vás tento úvod neodradil, skúsiť môžete množenie prostredníctvom 5 - 8 cm dlhých odrezkov zo zdravej a silnej rastliny, ktoré vložíte do vlhkej rašelinovej zeminy.
Najlepší čas na rozmnožovanie azaliek odrezkami je marec alebo apríl. Proces štepenia trvá 1,5 - 4 mesiace. Odrezkami sa získavajú nové rastliny s rovnakými druhmi a odrodovými vlastnosťami ako pôvodný exemplár. Metóda odrezkov sa používa ako rozmnožovanie rastlín asi 150 rokov.
Odrezky pri azalkách sú obľúbeným spôsobom množenia. Čas pre ich zber je jún až júl. Mladé, ale najmä pružné odrezky dlhé max 8 centimetrov striháme čistými dezinfikovanými nožnicami na zdravých rastlinách. Takých, ktoré neohrozujú choroby, plesne, žiadny škodcovia a majú na svojom konci aspoň dva zdravé nepoškodené listy. Odrezky vkladáme do pôdy, pričom jedna tretina je v pôde, dve tretiny nad zemou. Použiť môžeme zakoreňovač na stimulovanie tvorby koreňov. Pôda pred vysádzaním má byť vlhká. Je dobré, ak ide o zakoreňovací kvetináčik s priemerom do 10 cm a umiestnený napríklad v malom parenisku, ktorý nepúšťa vzdušnú vlhkosť mimo, ale drží ju pri rastlinkách. Správne zakorenené uchytené rastlinky sa prejavia prirodzenou pružnosťou zachovaných lístočkov a postupným rastom, či tvorbou nových lístkov.
Strihanie a tvarovanie
Azalky nepotrebujú pravidelné strihanie, aby bohato kvitli. Ak koruna začne strácať svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Strihanie a prerezávanie azalky je dôležité z viacerých dôvodov. V prvom rade je to kvôli tomu, aby ste udržiavali tvar a veľkosť rastliny. Strihaním si viete veľkosť aj tvar prispôsobiť a na tieto účely sa rastlina obstriháva hneď po odkvitnutí, pretože už vtedy sa začínajú tvoriť nové kvety. Vyhnete sa aj poškodeniu mrazmi. Ďalším dôvodom pre strihanie a prerezávanie rastlín je omladenie vetvičiek, aby na nich vykvitlo čo najviac nových kvetov. So strihaním a prerezávaním azaliek súvisí aj ich rozmnožovanie, keďže sa rozmnožujú práve odrezkami zo starších rastlín.
Azalky je dobré strihať hneď po odkvitnutí, aby sa podporil rast nových kvetných púčikov. Po odkvitnutí je zároveň jediné obdobie, kedy neriskujeme úbytok kvetov na ďalšiu sezónu. Je nutné uvedomiť si, že azalky tvoria puky pre nové kvety pomerne skoro po odkvitnutí prvých. Hneď po presadení by ste však mali dbať na to, aby ste ich nezrezali na peň. Tlak koreňov okolitých rastlín je potom väčšinou príliš vysoký pre rastlinu s plytkými koreňmi.
Choroby a škodcovia
Azalky v podstate nepatria medzi druhy náchylné na choroby a vo všeobecnosti sa pri nich ani niekedy problémy neuvádzajú, pretože niektorí pestovatelia sa s problémami nestretávajú. Ak je dostatočná zálievka a počet kvetov meniaci sa rok od roka nepovažujú za problém. Z problémov, ktoré sa môžu objaviť, sú skôr výskyt zástupcov hmyzu, ako sú niektoré roztoče a bzdochy.
Najčastejšia je hniloba koreňov spôsobená hubou nazývanou fytoftóra alebo parazitickou hubou podpňovkou. Ak je pôda nedostatočne priepustná alebo má rastlina až príliš veľa vlahy, tak je vytvorené ideálne prostredie pre výskyt týchto dvoch húb. Zabrániť ich vzniku sa dá umiestnením azaliek do pôdy s dobrou drenážou a správnym dávkovaním vody.
Azalky napádajú aj časté choroby podobných rastlín - bakteriálne ochorenia listov (škvrnitosť alebo čerň).
Azalky majú nepriateľov aj v živočíšnej ríši. V našich zemepisných šírkach je to chrobák nosánik ryhovaný, ktorý sa živí listami a larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Na ich odstránenie treba použiť parazitické hlístice, ktoré sa živia larvami nosánika. Na azalkách môžete nájsť aj vošky, molice, roztočníky alebo piliarky.
Nosánik ryhovaný (Otiorhynchus sulcatus)
Dospelé chrobáky požierajú azalke listy od okraja, rastlinu tým však ničia len esteticky. Jeho biele larvy však požierajú korene a kôru podzemnej časti kmeňa. Prejavuje sa to náhlym zožltnutím, zvädnutím a nakoniec uschnutím listov. Potom sa už rastlina nedá zachrániť. Takto uhynú hlavne mladé rastliny. Chrobák je typický tým, že keď naňho náhodou narazíte, padá na zem a robí mŕtveho. Nosániky napádajú aj rododendróny, fotínie, cyklámeny, begónie alebo aj jahody a iné rastliny.
Molica rododendronová
Molica rododendronová je biely, muchám podobný hmyz, ktorý vysáva spodnú stranu listov.
Zimovanie
Pri prezimovaní záleží hlavne na tom, či pestujete azalky v kvetináči alebo ich máte zasadené v záhradke či predzáhradke. Azalky, ktoré pestujete v kvetináčoch na balkóne, pred domom alebo na terase, zazimujte na obdobie od novembra do februára. Nemusíte sa držať presne týchto stanovených mesiacov, dĺžku prezimovania prispôsobte aj aktuálnemu počasiu.
Azalky, ktoré sú pestované na stálom stanovišti v záhrade alebo predzáhradke je tiež potrebné poriadne zazimovať, aby na jar opäť rozkvitli. Ideálne je na to použiť vetvy z ihličnanov. Pri neopadavých druhoch je vhodné použiť miestnosť, ktorá má dostatok aspoň rozptýleného svetla.
Zimovanie kvetináčových azaliek je jednoduché. Počas novembra až februára je ich možné presunúť do tmavšej suchej garáže, pivnice, alebo letnej kuchyne, v ktorej postačia teploty od 5° vyššie.
Rôzne druhy japonskej azalky sú rozdielne odolné proti zime. Pre chladné oblasti platí: Japonské azalky potrebujú výraznú ochranu proti zime. Platí to najmä pre mladé rastliny. Ochrana proti zime chráni pred chladom pôdy a chladom zo vzduchu. Hrubá vrstva lístia chráni plytké korene vo vrstve humusu. Netkaná textília alebo vrecovina chráni korunu pred chladom a zimným slnkom.
For an Abundance of Azaleas Blooms Every Year do these 6 Things
Najkrajšie odrody azaliek
Existujú tisícky druhov a kultivarov azaliek rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Od zakrpatených až po veľké, niekoľko metrové druhy a od opadavých až po stálozelené druhy, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu.
Stálozelené azalky sú veľmi obľúbené vďaka bohatým kvetom a kompaktným rozmerom (výška do 1m). Sú dostupné v bohatej farebnej palete a s rôznymi obdobiami kvitnutia v priebehu apríla až júna. Sú nenáročné a mrazuvzdorné.
Opadavé azalky sú známe aj pod označením ‘knap hill‘ azalky a patria medzi najobľúbenejšie druhy. Rýchlo rastú a podľa kultivaru dosahujú výšku v dospelosti 1 až 2 m. Tento opadavý typ azaliek bol vyšľachtený v americkej Minesote, aby odolával tamojšiemu chladnému podnebiu. Ide preto o veľmi odolné azalky, dorastajúce do výšky 1 až 1,5 m. Kvitnú na jar kvetmi v rôznych odtieňoch bielej, červenej, ružovej, fialovej a žltej. Ani silné mrazy týmto azalkám nespôsobujú problémy.
Kórejské azalky (rhododendron yedoense) sú pôvodným poloopadavým druhom vyskytujúcim sa vo voľnej prírode kórejského polostrova. Zvyčajne kvitne počas jari, ešte pred vypučaním listov, takže ponúka výrazný kontrast kvetov na holých konároch.
Azalka indická (Rhododendron indicum) je pôvodný druh azaliek pochádzajúcich napriek svojmu názvu z Japonska. Azalky indické sú poloopadavé kry dorastajúce v ideálnych podmienkach do 2 m. Ich kvety sú jednoduché a majú farebné odtiene od bielej až po tmavo červenú.
Azalky satsuki boli vyšľachtené v Japonsku a oproti tradičným japonským azalkám kvitnú neskôr - v máji až júni (satsuki znamená v japončine piaty mesiac ázijského lunárneho kalendára). Okrem toho sa vyznačujú pestrofarebnými kvetmi s viacerými farebnými odtieňmi na jednej rastline, pričom existujú tisícky kultivarov satsuki.
Azalky exbury patria k opadavým hybridom, ktoré sa podobajú na veľkokveté azalky knap hill, z ktorých boli vyšľachtené. Sú to kry dorastajúce do 1 až 2 m, vyznačujúce sa výraznými farbami kvetov v odtieňoch červenej, oranžovej a žltej. Azalky exbury kvitnú na prelome apríla a mája.
Hybridné skupiny
- Kurume hybridy: Sú pomenované po japonskom meste Kurume. Rastliny sa vyznačujú kompaktným vzrastom a spravidla nie sú vyššie ako 80 cm. Kvety sú maličké a veľmi početné. Ich farebná paleta siaha od svetloružovej až po tmavočervenú alebo fialovú. Ideálne sa hodia do malých záhrad. Odporúčame odrodu „Adonis“.
- Kaempferi alebo Malvatica hybridy: Majú pomerne veľké kvety. Kvitnú na oranžovo, červeno alebo fialovo.
- Vuykiana hybridy: Pomocou nich chceli botanici vyšľachtiť nové tvary a farby kvetov. Výsledkom sú odrody ako „Vuyk’s Scarlet“ alebo „Vuyk’s Rosyred“. Majú veľmi pekné a veľké kvety s priemerom od 5 cm do 7 cm. Vzrast hybridov je skôr kompaktný.
- Arendsii hybridy: Sú výsledkom kríženia s odrodou „Noordtiana“, ktorá je veľmi odolná proti zime. Kvitnú na svetlofialovo až ružovo alebo červeno.
Východofrízsky šľachtiteľ azaliek Carl Fleischmann vyšľachtil množstvo azaliek Arendsii, Aronense, Kiusianum či diamantových azaliek. Sú veľmi kompaktné a kvitnú mimoriadne bohato.
Japonská azalka odrody „Favorite“ kvitne mimoriadne skoro.
Na čo sa zamerať pri nákupe
Azalky kupujeme v nádobách. Ak si ich objednáte na zahradnici.sk, kde je v ponuke viacero farebných kultivarov, vždy pôjde o rastlinku v kontajneri, či kvetináči. Na to, aby ste rastlinu s celým substrátom presunuli do pripravenej jamy, nie je nutná veda. Nádobu s hlinou polejte, položte bokom, potlačte mäkký spodok kontajnera pri dierkach na odtok v strede tak, aby ste posunuli celý koreňový bal s hlinou len o trochu vyššie. Ak cez dierky vyrašili korene, uvoľnite ich. Až vtedy pôjde ľahšie vysunúť. Takto opatrne presuňte koreňový bal s hlinou do diery a držte bal pokope. Následne obsypte v pripravenej nádobke substrátom a pritláčajte nasypaný substrát. Nie rastlinku samotnú. V prvej polovici obsypania substrátom zalejte. Spodná vrstva usadne a potom pokračujte v ďalšej vrstve. Týmto postupom nič nepokazíte, postupne vytvoríte vhodné lôžko a aj substrát získa dobrú konzistenciu. Následne po zarovnaní použite mulč.
Azalka je rastlina mnohých farieb, preto pri nákupe vyberajte rastlinu, ktorá má veľa pukov a aspoň u polovice vidíte farbu či sú už puky mierne rozkvitnuté. Pri takejto rastline sa v priebehu 3 až 8 týždňov, v závislosti od bytovej teploty, môžete tešiť na kvety. Koreňové baly musia byť vlhké a listy sviežej zelenej farby.
Chyby pri pestovaní
Niekedy sa môže stať, že aj napriek starostlivosti vaša azalka nevykvitne. Vtedy treba hľadať príčinu na rôznych miestach. Kde nastala chyba?
- Zlé umiestnenie - keď už pestujete azalku dlhšie obdobie, tak sa môžu počas roka podmienky na stanovišti meniť. Treba skontrolovať, či má kvet dostatok slnka alebo tieňa.
- Zalievanie - aj v zalievaní by ste mali udržiavať rovnováhu a aj keď azalky nie sú náchylné na choroby, treba polievať opatrne. Raz za čas nechajte pôdu preschnúť.
- Počasie - rast azalky v aktuálnom roku ovplyvňuje aj vývoj počasia počas predošlých mesiacov. Púčiky mohlo zničiť suché leto alebo príliš studená jeseň.
- Hnojenie - kvitnutie azaliek ovplyvňuje aj kvalita a zloženie pôdy.
tags: #azalka #ako #casto #kvitne