Pestovanie indickej azalky na balkóne: Všetko, čo potrebujete vedieť

Azalky sú očarujúce a majestátne rastliny, ktoré pochádzajú prevažne z Ázie, no voľne rastúce druhy možno nájsť aj na celej severnej pologuli. Už po stáročia sú súčasťou európskych záhrad vďaka ich nádherným listom a veľkým, exotickým kvetom kvitnúcim na jar a začiatkom leta v odtieňoch ružovej, fialovej, červenej, žltej a bielej.

Indická azalka (Rhododendron simsii), napriek svojmu názvu, je pôvodný druh azaliek pochádzajúcich z Japonska. Tento stálezelený ker pochádzajúci z východnej Ázie vyniká mimoriadnou prispôsobivosťou, hustým rozkonáreným rastom a nádherným kvetenstvom, ktoré dokáže rozžiariť záhradu aj interiér.

Hoci sa azalky často zamieňajú s rododendronmi, nie je to presné označenie. Rod Rhododendron, patriaci do čeľade vresovcovité, zahŕňa širšiu skupinu rastlín s vyše tisíc druhmi rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Rod Rhododendron sa rozdeľuje do ôsmich hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky.

Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie. Indická azalka je poloopadavý ker dorastajúci v ideálnych podmienkach do 2 m. Počas jari (apríl - máj) sa doslova zahalí do množstva zvonovitých až lievikovitých kvetov v odtieňoch bielej, ružovej, červenej či fialovej. Niektoré kultivary môžu niesť jemnú sladkastú vôňu.

Izbovej azalke (Rhododendron simsii) zvykneme hovorievať aj indická azalka. Kvitne najmä v odtieňoch bielej, ružovej, fialovej a karmínovej farby. Pri jej správnom pestovaní docielite to, že vám bude bohato kvitnúť. Mnohí však pri jej pestovaní nedodržiavajú základné pravidlá a tak musia každú sezónu kupovať novú. Ak sa o ňu po odkvitnutí staráte správne, zakvitne vám aj ďalšiu zimu.

Správne umiestnenie a teplota

Úspech pestovania azaliek záleží hlavne na teplote miestnosti, do ktorej tieto kvitnúce krásky umiestnime. Ide totiž o studenomilnú rastlinu. Azalka má rada chladné prostredie (okolo 12 °C) s dostatkom svetla, nie však priame slnko.

V letných mesiacoch, počas plného rozkvetu, potrebuje rastlina viac tepla, čo znamená približne 18 °C až 22 °C a odporúča sa, aby sa teplota v miestnosti počas noci držala nad hranicou 15 °C.

Po nástupe jesene a postupnom ochladzovaní by ste mali postupne azalky presunúť na mierne chladnejšie a dobre vetrané miesto. Ak kvitne, znesie teplotu 18 - 20 stupňov Celzia po celú dobu kvitnutia. Po odkvitnutí, keď sa nachádza v dobe rastu a opätovnom raste púčikov, jej však už vyhovuje teplota okolo iba 10 stupňov.

Kvetinu na teplejšie miesto môžeme presunúť v momente, keď sa jej kvetné púčiky začnú zafarbovať. Všeobecne platí, že čím viac zafarbené puky, tým vyššiu izbovú teplotu rastlina znesie. Vhodné miesto je preto azalke nutné dobré premyslieť nielen pre nutnosť chladu, ale aj vyššiu vlhkosť vzduchu. Všeobecne však platí, že sa máte vyhnúť radiátorom a miestam s priamym slnkom.

Indická azalka obľubuje polotieň až tieň, pričom sa vyhýba priamemu poludňajšiemu slnku. Na slnečnom a teplejšom balkóne azalky prosperovať nebudú. Azalky zvyčajne kvitnú hojnejšie na plnom slnku, ale aj v čiastočne tienistých miestach. Čím horúcejšie je leto, tým viac tieňa by azalka mala dostať. Príliš tienisté stanovisko by spôsobilo, že azalky by nekvitli.

Výborne sa im darí v lokalitách s prirodzene vyššou vzdušnou vlhkosťou, avšak nie je to podmienka. V horúcom lete môžete rastliny sem tam ovlažiť jemným orosením. Azalkám vyhovuje zvýšená vlhkosť vzduchu, preto ich umiestnite na zvlhčujúce kamienky a často im roste listy.

Výber pôdy a výsadba

Azalky by ste mali pestovať v mierne kyslej pôde rašelinového typu, do ktorej môžete tiež zamiešať surové borovicové alebo dubové hrabanky a piesok. Pôda by nemala obsahovať vápnik, ktorý sa tam môže dostať napríklad prostredníctvom opadanej omietky. Optimálna hodnota substrátu je pH 4,5 - 5,5. V ťažkých, chudobných a vápenatých pôdach živoria. Ak má rastlina prežiť, nevhodné pôdy treba vymeniť a zlepšiť prídavkom rašeliny, listovky alebo kompostu.

Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre azalky toxické).

Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov.

Plytká koreňová sústava azaliek obľubuje vlhké, no nie premočené pôdy, a preto nie sú pre tieto rastliny vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníme ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. Pôdu okolo azaliek môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú.

Azalky môžeme sadiť počas celej vegetačnej sezóny, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, po pominutí hrozby mrazov. Tieto rastliny sa väčšinou predávajú v kontajneroch alebo jutových koreňových baloch. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme nožnicami a rukami uvoľníme, aby sme predišli zauzleniu koreňov.

Pri výsadbe je dôležité, aby horná časť koreňového balu nebola pod úrovňou pôdy, do ktorej sa sadí - je lepšie, ak je o 1-2 cm vyššie. Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané.

Zalievanie a hnojenie

Azalky sú rastliny, ktoré sú pomerne náročné na polievanie, určite si treba dávať pozor, aby zemina nevyschla a zároveň dávkovať vodu tak, aby ste kvet „nepreliali“. V kvetináči potrebujú azalky veľa vody. Obyčajne sa zalievajú raz denne. Substrát v nádobe s azalkou je potrebné udržiavať stále mierne vlhký. Zalievajte ráno, odstátou vodou a výdatnejšie, priamo ku koreňom. Nenechajte substrát, v ktorom máte azalky vysadené, na dlhšie preschnúť. Azalky majú v obľube vlhké, no nie premočené pôdy.

Ak nedokážete odhadnúť správny objem vody „od oka“, tak sa odporúča, aby ste dvakrát do týždňa naliali vodu do misky pod kvetináčom, počkali nejakú chvíľku, pokým sa zemina a korene napijú a prebytočnú vodu vylejte. Ak nebudete zalievať týmto spôsobom, tak kvetinu polievajte každý deň, respektíve každý druhý.

Čo sa týka kvality vody, tak azalky nemajú v obľube tvrdú vodu, vápnik a ani klasická pitná voda z kohútika nie je najideálnejšou voľbou. Preto by ste mali voliť mäkkú dažďovú vodu, prípadne rozpustený sneh. Takéto možnosti však nemáme vždy a preto môžete prevariť pitnú vodu, pridajte do nej pár kvapiek octu a použite tú.

Azalky nie sú náročné na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia, no na podporu bohatšieho kvitnutia môžeme aplikovať hnojivo na rododendrony v predjarnom období. V porovnaní s inými rastlinami však hnojivo aplikujeme len vo veľmi obmedzenom množstve, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov.

Od jari do začiatku jesene môžete azalky prihnojiť. Použite pevné hnojivo alebo hnojivú zálievku. Na prihnojovanie azaliek sú vhodné len hnojivá určené pre kyslomilné rastliny. Izbovú azalku od jari do jesene hnojte tekutým hnojivom každé dva týždne. Hnojivo musí byť bohaté na draslík a železo. Hnojenie s hnojivami s vyšším obsahom dusíka je skôr nevhodné, lebo sa potom tvoria len listy a farebne sa tiež dokážu zmeniť od dávky hnojenia.

Ako pestovať bambus v našich stredoeurópskych podmienkach.

Strihanie a rozmnožovanie

Azalky sú z pohľadu strihania nenáročnými rastlinami. Rezom odstraňujeme len suché a poškodené konáre a v prípade bujne rastúcich azaliek môžeme zostrihom upravovať aj tvar rastliny. Azalky nemusíte pravidelne strihať, aby bohato kvitli. Ak koruna začne strácať svoje tvary, vymodelujte ju znovu. Hneď po presadení by ste však mali dbať na to, aby ste ich nezrezali na peň.

Najvhodnejším obdobím na strihanie azaliek je ihneď po ich odkvitnutí. Azalky tvoria základ kvetov pre ďalšiu sezónu veľmi krátko po odkvitnutí, takže rastline pravdepodobne zostriháte aj kvetné puky a s vysokou pravdepodobnosťou nasledujúci rok nezakvitne. Vylamovanie odkvitnutého kvetenstva podporuje tvorbu nových kvetných púčikov v nasledujúcej sezóne. Odkvitnuté kvety z izbovej azalky neodstraňujte. Ak to totiž budete robiť pravidelne, podporujete tým dokvitanie nových kvetov. Po odkvitnutí azalky by ste výhonky mali ešte aj zaštipnúť, aby ste podporili kompaktný a zahustený rast rastlinky.

Rozmnožovanie azalky odrezkami vytvára novú rastlinu s rovnakými vlastnosťami ako jej rodič. Reprodukovanie azaliek z odrezkov je často jediným spôsobom duplikácie štýlu konkrétnej rastliny, pretože mnohé azalky sú hybridizované rastliny, ktoré nemôžu reprodukovať tie isté znaky zo semien. Najlepšou voľbou je rozmnožovanie japonských azaliek pomocou sadeníc. Ak ich odoberiete od polovice júla, pravdepodobnosť ich zakorenenia je najvyššia.

Keď je sucho, odrežte odrezky dlhé 3 cm až 8 cm. Substrát by mal byť kyslý. Môže byť zmesou pozostávajúcou z dvoch tretín čistej bielej rašeliny a z jednej tretiny kremičitého piesku. Záhradníci odporúčajú pestovateľskú stanicu s podlahovým kúrením. Pred strihaním odrezkov si nožnice alebo nožík poriadne vydezinfikujte alkoholom. Takto predídete prenášaniu chorôb k novej rastline a rezu.

Odrezky často nedokážu zakoreniť, ale výsadba niekoľkých odrezkov zároveň zvyšuje šance, že aspoň jeden sa ujme. Odrezky z azalky vyžadujú 5-8 cm priestoru medzi okrajom nádoby a inými odrezkami, aby sa im darilo. Vložte každý odrezok do pôdy, až kým nie je zakrytá spodná tretina stonky a opatrne spevnite pôdu okolo základne rezu, aby nedošlo k vypadnutiu. Navlhčenie pôdy pred vložením odrezku azalky podporuje zakorenenie a pomáha udržiavať rez hydratovaný. Môžete použiť akýkoľvek výsadbový kontajner, dostatočne veľký, čistý a s drenážnymi otvormi.

Choroby a škodcovia

Azalky sú veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené optimálne podmienky pre rast (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Azalky sú zriedkavo napádané chorobami a škodcami. Najčastejšie sa objavujú infekcie spôsobujúce škvrny na listoch a exobazídium azaliek.

Medzi najčastejšie choroby azaliek patrí hniloba koreňov spôsobená trvale premočenou pôdou, ktorej pôvodcom je huba fytoftóra, prípadne parazitická huba podpňovka obyčajná (Armillaria mellea), ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny. Občas sa vyskytujú škodcovia, ako napríklad nosánik ryhovaný.

Nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus) je malý (1 cm), čierny chrobák, ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korene a kmeň azaliek. Prejavuje sa to náhlym zožltnutím, zvädnutím a nakoniec uschnutím listov. Potom sa už rastlina nedá zachrániť. Proti nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy tohto hmyzu.

Pri príliš vápenatej alebo pevnej pôde môže dôjsť k takzvanej vápennej chloróze. Pri tejto chorobe listy zožltnú. Žlté listy s viditeľným žilkovaním sú spôsobené poruchami vo výžive rastliny v dôsledku nadbytku vápnika. Je nevyhnutné používať hnojivo určené pre kyslomilné rastliny, ktoré vápnik neznášajú.

Prezimovanie

Pri prezimovávaní záleží hlavne na tom, či pestujete azalky v kvetináči alebo ich máte zasadené v záhradke či predzáhradke. Azalky, ktoré pestujete v kvetináčoch na balkóne, pred domom alebo na terase, zazimujte na obdobie od novembra do februára. Nemusíte sa držať presne týchto stanovených mesiacov, dĺžku prezimovávania prispôsobte aj aktuálnemu počasiu.

Prezimujú v tmavej a suchej miestnosti s teplotami 6-8 stupňov. Črepníky postavte na chránené miesto tesne vedľa seba. Pri silných mrazoch sa črepník musí zabezpečiť rúnom. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Azalky pestované na vonkajších stanovištiach je potrebné dôkladne zazimovať, napríklad vetvičkami ihličnanov.

Prečo azalka nekvitne?

Niekedy sa môže stať, že aj napriek starostlivosti vaša azalka nevykvitne. Vtedy treba hľadať príčinu na rôznych miestach. Tu je päť možných dôvodov:

Umiestnenie: Azalky potrebujú správnu rovnováhu svetla a tieňa. Ak je umiestnená v nadmernom tieni, môže produkovať veľa zelene, ale menej kvetov. Naopak, príliš veľa slnka môže rastlinu poškodiť.
Zalievanie: Je dôležité udržiavať pôdu vlhkú, ale nie premočenú. Nedostatok vody, rovnako ako jej prebytok, môže brániť kvitnutiu. Raz za čas nechajte pôdu preschnúť.
Hnojenie: Hnojivá s vysokým obsahom dusíka podporujú rast listov, ale môžu potláčať kvitnutie. Používajte špeciálne hnojivá pre azalky a rododendrony a dodržujte dávkovanie.
Prerezávanie: Azalky tvoria kvetné puky na budúci rok krátko po odkvitnutí. Ak režete príliš neskoro, môžete puky odstrániť a prísť o kvety v nasledujúcej sezóne.
Počasie: Extrémne poveternostné podmienky, ako sú suché letá, príliš studené zimy alebo neobvykle teplé obdobia na jeseň/jar, môžu poškodiť kvetné puky a zabrániť kvitnutiu.

tags: #azalka #indicka #na #balkone