Pestovanie baby špenátu: Kompletný sprievodca pre úspešnú úrodu

Špenát (Spinacia oleracea) je obľúbená listová zelenina bohatá na vitamíny a minerály, ktorá sa často pestuje pre svoje výživné listy. Je to skvelá voľba pre záhrady, pretože rastie rýchlo a je veľmi univerzálny v kuchyni. Špenát je mimoriadne zdravá listová zelenina. Je bohatý na vitamíny K, A, C a B9 (folát), a minerály ako železo, vápnik a horčík. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie. Je bohatý na flavonoidy, antioxidanty ako luteín či zeaxantín a tiež vlákninu. Špenát je populárny najmä pre vysoký obsah účinných látok.

Prečo pestovať špenát?

Špenát je rýchlo rastúca jednoročná rastlina so zberom na jeseň i na jar. Vytvára prízemné ružice listov sýtozelenej farby. Tvary listov sú pestré v závislosti od druhu kultivaru. Listy obsahujú veľké množstvo vody, rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Čerstvé ich preto nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni. Špenát je skvelá listová zelenina, ktorá poskytuje množstvo vitamínov a minerálov. S týmito tipmi môžete vo svojej záhrade alebo na balkóne dosiahnuť bohatú úrodu. Špenát, hoci nie vždy obľúbený, je dôležitou súčasťou našej stravy a je ľahké ho pestovať. Táto nenápadná zelená rastlina je bohatá na vitamíny A, B, C a E, železo, vápnik, jód a mangán. Čerstvý špenát obsahuje najviac vitamínov a minerálov, pričom väčšina živín zostáva zachovaná aj po zamrazení. V tomto článku sa pozrieme na to, ako si vypestovať baby špenát a ako ho využiť v kuchyni. Špenát je výborným zdrojom vitamínu K, vitamínu A (vo forme karotenoidov), mangánu, kyseliny listovej, horčíka, železa, medi, vitamínu B2, vitamínu B6, vitamínu E, vápnika, draslíka a vitamínu C. Je veľmi dobrý zdroj vlákniny, fosforu, vitamínu B1, zinku, bielkovín a cholínu. Okrem toho je dobrým zdrojom omega-3 mastných kyselín, niacínu, kyseliny pantoténovej a selénu. Zdravotné benefity špenátu zahŕňajú starostlivosť o pleť, zlepšenie zraku, pevnejšie kosti, silnejšie svaly, regulovaný krvný tlak, prevenciu alebo zvládanie cukrovky, dobré pre vaše srdce, protirakovinové benefity, prevenciu vekom podmienenej makulárnej degenerácie (AMD) a hemofílie.

Druhy špenátu

Existuje niekoľko druhov špenátu, ktoré sa líšia veľkosťou a tvarom listov. Hladkolistý špenát - Tento druh má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo rýchlo varia. Kučeravý špenát - Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu. Baby špenát - Je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov.

Obľúbené odrody špenátu

Obľúbená listová zelenina s vysokým obsahom kyseliny listovej sa pestuje v podobe rozmanitých druhov vyšľachtených odrôd. Odlišujú sa svojou chuťou, obdobím výsevu a zberu, schopnosťou prezimovať, rezistenciou proti plesniam a tiež odolnosťou voči vybiehaniu do kvetu.

Špenát siaty Matador: Vhodný na celoročné pestovanie, s tmavozelenými listami strednej veľkosti.
Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar, dobre odoláva nízkym teplotám.
Špenát Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
Špenát novozélandský: Má tmavozelené, mäsité a krehké listy, ktoré sa môžu konzumovať surové alebo po zamrazení. Vyžaduje teplejšie počasie a rastie do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Znesie aj suchšie podmienky bez toho, aby vybiehal do kvetu. Odporúča sa vysievať v apríli.
Tonga: Možno vysádzať až do konca marca, znesie aj vyššie teploty.
Wallis: Odolná odroda, ktorú môžeme sadiť skoro na jar aj skoro na jeseň.
Lorelay, Monores, Winter Riesen, Misano F1: Mrazuvzdorné odrody.
Giant Nobel: Populárna jarná odroda.
Seychelles F1: Možno siať na jar, na jeseň aj ako oziminu.
Chica F1: Univerzálna odroda, ktorá znesie teplo a sadí sa aj ako ozimina.

Podmienky pre pestovanie špenátu

Špenát obľubuje teplejšie miesto s dostatočnou vlhkosťou a slnkom, dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Ak zvolíte výsev do zeme, medzi jednotlivými riadkami nechajte priestor cca 30 cm, aby mal špenát dostatok miesta. A čo baby špenát - pestovanie? Tu stačí menej miesta, keďže rastlinky budú menšie.

Stanovište a pôda

Špenát preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň, najmä ak ho pestuješ v teplejších oblastiach. Pôda: Špenát má rád priepustnú, humóznu pôdu bohatú na organické látky. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Špenátu sa najlepšie darí vo vlhkej pôde bohatej na dusík. Rastie najrýchlejšie v dobre odvodnenej pôde bohatej na organickú hmotu, ako je kompost alebo kompostovaný hnoj, a s pH 6,5 až 7. Jednoduchým spôsobom, ako zlepšiť vašu existujúcu pôdu je zamiešaním kompostu asi týždeň pred výsadbou. Špenát znáša plné slnko až mierny tieň.

Zavlažovanie

Špenát vyžaduje rovnomernú vlhkosť, najmä počas obdobia sucha. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť stres rastliny a urýchliť jej kvitnutie, čo vedie k horkým listom. Zdravý špenát potrebuje dostatok vody, avšak pôda nesmie byť premočená, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Ideálne je pravidelné, mierne polievanie, najlepšie ráno, aby sa minimalizovala tvorba plesní. Špenát je vo všeobecnosti smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť. Najlepší čas na zalievanie špenátu je skoro ráno, takže rastliny počas dňa nevyschnú a môžu stabilne rásť.

Hnojenie

Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost alebo hnoj, pomáha podporiť zdravý rast listov. Na začiatku rastu použite kompost alebo organické hnojivo, ktoré podporí zdravý rast listov. Pôda by mala byť hlinitopiesočnatá a dostatočne zavlažená. Rastlinky môžeme tiež prihnojiť komplexným hnojivom medzi riadkami pri odburiňovaní. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj.

Výsev a pestovanie

Špenát môžeš vysievať na jar alebo na jeseň, keď sú teploty pôdy ešte chladné. Špenát je plodina, ktorá preferuje nižšie teploty, preto je ideálne ho vysievať, keď teploty dosahujú medzi 5-15 °C. Semená vysievaj priamo do pôdy do hĺbky 1-2 cm, pričom medzi nimi nechávaj rozostup 5 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na rast.

Čas výsevu

Špenát môžete vysievať na jar, keď sa teplota pohybuje medzi 10-15 °C, alebo na jeseň. Semená špenátu môžete vysievať až trikrát počas roka. Jarný výsev: Začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C. Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až septembra, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra. Špenát dokáže rásť ešte pri teplote 5 °C. Ak si ho chcete dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri. Letný výsev: Koncom júla pre jesenný zber. V lete je potrebné špenát viac zalievať a prihnojovať. Jesenný výsev (aby bol špenát na zber na jar) môžete vykonávať počas septembra. Špenát dobre prezimuje, pokiaľ ho pred zimou zazimujete napr. čečinou.

Hĺbka a vzdialenosť výsevu

Semená vysievaj priamo do pôdy do hĺbky 1-2 cm, pričom medzi nimi nechávaj rozostup 5 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na rast. Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte, v malom množstve môžete tiež prihnojiť. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj. Pripravte si riadky vo vzdialenosti približne 15 - 30 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti. Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm. Semená zasejte približne 2 cm hlboko. Sadenice špenátu klíčia 5 až 14 dní v závislosti od odrody a podmienok pestovania. Keď sa na každej rastline objavia 2-3 lístky, sadenice sú zrelé na presadenie do väčšieho kvetináča. Semená zasejte do hĺbky 1 cm vo vzdialenosti 5 cm a zakryte pôdou. Vysádzajte v radoch vzdialených 30 až 45 cm alebo posypte semenami široký riadok alebo záhon. Ak počasie nie je extrémne chladné, semená vyklíčia za päť až deväť dní. Skoro na jar vysievajte každých pár týždňov, aby ste získali nepretržitú úrodu. Špenát krásne rodí v chladných jesenných podmienkach, ale je zložité presvedčiť semienko, aby vyklíčilo v horúcich podmienkach neskorého leta. Semená vysievajte výdatne, pretože klíčivosť klesá v teplom počasí asi na 50 %, a záhony so semenami často zalievajte - dokonca dvakrát denne - pretože zalievanie pomáha ochladzovať pôdu.

Pestovanie baby špenátu v kvetináči

Ak nemáte dostatok miesta v záhrade, pestovanie špenátu v kvetináči je ideálnym riešením. Umožní vám to pozbierať všetky lahodné listy skôr, ako si na vašej zelenine pochutí nejaký štvor- alebo viacnohý tvor. Pestovanie špenátu v kvetináči tiež eliminuje háďatká a iných škodcov, ako aj choroby prenášané pôdou. Špenát pestovaný v kvetináčoch je aj ľahko dostupný. Môžete ho pestovať na okennom parapete, priamo pred kuchynskými dverami, alebo na balkóne.

Výber kvetináča a výsadba

Na pestovanie špenátu zvoľte kvetináč s hĺbkou približne 15 až 20 cm. Vyberajte skôr široký ako hlboký kvetináč. Špenát môžete pestovať zo semien alebo sadeníc. Zasaďte ho do kvetináčov s priemerom 15 až 30 cm do pôdy doplnenej kompostom, ktorý pomáha zadržiavať vodu. Semienka špenátu by sa mali sadiť približne 8 cm od seba. Ak sa chystáte zberať baby špenát v rannom veku, môžete zmenšiť rozstup sadenia na 5 cm.

Požiadavky na pestovanie v kvetináči

Ak pestujete špenát na jeseň, udržujte rastliny na slnečnom mieste. Na jar a v lete stiahnite kvetináče do polotieňa, priame slnko by listy baby špenátu mohlo spáliť. Počas tropických letných dní udržujte špenát iba v tieni. Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Textúra pôdy musí byť drobivá a hlinitá. Vyhnite sa umelému zatepleniu pôdy. Dobre odvodnená pôda je najdôležitejší faktor pre optimálny rast špenátu v kvetináči. PH pôdy musí byť neutrálne. Dbajte na to, aby bol špenát pravidelne polievaný, ale nie preliaty. To vedie k hnilobe a k rôznym plesňovým ochoreniam. Vyhnite sa tiež vlhčeniu listov. Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Dôležité je mať kvetináč s dierkami, aby mala prebytočná tekutina kadiaľ odtekať. Semená špenátu klíčia aj pri veľmi nízkych teplotách (od 4 °C), ale aj pri vysokých. Najlepšia teplota na pestovanie špenátu sa pohybuje v rozpätí 10 - 27 °C.

pestovanie špenátu v kvetináči na balkóne

Starostlivosť o špenát počas rastu

Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu. Počas horúceho počasia budete musieť zalievať záhon dvakrát denne. Ak chcete znížiť riziko, že zasiata zelenina medzi polievaním vyschne, prikryte plochu záhradným rúnom s dvojitou hrúbkou.

Škodcovia a choroby

Ako pri každej zelenine, aj špenát môže byť náchylný na choroby a škodcov. Medzi najčastejšie patrí pleseň na listoch, ktorej prevenciou je zabezpečenie dostatočného prúdenia vzduchu medzi rastlinami. Ďalším častým problémom sú škodcovia, ako je voška. Špenát môže byť napadnutý slimákmi, voškami alebo rôznymi druhmi hmyzu. Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, ako je pleseň sivá alebo múčnatka, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti.

Zber a skladovanie

Špenát je pripravený na zber po 37 - 50 dňoch po vyklíčení, v závislosti od podmienok pestovania a od kultivaru. Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr. Žať možno jednotlivé, dobre vyvinuté listy i celé rastliny. Listy sú najchutnejšie, keď sú mladé a jemné.

Zber baby špenátu

Baby špenát alebo mladý špenát treba zbierať hneď na začiatku, keď sú listy ešte mladé a jemné. Baby špenát má delikátnu chuť a hodí sa do zeleninových šalátov, ale aj do smoothies. Stonky baby špenátu, na rozdiel od zrelého špenátu, nemusíte vyhadzovať, sú jemné a vhodné na konzumáciu.

Zber zrelého špenátu

Zrelý špenát sa zbiera ako posledný, zvyčajne až po 50 dňoch po vyklíčení. Je vhodný najmä na varenie. Musíte ho dôkladne ošetriť, umyť a zbaviť tvrdých častí, najmä stoniek.

Skladovanie

Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke. Čerstvé listy špenátu nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni, pretože rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Ak chcete špenát skladovať dlhšie, môžete ho zamraziť.

Ako zmraziť špenát | Bez blanšírovania | Krátkodobé skladovanie

Využitie špenátu v kuchyni

Špenát je výnimočne všestranný a môže byť použitý v rôznych jedlách. Mladé listy špenátu sú jemné a chutné, používajú sa v surovom stave do šalátov, zatiaľ čo väčšie listy je najlepšie uvariť - veľmi jemne a krátko podusiť alebo jednoducho pridať do celého radu jedál vrátane cestovín, rizota, polievok a pod. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny. Špenátové pokrmy výborne doplní olivový olej, cesnak a čerstvo namleté čierne korenie.

Recepty so špenátom

Listový špenát: Čerstvý špenát môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby. Môžete si z neho vyrobiť smoothie - stačí 2 hrsti čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, popr. pridať aj inú jarnú zeleninu.
Klasický špenát ako príloha: Budete potrebovať: 1 malú cibuľu, olej, 4 hrste špenátu (listov), soľ, korenie, vajíčko, 2 strúčiky cesnaku, popr. smotanu. Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno, opražte na oleji, pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť, osoľte, okoreňte, pridajte rozotrené strúčiky cesnaku, 1 vajce, chvíľu povarte, aby sa vajcia zrazilo. Ku koncu varu môžete pridať trošku smotany.
Špenátové palacinky: Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasicky, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie. Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici. Podávame napr. s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra Fety.
Špenátový koláč: Na koláč budeme potrebovať: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžica studenej vody, soľ, na náplň: špenát pripravený podľa návodu vyššie, strúhaný syr a smotana. Zo surovín na cesto uhnite rýchlo cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať. Medzitým si pripravíme špenát. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany. Dopečieme asi 30 v rúre na 200 °C.
Šaláty: Čerstvé listy špenátu sú skvelým základom pre zdravé šaláty. Skombinujte ich s ďalšími zeleninami, orechmi, semienkami a ľahkým dresingom.
Smoothies: Pridajte špenát do vašich ranných smoothies pre extra dávku živín. Špenát sa dobre kombinuje s ovocím, ako sú banány, jablká a bobuľové plody.
Polievky a dusené jedlá: Špenát je vynikajúci v polievkach a dusených jedlách. Môžete ho pridať do minestrone, šošovicovej polievky alebo kari.
Quiche a omelety: Pridajte špenát do quiche, frittaty alebo omelety pre zdravú a chutnú prísadu.
Pesto: Vytvorte si domáce špenátové pesto zmiešaním čerstvých listov špenátu, cesnaku, parmezánu, olivového oleja a orieškov.

Trojfarebné cestoviny s pestom z baby špenátu sú vhodné pre deti od ôsmeho mesiaca života. Cestoviny so špenátom a syrom neodmietne nikto v domácnosti. Určite neodoláte špenátovým cestovinám plneným ricottou a kuracím mäsom.

tags: #baby #spenat #pestovanie