Banánovník: Od tajomného ovocia až po domácu rastlinu
Banány sú jedným z najobľúbenejších ovocí na svete, no ich pôvod a spôsob rastu sú častokrát zahalené rúškom tajomstva. V tomto článku sa ponoríme do fascinujúceho sveta banánovníka, od jeho historických koreňov v Peru až po jeho pestovanie v našich domácnostiach.
Banány z peruánskej púšte: Prekvapivý odkaz Inkov
Preskakuje raz z Česka, raz zo Slovenska. Taký hoax. Že Bill Gates strká do banánov chrobáky, aby ovládol ľudstvo. Varovaním má byť nálepka so zelenou žabkou Rainforest Alliance. Banány majú na sebe rôzne nálepky, Bio, Organic, Fairtrade. Práve teraz dozrievajú banány v Peru, na neuveriteľnom mieste - uprostred púšte! O necelý mesiac budú na pultoch slovenských a českých supermarketov. Tí, čo ich pestujú, skutočne skrývajú pod šupku prekvapivý odkaz. Je spočiatku strašidelný, hoci to nie sú chrobáky.
V Peru bilo srdce najväčšej ríše predkolumbovskej Ameriky. Inkovia spravovali mimoriadne členité a rozmanité územie, ktoré obývalo desať miliónov ľudí. Čo je ťažké si aj dnes predstaviť, keď sa v Andách štveráme do nadmorských výšok presahujúcich 4 000 metrov a dych je čoraz viac pozadu.
Založil ho síce španielsky dobyvateľ Francisco Pizarro (ako vôbec prvé v celom Peru), no jeho názov je podľa Stručného oxfordského slovníka svetových geografických názvov odvodený od starého kečuánskeho slova pirhua, čo znamená sklad alebo hojnosť. Čo je zvláštne, lebo naokolo je púšť a pustatina. Od Pizzarových čias rieku Piura volajú bláznivou, pretože mesto je úplne závislé od jej vrtochov.
Dnes je však kľúčovým exportným artiklom Peru banán. Najpredávanejšie a najobľúbenejšie ovocie v Európe, a aj na Slovensku (v prieskumoch sú topka okrem banánov ešte jahody). Čo je paradox, pretože banánovník v celej Amerike vôbec nie je pôvodný. A až donedávna sa myslelo, že Inkovia banány do príchodu Španielov vôbec nepoznali.
Botanicý pohľad na banánovník
Pre dôslednosť, banánovník nie je strom ani krík. Jej pôvod možno vystopovať do malajzijskej a filipínskej džungle (kde dodnes rastú desiatky divokých druhov), odkiaľ ich priviezli kolonizátori do Amerík, s dvomi zastávkami, najprv na Kanárskych ostrovoch a potom v roku 1516 v prístave Santo Domingo (Dominikánska republika). Výskumy však naznačujú, že banán priviezli ľudia do Ameriky z Ázie oveľa skôr, ešte pred Kolumbom, a to úplne opačným smerom.
Banánovník je nielen strom, ale najväčšia bylina na svete. Jeho pseudokmeň, ktorý sa skladá z listových stopiek, vytvára neobvyklý kmeň. Banánovníky sú rastliny milujúce teplo a vyžadujú dostatok svetla a vlahy. V prírode môžu dosiahnuť výšku až 10 metrov a ich plody sú vo forme veľkých zhlukov.
Vývoj banánovníka: Od kvetu k plodom
Keď banánovník dokončí svoj rast, vyrastie zo stredu bylinného pseudostému dlhá stopka. Na jej konci sa otvára obrovský kvet v podobe fialového púčika. Kvety majú rúrkovitý nepravidelný tvar. Divoké banány kvitnú v noci alebo skoro ráno. Ženské kvety pomáhajú opeľovať hmyz, vtáky a dokonca aj zvieratá. Banány prinášajú úrodu iba na „ženskej úrovni“. Po opelení sa tam sadí veľa ovocia v podobe mladého mesiaca.
Plody sú najskôr zelené, s dozrievaním žltnú alebo červenejú. Veľkosti banánov závisia aj od konkrétnej odrody. Kvôli gravitačnej sile rastú trsy banánov smerom nadol. Ale pod vplyvom hormónov môže jedna z osí zmeniť smer a rútiť sa nahor. Je to dôsledok takého biologického javu banánov, ako je negatívny geotropizmus. Ovocie banánov ani nie je vôbec ovocím, ako sme si predtým mysleli. Z botanického hľadiska je to bobule s lahodnou dužinou.
Pestovanie banánovníka: Výzvy a odmeny
Na družstve APBOSMAM v Peru práve dozrievajú banány, ktoré sa exportujú do Česka aj Slovenska. Pracovníci nás prevedú celým procesom, od zberu, prípravu až po balenie. Kým spoznáme peruánsky Cavendish na družstve APBOSMAM, musíme prechádzať kontrolami, dôslednou dezinfekciou rúk, topánok, na farme musíme nosiť rúška.
„To asi stále kvôli covidu,“ utrúsi ktosi z českých kolegov. Nie, je to kvôli pliage, ktorá vydesila Latinskú Ameriku pred 70 rokmi a desí znova. Je za tým huba. V 50. rokoch 20. storočia nielenže masívne likvidovala úrody banánov naprieč krajinami Latinskej Ameriky. Podnietila tiež masívne odlesňovanie pralesov. Lenže choroba sa šírila na topánkach, prichytená v hlina na koreňoch sadeníc. Boj o dovtedy najrozšírenejšiu banánovú odrodu Gros Michel bol prehraný. Pestovatelia siahli po odolnejšom ale menej chutnom Cavendishi. Podľa vedcov je len ďalší na rade. Pretože pôvodné plantáže nahradili znova len monokultúry, nemyslelo sa na rôznorodosť, pestrosť, biodiverzitu.
Začiatkom tohto roka upozornil americký mesačník Bon Appétit na dianie v Peru. Laboratórium potvrdilo, že ide o obávanú panamskú chorobu. Peruánska vláda vyhlásila stav ohrozenia, pretože pestovanie organických banánov je dôležité pre ekonomiku. V celej Latinskej Amerike túto a ďalšie choroby napäto sledujú. Neohrozujú ľudské zdravie, ale živobytie áno.
Agrolesníctvo a regeneratívne poľnohospodárstvo
V družstve APBOSMAM nepoužívajú chémiu. Ako potom tlmia choroby a škodcov? Agronóm Balbino Reyes Rosales odtrhne karambolu a rovno sa do nej zahryzne. „Pomedzi banánovníky vysádzame ešte aj pomaranč, mango. Tento rok to bolo 500 sadeníc, vlani tiež. Sadíme aj čili.“ Aby prilákali vtáky. Rukou chytí kmeň mladej papáje. „Privialo ju alebo ju zasadil vták. Nevytneme ju. Necháme ju tu rásť, tešíme sa z toho.“ Ale prečo? Rosales prekvapený otázkou odpovedá - aby sa sem vrátila biodiverzita! A s ňou zvieratá, aby hnojili pôdu. No najmä, aby vrátili rovnováhu. Tá stojí na hmyzích, vtáčích, zvieracích vzťahoch: predátor - korisť.
Na družstve APBOSMAM pozorujeme presne to isté, akurát tu sa fazuľa ovíja okolo banánovníkov. Nepodporujú tu len biodiverzitu, ktorú možno vidieť a ochutnať, ale aj tú, ktorá je skrytá. Na družstve sa venujú agrolesníctvu ale aj regeneratívnemu poľnohospodárstvu. A napokon, usilujú sa o to isté, čo si ako tradíciu udržiavajú napríklad pestovatelia banánov v Ugande. Pridávajú viaceré banánové odrody. Každá má svoje slabiny, ale aj sily. Každá reaguje inak na výkyvy v klíme, na choroby.
Fairtrade: Spravodlivá šanca pre pestovateľov
Riaditeľ Fairtrade Česko a Slovensko Lubomír Kadaně upozorňuje, že množstvo ľudí v banánovom biznise pracuje za nevyhovujúcich podmienok a nedostatočnú mzdu. Slováci a Česi zaplatia za jeden banán priemerne necelých 30 centov. Na konvenčných plantážach na západe Afriky zarobia pracovníci 70 centov za deň. Spotrebitelia citlivo vnímajú cenu banánov. A reťazce vedia, že aj podľa ceny banánov sa spotrebitelia rozhodnú, ktorý supermarket navštívia.
Lenže dlhodobo stláčaná nízka cena je možná iba na úkor zneužívania ľudí a prírody v krajinách produkcie. Na konvenčných banánových plantážach v mimoriadnej miere využívajú chemické postreky.
Na banánoch podstatnú časť zarobia priekupníci a obchodníci. Z konečnej ceny banánu získa pestovateľ iba 7-17 percent, pracovník na plantáži nie viac ako 7-9 percent. Preto sa drobní pestovatelia spájajú, aby mali silnejší hlas. Aby si vyrokovali lepšiu pozíciu. Aby obišli čo najviac ohniviek, ktoré sa na ich práci len priživujú.
V tomto môže asistovať obchodné partnerstvo Fairtrade. Družstvá zapojené do Fairtrade majú garantovanú minimálnu výkupnú cenu, čo ich chráni pred otrasmi na trhoch a svojvôľou veľkých hráčov. Na družstve APBOSMAM zapojenom do Fairtrade produkujú banány v kvalite bio, nepoužívajú chemické postreky, pracovníci majú ochranné pomôcky.
Starostlivosť o banánovník doma
Banánovník potrebuje dostatok svetla, ale permanentný úpal mu škodí, preto je vhodný do miestnosti smerujúcej na juh, poprípade na juhovýchod. Banánovník počas rastu otáčame, aby sme dosiahli rovnomerný rast. Ideálna teplota pre pestovanie banánovníka je 22-25°C, nemala by prekročiť 35°C a klesnúť pod 15°C. Polievať treba primerane, nedostatok vody spôsobuje postupné schnutie listov. Naopak prílišné zalievanie vedie k zahnívaniu koreňového balu.
Banánovník má rád vysokú vzdušnú vlhkosť, preto ho často kropíme. V lete hnojíme raz za štrnásť dní hnojivom s obsahom dusíku a draslíku. V zime hnojíme výnimočne. Banánovník vytvára odnože, ktoré opatrne oddelíme od kmeňa. Dobrá odnož by mala mať minimálne päť listov a vlastné korienky. Sadíme ich do ľahkého substrátu s prídavkom rašeliny a necháme pri teplote 24°C ujať. Každý rok presádzame do kvalitnej zeminy. Ideálny pomer 1:1:1 rašeliny, piesku, kompostu.
Ak chceme, aby banánovník zarodil, musíme dodržať ideálne podmienky (svetlo, zálievka…). Kvety nie je potrebné opeľovať, je samoopelivý. Plody sa objavia asi štyri mesiace po odkvitnutí a dozrievajú postupne.
Pozrite si toto PREDTÝM, AKO si začnete pestovať banány 🍌
tags: #banan #kvet #preco #place