Pestovanie zemiakov: Kompletný sprievodca pre bohatú úrodu
Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Pre ľudskú výživu majú väčší význam len pšenica, ryža a kukurica. Zemiaky si získali obľubu vďaka nenáročnosti na prírodné podmienky a vysokým hektárovým výnosom. Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu.
Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sú stále nájdené v Južnej Amerike. Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. V niektorých častiach sveta, ako napríklad v Írsku, boli zemiaky v minulosti hlavnou potravou, až kým nedošlo k hladomoru spôsobenému chorobou zemiakov v 19. storočí.
Pestovanie zemiakov môže byť jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel. V tomto článku sa dozviete: Ako vybrať správnu odrodu zemiakov, Ako pripraviť pôdu na pestovanie, Kedy a ako sadiť zemiaky, Ako sa starať o rastliny počas vegetácie, Ako zbierať a skladovať úrodu.
Systematika a názvoslovie
Ľuľok zemiakový má bohatú synonymiku a rôzne odborné aj hovorové názvy. Medzi odborné slovenské názvy patria: ľuľok zemiakový, zemiak, staršie ľuľok zemiak, staršie zemiak obyčajný. Hovorové názvy rastliny aj hľuzy sú rôzne v závislosti od regiónu, napríklad bandura/bandurka (východné Slovensko), krumpeľ, krumpľa alebo krumpla.
Botanicky sa rozlišujú rôzne poddruhy a variety, napríklad:
- Solanum tuberosum Linné, 1753 subsp. tuberosum
- Solanum tuberosum Linné, 1753 subsp. andigenum (Juzepčuk & Bukasov) J. G. Hawkes
Morfológia a genetika
Zemiak je bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, ktorá dorastá do výšky 60 až 100 cm, niekedy aj 1,5 m. Stonka je priama alebo poliehavá a porastená krátkymi chĺpkami. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté a pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm, obsahujúce biele semená.
Ľuľok zemiakový je kultúrna rastlina s tetraploidným genómom (2n = 48), čo znamená, že má v každom lokuse 4 nezávislé gény.
Pôvod a rozšírenie
Pôvodnou oblasťou výskytu zemiakov sú podhorské a horské oblasti Ánd v dnešnom Peru. Archeologické nálezy a moderné molekulárne metódy naznačujú, že zemiaky boli domestikované v oblasti dnešného Peru približne pred 4 až 5 tisíckami rokov. Zemiak má dve centrá biodiverzity: andské centrum v okolí jazera Titicaca, kde rastú kultivary adaptované na podmienky krátkeho dňa, a čilské centrum v oblasti okolo 40° južnej geografickej šírky, s adaptáciou na dlhý deň.
Zemiaky sa na komerčné účely rozmnožujú vegetatívne z hľúz. Pravé semeno sa používa predovšetkým na šľachtiteľské účely.
Zemiaky v histórii
Zemiaky boli pre ríšu Inkov dôležitým zdrojom potravy, podobne ako kukurica pre Aztékov. Po dobytí ríše Inkov Španielmi v 16. storočí sa zemiaky dostali do Európy. Na Slovensko sa zemiaky dostali pravdepodobne okolo roku 1754, prvú zmienku o nich však uviedol až mních Cyprián z Červeného Kláštora v roku 1768. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska, kde chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda vyhovovali zemiakom viac ako obiliu.
Výber správnej odrody zemiakov
Pred nákupom sadbových zemiakov si musíme vybrať tú pravú odrodu pre seba. Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby. V prvom rade si vyberte odrodu zemiakov, podľa toho, ako ich najčastejšie pripravujete a ako dlho ich budete skladovať.
Typy zemiakov podľa varného typu
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Vhodné do šalátov, na hranolky alebo ako príloha.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Typy zemiakov podľa dĺžky vegetačného obdobia
- Veľmi skoré odrody: Potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Zber je možný postupne, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Príklady odrôd: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa. Superskoré odrody môžete zbierať už koncom mája, a výhodou je aj to, že ich viete sadiť dvakrát za sezónu - po pozbieraní skorších rastlín ako napr. hrach, na zvyknutý voľný priestor môžete sadiť zemiaky až do konca júna. Tie už môžete nechať na zimné uskladnenie, týmto spôsobom budete mať čerstvé konzumné zemiaky celú sezónu.
- Skoré odrody: Vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Je možné ich využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Príklady odrôd: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita. Rané zemiaky - Rané zemiaky majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
- Stredne skoré odrody: Ich vegetačná doba je 110 až 130 dní. Zbierajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Príklady odrôd: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya. Poloneskorý zemiak - Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
- Stredne neskoré odrody: Ich vegetačná doba je 130 a viac dní. Zbierajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Patria sem: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca. Keď si želáte dobre skladovateľné zemiaky, budete potrebovať stredne skoré až stredne neskoré odrody. Tieto odrody zbierate až na jeseň, uskladňujú sa v pivnici.
Farebné zemiaky - Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
Zdravé sadbové zemiaky
Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu.
Pri výbere sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Certifikovaná sadba
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu.
No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz.
Krájanie hľúz
Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok.
Ak máte zemiakov na klíčenie málo, môžete si ich počet zdvojnásobiť rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Predklíčenie sadbových zemiakov
Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm.
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Predklíčením zemiakov docielite obzvlášť odolné rastliny. Stačí, keď zdravé sadbové zemiaky bez poškodenia či fľakov vložíte do plytkej debničky alebo do papierového obalu z vajíčok a umiestnite na svetlé, nie však slnečné miesto s teplotou okolo 10 až 15 °C. V takýchto podmienkach sa zakrátko vytvoria krátke silné výhonky. Ruky preč od hľúz, ktoré vytvoria len tenké bledé výhonky!
Príprava pôdy
Ideálne pre pestovanie zemiakov sú ľahšie, humózne pôdy, piesočnaté až hlinitopiesočnaté a kypré. Utužená, ťažká, zamokrená pôda znižuje výnosy. Najlepšie je ich pestovať na chránenej polohe. Ideálnym PH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5.5 až 6.0. Ph vyššie ako 6.0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.
Samozrejme pôdu sa dá aj upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok a do ľahkej primiešame zase hlinitú, chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami.
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Na jeseň pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu ( 80 g na 1m2 ) a draselnej soli ( 30 g na 1m2 ). Ak však použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1m2, dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom.
Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m2 pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku).
Na samom začiatku je dôležité pôdu dôkladne pripraviť. Mala by byť kyprá, dobre prevzdušnená a priepustná, aby sa v nej hľuzy dobre vyvíjali. Ideálne je, ak má pôda mierne kyslé pH v rozmedzí 5,5 až 6,5. Vyhýbajte sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré zadržiavajú vodu - takéto prostredie spôsobuje hnitie hľúz a znižuje úrodu.
Pôdu skyprite na jeseň do hĺbky aspoň 25 - 30 cm. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy.
Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.
Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Striedanie plodín
Nepestujte zemiaky na rovnakom mieste, ako predchádzajúce dva roky! Zemiaky sa nesadia opakovane na to isté miesto skôr ako po 3 - 4 rokoch. Striedanie plodín je nevyhnutné na predchádzanie vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb ako je háďatko zemiakové. Najlepšie predplodiny sú strukoviny (napr. hrach, fazuľa). Ideálne je striedanie plodín tak, aby zemiaky na pozemok prišli 1 x za štyri roky.
Výsadba zemiakov
Po posledných mrazov môžeme sadiť naklíčené hľuzy. Motykou vykopeme jamčeky, vzdialené od seba cca 60-75 cm. Do jamiek hlbokých 10 cm naukladáme naklíčené hľuzy minimálne 30 cm od seba, klíčkami hore. Zakryme ich zeminou tak, aby vznikol kopček 10 až 15 cm.
Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy.
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno.
Termíny výsadby podľa regiónov
- Južné Slovensko (Podunajská nížina, Záhorie): V týchto oblastiach s najskorším nástupom jari sa môže so sadením začať už od 20. marca do 10. apríla.
- Stredné Slovensko (okolie Zvolena, Banská Bystrica): Tu sa podmienky ustália o niečo neskôr, od polovice až konca apríla.
- Severné Slovensko (Orava, Kysuce, Liptov): V týchto regiónoch s vyššou nadmorskou výškou a chladnejším počasím sa odporúča začať s výsadbou až od 20. apríla do 10. mája.
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
Výkop riadkov a rozostupy: Riadky by mali byť hlboké približne 10 až 12 cm, čo poskytuje hľuzám dostatok priestoru na rast. Pre dobrú dostupnosť a prevzdušnenie je ideálny rozostup medzi riadkami 60 až 75 cm. Jednotlivé sadbové zemiaky ukladajte v rozostupoch 25 až 35 cm, podľa veľkosti hľúz a dostupného priestoru.
Spôsob výsadby: Zemiaky pestujeme v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave. Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Chybou je hľuzy vysádzať hlboko. Vhodná medzi riadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm.
Hĺbka výsadby: Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.
Každú hľuzu uložte klíčkami nahor, ideálne do vlhkej, ale nie premokrenej pôdy.
Alternatívne metódy výsadby
- Sadenie zemiakov do kompostu: Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost).
- Sadenie zemiakov do slamy: Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Starostlivosť počas rastu
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm.
Prihŕňanie (kopcovanie)
Keď mladé rastlinky dosiahnu výšku približne 10 až 15 centimetrov, je čas na prvé prihŕňanie. Tento jednoduchý, no dôležitý krok pomáha spevniť stonky a zároveň ochrániť nové hľuzy pred svetlom. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenú a strácajú svoju hodnotu.
Okopávajte po každom daždi alebo keď pôda vytvorí škrupinu, čím zlepšujete prevzdušnenie a podporujete rast. Prihŕňajte zemiaky aspoň 2-krát počas vegetácie - prvýkrát, keď majú rastlinky 15 - 20 cm, druhýkrát pred kvitnutím.
Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek.
Zavlažovanie
Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam.
Zemiaky majú radi pravidelnú vlahu, najmä počas obdobia intenzívneho rastu. Ak prídu suché dni, nezabudnite na zálievku. Ideálne je aplikovať približne 20 až 30 litrov vody na každý meter štvorcový, a to raz za 7 až 10 dní.
Zavlažovanie počas tvorby hľúz: Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť.
Ak usporiadate riadky v záhone v smere východ - západ vo vzdialenosti 60 až 70 cm, pôda sa rýchlejšie zohreje a skôr vyschne. Na začiatku tvorby hľúz vyžadujú zemiaky veľa vody. V období sucha im doprajte najmä ráno výdatnú zálievku, aby pôda do večera znovu vyschla. Nikdy nepolievajte listy, inak hrozí hubová infekcia.
Hnojenie
N - Dusík: aplikujte dávku 200 kg N/ha vrátane pôdnej zásoby. Neprihnojujte s N počas vegetácie.
Mn - Mangán a Mg - Horčík: aplikácia mangánu a horčíka podporí tvorbu vňate a zamedzí jej predčasnému dozretiu/odumretiu.
K - Draslík: v KCI forme aplikujte len na jeseň alebo skoro na jar. Neskorá aplikácia v KCI forme môže znížiť obsah sušiny v hľuzách.
Okrem dostatočného hnojenia je veľmi dôležitý aj dostatok vody.
Zemiaky potrebujú najmä draslík pre tvorbu hľúz a odolnosť voči stresom. Aplikujte NPK hnojivo (napr. Cererit) podľa návodu.
Zemiaky síce nie sú extrémne náročné na výživu, no nedostatok živín môže znížiť kvalitu a veľkosť úrody. Na hnojenie je možné použiť organické (kompost, prehnitý hnoj) aj minerálne hnojivá. Ak sa používa maštaľný hnoj, mal by byť riadne vyzretý, inak hrozí nadbytok dusíka, ktorý môže spôsobiť deformácie hľúz. Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru.
Choroby a škodcovia
Zemiaky napadá viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologických a chemických prípravkov.
Zemiaky trpia viacerými hubovými a bakteriálnymi chorobami ako napríklad koreňomor ľuľkový, pleseň zemiaková, černanie byle, baktériová krúžkovitosť zemiaka atď. Prevencia spočíva v správnom výbere sadiva a vhodnou úpravou pôdy. Ak sa niektorá z chorôb začne prejavovať, treba napadnutú rastlinu odstrániť.
Medzi najvýznamnejších škodcov patrí háďatko zemiakové (Globodera rostochiensis a G. pallida). K najznámejším škodcom patrí pásavka zemiaková, ktorá škodí požieraním listov. Už od mája kladie oranžovočervené vajíčka na spodnú stranu listov. Ak začnete zberať tieto hniezda vajíčok, larvy či chrobáky...
Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky.
Ochrana pred drôtovcami: Drôtovce, ktoré poškodzujú hľuzy, sú ďalším bežným škodcom zemiakov.
Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.
Pleseň zemiaková je častým problémom. Ak máte zemiakov na klíčenie málo, môžete si ich počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Najčastejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková. Pravidelne kontrolujte svoje rastliny a používajte biologické prostriedky alebo ručne odstráňte škodcov.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom".
Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli.
Zber zemiakov
Zemiaky zbierame vždy až po odkvete. Až vtedy sú hľuzy ideálne veľké, postupne ich vyberáme na priamy konzum. Skúste opatrne vykopať jednu rastlinu a skontrolovať veľkosť hľúz.
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Rané zemiaky: Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú.
Neskoré zemiaky: Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby.
Zemiaky sú pripravené na zber, keď rastliny začnú kvitnúť (pri raných odrodách), alebo keď listy a stonky začnú vädnúť (pri neskorých odrodách).
Nové zemiaky budú pripravené na zber v prvej polovici júna. Počkajte, až hľuzy dosiahnu vhodnú veľkosť kuchynského spracovania a následné zbery uskutočňujte podľa potreby. Zemiaky vyberajte spod zeme pomocou vidiel tak, že nimi zľahka nadvihnete vrchnú zelenú časť. Zemiaky spotrebujte čo najskôr. Na rozdiel od uskladniteľných neskorých odrôd, ktoré majú hrubšiu ochrannú šupku, skoré odrody pre tenkú šupku rýchlo zvráskavejú a strácajú mandľovú príchuť.
Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.
Skladovanie zemiakov
Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu.
Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C.
Pestovanie zemiakov v nádobách
Pestovanie zeleniny v nádobách má viacero výhod - máte prehľad o kvalite pôdy, stave rastlín, rastliny neohrozujú invazívne druhy a burina, chránite ich pred škodcami z okolia a viete, kedy potrebujú zálievku. Pestovanie zemiakov v nádobách má ešte jednu obrovskú výhodu navyše - nie je potrebné obrábanie pôdy.
1. Skôr, ako začnete pestovať zemiaky v nádobách, je dôležité pochopiť ich rast. Pozrite na zemiak a všimnite si na povrchu niekoľko mierne zapustených „očiek“. Pri správnych podmienkach tieto očká klíčia - určite ste si to všimli aj pri skladovaní zemiakov z obchodu. Keď naklíčený zemiak zasadíte, vyvinie sa stonka a z nej vyrastie nadzemná časť rastliny. Prebytočná energia z rastliny smeruje nadol ku koreňom a ukladá sa do hľúz. Hľuza je zhrubnutá časť stonky rastúca pod zemou.
2. V nádobách sa najlepšie darí krátkosezónnym odrodám zemiakov. Tieto zemiaky sú menšie, ale veľmi chutné a na úrodu nemusíte dlho čakať. Vyskúšať môžete aj pestovanie menších červených odrôd.
3. Sadbové zemiaky umiestnite na miesto, kde je teplota medzi 15 - 21 stupňov a kde budú vystavené svetlu. To podporí klíčenie zemiakov. Keď vyklíčia, väčšie zemiaky nakrájajte na kúsky tak, aby na každom boli 2 - 3 očká. Nakrájané zemiaky nechajte 2 - 3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili. Keď sú okraje kožovité bez známok vlhkosti, sú riadne vysušené. Menšie zemiaky (veľké asi ako golfová loptička) môžete nechať celé.
4. Zemiaky vysádzajte krátko po dátume posledného mrazu.
5. Rastliny zemiakov nie sú náročné na to, v akej nádobe ich pestujete.
6. Najdôležitejším pravidlom pri používaní nádob je prispôsobiť počet sadbových zemiakov veľkosti nádoby, v ktorej ich pestujete. Každá rastlina zemiakov potrebuje na dobrý rast asi 13-14 litrov pôdy.
7. Na dno nádoby umiestnite 8 - 10 centimetrov hrubú vrstvu voľnej pôdy doplnenej o kompost. Zemiaky preferujú mierne kyslú pôdu. Použite pôdnu zmes vyrobenú pre kyslomilné rastliny alebo upravte pôdu kyslým hnojivom zmiešaným podľa návodu na obale. Sadivo zemiakov zasaďte do pôdy naklíčenou stranou nahor a zakryte ich 6 - 8 centimetrami ďalšej pôdy. Keď zemiaky klíčia a klíčky majú približne 15 centimetrov, zakryte ich do polovice zeminou. Pokračujte v tomto procese, kým nedosiahnete vrch nádoby.
8. Zemiaky na to, aby dobre rástli, potrebujú stálu vlhkosť. Keď sú pestované v zemi, nájdu si vlhkosť z okolitej pôdy. Avšak rastliny, ktoré pestujete v nádobách sa spoliehajú na vlhkosť, ktorú im doprajete. Je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie mokrú. Medzi zalievaním nechajte zeminu trochu zaschnúť. Zvážte prihnojenie aktívne rastúcich zemiakov kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias.
9. Zemiaky potrebujú aspoň 6 hodín slnka, aby dobre rástli. Polotieň zabráni prudkému vysychaniu pôdy.
10. Približne 8 až 10 týždňov po výsadbe podryte rukou miesto v blízkosti stonky, aby ste skontrolovali veľkosť zemiakov. predstáv - môžete ich zberať. „Nové“ zemiaky zbierajte hneď po odkvitnutí rastlín (ak odroda, ktorú pestujete, kvitne). Ak chcete väčšie zemiaky počkajte, kým vrcholy nezačnú žltnúť a odumierať. Zemiaky po zbere nechajte pár hodín vonku odležať. Očistite ich od sypkej pôdy a uložte na chladné a suché miesto, kým ich nebudete pripravení použiť. Nové zemiaky je najlepšie spotrebovať do niekoľkých týždňov od zberu.
Pestujte zemiaky v nádobách! Jednoducho pestujte zemiaky aj v obmedzenom priestore!
Zemiak bola prvá zelenina, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ich pestovanie teda na zemi vo vašej záhradke hravo zvládnete.
Ako pestovať zemiaky netradične? Práve tomuto sa budeme venovať v ďalšom článku, kde vám priblížime ako pestovať zemiaky napríklad v starej pneumatike, v sude či vo vreci.
Pestovanie na slame Asi ste už počuli o pestovaní zemiakov na slame. Je to nenáročný spôsob, ktorý vám zaručí vyššiu úrodu a lepší zdravotný stav aj bez okopávania. Zemiaky sa nesadia, ale len položia na povrch pôdy a zakryjú sa vrstvou slamy hrubou minimálne 20 cm. Tá vytvorí nástielku, ktorá zabezpečí optimálne podmienky na ich rast. Vzdialenosť rastlín na hriadke by mala byť 40 x 40 cm. Okrem toho, že sa vyhnete okopávaniu, zber môžete robiť aj v čase, keď rastlina ešte neukončila svoj rast. Jednoducho odhrniete vrstvu slamy a vyberiete toľko zemiakov, koľko práve potrebujete. Rastline to neublíži a vývin ďalších hľúz sa nezastaví. Motyku nebudete potrebovať ani pri finálnom zbere. Zemiaky totiž nerastú v zemi, ale v slame a tú stačí len rozhrnúť. Tento spôsob pestovania sa osvedčil aj vtedy, keď sa porast zakladá na nepooranej alebo na nekvalitnej pôde. Vtedy je treba najskôr vytvoriť vrstvu slamy, rozložiť na ňu sadivo a opäť zakryť slamou.
Pestujte zemiaky v nádobách! Jednoducho pestujte zemiaky aj v obmedzenom priestore!
Zemiaky vysádzajte na jar, keď je pôda dostatočne teplá, ideálne medzi aprílom a májom.
Zemiaky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia rastu a tvorby hľúz. Dbajte na to, aby pôda bola rovnomerne vlhká, ale nie premočená.
Najlepšie je používať špeciálne hnojivo na zemiaky, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor. Môžete použiť organické hnojivá (napr. kompost, hnoj) alebo priemyselné hnojivá určené priamo na zemiaky.
tags: #bataty #pestovanie #kupa