Bernardín: Majestátny spoločník s veľkým srdcom – chov a rozmnožovanie
Bernardín, alebo tiež svätobernardský pes, je jedným z najväčších a najťažších plemien psov na svete. Dokonca aj ľudia, ktorí psov neobľubujú, spoznajú bernardína na prvý pohľad. Je to pokojný a vyrovnaný pes, ktorého len tak niečo nerozhodí. Priaznivci tohto plemena nie nadarmo hovoria: ako veľké je telo, také veľké je srdce bernardína.
História a pôvod plemena
Dnešný Svätobernardský priesmyk na pomedzí Švajčiarska a Talianska bol v dobách dávno minulých preslávený svojou nehostinnou krajinou. Ťažké cestovanie cez alpské vrcholky viedlo mnícha Bernarda de Menthon v 11. storočí k založeniu zimného útulku a hospica pre pútnikov. Práve pokračovatelia odkazu sv. Bernarda začali v 17. storočí s chovom psov, ktoré dnes poznáme ako bernardíny.
Plemeno Bernardín je pravdepodobne potomkom molossoidných psov, ktorí sa do Švajčiarska dostali pri priechode rímskej armády. V 11. storočí si tieto psy získali popularitu v kláštornom hospicu vo švajčiarskych Alpách. Odborníci sa domnievajú, že tieto prvé kláštorné psy slúžili ako strážne psy. Až neskôr sa prejavili ich záchranárske schopnosti.
Bernardíny mali za úlohu značiť cestovateľom smer v zasneženej krajine alebo hľadať tých, ktorí pri svojej púti stratili správny smer. Mimoriadne slávnym sa stal „lavínový“ pes Barry, ktorý sa narodil okolo roku 1800. Údajne zachránil životy niekoľkým desiatkam ľudí. Epitaf na ňom hlása: "Svätý Bernardín Barry zachránil život 40 ľuďom. A 41. človek ho zabil."
Na začiatku 19. storočia bol chov psov v kláštore, vinou niekoľkých horských katastrof, úplne zlikvidovaný. Našťastie sa pár jedincov tohto obľúbeného pracovného plemena dostalo aj do údolia, a tu bol následne začatý naozajstný cielený chov. Prvým skutočným chovateľom sa stal Heinrich Schumacher. Až do roku 1800 títo psíkovia nemali žiadny oficiálny názov. Častokrát ich nazývali kláštorný pes, alpský pes, posvätný pes, až neskôr bol vybraný názov plemena Svätobernardský pes.
Plemeno bolo oficiálne uznané až v roku 1880. Od toho roku je tiež Bernardín švajčiarskym národným psom. Barryho dnes môžete obdivovať ako vypchatý exponát v Prírodovednom múzeu v Berne. Aspoň čiastočne, pretože v roku 1923 pracovníci múzea Barryho vybavili väčšou hlavou a dlhšími nohami, aby ho prispôsobili modernejšiemu vzhľadu bernardína. K väčšej hmotnosti okrem iného prispelo aj kríženie s novofunlandským psom v 19. storočí - dnešné bernardíny sú približne dvakrát ťažšie ako bol Barry. A súdok pálenky na krku? Mýtus!
Dnes si toto plemeno užíva pohodlie rodinného života v mnohých domácnostiach po celom svete. Dnešní Bernardýni sú známi nielen svojimi historickými činmi, ale aj láskou a oddanosťou k svojej rodine, a najmä deťom. Dva populárne detské filmy z 90. rokov (Beethoven 1 a 2) prispeli k popularite tohto plemena.
Barry, the Bravest St. Bernard
Charakteristika a vzhľad
Svätobernardský pes je skutočne veľmi veľký: s výškou v kohútiku až 90 centimetrov u samcov a telesnou hmotnosťou až 80 kilogramov patrí bernardín k najväčším a najťažším plemenám psov na svete. Psy sú prirodzene väčšie a ťažšie ako sučky, v kohútiku dosahujú výšku 70 až 90 cm a hmotnosť sa pohybuje od 55 do 90 kg. Sučky dosahujú výšku v kohútiku 65 až 80 cm, hmotnosť majú od 50 do 70 kg.
Podľa štandardov FCI sa plemeno radí do skupiny Pinče, bradáče. Bernardín sa radí k naozaj robustným plemenám, nielen výškou, ale aj svojou nezanedbateľnou váhou. Telo má svalnaté a harmonicky vyvážené. Na ňom usadenú mohutnú hlavu, z ktorej na vás pozerajú stredne veľké hnedé oči s priateľským a dobrosrdečným výrazom. Majú milý, prívetivý pohľad. Uši sú strednej veľkosti, priliehajú k lícam, jemná chlopňa ucha má trojuholníkový tvar. Má veľmi mocný krk. Hlboká a široká hruď, mocný chrbát a zvažujúci sa zadok. Chvost je široký, dlhý, mocný, ťažký na konci mierne zakrivený. Keď je pes v pokoji, chvost je nesený nízko, počas aktivity zdvihnutý.
Osrstenie
Podľa oficiálnych štandardov rozlišujeme dve variety osrstenia: krátku a dlhú. Pôvodne mali bernardíny krátku srsť, postupne sa vyvinul aj dlhosrstý variant. Srsť je tvrdá, hustá, hladko priliehajúca. U dlhosrstej formy je srsť jemná, stredne dlhá, hladká alebo mierne zvlnená, nie však kučeravá alebo skrútená. V oboch prípadoch je kožuch veľmi hustý s veľkorysou podsadou, čo z bernardínov robí psov, ktorým zimné zasnežené počasie úplne vyhovuje. V lete naopak potrebujú mať svoj zatienený kútik.
Základná farba osrstenia je biela, na ktorej v platniach, väčších či menších, je rozmiestnené zafarbenie v odtieňoch červenej, červenohnedej alebo hnedožltej. Typické sfarbenie plemena: červenohnedá s bielou alebo biela s červenohnedou v rôznych odtieňoch, biele znaky sú povolené. Nezameniteľným poznávacím znakom bernardína je neustále uslintaná huba.
Povaha bernardína
Bernardín už na prvý pohľad pôsobí dobráckym dojmom. A naozaj, má veľmi priateľskú a vyrovnanú povahu. Je to pokojný a vyrovnaný pes, ktorého len tak niečo nerozhodí. Zároveň je však tento statný pes veľmi citlivý a potrebuje blízky kontakt s ľuďmi. Svojmu pánovi a rodine je oddaný. Miluje svoj domov aj svoju ľudskú rodinu. Celej rodine je výborným priateľom. Sú odolní voči chladu, no naopak horúce dni v lete znášajú veľmi zle. Sú náchylní na vyčerpanie z tepla.
Skvelý spoločník do rodiny s deťmi alebo aj inými miláčikmi z ríše zvierat. Pokiaľ nepôjde o život, tak neublíži ani muche. Dobrosrdečné, ale ostražité. Dobre socializované bernardíny milujú deti a majú veľa trpezlivosti aj s malými deťmi. Najlepšie to však funguje vtedy, keď si bernardín na deti zvyká už od šteniatka. K prejavom detí býva pomerne tolerantný. Zvieratá, ktoré s ním žijú od malička prijíma dobre a ochraňuje ich pred cudzími.
Aj napriek tomu, že svoju rodinu miluje a rád s ňou trávi čas, celoročný pobyt vonku mu neublíži ani fyzicky ani psychicky. Aj keď je svojou povahou mierumilovný, bernardíny môžu byť veľmi teritoriálne a ostražité. Niektorí zástupcovia tohto plemena majú aj ochranársky inštinkt. Tieto vlastnosti robia z bernardína spoľahlivého strážneho psa. Voči cudzím ľuďom však býva nedôverčivý. V prípade, že je bernardín dobre socializovaný, sa táto jeho vlastnosť v prítomnosti jeho blízkych prejaví. K cudzím psom sa bernardín často správa odťažito až nepriateľsky. To ho však nerobí nebezpečným. Namiesto toho sa bernardíny považujú za “dobromyseľné”. Napriek svojej priateľskej a mierumilovnej povahe má prirodzený strážny inštinkt, a pokiaľ je potrebné, dokáže i tvrdo zasiahnuť. Podmienkou však je, aby mal vytvorenú silnú citovú väzbu na svoj domov a svojich ľudí.
Výchova a výcvik
Dôsledná výchova a socializácia šteňaťa je u takto veľkých psov veľmi potrebná. Aj tu ale platí bez kriku, agresie a násilia. Výchova by mala byť láskyplná, ale tiež dôsledná a zrozumiteľná. Keďže je to jedno z najväčších plemien, mali by ste začať s výcvikom poslušnosti čo najskôr, kým je ešte ľahko zvládnuteľný. Bernardín je veľmi inteligentný, ľahko a rýchlo sa učí. Aj keď sa učí pomalšie, naučené si dlho pamätá. Môže byť celoročne držaný vonku s podmienkou, že bude mať k dispozícii zateplenú búdu.
Avšak je známy aj svojou tvrdohlavosťou. Aby vás bernardín počúval, potrebuje dôkladný tréning. To zahŕňa aj dôsledný výcvik na vodítku. Inak sa môže stať, že tvrdohlavý bernardín na prechádzke “povedie” svojho majiteľa, a nie naopak. Keď už objaví niečo vzrušujúce a chce sa k tomu rozbehnúť, človek na druhom konci vodítka ho len ťažko dokáže zastaviť. No ak bude pevne začlenený do rodinného kruhu, kde sa mu dostane potrebnej dôslednosti a predovšetkým lásky a náklonnosti, bude z neho poslušný a verný spoločník. Svätobernardský pes je inteligentný, s výcvikom preto môžete začať už od šteňaťa. Základné povely zvládne rýchlo, potrebná je však pozitívna motivácia a nenútenie psa opakovať povely dokola. A počítajte s tým, že bernardín má veľmi dlhé obdobie "šteňacej rozbesnenosti".
Chov a podmienky pre bernardína
Bernardín sa najlepšie hodí k ľuďom, ktorí mu môžu ponúknuť dom so záhradou. Tento pes sa do malého nájomného bytu nehodí. Pobyt v koterci by bol pre toto oddané plemeno taktiež utrpením. Pre toto plemeno je takisto veľmi dôležitá spoločnosť človeka, potrebuje ku svojmu zdarenému vývoju vašu blízkosť.
Búda pre psa by mala byť tak veľká, aby sa v nej dospelý pes mohol postaviť, otočiť a pohodlne natiahnuť. Búda by mala byť zateplená, v zimných mesiacoch naviac kryte vchod napr. dekou. Deku alebo matrac umiestnite tiež dovnútra búdy, poprípade môžete vnútrajšok vystlať slamou, slamu je vhodné pridať hlavne v zimných mesiacoch. Búda by mala mať odnímateľnú strechu, aby sa dala pohodlne vyčistiť a mala by byť postavená na nôžkach, čo zabráni styku podlahy so zemou, ktorý môže zapríčiniť hnitie dreva.
Koterec veľkosťou prispôsobte veľkosti psa. Mal by stáť na tienistom mieste a byť bezpečne oplotený. Väčšinou je krytý z troch strán stenami, prednú stranu tvorí oplotenie s vchodom. Podlaha býva drevená. Búda vo vnútri koterca zodpovedá popisu vyššie.
Ušetrite svojmu bernardínovi časté chodenie po schodoch alebo po hladkých podlahách, na ktorých by sa mohol pošmyknúť. Mali by ste si byť vedomí toho, že bernardíny majú tendenciu silno slintať. Škvrny od slín na nohaviciach, kreslách a gauči sú súčasťou spolužitia s týmto bývalým horským psom.
Pohyb a aktivity
Bernardín nie je žiaden veľký športovec. Potreba behu a množstvo energie bernardína sú mierne. Ťažký bernardín je preto na psie športy skôr nevhodný, no napriek tomu potrebuje pohyb v prírode. Dlhšie prechádzky sú nevyhnutnosťou. Len sa mu nezabudnite odmeňovať dlhými prechádzkami. Vo všeobecnosti by sa im malo dopriať aspoň hodinka cvičenia denne prostredníctvom prechádzok, joggingu, túr, energickej hry a iných aktivít. Svätobernardský pes potrebuje len mierne množstvo pohybu, ale je dôležité, aby ho určite mal a aby sa tak zabránilo obezite.
Tradičné zamestnanie: Švajčiarska nadácia Barry du Grand St. Bernard prikladá tradičnému využitiu bernardína veľký význam. Bernardíny z chovateľskej stanice sa využívajú ako ťažné psy a pri sociálnej práci s ľuďmi. Vycvičené bernardíny navštevujú domovy dôchodcov a opatrovateľských služieb a využívajú sa pri animoterapii (terapia pomocou zvierat).
Zdravie a starostlivosť
Vďaka snahám mnohých chovateľských klubov bernardínov sa podarilo dosiahnuť, že plemeno je zdravšie a odolnejšie. Tak ako u všetkých veľkých plemien, aj u bernardína patria medzi jeho slabé stránky najmä kĺby. Obzvlášť potom v období šteňacom a v čase dospievania. Pohybový aparát je dosť namáhaný aj bez príznakov nadváhy. Vzhľadom na jeho veľkosť sa bernardínovi nevyhýbajú niektoré choroby - dysplázia bedrového alebo lakťového kĺbu, bernardíny majú sklon k torzii žalúdka, vyskytnúť sa môže šedý zákal, entropia viečka, ochorenia srdca či epilepsia.
Dôležité: Bernardíny potrebujú v lete chladné miesto na odpočinok. V lete naopak potrebujú mať svoj zatienený kútik.
Starostlivosť o srsť
Dlhosrsté variety psov budú potrebovať o niečo väčšiu pozornosť ako psi so srsťou krátkou. Dlhosrsté psy by ste mali kefovať každé dva až tri dni. V opačnom prípade hrozí riziko splstnatenia srsti. Krátkosrsté bernardíny potrebujú oveľa menej starostlivosti o srsť, no pravidelné kefovanie srsti si užívajú. Srsť tohto psa si vyžaduje pravidelné česanie, ktoré je nutné k odstráneniu uvoľnenej srsti, k odstráneniu prachu a lupín. Medzi ďalšie potreby psíka patrí dentálna hygiena a starostlivosť o nechty. Odporúča sa čistiť zuby aspoň raz za týždeň, aby ste odstránili nahromadený zubný kameň. Raz za mesiac skontrolujte nechty a uistite sa, či ich netreba ostrihať. Uši psa udržujte čisté, pazúriky krátke. Dôležitá je taktiež starostlivosť o oči.
Výživa
V čom je toto plemeno ale veľmi náročné, je kvalitné kŕmenie. Obzvlášť potom v období šteňacom a v čase dospievania. Veľké plemená sú známy tým, že rastú veľmi rýchlo. A aj preto je správne a vyvážené krmivo je pre nich základom. Psie granule vyberajte vždy od zavedených značiek, primerane veku, aktivite psa a nikdy neprekrmujte. Strava musí mať správne zloženie, obsahovať všetky potrebné živiny, vrátane minerálnych látok a vitamínov, a musí byť podávaná tiež v správnom množstve. Je nutné vybrať krmivo čo najvhodnejšieho zloženia, pretože zloženie potravy má vplyv na zdravie, temperament, kvalitu srsti. Renomovaní výrobcovia krmív dodávajú na trh krmivá, ktoré obsahujú vyvážené množstvo všetkých zložiek krmiva.
Aktuálnym obľúbeným stravovaním pre väčšie plemená psov je barf. Výhodou tohto spôsobu stravovania je to, že presne vieme čo svojmu psíkovi dávame do misky a vieme ju vždy prispôsobiť jeho potrebám. Vďaka surovej strave bude mať váš psík čistejšie a zdravšie zuby. Taktiež môžu mať lepšie vybudovanú imunitu, krajšiu srsť, pevnejšie svaly a majú menej vnútorných parazitov. Ak neviete ako začať s touto stravou, odporúčam Vám vyhľadať priamo výživového poradcu pre psov, ktorý sa priamo venuje Barfu. No ak sa Vám nepozdáva stravovanie na štýl BARF, určite sa spýtajte vášho zverolekára na kvalitné granulky. Najčastejšou a najpohodlnejšou formou, ktorú si majitelia psov zvolia je kŕmenie granulami. Ak by ste sa rozhodli pre granule, odporúčam vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré môžete nájsť na zadnej strane balenia granúl.
Majitelia šteniat a mladých psov veľkých plemien musia dávať veľký pozor na to, aby ich štvornohý priateľ nerástol rýchlejšie ako jeho kosti. Ak pes v období rastu dostáva príliš veľa kalórií a bielkovín, môže to viesť k výrazným problémom s kostrou. Veterinár vám môže dať tipy na správnu výživu šteniat, ako aj hmotnostné tabuľky pre psov veľkých plemien, ktoré slúžia na orientáciu. Príliš veľa potravy škodí aj dospelým psom. Nadmerná hmotnosť je pre kĺby veľmi nebezpečná. Preto dbajte na to, aby váš štvornohý priateľ nemal kilá navyše. Svojho dospelého psa sem tam odvážte na váhe u veterinára.
Staršiemu psovi, ktorý už nebýva príliš aktívny je potrebné dodávať krmivo chudobnejšie na množstvo živín, ale obohatené o vitamíny. V strave je nutné znížiť podiel bielkovín, aby neboli zaťažované obličky a predišlo sa chorobám močových orgánov. Starý pes by takisto nemal dostávať kosti. Aby ste predišli obávanému pretočeniu žalúdka, mali by ste dbať na to, aby mal pes po jedle dostatok odpočinku.
Chovateľské kluby a kúpa šteniatka
Ak máte slabosť pre veľké psy, ktoré vyzerajú ako bernardíny, ale nemáte skúsenosti s chovom tohto plemena, je dôležité zvážiť všetky aspekty. Ak máte radi klasiku, môžete vyskúšať šteniatko z Nadácie Barry du Grand St. Bernard. V najstaršej chovateľskej stanici tohto plemena na svete sa každoročne narodí približne 20 šteniat. Dokonca aj vo svojej domovine, vo Švajčiarsku, sa plemeno bernardína vyskytuje pomerne vzácne. V mnohých krajinách počet bernardínov mierne klesá. Napríklad v Nemecku bolo v roku 2020 oficiálne zaregistrovaných približne 280 šteniat bernardína.
S trochou trpezlivosti však môžete nájsť vhodného chovateľa prostredníctvom klubov chovateľov bernardínov. Pri rozhovore s chovateľom sa zaujímajte aj o zdravotné prehliadky chovných psov. Zriedkavo sa bernardíny vyskytujú aj v útulkoch. Ak máte záujem o už staršieho psa, skúste sa obrátiť na združenie Bernardíny v núdzi. Pre milovníkov psov, ktorí majú dostatok priestoru a najlepšie aj skúsenosti so psami, je bernardín verným a priateľským spoločníkom. Manipuláciu s takým veľkým psom v každodennom živote by ste však nemali podceňovať.
tags: #bernardin #biely #rozmnozovanie