Biely kvet: Príbeh hita Mira Žbirku, ktorý sa narodil z cenzúry
Miro Žbirka, legenda slovenskej a českej hudobnej scény, má na svojom konte desiatky známych piesní, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v srdciach fanúšikov. Jednou z nich je pieseň Biely kvet, ktorá priniesla Žbirkovi obrovskú slávu nielen na Slovensku, ale i v Česku. Málokto však vie, že pôvodne sa táto skladba volala inak a jej premena je svedectvom o dobe, v ktorej vznikla.
Zrod legendy: Od Beatles k vlastnej tvorbe
Miro Žbirka (67) začínal s kariérou na bratislavskom Račianskom mýte. Hrával tam piesne od Beatlesu či Elvisa Presleyho. Keď sa zviditeľnil a stal sa z neho uznávaný spevák, začal piesne skladať sám. Postupne sa vypracoval na uznávaného speváka a začal tvoriť vlastnú tvorbu. Jeho piesne boli často inšpirované láskou, ako napríklad skladba venovaná jeho manželke "Katka", alebo pieseň "Denisa" o jeho dcére.
Biely kvet: Pôvodne čierny a plný smútku
Meky Žbirka, stálica českej a slovenskej hudobnej scény, disponuje desiatkami známych piesní. Manželke venoval známu skladbu Katka, o dcére spieva v piesni Denisa. Vedeli ste však, že hit Biely kvet bol pôvodne čierny? Pôvodne ju textár Kamil Peteraj nazval Čierny kvet, veď je vlastne o smútku z rozlúčky. Napríklad pieseň Biely kvet. Ten mal byť totiž spočiatku čierny, presne ako to napísal Kamil Peteraj. Meky mal pieseň zaspievať na Bratislavskej lýre. Text však museli zmeniť. "Podliehalo to kontrole. Malo to ísť na Bratislavskú lýru."
Cenzúra "totalitnej" doby
Keď ju však v roku 1982 - teda za „totality“ - prihlásili na Bratislavskú lýru, názov „Čierny“ kvet neprešiel cez schvaľovaciu komisiu. Vtedy u nás ani náznak niečoho depresívneho nemal šancu preniknúť na verejnosť. A tak sa z Čierneho stal Biely kvet. Čierny kvet bol neprijateľný. Bratislavská lýra bola však hodne kontrolovaná, sledovaná vtedajším režimom. Každá skladba, ktorá tam mala zaznieť, preto musela prejsť schvaľovacou komisiou. A tu prišiel problém. Čierny kvet bol pre socialistickú republiku neprijateľný. V komunistickom Československu zjevně nemohlo byť niečo tak depresívneho. Autor textu Kamil Peteraj bol informovaný o rozhodnutí komisie, na ktorého základe zamienil čierny kvet za biely. "Biely kvet bol pôvodne čierny. Tak to napísal Kamil Peteraj," priznáva Meky. Texty piesní schvaľovalo ministerstvo kultúry. Tam to aj odobrili, ale Bratislavská lýra mala svoju komisiu, ešte prísnejšie pravidlá a Čierny kvet jej prekážal. Aj v Atlantíde sme kríže vĺn menili na stĺpy vĺn. Tak nezostávalo jej autorom nič iné, ako ho „prefarbiť“.
Paradoxy doby a neočakávaný úspech
Navzdory zásahu pieseň Bratislavskou lýru nevyhrala, cenu si Miro Žbirka odniesol za skladbu Atlantida. Dalo by sa predpokladať, že tá sa potom okamžite stane hitom. Atlantida sa ale svojej slávy dočkala až neskôr, zato z Bieleho kvetu sa okamžite stal megahit. "Keď som po Bratislavskej lýre prvýkrát prišiel do Prahy a vystúpil na Múzeu z metra, nemohol som vôbec prejsť Václavák - okamžite sa okolo mňa zhlukol dav ľudí a ja len rozdával a rozdával autogramy. Vtedy som prvýkrát pochopil, čo to znamená mať megahit." Práve táto pieseň priniesla Žbirkovi obrovskú slávu nielen na Slovensku, ale aj v Česku. To sa potvrdilo aj v roku 1983, keď získal Zlatého slavíka. Meky sa svojou skupinou Limit na lýre síce nevyhral, ale rozhlasové stanice začali jeho súťažnú pieseň na druhý deň hrať, čo v dobách jediného celoštátneho rádia malo nebývalý účinok. "Už je to taká malá legenda. Pôvodne sa tá pesnička volala Čierny kvet. Dnes je to z kategórie sci-fi, ale texty na platne kedysi schvaľovalo ministerstvo kultúry. Tam to aj odobrili, ale Bratislavská lýra mala svoju komisiu, ešte prísnejšie pravidlá a Čierny kvet jej prekážal." Paradoxne, Žbirka si dnes vie predstaviť, že by dnešná schvaľovacia komisia mohla trvať na "Čiernom kvete", čím by sa situácia otočila.
Osobná spomienka a ďalšie hity
Na Biely kvet má Žbirka ešte jednu úsmevnú spomienku. "Raz pred koncertom v Banskej Bystrici som tú skladbu ako novú vec pustil kamarátovi. Jeho manželka si ju vypočula a zhodnotila - dobre, toto je taká do počtu, pusti ďalšiu." V tom istom roku, 1982, mal Žbirka na Bratislavskej lýre aj ďalšie želiezko v ohni - pieseň "V slepých uličkách", ktorá skončila na druhom mieste. Keby si mohol vybrať sám, neváhal by a uprednostnil by práve túto skladbu. "Všetka česť Bielemu kvetu, ale V slepých uličkách je ozajstné eso," vyhlásil. "Vzniklo nad ránom na Bodrockej ulici číslo 4 na bratislavských Dolných Honoch, kde som vtedy býval. Akoby tá melódia musela neodbytne z hlavy von. Zachrípnutý a unavený po koncerte som v kuchyni vybalil gitaru a skladal."