Biostimulácia a rozmnožovanie živočíchov

Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Tento proces zahŕňa rôzne etologické, fyziologické a morfogenetické deje a prebieha rôznymi spôsobmi v závislosti od typu živočícha.

Typy rozmnožovania

Rozmnožovanie živočíchov môžeme rozdeliť na dva základné typy:

Nepohlavné (asexuálne, vegetatívne) - nový jedinec vzniká priamo z materského organizmu, buď jeho rozdelením, alebo zo somatických buniek.
Pohlavné (sexuálne) - zahŕňa splynutie dvoch pohlavných buniek (gamét), ktoré vznikajú v špecializovaných rozmnožovacích orgánoch.

Individuálny vývin živočícha sa nazýva ontogenéza a zahŕňa celý jeho životný cyklus. Tento vývin môže obsahovať aj rodozmenu (metagenézu) pri primitívnejších skupinách, akými sú napríklad mechúrniky, kde sa pravidelne striedajú pohlavné a nepohlavné generácie.

Nepohlavné rozmnožovanie

Pri nepohlavnom rozmnožovaní nedochádza k vzniku špecializovaných pohlavných buniek. Nový jedinec tu vzniká z materského organizmu priamo mitotickým delením buniek. Nepohlavné rozmnožovanie nie je z dlhodobého hľadiska pre vývoj druhu tak výhodné, pretože nevedie k zvýšeniu genetickej variability. Všetci potomkovia sú geneticky identickí s materským jedincom (klony), čo obmedzuje schopnosť druhu adaptovať sa na meniace sa podmienky prostredia.

Nepohlavné rozmnožovanie prvokov prebieha primárne prostredníctvom mitotického delenia, pri ktorom sa delí jadro aj cytoplazma bunky. Tento proces zahŕňa reorganizáciu bunkových organel a následné vytvorenie nových buniek. Najčastejšou formou je binárne delenie, kde sa materská bunka rozdelí na dve dcérske bunky, a to buď pozdĺžne (napríklad bičíkovce, červenoočká), alebo priečne (napríklad nálevníky).

Okrem binárneho delenia existuje aj polytómia, kedy sa jadro mnohonásobne rozdelí bez okamžitého rozdelenia cytoplazmy.

U mnohobunkových živočíchov existuje viacero spôsobov nepohlavného rozmnožovania, ktoré zväčša vychádzajú z ich vysokej regeneračnej schopnosti:

Delenie a rozpad tela (schizogenéza): Pri živočíchoch s vysokou regeneračnou schopnosťou sa stretávame s delením materského organizmu na dve alebo viac častí, z ktorých dorastú kompletné jedince. Patria sem procesy ako architómia (telo sa rozpadne a časti dorastú) a paratómia (dcérske jedince sa formujú a diferencujú ešte pred oddelením, čím vznikajú reťazce). U obrúčkavcov sa tento proces rozpadu na viacero článkov, z ktorých zregenerujú nové jedince, nazýva aj metamerická disociácia. Špecifickým prípadom je reprodukčná autotómia (napríklad u hviezdoviek a hadovíc), kedy živočích odvrhne časť tela, z ktorej vznikne nový jedinec.
Pučanie (gemipária): Nový jedinec postupne vyrastá z malej skupiny buniek na tele materského organizmu. Tento proces môže prebiehať na povrchu tela - vonkajšie pučanie (napríklad u polypov a koralovcov), alebo vo vnútri organizmu - vnútorné pučanie. Vnútorné pučanie je typické pre sladkovodné hubky, ktoré na jeseň vytvárajú špeciálne vnútorné púčiky zvané gemule (hibernačné púčiky); tie prežijú zimu a na jar z nich vyrastú nové jedince.
Strobilácia: Je špecifický typ nepohlavného rozmnožovania charakteristický pre medúzovce.

Niektoré druhy žralokov sú schopné partenogenézy - vývoja embrya z neoplodneného vajíčka. Tento jav bol prvýkrát pozorovaný v roku 2001 u žraloka kladivohlavého v zajatí. V roku 2017 samica austrálskeho žraloka zebrovitého, menom Leonie, porodila tri mláďatá po piatich rokoch bez kontaktu so samcom. Komodské varany sa bežne rozmnožujú pohlavne, no v roku 2006 sa v anglickej zoo Chester narodilo 11 mláďat samici, ktorá nikdy nebola v kontakte so samcom. Morské hviezdice sa môžu rozmnožovať pohlavne aj nepohlavne. Niektoré druhy dokážu regenerovať celé telo z odlomeného ramena. Jašterice druhu *Cnemidophorus* sa rozmnožujú výlučne nepohlavne, pričom ich potomstvo je klonom matky. V roku 2012 zaznamenali vedci v zoologickej záhrade v Kentucky prvý prípad partenogenézy u pytóna barmského. Samica menom Thelma, ktorá nebola v kontakte so samcom, nakládla 61 vajíčok. Rak *Procambarus virginalis* bol objavený v roku 1995 v Nemecku, keď sa ukázalo, že všetky jedince v akváriu sú genetické klony jednej samice. Ryby *Poeciliopsis* pochádzajúce z Mexika a Texasu existujú výlučne ako samice. Niektoré druhy ôs dokážu produkovať samice bez oplodnenia. U niektorých druhov mravcov sa kráľovné rozmnožujú nepohlavne, čím vytvárajú geneticky identické robotnice. Vošky sú malé škodce, ktoré sa rýchlo množia a dokážu zničiť úrodu. Ich rozmnožovanie je výnimočné - rodia sa už tehotné, pričom v ich telách sa neustále vyvíjajú ďalšie generácie.

Pohlavné rozmnožovanie

Pohlavné rozmnožovanie (amfigónia) zahŕňa tvorbu špecializovaných haploidných buniek, ktoré sa spoločne nazývajú gaméty. Existujú dva základné typy gamét:

Samičia pohlavná bunka (vajíčko, oocyt, u prvokov aj makrogaméta) - štandardne ide o väčšiu, nepohyblivú bunku, ktorá je bohatá na živiny (cytoplazmu) a nesie druhú polovicu genetickej informácie.
Samčia pohlavná bunka (spermia, spermatozoid, u prvokov aj mikrogaméta) - štandardne ide o oveľa menšiu, aktívne pohyblivú bunku vybavenú bičíkom.

Obe gaméty vznikajú redukčným meiotickým delením (gametogenézou) a sú haploidné, to znamená, že obsahujú len polovičný počet chromozómov. Až ich splynutím (oplodnením) vzniká plnohodnotná diploidná zygota, ktorá kombinuje genetický materiál oboch rodičov a je základom nového jedinca.

Hoci sú prvoky jednobunkové, pohlavné rozmnožovanie je u nich veľmi pestré a môže prebiehať troma hlavnými spôsobmi:

Gametogamia: Organizmus (gamont) vytvára špecializované pohlavné bunky - gaméty, ktoré sa uvoľnia a splývajú s nezávislými gamétami iných jedincov. Podľa vzhľadu spájajúcich sa buniek rozlišujeme izogamiu (splynutie dvoch tvarovo a veľkostne úplne rovnakých pohlavných buniek) a anizogamiu (splynutie morfologicky odlišných buniek, zväčša menšej mikrogaméty a väčšej makrogaméty).
Gamontogamia: Od gametogamie sa odlišuje tým, že sa pri nej spájajú priamo celé dospelé jedince (gamonty), alebo aspoň ich väčšia časť, a až následne dochádza k výmene gamét alebo jadier. Typickým prípadom tohto procesu je konjugácia u nálevníkov (napr. črievičky). Pri konjugácii sa dva jedince dočasne spoja bunkovými ústami. Ich veľké jadro (makronukleus) sa rozpadne a ich malé rozmnožovacie jadro (mikronukleus) prekoná meiózu. V každom jedincovi tak po meióze a následnej mitóze vznikne jedno stacionárne (nepohyblivé) jadro a jedno migratívne (pohyblivé) jadro. Jedince si svoje pohyblivé jadrá navzájom vymenia. Migratívne jadro z jedného jedinca následne splynie so stacionárnym jadrom druhého jedinca, čím sa vytvorí nové diploidné jadro (synkaryon). Po tejto vzájomnej výmene genetickej informácie sa jedince oddelia.
Autogamia (samooplodnenie): Proces, pri ktorom gaméty alebo pohlavné jadrá, ktoré navzájom splývajú do zygoty, pochádzajú z tej istej rodičovskej bunky. K autogamii dochádza napríklad u dierkavcov, slncoviek či priamo u niektorých nálevníkov.

Pohlavné rozmnožovanie u mnohobunkových živočíchov prebieha výlučne vo forme oogamie. Pri oogamii sa samičia pohlavná bunka (vajíčko) spája so samčou pohlavnou bunkou (spermiou). Vajíčka sú stacionárne a objemnejšie (bohaté na cytoplazmu a živiny), zatiaľ čo spermie sú malé a vďaka bičíku prispôsobené na aktívny pohyb.

Pohlavné bunky sa spravidla vyvíjajú zo zárodočného epitelu vo vnútri pohlavných žliaz (gonád): spermie v semenníkoch (testes) a vajíčka vo vaječníkoch (ovaria). U najjednoduchších živočíchov, napríklad u hubiek, sa ešte štandardné žľazy netvoria a spermie i vajíčka vznikajú priamo v mezoglei z amébocytov alebo choanocytov, pričom spermie sú k vajíčkam prenášané prúdom vody.

Z hľadiska tvorby pohlavných orgánov a buniek rozlišujeme dva základné typy živočíchov:

Rôznopohlavnosť (gonochorizmus) - samčie a samičie pohlavné bunky sa tvoria oddelene v rôznych jedincoch (samcoch a samiciach).
Obojpohlavnosť (hermafroditizmus) - samčie a samičie pohlavné bunky sa tvoria spoločne v jednom jedincovi. Niekedy je dokonca pre obe pohlavia vytvorená spoločná obojpohlavná žľaza nazývaná ovotestis (napríklad u niektorých ulitníkov).

Väčšina živočíchov patrí medzi gonochoristy. Hermafroditizmus predstavuje skôr ekologickú adaptáciu na prostredie. Vyskytuje sa najčastejšie v prípadoch, keď je populácia veľmi riedka, alebo keď majú živočíchy obmedzenú pohyblivosť, prípadne vedú parazitický spôsob života. Z hľadiska dozrievania pohlavných buniek ho delíme na dva spôsoby:

Postupný (sekvenčný) hermafroditizmus - jedinec počas života cielene mení pohlavie. Ak funguje najprv ako samec a neskôr sa fyziologicky stáva samicou, nazýva sa to proterandria (protandria). Ak je to naopak a zo samice sa neskôr stane samec, ide o proterogyniu (protogynia). Vyskytuje sa to napríklad u niektorých morských slimákov alebo koralových i akváriových rýb (klauny, mečovky, gupky).
Súčasný (simultánny) hermafroditizmus - vajíčka a spermie sa v tele tvoria a dozrievajú naraz. Živočích však má vyvinuté mechanizmy, ktoré aktívne zabraňujú samooplodneniu (využívajú to napríklad ploskulice, dážďovky či slimák záhradný, ktoré si spermie pri kopulácii navzájom vymenia).

Partenogenéza je osobitný spôsob rozmnožovania, pri ktorom nový jedinec vzniká z neoplodneného vajíčka. Podľa toho, aké pohlavie sa z vajíčka liahne, rozlišujeme tri typy: telytokia (liahnu sa len samice - napr. vírniky, pakobylky, vošky), arrhenotokia (liahnu sa len haploidné samce - napr. trúdy u včiel) a amfitokia (liahnu sa obe pohlavia). Partenogenéza umožňuje živočíchom rýchlo vytvárať potomstvo bez potreby vyhľadať partnera, čo je biologicky výhodné v stabilnom prostredí.

Gynogenéza (pseudogamia) je špecifický typ rozmnožovania, pri ktorom spermia (často iného, príbuzného druhu) vajíčko len stimuluje k vývinu, avšak genetický materiál oboch buniek nesplynie. Potomkovia sú tak vlastne dokonalými klonmi matky (u nás sa takto rozmnožuje ryba karas striebristý).

Polyembryónia je jav, pri ktorom sa z jednej oplodnenej zygoty (vajíčka) nepohlavným rozdelením vytvorí viacero zárodkov. Vznikajú tak geneticky identickí súrodenci - jednovaječné dvojčatá (pravidelne sa to vyskytuje u pásavcov alebo niektorých blanokrídlovcov, nepravidelne aj u človeka).

Neoténia je fylogenetický a fyziologický jav, pri ktorom živočích dosiahne plnú pohlavnú zrelosť (a má vyvinuté pohlavné orgány) už vo svojom larválnom štádiu. Larva sa tak dokáže plnohodnotne rozmnožovať a k premene na dospelého jedinca u nej vôbec nedochádza.

Pohlavné znaky a dvojtvárnosť

Pohlavné znaky u živočíchov zohrávajú dôležitú úlohu v ich reprodukčnom správaní a podieľajú sa na odlišovaní samcov od samíc, čím priamo prispievajú k vzniku pohlavnej dvojtvárnosti (sexuálneho dimorfizmu). Tieto znaky sa štandardne delia na dve skupiny:

Primárne pohlavné znaky - sú priamo spojené s rozmnožovacím systémom a orgánmi. Predstavujú základné reprodukčné štruktúry nevyhnutné pre tvorbu a prenos gamét. Patria sem samotné pohlavné žľazy (vaječníky a semenníky). K primárnym znakom radíme aj vývody týchto žliaz a všetky prídavné žľazy (napríklad prostata), ktoré vylučujú látky potrebné pre bezpečné oplodnenie alebo úspešný vývin zárodku.
Sekundárne pohlavné znaky - zahŕňajú rôzne fyzické, morfologické a behaviorálne charakteristiky, ktoré navonok odlišujú samce od samíc. Prispievajú k rozmnožovaciemu úspechu, ale nie sú priamo spojené so samotnou produkciou gamét.

Medzi sekundárne pohlavné znaky (a pridružené kopulačné orgány) patria napríklad adaptácie na prichytenie samičky pri kopulácii (zväčšený predný pár nôh potápnika), pomocné orgány na prechovávanie mláďat (vak u vačkovcov) alebo špecializované orgány na prenos spermií (takzvané gonopódy). Typickým príkladom sú pterygopody u žralokov (premenené brušné plutvy), gonopódium u živorodých rýb (premenená análna plutva), párový hemipenis plazov, alebo hektokotylové rameno hlavonožcov, ktoré sa dokonca môže oddeliť od tela samca.

Zvláštnu úlohu medzi sekundárnymi znakmi zohráva sfarbenie peria alebo srsti (napríklad hriva leva, chvost páva), ktoré slúži na prilákanie partnerov alebo na vizuálne zastrašenie konkurentov. Okrídlenosť a bezkrídlosť môžu byť tiež výraznými sekundárnymi pohlavnými znakmi (napríklad u niektorých druhov hmyzu). Medzi ďalšie signálne charakteristiky radíme pachové žľazy, parohy u samcov cicavcov či žiarivé sfarbenie samcov rýb v období neresu.

Pre väčšinu živočíšnych druhov platí, že sú oddeleného pohlavia, delia sa na samcov a samičky. Ten istý živočíšny druh sa odlišuje nielen morfologickými znakmi (farby, parohy,...), ale aj fyziologickými znakmi - odlišnosťami samcov a samíc, je to tzv. POHLAVNÁ DVOJTVAROSŤ (sexuálny dimorfizmus).

Stavba a typy vajíčok

Vajíčko má zvyčajne guľovitý, ojedinele oválny tvar a spravidla patrí medzi najväčšie bunky v tele organizmu. Vo vnútri sa nachádza cytoplazma (nazývaná aj ooplazma), ktorá obsahuje dôležité mitochondrie a kvapôčky žĺtka. Žĺtok tu slúži ako nevyhnutný zdroj výživy a stavebný materiál pre vyvíjajúci sa zárodok (embryo).

Z evolučného hľadiska platí dôležité pravidlo: množstvo žĺtka priamo súvisí s dĺžkou embryonálneho a larválneho vývinu.

Podľa množstva a lokalizácie žĺtka delíme vajíčka na:

Oligolecitálne a izolecitálne - obsahujú pomerne málo žĺtka, ktoré je rovnomerne rozložené po celej cytoplazme (napríklad u ježoviek a kopijovcov).
Mezolecitálne a heterolecitálne - žĺtok je koncentrovaný na jednom konci, ktorý nazývame vegetatívny pól (jadro je na opačnom, animálnom póle). Tieto vajíčka sú typické pre živočíchy s dlhým larválnym štádiom, ale krátkym embryonálnym vývinom (napríklad obojživelníky, kruhoústnice, dvojdyšníkovce).
Polylecitálne - obsahujú veľké množstvo žĺtka. Sú typické pre živočíchy s dlhým embryonálnym vývinom a bez larválneho štádia. Funkčne sa delia na:
- Telolecitálne - žĺtok zapĺňa dominantnú časť a takmer celé vajíčko, pričom cytoplazma s jadrom tvorí len malý zárodočný terčík na povrchu (typické pre vajíčka drsnokožcov, plazov, vtákov a vajcorodých cicavcov).
- Centrolecitálne - cytoplazma tvorí len tenkú vrstvu na povrchu vajíčka, pričom jadro s malým množstvom cytoplazmy sa nachádza v strede a medzi týmito dvoma vrstvami je husto uložený žĺtok (typické pre vajíčka hmyzu).
Alecitálne (druhotne oligolecitálne) - sú vajíčka takmer úplne bez zásobného žĺtka.

Vajíčka cicavcov sú malé.

Oplodnenie

Oplodnenie (fertilizácia) je biologický proces, pri ktorom dochádza k splynutiu gamét opačného pohlavného typu - konkrétne vajíčka a spermie. Tento proces vedie k vytvoreniu zygoty, ktorá predstavuje prvú bunku nového jedinca s kompletnou genetickou výbavou oboch rodičov.

U živočíchov rozlišujeme dva hlavné spôsoby oplodnenia:

Vonkajšie (mimotelové) oplodnenie - k splynutiu gamét dochádza voľne vo vonkajšom prostredí (takmer výlučne vo vode) mimo tela matky. Tento spôsob je bežný u vodných bezstavovcov, väčšiny rýb a lúčoplutvovcov, a u obojživelníkov.
Vnútorné (vnútrotelové) oplodnenie - gaméty splývajú bezpečne chránené vo vnútorných pohlavných orgánoch matky. Predstavuje dôležitú evolučnú adaptáciu na suchozemské prostredie, typickú pre väčšinu suchozemských bezstavovcov, drsnokožce, plazy, vtáky a cicavce.

U väčšiny živočíchov, ktoré sa rozmnožujú vnútorným oplodnením, majú samce vyvinuté špecializované kopulačné orgány (napríklad párový hemipenis u šupinatých plazov, penis u cicavcov, alebo premenené končatiny ako gonopódy u článkonožcov či pterygopody u drsnokožcov). Prostredníctvom nich prenášajú počas pohlavného aktu (kopulácie) spermie priamo do pohlavných ciest samice.

Niektoré živočíchy s vnútorným oplodnením však pevné kopulačné orgány nemajú. Namiesto toho samce vytvárajú spermatofory. Ide o slizovité, často chitinózne puzdrá a nosiče spermií, ktoré samce umiestňujú buď priamo do tela samice, alebo do vonkajšieho prostredia, odkiaľ si ich samica sama nasaje alebo zavedie do pohlavného otvoru. Využívajú to mnohé druhy pavúkovcov, stonožiek, hmyzu, pijavice, ale aj stavovce ako mloky. Z evolučného hľadiska sa odkladanie spermatofórov do prostredia považuje za dôležitý prechodový stupeň medzi mimotelovým a vnútrotelovým oplodnením.

Špecifickým prípadom sú vtáky. Zväčša nemajú penis a spermie si partneri odovzdávajú len priložením a pritlačením svojich kloák.

Hlavička spermie je tvorená jadrom bunky a nesie genetickú informáciu (výbavu). Úlohou spermie je oplodniť vajíčko, pričom jedno vajíčko môže oplodniť len jedna spermia.

Úspešnosť oplodnenia závisí od mnohých faktorov, vrátane kvality spermií a vajíčka, ako aj od optimálneho načasovania.

Vývin mláďat

Pri rozmnožovaní živočíchov existujú tri základné stratégie, ako sa mláďatá vyvíjajú a prichádzajú na svet:

Vajcorodosť (oviparia) - je spôsob rozmnožovania, pri ktorom samice kladú vajíčka a vývin zárodku následne prebieha už mimo tela matky. Mláďatá sa vyliahnu z vajec po určitom inkubačnom čase. Je to najrozšírenejší spôsob, typický pre všetok hmyz, všetky vtáky a väčšinu plazov, obojživelníkov a rýb.
Vajcoživorodosť (ovoviviparia) - predstavuje prechodný medzistupeň. Vajíčka sa vyvíjajú a zárodky v nich rastú chránené vo vnútri pohlavných ciest matky, avšak mláďatá dostávajú všetku svoju výživu iba zo zásob samotného vajíčka (žĺtka), nie z krvného obehu matky. Po vyliahnutí z vajíčka v tele matky opustia jej telo.
Živorodosť (viviparia) - samice rodia mláďatá priamo. Vývin zárodku prebieha vo vnútri tela matky a mláďatá získavajú výživu priamo z jej krvného obehu prostredníctvom placenty (u cicavcov).

Z oplodneného vajíčka sa postupným delením buniek vytvorí morula, potom dutá guľa blastula a dutina v nej sa nazýva blastocel. Ďalším vývojom a delením buniek vznikne z blastuly vakovitý dvojvrstvový útvar gastrula.

V čase párenia sa živočíchy správajú špecificky, väčšina voľne žijúcich živočíchov sa pári v presne vymedzenom období roka.

Životný cyklus živočícha s rôznymi štádiami

Umelá inseminácia a reprodukčné techniky

Reprodukcia je základom prežitia každého druhu. Pri umelej inseminácii je plemenník oddelený od samice a prirodzené párenie nahrádza umelý transport semena pomocou špeciálnych na to určených inseminačných nástrojov do pohlavného ústrojenstva samice. Výhody umelej inseminácie sú v znížení nákladov na chov plemenníkov, eliminovaný prenos pohlavných nákaz prirodzenou plemenitbou.

Umelá inseminácia prebieha buď pomocou čerstvo odobratého semena alebo od semena chladeného alebo hlbokomrazeného. Inseminácia hlbokomrazeným semenom je najčastejšie využívaná v chovoch hovädzieho dobytka a koní. Inseminácia semenom chladeným alebo čerstvým sa využíva aj u koní, prasiat, psov…

Každý plemenník, od ktorého semeno pochádza, musí byť geneticky kvalitný jedinec s dobrým rodokmeňom, aby čo najviac tých najlepších vlastností preniesol na potomstvo. Musí byť zdravý, musí mať v poriadku andrologické vyšetrenia, až potom je možné prejsť k samotnému odberu jeho ejakulátu, po ktorom je potrebné vyhodnotenie spermiogramu.

Ejakulát plemenníka sa po samotnom odbere vyšetruje, riedi, plní do na to určených pejetiek, konzervuje chladením alebo mrazením a potom špeciálne uskladňuje. Hlbokomrazené semeno sa v inseminačných dávkach uskladňuje v tekutom dusíku, ktorý má -196°C a pri tejto forme konzervácie semena je možné uskladniť inseminačné dávky po dlhšiu dobu bezpečne na niekoľko rokov.

Základnou funkciou samčej pohlavnej bunky je oplodniť vajíčko. Na to, aby bola schopná spermia oplodniť vajíčko, musí byť v súčinnosti rada endogénnych a exogénnych faktorov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú.

Pokiaľ má chovateľ k dispozícii inseminačné dávky, môže vykonať veterinárny technik umelú insemináciu. Priebeh samotnej inseminácie spočíva v transporte inseminačnej dávky do pohlavných orgánov samice, ktorá je v estre. Inseminačný technik vyberie z tekutého dusíka inseminačnú dávku - pejetku naplnenú hlbokomrazeným semenom, rozmrazí ju, otvorí a transportuje cez špeciálny inseminačný katéter, na ktorý nasadí jednorázovú krytku do pohlavných orgánov samice, ktorá je v ruji.

Po umelej inseminácii je možná kontrola, či bola inseminácia úspešná a zviera ostalo gravidné - robí sa to za pomoci ultrasonografu. Ranná diagnostika gravidity sonom je u dobytka možná okolo 30. dňa po inseminácii, u koní od 14. dňa po inseminácii.

Na faktory, ktoré ovplyvňujú výsledky umelej inseminácie vplýva úroveň chovu, zdravotný stav zvieraťa, určenie optimálneho času na insemináciu, dobre vybilancovaná kŕmna dávka, hygiena prostredia, inseminačný technik.

V novodobej ére sa začala rozmáhať umelá inseminácia pod kontrolou ultrasonografického prístroja - sona, ktorá priniesla presnejšie výsledky a zvýšila úspešnosť koncepcie po inseminácii. Pomocou ultrazvuku je možné presne zistiť veľkosť a tvar vaječníkov a ďalej sledovať prítomnosť, prípadne dynamiku zmien folikulov a žltého telieska (rast, zrenie, ovuláciu folikulov, vývoj a regresiu žltého telieska) čo napomáha presnejšie odhadnúť ten najvhodnejší časový interval pre insemináciu.

Inseminačný postup pod kontrolou sona sa používa aj v kombinácii pri riadenej reprodukcii za pomoci synchronizačných protokolov (FTAI).

Ako jediná klinika na Slovensku máme špecializované pracovisko výhradne zamerané na reprodukciu a asistovanú reprodukciu. Vysoký štandard služieb pre chovateľov zabezpečujeme aj vďaka našej spermobanke, ktorá je jedinou akreditovanou spermobankou v Slovenskej republike a jej odborným garantom je MVDr. Ivan Pašek.

Progesterón je pohlavný hormón produkovaný žltým telieskom, ktorý získavame z krvnej plazmy, alebo séra po centrifugácii krvnej vzorky. Progesterón sa stanovuje každé 2-3 dni, s prvým odberom na 8-9 deň od začiatku cyklu. Počiatočné hladiny rogesterónu sú zvyčajne menšie ako 1 ng/ml až do dňa pred tzv. LH peakom. LH ( luteinizačný hormón) pôsobí na vaječníky a stimuluje ich k uvoľneniu vajíčok. V deň LH peaku sa koncentrácia progesterónu pohybuje okolo 2-3 ng/ml. Nasledujúci deň je koncentrácia progesterónu v sére 3-4 ng/ml. Ovulácia nastáva pri sérových koncentráciách progesterónu od 5-7 ng/ml.

Odber a analýza vzorky psieho semena sa používa na stanovenie kvality psieho ejakulátu a je súčasťou komplexných vyšetrení týkajúcich sa zdravia jedinca pred jeho zaradením do chovu. Analýza vzorky nám slúži na zistenie kvality semena u podozrivých sub-fertilných a neplodných psov. Odbery sa vykonávajú kvôli rôznym genetickým testom, mikrobiológií, cytológií, kvôli inseminácii čerstvým semenom pri problematickom párení dvoch jedincov, alebo na uchovanie genetického materiálu, ktorý bude neskôr použitý buď v blízkej ( chladené spermie), alebo ďalekej budúcnosti ( mrazené spermie ). Semeno sa odoberá od chovného psa manuálnou stimuláciou. Vo všeobecnosti platí, že semeno s najlepšou kvalitou a s najvyšším počtom spermií je odobraté len v prípade, že je psie libido vysoké. Preto je potrebné pred odberom nevystavovať psa stresu, vykonať oder v prirodzenom prostredí bez klzkých podláh, v kľude a čo možno najviac priblížiť odber typickej situácii párenia.

Posudzujeme objem, farbu, pH, percento progresívne sa pohybujúcich spermií, koncentráciu a celkový počet spermií v ejakuláte, percento morfologicky nezmenených spermií a posúdime semennú tekutinu z hľadiska cytologického vyšetrenia a mikrobiologickej kultúry. Kvalita spermií môže byť ovplyvnená zmenou prostredia, ochorením pohlavného ústrojenstva, systémovým ochorením, vekom a aj ročným obdobím. Po vyšetrení ejakulátu vám vystavíme medzinárodný certifikát ako v slovenskom tak aj v anglickom jazyku. Ako doplnkové vyšetrenia poskytujeme bakteriologické, sérologické, mykologické a PCR vyšetrenia pre patogény ako Brucella canis, Canine Herpesvirus, Chlamydophila psittaci Leptospira spp., Mycoplasma spp., Ureaplasma spp.

Semeno je možné ihneď po odbere a spracovaní uskladniť u nás v spermobanke. Uskladnenie zmrazeného semena je časovo neobmedzené ( 100 rokov a viac), keďže po jeho zamrazení zostáva genetický materiál uchovaný bez zmien. Kvalitne odobraté, spracované a zmrazené semeno od vášho psa je devíza pre vás a váš chov do budúcnosti. Dnešná doba nám ponúka možnosti o ktorých chovatelia pred mnohými rokmi mohli len snívať, a to použiť kvalitných jedincov aj roky po ich smrti. To nám umožní vrátiť sa ku starším krvným líniám a uskutočňovať spojenia, ktoré by za iných okolností neboli zrealizovateľné. Ďalšia veľká výhoda je, že ak máte záujem o krytie so špičkovým jedincom žijúcim ďaleko od vášho bydliska či krajiny, je možné odobrať semeno od tohto jedinca v jeho krajine a vďaka medzinárodnej spolupráci našej kliniky s ostatnými, jeho doručenie na Slovensko.

Pes musí byť pri odbere klinicky zdravý. Musí byť nezameniteľne označený a identifikovateľný-chip, tetovanie. Ihneď po odbere je semeno analyzované, spracované a vyhodnocované. Ak sú jeho vlastnosti a kvalita na požadovanej úrovni pridávajú sa substancie potrebné pre správne uskladnenie, zabránenie rastu baktérií a zabezpečenie vhodných podmienok pre prežitie spermií. Dôležitá je koncentrácia spermií v ejakuláte.

Semeno sa môže chladiť. Pri tomto procese sa prinesie na teplotu 4 °C, a pri takejto teplote musí byť udržiavané, prepravované a následne použité v priebehu niekoľkých dní. Nami pripravené chladené semeno vydrží 7-10 dní. Pri mrazení sa po správnom nariedení semeno uskladní do špeciálnych úložných slamiek a takto pripravené prechádza procesom zmrazenia. Zmrazuje sa prostredníctvom tekutého dusíka pri teplote -196 °C. Takto pripravené semeno je možne v tekutom dusíku skladovať roky. Celý proces trvá 5-6 hodín od času odberu. Majiteľ môže byť prítomný počas prvých 15-45 min. Vzhľadom na administratívu, ktorú je potrebné vyplniť je prvá návšteva časovo náročnejšia.

Ejakulát je vložený za pomocou rigidných pipiet do kraniálnej časti vagíny. Oveľa precíznejšia metóda inseminácie v porovnaní s predošlou. Vykonáva sa za pomoci endoskopu s kamerou a špeciálnych katétrov. Katéter prejde cez krčok maternice až do maternice kde je následne vložený ejakulát. Majiteľ sleduje celý priebeh na monitore. Takto sa mnohonásobne zvyšuje percento oplodnenia. Používaná výhradne pri mrazenom semene. Rozmrazené semeno sa vloží priamo do materničných rohov, kde dochádza k okamžitému oplodneniu vajíčok.

Inseminačná pištoľ

Biostimulácia v kontexte reprodukcie

Polynukleotidy aktivujú tvorbu nového kolagénu a elastínu, ktoré sú zodpovedné za mladistvý vzhľad pokožky. Ide o látky, ktoré sú nášmu telu úplne vlastné: sú zložené z nukleotidov, základných stavebných prvkov nukleových kyselín DNA a RNA. Biostimulácia pleti pomocou polynukleotidov je inovatívna metóda účinnej regenerácie, hydratácie a omladenia pleti. Ide o injekčné podávanie koncentrovaného polynukleotidového extraktu z DNA divokého lososa. Polynukleotidy sa získavajú z DNA spermií divokého lososa, preto sa používa termín „omladenie pleti spermiami lososa“.

V eveclinic pracujeme s mimoriadne účinnými polynukleotidovými sérami PolyPhil, ktoré sú určené na omladenie pokožky tváre, dekoltu, krku a rúk. Nukleotidy možno použiť na ošetrenie rôznych oblastí tváre, krku a tela vrátane problematickej oblasti očí, kde sa starnutie a nedokonalosti pleti zvyčajne prejavujú ako prvé.

Ošetrenie spočíva v injekčnom vpravení účinnej látky (koncentrovaný polynukleotidový extrakt z DNA divokého lososa) do pokožky pomocou tenkej ihly. Okamžite po aplikácii sa začína proces obnovy poškodených kožných buniek, stimulácia a regenerácia tkaniva vrátane stimulácie fibroplastov zodpovedných za tvorbu kolagénu. Nukleotidy sa aplikujú do kože - z jedného alebo viacerých vpichov, v závislosti od ošetrovanej oblasti a zvoleného spôsobu aplikácie. Ihla je veľmi tenká, takže aplikácia je len mierne bolestivá a väčšina klientov ju znáša bez problémov. Po ošetrení sa môžete viac-menej okamžite vrátiť k bežným denným aktivitám, odporúča sa vynechať intenzívne športovanie alebo iné silové aktivity počas prvých 24 hodín po aplikácii a vynechať návštevu bazéna, solária, sauny alebo pary počas 1 týždňa.

Polynukleotidy podporujú regeneráciu a elasticitu, zatiaľ čo kyselina hyalurónová intenzívne hydratuje a vypĺňa vrásky. Spoločné použitie s mezoterapiou prináša lepšie výsledky. Kombinácia botoxu a polynukleotidov prináša prirodzenejší efekt. Liftingové zákroky v kombinácii s polynukleotidmi zvyšujú účinok. Po zákroku môžete pokračovať v bežných činnostiach. Kyselina hyalurónová primárne hydratuje, zatiaľ čo polynukleotidy stimulujú regeneráciu, tvorbu kolagénu a majú liftingový účinok.

tags: #biostimulacia #rozmnozovanie #zvierata