Borovica čínska (Pinus tabuliformis): Komplexný sprievodca pestovaním a starostlivosťou
Borovica (Pinus) je jedným z najpopulárnejších ihličnatých stromov pestovaných v záhradách po celom svete. Borovice sú jedny z najstarších stromov na Zemi a sú známe svojou odolnosťou, prispôsobivosťou a krásnymi ihličnatými vetvami, ktoré poskytujú celoročný dekoratívny vzhľad. Okrasné borovice sa často vysádzajú v záhradách, parkoch alebo ako solitéry v krajinných úpravách. Vo svete je známych viac ako 100 druhov borovíc, ktoré sa bežne vyskytujú vo voľnej prírode. Existuje tiež množstvo kultivarov, ktoré sa oproti pôvodnému druhu vyznačujú inou veľkosťou, tvarom, dĺžkou či farebným odtieňom ihličia. Borovice sú u nás vo voľnej prírode typické pre oblasť Záhoria, a to najmä borovica lesná (Pinus sylvestris). V prirodzených podmienkach rastú borovice v súvislých porastoch. Patria medzi sadovnícky významné dreviny a nachádzajú veľké uplatnenie aj v rôznych typoch záhrad. Ich prednosťou je nenáročnosť na pôdu a odolnosť proti znečistenému ovzdušiu. Vyznačujú sa dlhovekosťou, s vekom sa zároveň zvyšuje aj ich celková atraktivita. Ihličie je v rôznych odtieňoch zelenej, niekedy so strieborným, modrastým alebo žltým nádychom. K zaujímavosti prispievajú nerozpadavé šišky rôznej veľkosti.
Charakteristika borovice čínskej (Pinus tabuliformis)
Borovica čínska (Pinus tabuliformis), syn.: Pinus densata subsp. wilsonii (Businský) Silba, Pinus densiflora var. tabuliformis (Carrière) Mast., Pinus leucosperma Maxim., Pinus sinensis Mayr, nom. illeg., Pinus taihangshanensis Hu et T. Y. Yao, Pinus tokunagae Nakai, Pinus wilsonii Shaw, nom., je atraktívny, pomaly až stredne rýchlo rastúci ihličnatý strom pochádzajúci z Číny a Kórey. Rozšírená je najmä v strednej a severnej Číne, v provinciách ako Ťi-lin, Liao-ning, Che-pej, Vnútorne Mongolsko, Šen-si, Šan-si, Ning-sia, Kan-su, Čching-chaj, S’-čchuan, Šan-tung, Che-nan, Chu-pej a Chu-nan. Na severozápade areál zahŕňa aj Severnú Kóreu. Pôvodný druh rastie v horských oblastiach a na suchých, kamenistých svahoch, kde je vystavený výrazným teplotným výkyvom aj obdobiam sucha.
Je to jednodomý stálezelený ihličnan stromového vzrastu, ktorý v prírode dorastá do výšky 15-25 metrov, v kultivácii býva obvykle menšia, až 25 m; kmeň môže mať priemer až 1 m. Už od mladosti vytvára charakteristickú široko dáždnikovú až plochú korunu, ktorá jej prepožičiava exotický a výrazný vzhľad. Tento tvar sa postupne zvýrazňuje s vekom a robí z borovice čínskej veľmi dekoratívnu a osobitú drevinu. Vetvy sú často vodorovné, takže koruna býva často zploštená. Ihlice vyrastajú vo zväzkoch po dvoch, sú tuhé, stredne dlhé (6-12 cm), tmavozelené a mierne zahnuté. Ihlice sú 6-15 cm dlhé a 1-1,5 mm široké, na priereze polokruhovité a majú na báze vytrvalé, 1-2 cm dlhé pochvy. Vetvy sú vodorovne rozložené a v starobe často vystupujú do niekoľkých poschodí, čo ešte zvýrazňuje malebnosť a architektonický efekt stromu. Kôra je tmavosivá až čierna, v dospelosti hlboko rozpukaná, na kmeni je hnedá alebo šedavá, v šupinách odlupčivá; vetvičky sú tlusté, lysé, obvykle hnedočervené. Samičie šišky sú vajcovité až široko vajcovité, 2,5-9 cm dlhé a 4-9 cm široké, v mladosti zelené, neskôr hnednúce, vytrvávajúce niekoľko rokov; semenné šupiny sú obvejčité, 1,6-2 cm dlhé, so zhrubnutou, široko alebo nepravidelne kosníkovitou apofýzou a priečnym kýlom, pupek je pretiahnutý v hrot.
Kultivar 'Shenyang' bol vyselektovaný pre kompaktnejší rast a pravidelný kužeľovitý habitus vhodný do záhradnej výsadby. V dospelosti dosahuje približne 4-6m výšky a 2-3m šírky. Ročné prírastky sa pohybujú okolo 20-30cm. Ihlice vyrastajú vo zväzočkoch po dvoch, sú 8-15cm dlhé, tuhé, zelené až tmavozelené a mierne lesklé. Koruna je hustá, s pevne postavenými konármi, ktoré vytvárajú kompaktnú siluetu po celý rok. Šišky sú vajcovité, 4-7cm dlhé, dozrievajú do hnedého odtieňa.
Ďalšie známe druhy borovíc:
- Pinus sylvestris (Borovica lesná) - Jeden z najrozšírenejších druhov v Európe. Dorastá do výšky až 35 metrov a má charakteristickú červenkastú kôru a dlhé modrozelené ihličie.
- Pinus mugo (Borovica horská) - Kompaktná borovica, ideálna pre menšie záhrady alebo skalky. Dorastá do výšky 1 až 5 metrov a má husté, krátke ihličie.
- Pinus nigra (Borovica čierna) - Známa svojou tmavozelenou farbou a robustným vzrastom. Dorastá do výšky 20 až 30 metrov a je odolná voči suchu a znečistenému ovzdušiu.
- Pinus strobus (Borovica vejmutovka) - Charakteristická dlhým, jemným a mäkkým ihličím.
- Pinus heldreichii (Borovica balkánska) - Veľmi odolná voči vetru a chladu, vhodná do horských oblastí.
- Pinus pinea (Borovica piniová - pínia) - Stredomorský druh s typickou širokou „dáždnikovitou“ korunou. V teplejších oblastiach dorastá približne 12-20 m, v chladnejších podmienkach je vhodnejšia do nádob alebo na chránené, teplé miesta.
Výsadba a pestovanie borovice čínskej
Pestovanie borovíc je jednoduché, ak sa dodržiavajú správne podmienky. Borovica čínska je nenáročná, dobre znáša sucho, vietor aj slnko. Má dobrú mrazuvzdornosť a je vhodná aj do našich klimatických podmienok. Mrazuvzdornosť zakrpatených borovíc býva vysoká, okolo -30 °C.
Výber stanovišťa
Boroviciam sa najviac darí na slnečnom alebo polotienistom stanovisku, ideálne s rozptýleným svetlom. Najlepšie vyfarbenie a hustotu ihlíc majú na plnom slnku, v ľahkom polotieni rastie časť kultivarov stále spoľahlivo, ale koruna býva voľnejšia. Závetrie je výhodné hlavne v zime, kedy kombinácia vetra a slnka podporuje vysychanie ihlíc. V teplých nížinách pomáha mikroklíma s chladnejším podložím a mulčom. Drevine je v záhrade potrebné vyhradiť dostatok miesta, inak naplno nevyniknú jej prirodzené rastové charakteristiky.
Pôda
Borovice je potrebné vysadiť do ľahkej, vzdušnej, dobre priepustnej pôdy. Sú veľmi citlivé na premočenie, takže im zabezpečte dostatočnú drenáž. Substrát pre borovice by mal byť piesčitý alebo piesčito-hlinitý, priepustný, s dobrou drenážou z perlitu či štrku. Pôda sa osvedčuje priepustná, piesočnatohlinitá až kamenistá. V ťažkých íloch je dôležitá drenáž, zakrpatené formy reagujú citlivo na premokrenie. Odporúčané pH býva približne 4,5-6,5, v mnohých záhradných pôdach funguje aj mierne kyslé až slabo neutrálne prostredie. Ak máte ťažkú, ílovitú pôdu, zlepšite drenáž pridaním piesku alebo štrku. Pre obohatenie pôdy o živiny môžete pridať organické látky, ako je kompost.
Výsadba sadeníc
Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od marca do novembra. Vhodné obdobie na výsadbu je jar (marec - máj) a potom skorá jeseň (koniec augusta až október). Vysádzame len jedince s kvalitne prekoreneným a neporušeným koreňovým balom. Pri výsadbe borovice je dôležité vybrať vhodné sadenice, ideálne vo veku troch až piatich rokov, s dobre vyvinutým koreňovým systémom obaleným zeminou. Korene sadenice by mali byť pred výsadbou ponorené do vody po dobu troch hodín, pričom sadenica by mala zostať v pôvodnej nádobe.
Výsadbová jama by mala mať rozmery približne sto centimetrov. Prvá vrstva jamy by mala byť tvorená drenážnou vrstvou s hrúbkou dvadsať centimetrov, napríklad zo štrku alebo dlažby. Pôdu je potrebné pripraviť vopred, pričom by mala obsahovať zmes hliny, trávnatej zeminy a minerálnych hnojív. Pre úpravu kyslosti pôdy je možné pridať vápno. Pôdu pri výsadbe nemusíme vylepšovať pridaním špeciálneho substrátu s výnimkou druhov, ktoré potrebujú kyslejšiu pôdnu reakciu. Polovicu jamy naplníme pripravenou zeminou, vložíme sadenicu (vybratú z nádoby spolu s pôdou) a dbáme na to, aby koreňový krčok zostal na úrovni pôdy. Ak ide o väčšiu sadenicu, koreňový krčok by mal byť desať centimetrov nad povrchom pôdy, postupne sa zaborí. Po výsadbe vyšším jedincom poskytneme vhodnú pevnú oporu.
Ako zasadiť strom: Podrobné pokyny krok za krokom
Zálievka
Zálievka by mala byť pravidelná v čase, keď je substrát už vyschnutý. Polievajte ich tak, aby bol ich substrát vlhký, avšak nie premočený. Po polievaní by v miskách pod črepníkmi nemala zostávať voda dlhšie než zopár minút až hodinu. Mladé borovice potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období a prvých rokov po výsadbe, aby sa dobre zakorenili. Pri zakoreňovaní nových stromov odporúčame použiť zavlažovacie vaky, ktoré pomáhajú udržiavať optimálnu vlhkosť pôdy. Dospelé borovice sú však veľmi odolné voči suchu a nevyžadujú časté polievanie, zálievka sa spolieha na zrážky. Napriek tomu sa pri zakrpatených kultivaroch vypláca rovnomerná vlaha počas dlhých horúčav. Je dôležité zabrániť stagnácii vody, aby nedošlo k hnilobe koreňov.
Hnojenie
Hnojenie je vhodné striedme, na jar menšou dávkou pomaly rozpustného hnojiva pre ihličnany. Nadbytok dusíka zvyšuje mäkký prírastok a riziko chorôb. Počas prvých dvoch rokov sa mladé sadenice kŕmia živinami raz ročne, hnojivo sa aplikuje do kruhu okolo stromu. Neskôr už borovice nevyžadujú časté hnojenie.
Orezávanie a tvarovanie
Borovice nevyžadujú časté orezávanie. Ak však chcete udržiavať tvar stromu alebo odstrániť suché či poškodené vetvy, najlepšie je to urobiť na jar pred začiatkom aktívneho rastu. Mladšie kusy môžeme podľa potreby tvarovať. Robí sa to v júni skracovaním, odštipovaním čerstvých výhonkov. Rez sa obvykle nevyžaduje, pre zahustenie sa niekedy skracujú jarné „sviečky“ v máji až júni. Borovica čínska sa dá krásne tvarovať ako bonsaj.
Mulčovanie
Mulč z kôry stabilizuje vlhkosť aj teplotu pôdy. Píniová kôra je výborným prírodným mulčovacím materiálom, najmä okolo borovíc a iných ihličnatých stromov. Pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, znižuje rast buriny a zároveň vytvára prirodzený, estetický vzhľad záhrady.
Pestovanie borovíc v kvetináčoch
Borovice samozrejme môžu rásť aj v kvetináčoch. Čím je kvetináč väčší, tým majú rastliny viac miesta pre rast ich koreňov a tým viac sa im preto dostáva z koreňov výživy. Vo väčších črepníkoch zároveň lepšie odolávajú voči zimným mrazom. Konečná veľkosť črepníkov je obmedzená iba hmotnosťou, ktorú ešte dokážete preniesť. Pestovanie v nádobe je časté, potrebná je drenážna vrstva, priepustný substrát a zimná ochrana nádoby proti premrznutiu koreňov, pri odmäku sa stráži vlhkosť. Na zálievku sú o niečo náročnejšie len jedince pestované v nádobách. V byte ich neodporúčame pestovať, pretože takmer všetky ihličnany v byte zahynú kvôli nedostatočnému osvetleniu a nízkej vzdušnej vlhkosti. Už na parapete okna orientovaného na juh je intenzita svetla iba polovičná v porovnaní so slnečným stanovišťom v záhrade. Ak máte balkón, môžete Vaše sibírske borovice umiestniť do polotieňa na balkóne a tu ich pravidelne polievať - podľa možnosti trošku každý deň.
Rozmnožovanie borovice čínskej
Borovice sa môžu rozmnožovať generatívne (semenom) alebo vegetatívne (odrezkami, vrúbľovaním).
Generatívne rozmnožovanie (semenom)
Pre generatívne rozmnožovanie sú potrebné kvalitné semená. Semená borovice sa najprv namočia na 2 dni do vlažnej vody a potom sa stratifikujú v chladničke. Počas stratifikácie semená kontrolujte, či nezačali klíčiť. Semená by sa mali otvoriť a mal by byť vidieť drobný korienok. Šišky sa zbierajú v polovici jesene, keď sú semená plne zrelé. Po zbere sa šišky sušia (napr. na radiátore alebo na slnku). Následne sa zo suchých šišiek získajú semená, ktoré sa uskladnia v tmavej, chladnej miestnosti.
Dva až tri mesiace pred výsadbou sa semená kontrolujú. Klíčiace semená sa odstránia, ostatné sa namoria v slabom ružovom roztoku manganistanu draselného (po dobu pol hodiny), potom sa umyjú a nechajú stáť dvadsaťštyri hodín vo vode. Následne sa umiestnia do vlhkej pôdy. Výsev sa odporúča v polovici apríla do ľahkej, výživnej pôdy. Ako pôda môže poslúžiť riečny piesok, ktorý sa pred použitím zohreje v peci. Do nádoby sa nasype piesok, potom piliny a semená, pričom predĺžený koniec semena by mal smerovať do pôdy. Nádoba sa prikryje zeminou a ihličím a zvlhčí rozprašovačom. Sadenice sa objavujú v apríli alebo neskôr. Hneď ako sa objavia prvé výhonky, nádobu treba umiestniť na slnko. Po dvoch až troch rokoch sa sadenice vysádzajú do voľnej pôdy na jar, s dodržaním vzdialenosti tridsať až päťdesiat centimetrov medzi jamami. Korene sa mierne orežú a vložia do zmesi hnojiva a zeme.
Vegetatívne rozmnožovanie (odrezkami)
Vegetatívne rozmnožovanie je bežné v sadovníckej praxi. Odrezkami sa rozmnožujú takmer všetky druhy cyprusovitých, tisy, nízke kultivary smrekov, jedlí, borovíc a ďalšie. Najvhodnejším obdobím je koniec leta (júl a august), ale aj september až december. Odrezky sa odoberajú z bočných konárikov mladších rastlín, dĺžka by mala byť 40-120 mm. Na spodnej časti odrezka sa odstránia ihlice. Pred zapichnutím do substrátu (zmes riečneho piesku a rašeliny) sa môžu odrezky stimulovať koreňovými stimulátormi. Po zapichnutí sa výdatne zalejú a prikryjú fóliou. Zakoreňovanie trvá 6-24 týždňov.
Vegetatívne rozmnožovanie (vrúbľovaním)
Vrúbľovanie sa používa pre kultivary, ktoré sa nedajú rozmnožovať odrezkami, alebo pre pôvodné druhy s nedostatkom semena. Vrúbľuje sa v lete alebo v zime na zakorenené jednoročné semenáče. Najčastejšími spôsobmi sú bočné plátkovanie a vrúbľovanie do boku.
Choroby a škodcovia borovice
Borovice sú vo všeobecnosti odolné voči škodcom a chorobám, ale môžu byť ohrozené rôznymi hubami a hmyzom, ako sú vošky alebo roztoče. Pravidelná kontrola stromov a rýchle odstránenie napadnutých častí môže zabrániť šíreniu chorôb. Borovice sú náchylnejšie na škodcov ako na vírusové ochorenia. Nesprávna agrotechnika a starostlivosť môžu viesť k žltnutiu alebo odumieraniu stromov. Rizikom je skôr zimné vysychanie a premokrenie. Zo škodcov sa môžu objaviť roztočce a vošky pri suchu, z chorôb sypavky a koreňové hniloby v ťažkej pôde.
Bežné ochorenia
- Hrdza borovicová: Prejavuje sa oranžovými bublinami naplnenými spórami na korune, drobnými žltkastými pľuzgiermi so zlatým odtieňom. Vetvy sa začnú krútiť, objavujú sa rany s nahromadenou živicou. Liečba zahŕňa použitie fungicídov, mikroživinových hnojív a stimulantov imunity.
- Hrdzavá huba (Rostrupia): Toto je vážne ochorenie, ktoré často vedie k odumretiu stromu. Príznakmi sú praskanie kôry a bubliny okrovej farby. Možná je záchrana rany očistením na čerstvé tkanivo, postriekaním kmeňa roztokom medi a aplikáciou pasty Ranet na postihnuté miesto.
- Hrdza škvrnitá (Cenangium abietinum): Poškodzuje púčiky na korune, čo vedie k odumieraniu ihličia. Vírus sa rýchlo šíri stromom.
- Žltozelená hrdza (Chryomyxa abietis): Táto choroba postihuje mladé plodiny do osem rokov. Vyskytuje sa na jar po topení snehu. Príznakmi sú zmena farby ihličia na vínovú, objavenie sa huby a biely kvet. Ak choroba postupuje, sadenica alebo stonka odumrú.
- Hnedá hrdza (Lophodermium seditiosum): Prejavuje sa žltnutím, suchosťou, odumieraním vetiev a kôry. Môže sa objaviť po zime, keď je imunitný systém stromu oslabený.
Pri ochoreniach je dôležité zhromaždiť a spáliť infikované časti rastliny a dezinfikovať kríky roztokmi s obsahom medi. V prípade hrdzavých ochorení sa odporúča trikrát ošetriť strom špeciálnymi roztokmi a odstrániť povlak z konárov.
tags: #borovica #cinska #pinus #tabuliformis #pestovanie