Borovica lesná (Pinus sylvestris): Informácie o kvitnutí a využití
Borovica lesná, známa aj pod latinským názvom Pinus sylvestris, je ihličnatý strom s mohutným, hlboko idúcim hlavným koreňom. Tento strom má približne najširší areál rozšírenia spomedzi ihličnatých drevín a je veľmi premenlivý. Bujne rastie, dorastá do výšky asi 40 m a šírky 10 m s priemerom kmeňa 1 m.
Má vysoko posadenú korunu a dorastá do výšky 20 až 40 m. V severnej a severovýchodnej časti európskeho areálu má korunu štíhlu s jemným vetvením, zatiaľ čo v strednej a južnej časti je klenutá až dáždnikovitá so silnými konármi. Kmeň je priamy, pokrytý oranžovou borkou, ktorá sa odlupuje v papierovitých šupinách. V dolnej časti kmeňa je borka hrubá, sivohnedá a hlboko rozpukaná. Koruna môže byť kužeľovitá, kopulovitá alebo dáždnikovito sploštená. Kôra je hladká, žltohnedá, neskôr sivohnedá.
Ihlice sú dlhé 4-8 cm, vyrastajú vo zväzkoch po dvoch z brachyblastu. Na priereze sú polkruhové, tuhé a ostré. Opadávajú po 2-3 rokoch. Sú na okraji pílkovité.
Kvitnutie a opeľovanie:
- Borovica lesná kvitne v máji a júni.
- Je to jednodomá, ale cudzoopelivá rastlina.
- Opeľuje ju vietor.
Plodnosť a plody:
- Solitéry začínajú plodiť do 15 rokov života, v lese po 25-30 rokoch.
- Väčšie úrody sa vyskytujú priemerne každý 3. až 6. rok.
- Šišky sú vajcovito kužeľovité, často asymetrické, šedohnedé, 3-6 cm dlhé a 1-3 cm široké (niektoré zdroje uvádzajú 2,5-7×2-3,5 cm). Sú visiace, nedozreté zelené, dozreté sivohnedé.
- Semená sú krídlaté.
Dozrievanie plodov:
- Šišky začínajú dozrievať v októbri po vyše 2 rokoch od opelenia a vyše roku od oplodnenia.
- Časť semienok vyletí počas októbra-decembra, zvyšok v predjarí tretieho roku.
- Prázdne šišky padajú počas tretieho roka.
Stanovište a pôda:
Borovica lesná je výrazne svetlomilná drevina. Rastie dobre na plytkých, chudobných, suchších piesočnatých až kamenistých, ale aj na rašelinných, bažinných či zasolených pôdach. Na vápenitých pôdach síce rastie, ale dožije sa na nich oveľa menej. Má rada mierne kyslú, priepustnú pôdu. Vyžaduje slnečné stanovisko, prípadne polotieň. Borovice sú tolerantné voči suchu.
Odolnosť:
Je silne mrazuodolná do -34 °C až -40 °C. Po zakorenení je suchuvzdorná a dobre vetruodolná.
Využitie:
- Je krásnou parkovou drevinou či stromom do väčších záhrad.
- Síce netvorí nektár a peľ je pre včely medonosné nezaujímavý, tvorí medovicu, takže sa dá využiť aj pri včelniciach.
- Kulinárne využitie: Semená sú jedlé, ale drobné. Mladé ihličie je tuhé, ale dá sa pripraviť ako čaj alebo po rozmixovaní s cukrom použiť pri pečení. Jedlám pareným nad vodou s jej ihličím dáva zaujímavú príchuť. Nezrelé samičie šišky sa macerujú v alkohole či sirupe.
- Liečivé účinky: Má antiseptické a močopudné účinky a uľahčuje vykašliavanie. Pridáva sa do kúpeľa proti únave a podráždeniu pokožky alebo inhaluje pri pľúcnych ťažkostiach, tak ako aj esenciálny olej.
Liečivé, nutričné a úžitkové využitie borovice pôvodnými Američanmi (Navajo)
Príbuznou našej borovice lesnej je borovica prímorská (Pinus pinaster Ait.), ktorá je síce cudzia, ale jej miesto v terapii je veľmi významné. Táto borovica je strom vysoký až 30 m s popraskanou hnedočervenou borkou, s ihlicami vo zväzočkoch po dvoch a dlhých 10 - 25 cm.
Pôvodné rozšírenie:
Areál borovice lesnej zahŕňa mierny a chladnejší pás celej Eurázie; južné hranice areálu sa nachádzajú približne na 45º a 50º s. š., na sever sa vyskytuje až po polárny kruh. V Európe sa výnimočne nachádza aj v Stredomorí, ale napr. v južnej Ukrajine a Rusku sa prirodzene nevyskytuje. Najsevernejší výskyt borovice sosnovej je Laponsko. Na Slovensku rastie od 200 do 1 490 m n. m.
tags: #borovica #lesna #sukvetie