Brazílsky prales: Poklady prírody a výzvy pre budúcnosť
Brazília, rozprestierajúca sa takmer na polovici juhoamerického kontinentu, je fascinujúcou krajinou s bohatou históriou, rozmanitou kultúrou a neuveriteľným prírodným bohatstvom. Od moderných metropol ako São Paulo až po nedotknuté územia Amazonského pralesa, Brazília ponúka pohľad na svet v celej svojej komplexnosti.
Portugalskí moreplavci objavili Brazíliu v roku 1500, pomenovali ju podľa červeného dreva z brazílskeho stromu a začali éru kolonizácie. V 16. až 19. storočí sa krajina stala centrom obchodu s otrokmi, ktorí pracovali na plantážach cukrovej trstiny a pri ťažbe dreva. Masívne privážanie afrických otrokov formovalo demografickú štruktúru Brazílie, pričom takmer tretina obyvateľstva má dnes africký pôvod. V priebehu storočí sa do Brazílie prisťahovali aj potomkovia pôvodných indiánskych kmeňov, portugalských kolonizátorov, európskych imigrantov a dokonca aj Japonci, ktorí hľadali únik pred neúrodou.
Brazília má preľudnené a moderné veľkomestá, ale aj územia, ktoré ešte stále nie sú prebádané. Asi 78% Brazílčanov žije v mestách blízko pobrežia, pričom mnohí sa v posledných rokoch presťahovali z vidieka do miest za prácou a lepšími životnými podmienkami. Najväčšie mesto São Paulo je domovom viac ako 16 miliónov obyvateľov.
Prírodné bohatstvo Brazílie
Brazília je 5. najväčšou krajinou sveta a zaberá takmer polovicu juhoamerického kontinentu. Hraničí so všetkými juhoamerickými štátmi okrem Čile a Ekvádoru. Brazílii patria aj niektoré ostrovy v západnej časti Atlantického oceána.
Krajina sa člení na tri rozsiahle krajinné oblasti: Guyanskú vysočinu na severe, Amazonskú nížinu priamo pod ňou a Brazílsku vysočinu na juhovýchode. V Guyanskej vysočine sa nachádza najvyšší bod Brazílie, stolový vrch Pico da Neblina s výškou 3 014 m n. m.
Amazonská nížina, známa aj ako selvas, predstavuje obrovské rovinaté územia, ktoré sú čiastočne zaplavované a pokryté močiarmi. Nachádza sa tu najväčšia súvislá oblasť tropických pralesov na svete s rozlohou 4 milióny km². Amazonský prales je domovom nespočetného množstva druhov rastlín a živočíchov a patrí k najbohatším biotopom na svete.
Brazílsky prales je stále sčasti nepreskúmaný, čo umožňuje existenciu rôznych izolovaných kmeňov. Brazílska agentúra Funai sa zaoberá výskumom a ochranou týchto kmeňov, ktoré sú v dnešnej dobe ohrozené ťažbou dreva a rastúcim priemyslom. V celej Brazílii sa nachádza asi 107 izolovaných domorodých kmeňov.
Napriek tomu, že Amazonský prales je často vnímaný ako nedotknutá divočina, výskumy ukazujú, že bol pomerne výrazne ovplyvnený aj domorodými kmeňmi, ktoré lovia a sadia na rôznych miestach, čím menia zloženie rastlinných spoločenstiev.
Okrem dažďových pralesov sa v Brazílii nachádzajú aj polopúšte na severovýchode, dažďové pralesy na severe a západe a zvlnené trávnaté pastviny na juhu. Brazílska vysočina, ktorá zaberá vyše polovicu plochy krajiny, je charakteristická náhornými plošinami pretínanými hlbokými riečnymi dolinami. Na juhovýchodnom okraji vysočiny sa nachádzajú pohoria Serra de Marr a Serra da Mantiqueira.
Vodnaté toky Brazílie dali vznik mohutným vodopádom, ako sú vodopády Guaíra a Igazú na rieke Paraná, či vodopády Paulo Afonso na rieke São Francisco.
Nerastné bohatstvo a vodstvo
Brazília sa vďaka svojim nerastným zásobám zaraďuje k najbohatším krajinám sveta, pričom geologický prieskum je ešte len v začiatkoch. Na jej území sa nachádzajú obrovské ložiská ropy, železnej rudy, mangánu, zlata, drahokamov, bauxitu a mnohých ďalších surovín. Významným ekonomickým faktorom sú aj nesmierne zásoby cenných tropických drevín, ktorých ťažba však prispieva k postupnej likvidácii dažďových pralesov.
Vodné toky sú výdatným zdrojom vodnej energie. Najvýznamnejšou riekou krajiny je Amazonka, ktorá pramení v peruánskych Andách a tečie cez Južnú Ameriku do Atlantického oceánu, pričom viac ako polovicou svojej dĺžky preteká cez Brazíliu. Amazonka je najdôležitejšou vodnou cestou krajiny. Medzi ďalšie významné rieky patria São Francisco, Madeira, Tocantins, Tapajos a Xingú.
Klíma Brazílie
Brazília sa nachádza v tropickom, miestami subtropickom podnebnom pásme. Priemerná ročná teplota na území Amazonskej nížiny sa pohybuje medzi 27°C až 33°C, pričom ročné zrážky dosahujú priemerne 2030 mm. V celej Brazílii je priemerne 5860 mm zrážok ročne, pričom prevažná časť spadne v pobrežných oblastiach.
V Amazonskej nížine na severe krajiny prevláda vlhké podnebie rovníkového pralesa s teplotami okolo 27°C a množstvom zrážok od 2000 do 4000 mm. Pre stredný západ a Guyanskú vysočinu je charakteristické savanové podnebie so suchými zimami a dennými teplotami od 17 do 28°C, s priemerným množstvom zrážok asi 1600 mm.
Pobrežné oblasti na juh od ústia Amazonky majú savanové podnebie s teplotami od 23 do 30°C a úhrnom zrážok do 1250 mm. V okolí miest Salvador a Rio de Janeiro, ako aj ďalej na juhovýchod, prevláda tropické podnebie dažďového pralesa s teplotami od 18 do 27°C s úhrnom zrážok 1460 mm.
Juh krajiny, vďaka vlhkému a miernemu subtropickému podnebiu, pozná striedanie ročných období. Teploty sa tu pohybujú od do °C a priemerné zrážky dosahujú do 1330 mm. Ráz tejto časti Brazílie určujú horské savany a vždy zelené ihličnaté lesy.
Katastrofálne suchá na severovýchode, klimatický fenomén El Niño a pokračujúce ničenie dažďového pralesa vedú k veľkým ekologickým zmenám.
Výzvy a perspektívy
Napriek svojmu bohatstvu čelí Brazília mnohým výzvam. Extrémne sociálne rozdiely, vysoká kriminalita, obchod s drogami a korupcia sú vážnymi problémami. Odlesňovanie, najmä v Amazonskom pralese, má ničivé dôsledky na biodiverzitu a klímu.
Európska únia reaguje na tieto výzvy novým nariadením, ktoré zakazuje dovoz výrobkov spojených s odlesňovaním. Nariadenie sa vzťahuje na komodity ako hovädzí dobytok, kakao, káva, palmový olej, sója a drevo. Spoločnosti budú musieť preukázať, že ich výrobky nepochádzajú z oblastí, ktoré boli odlesnené, a že ich výroba neviedla k degradácii lesov.
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že v rokoch 1990 až 2020 došlo k odlesneniu 420 miliónov hektárov lesov, čo je plocha väčšia ako EÚ. Spotreba v EÚ sa podieľa na približne 10 % globálneho odlesňovania.
Strata hmyzu, najmä opeľovačov, je ďalšou vážnou ekologickou krízou, ktorá má globálne dôsledky. V Brazílii a Indonézii, krajinách s intenzívnym poľnohospodárstvom a odlesňovaním, je úbytok hmyzu obzvlášť výrazný. Zníženie počtu opeľovačov ohrozuje produkciu potravín a celkovú biodiverzitu.
Nejnebezpečnější Kmeny Amazonie, Kterým je Lepší se Vyhnout
Ochrana biodiverzity a udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi sú kľúčové pre budúcnosť Brazílie a celej planéty. Vlády, poľnohospodári a spotrebitelia musia spolupracovať na zabezpečení zdravého životného prostredia pre budúce generácie.
tags: #brazilsky #prales #pestovanie #yotube