Kyslá pôda v záhrade: Ako ju spoznať, upraviť a aké rastliny v nej pestovať
Pri plánovaní rozmiestnenia rastlín v úžitkovej ako aj okrasnej záhrade je užitočné vedieť, aké máme v záhrade pH pôdy, pretože rôznym rastlinám vyhovuje rôzna kyslosť (pH) pôdy.
Väčšine rastlín pestovaných na záhradke najlepšie vyhovuje neutrálna až slabo-kyslá zem. Samotná pôdna reakcia závisí od množstva voľného vodíka v pôde, preto sa v chemických rozboroch označuje tzv. vodíkovým číslom a značkou pH. Rôzne druhy rastlín sú prispôsobené na rôzne typy pôdy a platí to aj o pH (kyslosti) pôdy. Jednotlivé druhy rastlín majú takisto rôzny rozsah pre pH pôdy v ktorej môžu prosperovať. Väčšine úžitkových aj okrasných rastlín vyhovuje neutrálna až mierne kyslá pôda s pH 6 - 7 a preto sa tieto hodnoty pH pôdy považujú za ideálne.
Čo je pH pôdy a prečo je dôležité?
Stupnica pH opisuje nakoľko je pôda kyslá alebo naopak zásaditá (alkalická). Táto stupnica má rozpätie 0 až 14, pričom hodnota pH 7 je neutrálna, pH menšie ako 7 indikuje kyslé prostredie a naopak pH väčšie ako 7 signalizuje zásaditú látku.
Kyslosť pôdy má v prvom rade vplyv na rozpustnosť potrebných minerálov v pôde a schopnosť rastlín tieto živiny čerpať z pôdy. Znamená to, že napriek dostatku živín v pôde nemusia byť pre rastlinu pri nesprávnom pH pôdy dostupné. PH je taktiež dôležité pre život pôdnych baktérií a živočíchov ako aj samotnú štruktúru pôdy.
To aké pH pôda má, závisí najmä od pôdneho zloženia (íl, piesok, vápenec a iné prirodzené zložky v pôde), no aj od spôsobu, akým na pôde hospodárime.
Ako zistiť, či máte kyslú pôdu?
Kyslá pôda má pH menej ako 5. Na prvý pohľad je zvyčajne čierna a kyprá. Ak si nie ste istí, môžete si pH pôdy jednoducho zmerať pomocou lakmusových papierikov, ktoré kúpite v lekárni alebo záhradkárstve. Ďalšou možnosťou je použiť špeciálny elektronický merač pH.
Meranie pH pôdy pomocou indikátorov
Meranie pH pôdy sa vykonáva pomocou látok, ktoré so zmenou pH menia farbu. Takéto látky označujeme ako indikátory pH. Medzi najpraktickejšie a zároveň cenovo najdostupnejšie patria lakmusové indikátorové papieriky na meranie pH.
Pri samotnom testovaní zoberieme skúmanú vzorku suchej pôdy (stačí zopár gramov), vložíme ju do pohára, zalejeme destilovanou vodou (čím teplejšia tým lepšie) cca. v pomere 1:1, dôkladne premiešame a rozdrobíme pôdu vo vode, necháme pár hodín vylúhovať a do takto pripraveného roztoku ponoríme jednorazový indikátorový papierik. Farba papierika sa do pár sekúnd zmení a daný farebný odtieň (od červenej (kyslá) cez žltú a zelenú (neutrálna) až po modrú (zásaditá)) nám signalizuje pH testovanej pôdy. Pri testovaní sa používa destilovaná voda, pretože jej pH je neutrálne (7), zatiaľ čo voda z vodovodu je zásaditejšia a ovplyvnila by meranie. Indikátorové papieriky na meranie pH pôdy nemusia mať stupnicu 0 až 14 pH.
V špecializovaných záhradkárskych predajniach je možné si kúpiť jednoduchý pH test na rýchle stanovenie pôdnej reakcie. V súprave nájdeme kadičku, roztok č. 1, roztok č. Do kadičky nasypeme na dno 1 cm zeminy a zalejeme ju do troch štvrtín destilovanou vodou. Pridáme 10 kvapiek roztoku č. 1, premiešame a po krátkom čase doplníme 10 kvapiek roztoku č. 2.
Meranie pH pôdy pomocou pH metra
Ďalšou alternatívou ako zistiť pH pôdy je použitie pH metra (elektronický merač kyslosti pôdy pH), ktorý funguje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje aj kyslosť látok. PH metre sú cenovo dostupné a tiež praktické, keďže ich stačí zapichnúť do pôdy a prístroj na displeji ihneď zobrazí dané pH pôdy.
Úprava pH pôdy
Kyslosť pôdy môžeme podľa potreby zvýšiť, prípadne znížiť podľa druhov rastlín, ktoré chceme v záhrade pestovať.
- Zvýšenie pH (zníženie kyslosti): V prípade kyslých pôd, môžeme pH zvýšiť pridaním vápna (drveného vápenca) alebo drevného popola.
- Zníženie pH (zvýšenie kyslosti): Ak máme naopak príliš zásaditú pôdu a potrebujeme jej pH znížiť, je to možné pridaním rašeliny, zapracovaním čerstvého organického materiálu (ihličie, oziminy, mulč,...) do pôdy, prípadne pridaním síry či hnojív.
Zmena pH pôdy je zložitý proces, ktorý si vyžaduje pravidelné meranie pH a postupnú aplikáciu úpravných látok. Ak by ste chceli po úprave pôdu znova testovať na pH, je potrebné počkať s ďalším pH testovaním, kým sa jednotlivé zložky vzájomne zneutralizujú (cca. 2-3 týždne).
Rastliny, ktorým sa darí v kyslej pôde
Hoci sa v kyslej pôde nedarí trávniku, zelenine a ovociu, je ideálna pre pestovanie okrasných drevín ako sú rododendrony a azalky. Okrem nich sa s mierne kyslou pôdou uspokoja aj mnohé vždyzelené listnaté dreviny, ako napríklad vavrínovec (Laurocerasus officinalis), skimia (Skimia japonica), cezmína (Ilex aquifolium), kalmia (Kalmia latifolia), pieris (Pieris floribunda), rovnako aj mnohé zaujímavé kultivary ihličnanov.
Kyslá pôda je ideálna na pestovanie atraktívnych javorov (Acer palmatum a Acer japonicum), ktoré očaria svojimi nádhernými listami. Taktiež sa tu bude dariť hortenziám (Hydrangea), magnólii (Magnolia soulangiana), kručinkám (Genista), dokonca aj nátržníku (Potentilla fruticosa), hamamelu či atraktívnemu lykovcu (Daphne).
Ak ste vlastníkom záhrady s kyslou pôdou, určite vás poteší, že sa nemusíte vzdať ani mnohých druhov trvaliek. Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi je bergénia (Bergenia cordifolia), pestovať tu môžete aj voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupínu (Lupinus polyphyllus), kosatce (Iris), astilby (Astilbe), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), funkie (Hosta), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltušku (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilku (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula).
Keďže trávniku sa tu veľmi nebude dariť, súvislé zelené porasty môžete vytvoriť pomocou nízkych plazivých trvaliek alebo drevín menšieho vzrastu. Patria sem zbehovec plazivý (Ajuga reptans), brečtan (Hedera helix), zimozeleň (Vinca minor), drieň kanadský (Cornus canadensis) alebo aj krpčiarka (Epimedium).
Zaujímavými doplnkami v záhone s kyslejšou pôdou sa môžu stať aj nižšie vždyzelené kry, napríklad gaultéria (Gaultheria procumbens) s lesklými listami a červenými plodmi alebo pôvabná a naružovo kvitnúca andromeda (Andromeda polifolia). Tieto rastliny však uprednostnia skôr polotieň, rovnako aj mnohé druhy papraďorastov.
Okrasné dreviny vhodné do kyslej pôdy:
- Rododendrony a azalky
- Vavrínovec (Laurocerasus officinalis)
- Skimia (Skimia japonica)
- Cezmína (Ilex aquifolium)
- Kalmia (Kalmia latifolia)
- Pieris (Pieris floribunda)
- Javory (Acer palmatum a Acer japonicum)
- Hortenzie (Hydrangea)
- Magnólie (Magnolia soulangiana)
- Kručinky (Genista)
- Nátržník (Potentilla fruticosa)
- Hamamel
- Lykovec (Daphne)
Trvalky vhodné do kyslej pôdy:
- Bergénia (Bergenia cordifolia)
- Klinčeky (Dianthus deltoides)
- Lupína (Lupinus polyphyllus)
- Kosatce (Iris)
- Astilby (Astilbe)
- Orlíčky (Aquilegia)
- Prvosienky (Primula)
- Funkie (Hosta)
- Veternice (Anemone)
- Horce (Gentiana)
- Žltuška (Thalictrum)
- Pamaky (Meconopsis)
- Alchemilka (Alchemilla mollis)
- Zvončeky (Campanula)
Plazivé trvalky a dreviny menšieho vzrastu vhodné do kyslej pôdy:
- Zbehovec plazivý (Ajuga reptans)
- Brečtan (Hedera helix)
- Zimozeleň (Vinca minor)
- Drieň kanadský (Cornus canadensis)
- Krpčiarka (Epimedium)
Nižšie vždyzelené kry vhodné do kyslej pôdy:
- Gaultéria (Gaultheria procumbens)
- Andromeda (Andromeda polifolia)
Vresovisko: Ideálne riešenie pre rozsiahlejšie plochy
Ak potrebujete vysadiť väčšie plochy (nielen záhon), ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Investície sa vám vrátia v podobe pôsobivého a celoročne farebne premenlivého celku. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami - kosodrevinami). Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie.
Rastliny vhodné pre vresovisko:
- Vresy (Calluna)
- Vresovce (Erica)
- Zakrpatené ihličnany (smreky, borovice - kosodreviny)
- Begónie (letničky)
- Ľalie (cibuľoviny)
Pri výsadbe konkrétneho rastlinného druhu si však vždy treba podrobnejšie preštudovať, aký typ kyslosti znesie. Napríklad ľalie vyžadujú mierne kyslú pôdu, ale gaultéria znesie aj silnú kyslosť.
Vlhká kyslá pôda: Čo s ňou?
S kyslosťou sa zvyčajne spája aj vlhká pôda, často dokonca močaristá. Aj na nej možno vytvoriť zaujímavú záhradu. Najskôr treba zistiť, čo je zdrojom extrémnej vlhkosti v záhrade - príčinou môžu byť vyššia hladina spodnej vody, prameň, nepriepustná pôda, blízkosť vody a pod.
Vo vlhkých a zamokrených pôdach nachádza ideálne podmienky na svoju existenciu celé spektrum zaujímavých trvaliek. Niektorým neprekáža, ak sa na záhone vyskytne stojatá voda. Často stačí len zopár exemplárov, ktoré rýchlo zakryjú pôdu svojimi rozložitými listami. V takej záhrade si môžete vybudovať prírodné jazierko, umelý potok, prípadne atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných trvaliek. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej záhrady vytvoriť čarovné zákutie.
Pri plánovaní záhonov nezabudnite na to, aby v nich vždy niečo kvitlo, najlepšie od jari až do jesene. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy, okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou. Ak vysadíte funkie, určite vás nesklamú.
Okrem nich vlhké záhrady obľubujú aj prvosienky, alchemilky, záružlie (Caltha palustris), tradeskancie (Tradescantia), túžobníky (Filipendula ulmaria), žltohlavy (Trollius europaeus), jazyčníky (Ligularia), kosatce (Iris), rodgerzie (Rodgersia), astilby (Astilbe), vrbiny (Lysimachia) či udatníky (Aruncus).
Trvalky vhodné do vlhkej kyslej pôdy:
- Funkie (Hosta)
- Prvosienky (Primula)
- Alchemilky (Alchemilla)
- Zálužlie (Caltha palustris)
- Tradeskancie (Tradescantia)
- Túžobníky (Filipendula ulmaria)
- Žltohlavy (Trollius europaeus)
- Jazyčníky (Ligularia)
- Kosatce (Iris)
- Rodgerzie (Rodgersia)
- Astilby (Astilbe)
- Vrbiny (Lysimachia)
- Udatníky (Aruncus)
Dreviny vhodné do vlhkej kyslej pôdy:
Aj keď záhrada s vlhkou pôdou priveľmi nepraje zelenému trávniku, záhonom s ružami či zeleninou, možno v nej vytvoriť kvitnúcu kvetinovú lúku. V takej záhrade si môžete dokonca vypestovať aj malý bambusový hájik, prípadne vytvoriť porast zaujímavých okrasných tráv - ako ryba vo vode sa tu bude cítiť ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis). Z okrasných drevín vlhkú pôdu obľubujú niektoré ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga), drieň (Cornus), vŕba (Salix), rododendron, hortenzie, ale aj plamienka (Clematis), orgován (Syringa), pajazmín (Philadelphus) či lieska (Corylus).
- Ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga)
- Drieň (Cornus)
- Vŕba (Salix)
- Rododendron
- Hortenzie
- Plamienka (Clematis)
- Orgován (Syringa)
- Pajazmín (Philadelphus)
- Lieska (Corylus)
A aby bolo dielo dokonalé, nezabudnite na vkusný záhradný nábytok, prípadne odpočívadlo, odkiaľ sa budete môcť nerušene kochať zelenou krásou. A čerešničkou na torte môže byť zaujímavá kovová plastika.
Brečtan (Hedera helix) v kyslej pôde
Brečtan popínavý (Hedera helix) je celoročne zelená liana, ktorá rastie pomerne rýchlo a dokáže vytvoriť hustý zelený koberec. Je to nenáročná a odolná rastlina, ktorá preferuje rozptýlené svetlo až tieň a nižšie teploty. Darí sa mu v mierne vlhkých pôdnych podmienkach.
Brečtan má dva typy listov. Jedny sú laločnaté a slúžia na upínanie na povrchy, druhé sú srdcovité a majú voľný prístup k slnku. Kvety brečtanu sú drobné, majú zelenožltú farbu a produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý láka opeľovače.
Brečtany vysádzame na jar a na jeseň. Pri výsadbe je dôležité starostlivo vyberať rastliny, ktoré do jedného kvetináča s brečtanom vysadíme. Mali by to byť druhy, ktoré tiež preferujú skôr polotieň, kyslé pH pôdy a miernu zálievku.
Pri výsadbe brečtanu v malej záhrade si ale treba dobre premyslieť. Ak váš pozemok lemuje pletivový plot, ktorý neposkytuje príliš súkromie, môže byť pomerne lacným variantom výsadba brečtanu. Ten rastie pomerne rýchlo a pokiaľ zvolíme dostatočný počet sadeníc, bude plot počas jednej sezóny pokrytý zeleným „kobercom“ z listov. Okrem plotu je medzi záhradkármi obľúbenou oporou pre brečtan aj fasáda domu, chaty alebo napríklad garáže. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o ideálne riešenie, ako zakryť rozpadajúcu sa omietku staršieho domu, opak je pravdou. Aby sme mohli nechať rastlinu voľne stúpať po fasáde, musí byť omietka úplne neporušená, bez prasklín, odkrytých tehál a podobne.
Rez brečtanu vykonávame na jar. Pri zmladzovacom reze skracujeme všetky výhony na jeden meter nad povrch pôdy. Následne dochádza k rýchlemu rastu.
Brečtan je rastlina "dvoch tvárí" - hovorí sa o ňom totiž, že je liečivý aj jedovatý. Výťažky z tejto rastliny totiž môžeme nájsť dokonca v sirupoch proti kašľu, ale z toxikologického hľadiska sa jedná o jedovatú rastlinu, kedy pri neodbornom zaobchádzaní môžu uškodiť všetky jej časti. Vyššie množstvo toxických látok je koncentrované v plodoch. Šťava z listov a stoniek zase môže spôsobovať kožné alergické reakcie.
Ako pestovať a používať ANGLICKÝ BREČTAN | Pestovanie na farme | Príprava
Botanický názov: Hedera helix
Krátky popis rastliny: Brečtan popínavý, známy aj ako klenot kráľovský alebo heder, je vždyzelená popínavá rastlina s tmavozelenými listami a drobnými kvetmi. Je obľúbený pre svoje tmavozelené listy a schopnosť popínať sa po rôznych povrchoch, čo ho robí obľúbeným doplnkom k stenám, plotom alebo ako záhradná výplň.
Listy: Listy sú lesklé, tmavozelené, troj- až päťlaločné, a majú charakteristický tvar.
Rastové návyky: Brečtan popínavý je rastlina s rýchlym rastom, ktorá môže dosiahnuť výšku až 20 metrov, ak je ponechaná na rast a popínanie sa.
Kvitnutie: Kvety sú drobné, zelenkavo-biele a objavujú sa v období jesene až začiatkom zimy.
Plody: Po odkvitnutí môže tvoriť drobné, čierne plody, ktoré sú dekoratívnym prvkom.
Stanovisko: Preferuje polotieň a vlhkú pôdu, ale je tolerantný voči rôznym pôdnym typom a svetelným podmienkam.
Starostlivosť: Hedera helix je nenáročná rastlina, ktorá vyžaduje pravidelné zavlažovanie počas prvých rokov pestovania a občasný rez na udržanie tvaru.
Rez: Rez je možný na udržanie tvaru a podporu nového rastu.
Odolnosť voči chorobám: Obyčajne odolný voči chorobám a škodcom.
Mrazuvzdornosť: Hedera helix je odolný voči mrazu, s teplotnou odolnosťou až do -23,3 °C.
