Broskyňa obyčajná: Všestranný strom s bohatou históriou a blahodarnými účinkami
Broskyňa obyčajná (Prunus persica), pôvodom z Číny, je opadavý strom z čeľade ružovité (Rosaceae), ktorý je cenený predovšetkým pre svoje sladké a šťavnaté plody. V niektorých botanických systémoch je zaradená do rodu slivka, zatiaľ čo v iných tvorí samostatný rod broskyňa.
Botanický opis a rast
Ide o menší strom s nízkou, široko rozloženou korunou, často dorastajúci do výšky 5 až 8 metrov, niekedy však aj len do veľkosti kra. Kôra je v mladosti hladká, s vekom sa však stáva rozpukanou na brázdy a trhliny. Listy sú kopijovité, dlhé 8 až 15 cm, s okrajom čepele mierne zúbkatým. Na rozdiel od marhule, ktorá má listy srdcovitého tvaru, sú listy broskyne kopijovité, 7-16 cm dlhé a približne 3 cm široké, s perovitým žilkovaním.
Kvety, ktoré sa objavujú skoro na jar, často ešte pred pučaním listov, sú usporiadané jednotlivo alebo vo dvojiciach. Majú nepredĺžené lupeňe v bielej, ružovej alebo červenkastej farbe. Kvitne skoro na jar, pred olistením. Broskyňa je teplomilná rastlina s vysokými nárokmi na svetlo, preferuje hlbokú, priepustnú, hlinitú pôdu s nízkou hladinou podzemných vôd.
Pôvod a história
Hoci botanický názov broskyne - Prunus persica - odkazuje na Perziu, jej domovským územím je Čína. Broskyne sú považované za jedno z najstarších pestovaných ovocí, s pôvodom v Číne, kde boli známe už pred viac ako 4000 rokmi. V tejto krajine sa kultúrne pestujú od obdobia neolitu. Novšie archeologické dôkazy naznačujú, že k domestikácii došlo už v roku 6000 pred Kristom v provincii Zhejiang v Číne. Najstaršie archeologické nálezy broskýň pochádzajú z lokality Kuahuqiao neďaleko Hangzhou. Archeológovia poukazujú na údolie rieky Jang-c'-ťiang ako na miesto, kde pravdepodobne došlo k skorému výberu vhodných odrôd broskýň.
Z Číny sa broskyne dostali cez Hodvábnu cestu do Perzie a následne do starovekého Grécka a Ríma. V čínskej kultúre sú broskyne symbolom nesmrteľnosti, dlhovekosti a šťastia. V minulosti sa kôra, listy, jadierka a plody broskyne používali na liečbu mnohých ochorení zažívacích orgánov, obličiek, kašľa a astmy. Na Slovensku a v Česku sa broskyne často podávajú pri špeciálnych príležitostiach, kde symbolizujú šťastie a prajnosť. Podľa dostupných historických zdrojov sa broskyne na Slovensku pestujú už od 16. storočia.
Klimatické podmienky a pestovanie
Broskyne obľubujú suché, kontinentálne alebo mierne podnebie. Väčšina broskýňových kultivarov si vyžaduje 500 hodín ročného chladu v rozpätí od 0 až 10 °C, počas ktorého dochádza ku kľúčovým chemickým reakciám. Samotné stromy zvyčajne tolerujú teploty okolo -26 až -30 °C. Odumieranie kvetných pukov sa začína vyskytovať medzi -15 a -25 °C, v závislosti od kultivaru. Ďalším klimatickým obmedzením sú jarné mrazy. Stromy kvitnú pomerne skoro (v marci), a kvety sa poškodia alebo usmrtia, ak teploty klesnú pod približne -2 °C.
Podnebie s výraznými zimnými zrážkami pri teplotách pod 16 °C nie je pre pestovanie broskýň vhodné, pretože dážď podporuje kučeravosť listov broskýň, čo je najzávažnejšia hubová choroba. Na dozretie úrody je potrebné letné teplo s priemernými teplotami najteplejšieho mesiaca medzi 20 a 30 °C. Ideálne je slnečné stanovište s mierne vlhkou, dobre priepustnou pôdou. Pôdu vyžaduje hlbokú, priepustnú, hlinitú, s nízkou hladinou podzemných vôd.
Broskyňa je strom nižšieho vzrastu, dorastá do výšky 3-8 m. Vysádzajú sa od marca do apríla, najlepšie ako jednoročné rastliny. Po vysadení ich treba poriadne zostrihnúť na dve očká. Rez sa robí vo fáze ružového púčika v lete. Pestuje sa aj zo semena, vtedy kôstka musí prejsť stratifikáciou (vo vlhkom piesku). Broskyňu je možné pestovať aj v črepníkoch na balkóne.
Obľúbené odrody
Pomologicky sa odrody broskýň rozdeľujú na pravé broskyne (plstnatá šupka, dužina oddeliteľná od kôstky), tvrdky - cling, klingy - určené hlavne na konzervovanie (plstnatá šupka, dužina neoddeliteľná od kôstky), nektárinky (hladká šupka, dužina oddeliteľná od kôstky), bryňonky - brugnonky - (hladká šupka, dužina neoddeliteľná od kôstky) a sendviče - Peento - (sploštené plody).
- Pravé skoré: ‘Harbinger’, ‘Spring Time’, ‘Dixired’, ‘Favorita Morettini 3’, ‘Springcrest’, ‘Sunhaven’, ‘Royal Glory®’, ‘Harnas’.
- Pravé stredne skoré: ‘Fairhaven’, ‘Modřinka’, ‘Redhaven’, ‘Sočnaja’, ‘Iskra’.
- Pravé stredne neskoré: ‘Inka’, ‘Suncrest’, ‘Flamingo’, ‘Radosť’.
- Pravé neskoré: ‘Cresthaven’, ‘Kernechter vom Vorgebirge’, ‘Roter Weinsbergpfirsiche’, ‘O’Henry’.
- Sendviče: ‘Belmondo’, ‘Ordigan’, ‘Saturn’, ‘Mesembrine‘, ‘Sandwich weiss®’.
Broskyňa obyčajná ´REDHAVEN´ je mimoriadne obľúbená odroda, ktorá vyniká svojimi veľkými, sladkými a šťavnatými plodmi. Dozrieva začiatkom augusta a patrí medzi skôr dozrievajúce odrody broskýň. Plody sú výrazne červené s jemným žltým líčkom, zatiaľ čo dužina je žltooranžová, pevná a dobre sa oddeľuje od kôstky. Do rodivosti vstupuje skoro a prináša každoročne bohatú úrodu. ´REDHAVEN´ je tiež odolná a vhodná na pestovanie aj v mierne vyšších polohách.
Plody broskyne
Plodom broskyne je kôstkovica, ktorá je husto zamatovo chlpatá, okrúhla a má výrazný podlhovastý šev. Farba plodov býva rôzna, často žltá, oranžová až červenkastá, pričom strana vystavená slnku býva červená. Dužina je šťavnatá, sladká a aromatická, s príjemnou vôňou. Jadro broskyne je ľahké oddeliť od dužiny. Kôstka je hlboko zbrázdená.
Plody broskyne sa zberajú v čase produktívnej, nie komerčnej zrelosti. Dozreté plody obsahujú menej kyseliny citrónovej a pektínu. Pre účely sušenia sa vyberajú starostlivo zrelé a neotlčené plody. Sušia sa na lieskach v jednej vrstve, zvyčajne narezané na 8 častí, a to na priamom slnku alebo pri umelom teple dva až štyri dni.
Obsahové látky a účinky
Broskyne sú bohaté na vodu (89%), cukry (10%), bielkoviny (1%) a obsahujú zanedbateľné množstvo tuku. Poskytujú vitamíny B1, B2, C a provitamín A, ako aj minerálne látky ako vápnik, železo, zinok, draslík, horčík a niacín. Jadrá broskyne obsahujú vitamín B17, ktorý je považovaný za potenciálne liečivý pri rakovine, avšak jeho nadmerná konzumácia môže viesť k nežiaducim účinkom. Kyanogénne glykozidy v jadrách sú toxické vo veľkých dávkach, ale zároveň vykazujú antioxidačnú a protizápalovú aktivitu a môžu inhibovať rast niektorých typov rakovinových buniek.
Broskyne majú mnohostranné účinky na zdravie:
- Pomáhajú pri kašli a astme.
- Uvoľňujú zápchu.
- Pôsobia protistresovo a upokojujúco, zlepšujú náladu a odstraňujú nervozitu.
- Zlepšujú krvný obeh a podporujú zdravie srdca.
- Upevňujú cievy a tkanivá.
- Pomáhajú pri redukcii hmotnosti.
- Vyrovnávajú hladinu cukru v krvi.
- Zvyšujú obranyschopnosť organizmu.
- Stabilizujú hladinu hormónov.
- Pomáhajú pri vylučovaní vody z tela.
Listy broskyne obsahujú chlorofyl, horčiny a ďalšie liečivé látky, ktoré sa využívajú pri liečbe onkologických ochorení. Majú protistresové, protizápalové, antivírusové a upokojujúce účinky.
Použitie broskýň
Broskyne nachádzajú široké uplatnenie:
- V potravinárstve: ako príchute do sladkých štiav, minerálnych vôd, limonád, žuvačiek, čajov. Konzumujú sa čerstvé, spracúvajú sa do kompótov, džemov, marmelád, štiav, alebo sa sušia.
- V kozmetike: vďaka príjemnej aróme sa používajú do krémov, masiek, aromatických olejov, mastí a telových pílingov.
- Výroba destilátov: broskyňa sa používa na výrobu rôznych destilátov.
Doma si z nich môžeme pripraviť chutné koláče, džemy či marmelády, no najlepšie chutia neupravené.
Recept na broskyňový džem │ Zuzana Machová
Hladké, neplstnaté plody má nektarinka, ktorá je varietou broskyne obyčajnej.
V roku 2020 bola svetová produkcia broskýň 24,6 milióna ton.
tags: #broskyna #obycajna #kvet