Brusnica obyčajná: Pestovanie, starostlivosť a liečivé účinky

Brusnice - Cranberry alebo aj kľukva, takto sa dá nazvať drobné červené guľaté drobné ovocie na nízkych polodrevnatých kríkoch. Najznámejšia je Brusnica pravá (Vaccinium vitis idaea). Známa je po celej Európe. Pre špecifickú chuť, použitie aj jednoduché pestovanie.

Brusnica rastie vo forme neveľkého plazivého kra, ktorý je čiastočne podobný viniču, no je podstatne menší. Dorastá do výšky 15 až 25 cm a má malé, elipsovité, vždyzelené kožovité listy. Na zelených vetvičkách rastú vajcovité listy s tmavozelenou vrchnou časťou listu, spodná časť je matná a šedozelená, rastú striedavo a celý rok. Kvety sa nachádzajú na krátkych stopkách a tvoria vrcholíkaté ovisnuté strapce. Farba kvetov môže byť biela, slabo ružová až ružová.

Brusnice zaraďujeme medzi menej známe ovocniny. Ich pôvodným domovom je Severná Amerika a severné časti Ázie a Európy, kde v suchších lesoch tvoria podrast, najmä borovíc. V týchto častiach sveta je jej pestovanie veľmi rozšírené a populárne. U nás sa na jej pestovanie zameriavajú skôr záhradkári, pre ktorých je vítaným spestrením jedálnička.

Brusnice a kľukva patria medzi stálozelené, neopadavé a veľmi odolné kríky podobné čučoriedkam. Koncom jari a počas leta kvitnú brusnice jemnými ružovkastými alebo krémovobielymi kvietkami pripomínajúcimi zvončeky. Na jeseň sa k žiarivým červeným plodom pridajú aj listy s výraznými odtieňmi žltej, červenej, bordovej a fialovej.

Brusnice sú nielen chutným ovocím, ale aj plodom plným vitamínov, ktoré majú množstvo zdravotných benefitov. Brusnice zvyčajne začnú plodiť po 2 až 3 rokoch od výsadby. Brusnice dozrievajú na prelome septembra a októbra.

Pestovanie brusníc

Dnes nie je problém pestovať brusnice aj doma na záhrade, avšak je potrebné prispôsobiť im vhodné podmienky. Ideálne je najskôr sa o brusnicu starať v kvetináči a neskôr ju presadiť na konkrétne miesto v záhrade.

Ideálne podmienky pre pestovanie

Stanovište: Potrebuje špeciálne rašelinové substráty na slnečných miestach a kyslé prostredie (pilinový zásyp). Vyžadujú kyslé pH, slnečné stanovisko. V tieni takmer neplodia. Rastlina neznáša veľkú vlhkosť. Brusnice najlepšie rastú na miestach, kde dostanú aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Pri výsadbe zakúpených sadeníc brusníc a ich ďalšom pestovaní treba vychádzať z prirodzených nárokov týchto rastlín. Nakoľko ich domovom sú suché prevažne ihličnaté lesy, vyhovujú im kyslé suché pôdy s malým obsahom živín. Nemajú rady výživné pôdy, vysoký obsah vápnika v pôde a neznášajú premokrenie. Na zamokrenie pozemku rastliny reagujú odumieraním výhonov a veľmi rýchlo i celých rastlín. Preto treba vyberať suchšie stanovištia a pri pestovaní v nádobách alebo vo fóliou vystlatých jamách zabezpečiť odtok prebytočnej vody. Veľmi dobre im tiež vyhovuje pestovanie na hrobčekoch, kde je ďaleko menšie riziko zamokrenia. Pri pestovaní na svahoch, na ktorých nie je pôda prirodzene kyslá treba myslieť na skutočnosť, že sa vápnik v pôde splavuje prirodzene dole svahom, dôsledkom čoho môže dôjsť k úhynu rastlín. Preto treba miesto výsadby zabezpečiť tak, aby sa zabránilo negatívnemu vplyvu vápnika. Brusniciam v záhrade vyberte slnečné miesto. Polotienisté stanovište, priamy úpal im škodí.
Pôda: Potrebuje špeciálne rašelinové substráty na slnečných miestach a kyslé prostredie. Brusnice miluje suchšie ihličnaté lesy, preto je nevyhnutný vodou nepriepustný rašelinový substrát s kyslým pH. Brusnice potrebujú pôdu s pH medzi 4,0 a 5,5. Ak je vaša pôda menej kyslá, môžete ju upraviť pridaním síry, rašeliny alebo hnojív určených pre kyslomilné rastliny. Substrát pre brusnice je podobný ako pre čučoriedky. Vytvoríme ho zo zmesi vrchoviskovej rašeliny, riečneho piesku, listovky, s prídavkom kompostu, perlitu a pilín. Pôdu je potrebné udržiavať vlhkú a odburinenú. Veľmi zle reagujú na zarastenú plochu, nakoľko sú nízke a plytko korenia. Brusnice majú rady vlhkosť, ale pôda by mala byť dobre priepustná, aby sa zabránilo premočeniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov. Rašelinové pôdy sú pre brusnice ideálne, pretože dokážu udržať vlhkosť a zároveň poskytnúť potrebnú kyslosť. Brusnice vyžadujú hnojivá bez obsahu vápenatých zložiek.
Voda: Rastlina neznáša veľkú vlhkosť a stačí jej hĺbka substrátu 20 - 30 cm. S vodou treba pri pestovaní brusnice narábať opatrne. Brusnica neznáša premočenú pôdu. V prípade, že sa korene ocitnú v takejto pôde, celý ker hynie. Brusnice nepotrebujú veľa vody, stačí mierna zálievka, najlepšie dažďovou odstatou vodou. Závlahu vyžadujú iba po vysadení, neskôr sa zavlažujú iba v obdobiach dlhotrvajúceho sucha. Zabezpečte, aby pôda zostala vlhká, ale nie premočená. Pravidelné zavlažovanie: Brusnice vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia rastu a plodenia.
Hnojenie: Na živiny nie sú veľmi náročné, starosti s hnojením vám preto robiť nebudú. Hnojiť treba veľmi opatrne, nakoľko pri prehnojení sa rastliny stávajú citlivejšími na fytoftórovú hnilobu. Vhodné sú hnojivá pre rododendrony a azalky, ktoré neobsahujú vápenatú zložku. Odporúča sa tiež použitie nástielky, najlepšie vo forme pilín alebo kôry. Brusnice majú relatívne nízke nároky na hnojenie, preto je vhodné používať hnojivá s nízkym obsahom dusíka.
Starostlivosť: Zabudnite však na nejaké okopávanie. Rez nie je nutný vykonávať každý rok. Po zime len odstráňte suché a poškodené výhonky. Hnojenie je tiež vhodné len na jar, ako štartovacia dávka s vyšším obsahom dusíka a zapracovanie granúl ku koreňom. Ak bude v priebehu sezóny v okolí kríkov pravidelne odstraňovaná burina, budú mať viac svetla i vzduchu, čo sa odzrkadlí na ich úrode. Rez brusnice v zásade nevyžadujú. Každá rastlina brusnice je tvorená poliehavými i vzpriamenými výhonkami. Kvety a následne plody sa tvoria vždy na tých vzpriamených. Ak by sa v priebehu 1 - 2 rokov po vysadení rastlina v záhone príliš rozrástla, stačí znížiť prísun hnojiva, prípadne skrátiť plazivé výhony, čím prestane rásť do šírky a svoju silu bude tlačiť do spomínaných vzpriamených, t. j. Na jar, keď sa rastliny opätovne začnú prebúdzať, je veľmi prospešné listovú časť kríkov zľahka prečesať. Po zime je tiež dobré staršie poliehavé konáre trochu ponadvihovať, prevzdušniť a ak sú príliš dlhé, skrátiť. TIP! Rastliny sú odolné nielen voči väčšine škodcov, ale aj voči mrazu. Nič však nepokazíte, ak ich na zimu prikryjete ihličnatými vetvičkami alebo opadaným lístím. Brusnice v kvetináči umiestnite do záhradného domčeka či pivnice. Ak si dáte záležať na príprave stanovištia, pestovanie brusníc je takmer bez práce. Na závlahu ani hnojenie nie sú náročné, takisto nevyžadujú pravidelný rez. Chorobami a škodcami netrpia, no niekedy za vlhkého počasia sa môže vyskytnúť choroba spôsobujúca opadnutie listov. Ak sa tento problém prejaví vo väčšom rozsahu, použite dostupné fungicídy. Brusnice rez prakticky nepotrebujú.
Výsadba: Kríčky vysádzajte začiatkom jari, po poslednom veľkom mraze. Použite špeciálny substrát pre kyslomilné rastliny - ideálne pH pôdy pre brusnice a kľukvu by malo byť maximálne do 5,5. Vhodne kyslú pôdu si môžete pripraviť aj doma - zmiešaním hrubozrnného piesku a rašeliny. Ak vysádzate do kvetináča, určite zabezpečte spodnú drenážnu vrstvu pre správny odtok vody - brusnice neznášajú premokrenie. Po dobre zakorenení sadenice v kvetináči ju môžeme presadiť. Brusnicu do pôdy sadíme o niečo hlbšie, než bola zasadená v kvetináči. Priestor pod kríkom je dobré hneď po zasadení vystlať pilinami alebo mulčom z ihličnatých drevín, aby mala brusnica pocit, že sa nachádza vo svojom prirodzenom prostredí. Brusnice sú vhodné nielen ako podporná liečba pri problémoch s močovým ústrojenstvom, ale pomôžu i pri liečbe reumatizmu či cukrovky. Majú močopudný účinok a pozitívne pôsobia aj na pokožku, nechty, vlasy, kardiovaskulárny i tráviaci systém či imunitu. Pre výsadbu je navhodnejšie jarné a jesenné obdobie.

Brusnice sú tvorené poliehavými i vzpriamenými výhonkami. Kvety a následne plody sa tvoria vždy na tých vzpriamených. Ak by sa v priebehu 1 - 2 rokov po vysadení rastlina v záhone príliš rozrástla, stačí znížiť prísun hnojiva, prípadne skrátiť plazivé výhony, čím prestane rásť do šírky a svoju silu bude tlačiť do spomínaných vzpriamených.

Pri pestovaní doma je dôležitý aj výber odrody.

Odrody brusníc

Zo súčasného dostupného sortimentu možno doporučiť najmä tieto odrody:

Koralle: Jedna z najznámejších odrôd. Je rozšírená v záhradách ako i vo veľkovýrobe. Vytvára vzhľadné kry výšky cca 20 cm s lesklými kožovitými listami. Odroda je pomerne úrodná, úrody z kra sa dosahujú 200 g. Veľkosť plodov je malá až stredná, farba žiarivočervená.
Ida (BV 8726 - 8): Odroda bola získaná z voľného opelenia BV 68 pochádzajúcej z provincie Smaland vo Švédsku. Vytvára malé kry výšky 10 - 20 cm, nie veľmi husté. Listy má veľké s výraznými žilkami na vrchnej strane listu. Pomerne skoro vstupujú do rodivosti. Kvitne v riedko rozmiestnených súkvetiach. Plody má veľké (0,5 - 0,8 g), jasne červené, dozrievajúce od polovice do konca augusta. Rastliny majú tendenciu druhého kvitnutia v tom istom roku. Úrody v treťom roku po výsadbe sú 140 g z jednej rastliny.
Linnea (BV 8739 - 8): Získaná bola z voľného opelenia BV 82 v tej istej provincii ako odroda Ida. Má hustý rast, vytvára množstvo výhonov výšky 15 - 25 cm. Listy má lesklé, pomerne veľké. Skoro vstupujú do rodivosti, kvety majú zoskupené vo veľkých hustých súkvetiach. Plody sú stredne veľké až veľké (0,35 - 0,45 g), jasne červené, dozrievajú v polovici augusta. Ovocie má silnú odolnosť proti zahnívaniu. Druhé kvitnutie je slabšie, ale pomerne pravidelné. Úroda v treťom roku je 150 g z rastliny.
Sussi: Odroda bola vyšľachtená v švédskej Univerzite poľnohospodárskych vied v meste Balsgard. Kry sú nízke /15-25 cm/, tvoriace výhonky z koreňov. Veľmi dobre pokrývajú povrch pôdy. Listy má oblé, lesklé. Kvitne dva krát - prvýkrát koncom mája, druhýkrát na konci leta. Plody sú guľaté, tmavo červenej farby, stredne veľké až veľké /0,40 g/. Dozrievajú približne 20. augusta, v našich polohách aj skôr. Od tretieho roku sú rastliny veľmi úrodné, priemerné úrody z kra sa pohybujú od 200 do 300g.
Sanna: Odroda má rovnaký pôvod ako odroda Sussi. Vytvára vysoké výhony dĺžky 20 až 30 cm, stredne pokrývajúce povrch pôdy. Listy sú okrúhle, podobné ako u predchádzajúcej odrody. Kvitne koncom mája, plody má okrúhle, červené, veľkosť plodov a doba dozrievania je ako u odrody Sussi. Plody sú rozmiestnené po okrajoch kra na koncoch výhonov, čo umožňuje zber pomocou ručných česákov. Odroda je veľmi úrodná, úrody z kra sa dosahujú 200 - 600 g!

Brusnica obyčajná 'Early Black' (Vaccinium macrocarpon) je odroda veľkoplodé brusnice so skorým zrením a bohatou úrodou. Plody sú lesklé, tmavo červené a majú sladkokyslú chuť. Rastlina dorastá do výšky 20-30 cm a tvorí plazivé kríky, ktoré sa dobre rozrastajú a môžu slúžiť ako pôdopokryvná rastlina.

Odrody brusnice pravej sú zväčša dvakrát ročne rodiace (‘Koralle’, ‘Red Pearl’), preto sa nehodia do nadmorskej výšky nad 750 metrov, kde by druhá úroda už nestihla dozrieť. Rovnako je to pri brusnici veľkoplodej, kde treba navyše vysádzať už len skoré a stredne skoré odrody (‘Early Black’, ‘Stevens’). Do vyšších pestovateľských polôh vyberajte raz rodiace odrody, ako sú napríklad ‘Sanna’ a ‘Linnea’.

Zber a skladovanie

Brusnice sa zberajú v štádiu technickej zrelosti, pretože po zbere už nedozrievajú. Ideálne je zbierať brusnice v chladnejšom počasí, skoro ráno alebo večer. Ak je horúco, zber by mal prebehnúť okamžite. Zber brusníc rukami je najšetrnejší spôsob, ako nepoškodiť kríky.

Brusnice dozrievajú dvakrát do roka. V 5. až 6. mesiaci je slabšia prvá úroda, v 8. až 9. mesiaci sa v rovnakom období ručne zbierajú plody aj listy. Brusnice kvitnú a dozrievajú v dvoch etapách. Prvé kvitnutie je v máji až júni. Úroda z neho je menšia, zberá sa koncom júna. Hlavné obdobie kvitnutia je v júli a auguste. Plody z tejto etapy sú väčšie, kvalitnejšie a chutnejšie, zberajú sa od septembra do októbra.

Vďaka svojej pevnej šupke a obsahu kyseliny benzoovej sa brusnice dajú skladovať dlho v čerstvom stave. Na čo najdlhšie uchovanie úrody existuje viacero spôsobov. Bez ďalšieho spracovania sa plody najlepšie uchovávajú v mrazničke alebo v sušenej forme.

Spôsoby skladovania brusníc

Skladovanie vo vlastnej šťave: Brusnice je potrebné roztriediť a opláchnuť. Následne sa vložia do hlbokej misky, jemne roztlačia vidličkou, aby pustili šťavu. Nádoba sa prikryje handrou a uloží na chladné miesto, napríklad do chladničky. Po niekoľkých dňoch sa brusnice prenesú do pohárov a uskladnia v pivnici. Brusnice vo vlastnej šťave sú vhodné na prípravu čajov a vitamínových nápojov.
Sušenie: Ďalším spôsobom skladovania je sušenie. Sušené brusnice sa môžu skladovať až 2 roky. Bobule sa sušia prirodzene na slnku alebo v rúre. Prirodzené sušenie trvá niekoľko dní, v rúre menej ako jeden deň, avšak vyžaduje si neustále sledovanie.
Skladovanie v cukre: Zber plodov týmto spôsobom je technologicky podobný skladovaniu vo vlastnej šťave. Brusnice sa umyjú, prenesú do nádoby a rozdrvia vidličkou, alebo sa rozmixujú na homogénnu hmotu. Pridá sa cukor podľa chuti a dôkladne sa premieša. Výsledná zmes sa prenesie do pohárov, uzavrie viečkom a skladuje na chladnom mieste mimo slnečného žiarenia.
Zmrazovanie: Najjednoduchším spôsobom je zmrazovanie brusníc v mrazničke. Bobule je potrebné roztriediť, osušiť a zabaliť do vreciek. Tieto mrazené brusnice sú chuťovo čo najbližšie čerstvým.

Liečivé účinky a využitie brusníc

Brusnica obyčajná je cenená pre svoje mimoriadne priaznivé účinky na zdravie, pričom obsahuje vysoké množstvo prospešných stopových prvkov. V minulosti, keď moderná medicína nebola dostupná, sa naše prababičky spoliehali na ľudové recepty a zber brusníc bol jedným z kľúčových spôsobov liečby rôznych chorôb.

Brusnice sa používajú pri liečbe zápalu močových a žlčníkových ciest (znižujú pH, ochraňujú sliznice pred baktériami), reumatizmu, na zastavenie preháňania a na podporu tráviacej činnosti. Výrazne pomáhajú pri paradentóze, hypovitaminóze a pri regenerácii očného purpuru. Sú prevenciou proti obličkovým kameňom, zvyšujú výrazne imunitu. Znižujú cholesterol.

Brusnice sú mimoriadne bohaté na vitamín C, vitamín A, vitamín K a karotén. Majú vysoký obsah antioxidantov a tiež obsahujú kyselinu citrónovú, jablčnú, benzoovú a šťaveľovú. Sú dobrým zdrojom minerálnych látok ako železo, magnézium, vápnik, mangán, fosfor, zinok a sodík.

Vďaka vysokému obsahu vlákniny a fytoživín pôsobia brusnice ako účinný preventívny prostriedok proti vzniku rôznych zápalov, aterosklerotických ochorení srdca a rakoviny hrubého čreva či iných nádorových ochorení. Pomáhajú tiež znižovať vysokú hladinu cholesterolu v krvi, čím pôsobia ako prevencia srdcovo-cievnych ochorení.

Sú účinné v boji proti hnačke, chrípke, skleróze, menštruačným bolestiam a používajú sa ako podporný prostriedok pri liečbe cukrovky a reumatizmu.

Priaznivé účinky brusníc sa prejavujú aj na pokožke. Vďaka obsahu omega-3 mastných kyselín, ktoré obnovujú rast buniek, sa brusnice používajú v kozmetickom priemysle.

Pri chudnutí brusnice zlepšujú trávenie, urýchľujú vyprázdňovanie a podporujú správne odvodnenie organizmu.

Brusnice sú známe najmä svojím protizápalovým účinkom na močové ústrojenstvo. Obsahujú látky proantokyanidíny, ktoré sa podieľajú na znížení pH faktora moču, čím vytvárajú nepriaznivé podmienky pre usádzanie a množenie škodlivých baktérií.

Brusnice dokážu zmierňovať a liečiť obličkové problémy, vrátane bolestivých obličkových kameňov. Vďaka obsahu kyseliny citrónovej prečisťujú močové cesty a obličky.

Vysoký obsah antioxidantov v brusniciach odstraňuje z tela škodliviny a neutralizuje voľné radikály, čím pôsobí ako prevencia proti rakovine prsníka, hrubého čreva, pľúc a prostaty.

Príjem brusníc sa odporúča aj mužom na podporu zdravia močových ciest, najmä pri problémoch s prostatou. Zabraňujú tvorbe podmienok, ktoré by mohli viesť k patogénnym zmenám na prostate.

Brusnice obsahujú minerály a enzýmy, ktoré pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu v krvi, čím pôsobia ako prevencia srdcovo-cievnych ochorení.

Sú dobrým zdrojom vápnika, ktorý posilňuje zdravie kostí, zubov a nechtov.

Brusnice prispievajú k zdravej ústnej dutine, ďasnám a eliminácii problémov so zubami. Bránia tvorbe zubného povlaku a znižujú schopnosť baktérií udržať sa v ústnej dutine.

Vďaka obsahu kyseliny listovej brusnice znižujú pravdepodobnosť vrodených vývojových vád a riziko predčasného pôrodu.

Antioxidanty v brusniciach vyplavujú toxíny, spomaľujú starnutie a udržiavajú pokožku hydratovanú. Vitamín C je nevyhnutný pre tvorbu kolagénu, ktorý zabezpečuje hladkú a vyživenú pleť.

Brusnice majú antiseptické vlastnosti a používajú sa pri liečbe akné, napríklad vo forme pleťovej masky.

Vitamíny A a C z brusníc sú nevyhnutné pre rast a zdravie vlasov, preto sa extrakty z nich často používajú vo vlasovej kozmetike.

Brusnice vs. Kľukva

Brusnice a kľukva sú...

Brusnica je málo pestované a nie príliš rozšírené drobnoplodé ovocie. Jeho pôvod je v celej severnej Eurázii, a prirodzene sa vyskytuje aj na našom území. Pri označení brusnica, prípadne kľukva dochádza často k miešaniu viacerých druhov patriacich do rodu brusnica. Označenie kľukva sa najčastejšie používa pre severomerický druh kľukva veľkoplodá lat. Vaccinium macrocarpus a aj u nás sa vyskytujúcej kľukve močiarnej lat. Vaccinium Oxycoccus. Pomenovanie brusnica, sa zväčša používa pre druh brusnica obyčajná lat. Vaccinium vitis-idae. Z taxonomického pohľadu sa kľukva a brusnica nachádzajú v iných podrodoch.

Brusnica obyčajná má v porovnaní z „americkou brusnicou“ menšie plody, ale na druhej strane sú plody šťavnatejšie. V minulosti sa hlavne na severnom Slovensku namiesto pestovania uprednostňoval zber voľne rastúcich brusníc pravých, prípadne aj kľukvy močiarnej. Divo rastúce rastliny nie sú samozrejme pre záhradkárske pestovanie vhodné, pretože dosahujú veľmi nízke výnosy.

Kľukva veľkoplodá - (Vaccinium macrocarpon) z rodu brusníc. Viac je rozšírená po Amerike a Kanade, ale tiež ju nájdete v Európe a dokonca aj v našich podmienkach. Je to nedocenené, zdravé ovocie. Plody sú malé, červené podobné brusnici. Podmienky pre pestovaniu sú rovnaké ako pri brusnici pravej.

BRUSNICA | Ako rastie?

tags: #brusnica #obycajna #pestovanie