Všetko o pestovaní zeleniny v nádobách: Od balkóna po vyvýšený záhon

Túžite po vlastnej čerstvej zelenine, ktorá je plná chuti a vitamínov? Pestovanie vlastnej zeleniny nie je len koníček, ale cesta k samostatnosti a zdravšiemu životnému štýlu. Čerstvá zelenina priamo zo záhrady chutí neporovnateľne lepšie ako tá z obchodu. Navyše presne viete, čo ste použili pri jej pestovaní, ušetríte peniaze a znížite svoju uhlíkovú stopu. Investícia do skleníka sa vám rýchlo vráti v podobe bohatšej a kvalitnejšej úrody. Aj malý skleník či parník dokáže zázraky - niektoré druhy zeleniny v ňom môžete pestovať takmer celoročne!

Nielen kvetinový balkón dokáže osloviť. Mnoho balkónov je orientovaných smerom na juh alebo západ a preto poskytuje zelenine, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány, papriky, feferónky alebo uhorky, slnečné miesto. Drobnejšie rastliny sa dajú pestovať v samostatných nádobách.

Prečo pestovať zeleninu v nádobách?

Pestovanie v nádobách je ideálne pre tých, ktorí nemajú veľký záhradný priestor, ale chcú si vychutnať čerstvé ovocie, zeleninu alebo bylinky. Balkóny, terasy a strechy ponúkajú výborné možnosti na vytvorenie malej záhradky. Pestovanie v nádobách umožňuje maximálne využiť aj malé priestory. Nie všetky rastliny sú vhodné na pestovanie v nádobách, preto je dôležité vybrať také, ktoré majú kompaktný rast a menšie korene.

Rastlinám v nádobách budete môcť venovať podstatne viac času, pozornosti a starostlivosti ako pri pestovaní na veľkých záhonoch. Rastliny pestované vo voľnej pôde si dokážu nahradiť niektoré nedostatky starostlivosti napríklad získaním vlahy z hlbších vrstiev pôdy. Tie v nádobách sú však od vašej pozornosti plne závislé.

Výber správneho miesta

Prvou základnou podmienkou je výber vhodného substrátu, ktorý zabezpečí rastlinkám všetko potrebné pre rast a vývoj. Pre väčšinu rastlín, ktoré sú do minizáhradky vhodné, je minimom 6 hodín priameho slnečného svetla. Vhodné sú balkóny orientované na juh či juhozápad. Na južnej strane dajte pozor na prehrievania a spálenie rastlín. Vyšším rastlinám doprajte oporu. Balkón orientovaný na juh je ideálny pre zeleninu, ktorá miluje teplo, ako sú paradajky, baklažány a papriky. Ak je balkón orientovaný viac na západ alebo východ, zasaďte balkónovú zeleninu až po poslednom mraze v máji.

Doprajte rastlinám aspoň 4 až 5 hodín priameho slnečného svitu denne. Severná strana je nevhodná.

Vhodné nádoby a príslušenstvo

Dnes na trhu možno dostať naozaj široké spektrum rôznych nádob, kvetináčov a truhlíkov, v ktorých možno pestovať. Typ nádoby bude závisieť od typu zvolenej rastliny. Zvažovať treba veľkosť, váhu a tiež dizajn nádoby tak, aby ste svoje obydlie, terasu či záhradu esteticky vyladili a skrášlili. Zelenina si na rozdiel od kvetov vyžaduje rozličné typy nádob - napr. závesné nádoby, veľké kvetináče, alebo okenné debničky. Okrem toho by kvetináče vždy mali mať odtokový otvor, aby sa zabránilo zamokreniu. Ak nádoby plánujete umiestniť v záhrade, teda v exteriéri, využiť možno aj staršie vedrá, starý kuchynský riad.

Typy nádob:

• Plastové kvetináče: Sú väčšinou najlacnejšou voľbou. Sú ľahko presúvateľné a vhodné na menšie rastliny, ideálne v interiéri, prípadne, ako závesné kvetináče alebo kvetináče na parapete okna v interiéri a tiež v exteriéri. Plastové nádoby sa vyrábajú v rôznych tvaroch, veľkostiach, farbách a tiež kvalite. Tie najlacnejšie a najmenej kvalitné sa používajú na sadenice, resp. dočasný „domov“ rastlín. Ak používame ľahké plastové kvetináče, môžeme ich naspodku zaťažiť tehlou alebo kameňmi, aby odolali vetrom.
• Keramické glazované kvetináče: Majú výhodu v tom, že glazúra chráni rastlinu pred únikom vlhkosti a nemusíte ich polievať tak často. Ak zvolíte veľký keramický kvetináč myslite na jeho vyššiu váhu. Dostatočne veľké glazované keramické kvetináče s veľkými drenážnym otvorom na dne sú najlepšia voľba.
• Terakota: Je druh hliny typickej hnedo-červenej farby. Odtieň terakoty sa líši od množstva obsiahnutého železa v hline, ktoré na vzduchu oxiduje a nájdete ich v odtieňoch sivej, cez svetlohnedú až po sýtočervenú. Sú pomerne lacné, v rôznych tvaroch a veľkostiach a sú obzvlášť vhodné do exteriéru ako doplnok vo vidieckom alebo vintage štýle. Porézna keramika (bežná terakota) v porovnaní s nimi rýchlejšie vyschne, avšak je tiež veľmi vhodná.
• Drevené nádoby: Drevo, ako prírodný materiál, je veľmi vhodný na kvetináče, pretože vysychá pomaly a rastliny si tak dlho udržia vlhkosť.
• Kovové a betónové nádoby: Betónové sú odolné a vhodné pre veľké rastliny so sklonom sa prevrátiť pri silnom vetre. Vhodné sú hlavne do exteriéru, ale myslite na to, že manipulácia s nimi nebude jednoduchá.
• Pestovateľské vrecia a tašky: Najmä na pestovanie zemiakov na balkóne sú vhodné špeciálne pestovateľské vrecia alebo tašky. Tie sú väčšinou vyrobené z pevnej PVC tkaniny, ktorá prepúšťa vodu a vzduch. Okrem zemiakov sa do pestovateľských tašiek dajú pohodlne vysadiť aj bylinky a iné druhy zeleniny. Vďaka rukovätiam ich môžete v závislosti od veľkosti jednoducho preniesť na iné miesto alebo dokonca zavesiť. Okrem toho sa po sezóne dajú priestorovo úsporne uschovať.

Veľkosť nádoby:

Pre každú rastlinu vyberte nádobu dostatočne veľkú, aby poskytovala priestor pre korene. Na bohatú úrodu zelenina navyše potrebuje dostatok priestoru pre korene. Mrkva napríklad potrebuje na rast kvetináče s hĺbkou minimálne 40 cm. Kvetináče na paradajky a uhorky by mali mať minimálny priemer 35 cm a podobnú výšku. Pri výbere črepníka na pestovanie zeleniny myslite na to, že čím menší bude, tým nižšia rastlina v ňom narastie. Rovnako platí - čím menší črepník, tým kratšia vegetačná lehota.

Bylinky môžete pestovať v kvetináčoch s priemerom približne 15 cm. Na čili a papriku je dobré zvoliť väčšie kvetináče s objemom 5 až 7,5 l, paradajky potrebujú s 15 až 20 l trochu viac miesta. Veľkosť kvetináčov vždy ale závisí aj od veľkosti a odrody príslušnej rastliny.

Drenážna vrstva:

Ak sa nejedná o kvetináč, ale napríklad o vedro, musí mať v dne vyvŕtané otvory a na dne vytvoríte drenážnu vrstvu. Ak plánujeme pestovať vyššie rastliny ako napríklad vysoké paradajky, bude vhodná drenážna vrstva tvorená napríklad kameňmi či úlomkami tehál. Pri nižších plodinách postačí ako drenážna vrstva aj nastrihaný molitan. V oboch prípadoch na drenážnu vrstvu položte vrstvu netkanej textílie, aby sa substrát neprepadával medzi drenáž a upchával ju. Ak nemá nádoba drenážne otvory, buď ich pred sadením na spodu urobte, alebo, ak to možné nie je, nasypte na spodok kvetináča kamienky alebo črepy zo starého hlineného kvetináča a na ne navrstvíte substrát.

Vertikálne záhrady a vyvýšené záhony:

Pomocou vertikálnej záhrady optimálne využijete plochu balkóna. Bylinky môžete pestovať vo visutej záhrade. Oregano sa dá pestovať v závesnom kvetináči. V závesných kvetináčoch sa darí aj jahodám. Etažér na rastliny sa hodí pre vzpriamene rastúce rastliny, ako je bazalka alebo rozmarín. Ak máte trochu viac priestoru ako len balkón, môžete vyskúšať vyvýšené záhony. Dajú sa umiestniť aj na betónovej ploche - takže voľnú „ornú“ pôdu vlastne nepotrebujete. Balkónový vyvýšený záhon aj na balkóne máte možnosť vytvoriť vyvýšený záhon - predpokladom však je dostatočná nosnosť vášho balkóna. Bezpečným riešením sú vyvýšené záhony, ktoré stoja na nohách a pri ktorých kvetináč nesiaha až na zem. S takýmito hybridmi vyvýšeného záhona a vegetačného stola rovnako nezaťažujete chrbát pri práci ako pri skutočnom vyvýšenom záhone, avšak pre chýbajúcu hĺbku kvetináča odpadajú typické vrstvy vyvýšeného záhona. Okrem toho majú nižšiu hmotnosť a poskytujú ešte dodatočný odkladací priestor na uloženie vášho záhradného náradia alebo ďalších kvetináčov. Takéto vyvýšené záhony si môžete kúpiť alebo sami postaviť.

Výber a príprava substrátu

Druhým pravidlom je kvalitná pôda. Určite nestačí nakopať obyčajnú hlinu u vás za domom. Vrchnú vrstvu by mal tvoriť substrát. Správny substrát musí byť štruktúrny a vzdušný, s vysokým obsahom organickej hmoty, najlepšie rašeliny. Zemina v nádobe sa nesmie „zliať“ a spiecť ani pri opakovanom polievaní a vysychaní. Môžete použiť svoj vlastný kompost, ale vhodnejšie je zakúpiť si komerčne dostupné substráty. Ich kvalita sa v posledných rokoch výrazne zlepšila, sú dostupné v mnohých variantoch, často špeciálne namiešané pre potreby určitej skupiny rastlín. Rašelinové substráty sú veľmi ľahké a rýchlo presychajú, preto je výhodné zmiešať ich s ornicou.

Pokiaľ pestujete už opakovane, dávajte pozor, aby ste nesadili rovnaké, prípadne príbuzné druhy rastlín do toho istého substrátu aspoň tri - štyri roky po sebe. Nie je nevyhnutne potrebné substrát každý rok vyhadzovať a kupovať nový, rastliny môžete v substráte prestriedavať. Spomínaná prestávka je dôležitá preto, aby ste zabránili prenosu chorôb. Substrát môžete zmiešať s jemným pieskom a kompostom. Substrát samotný na úspešné pestovanie zeleniny v malej nádobe zvyčajne nestačí. Používať ľahký a vzdušný substrát, ideálne zmiešaný s kompostom.

Pre ovocné dreviny v nádobách je vhodná ľahšia zemina. Ideálne je zakúpiť si univerzálny záhradnícky substrát.

Výsadba a starostlivosť

S výsevom môžete začať v marci. Vaše priesady preneste do exteriéru od apríla, pokiaľ je balkón slnečný a chránený pred vetrom. Bežné druhy zeleniny ako listový šalát, cukety a paradajky sú dostupné ako priesady. Raritná zelenina a iné špeciálne odrody si sami vypestujete zo semien. Naplňte nádobu univerzálnym substrátom, vysaďte priesady, prípadne vysejte semienka a zalievajte.

Zavlažovanie

Zabezpečte pravidelné polievanie. Substrát v nádobách presychá podstatne rýchlejšie ako voľná pôda na záhrade. Jednak vplyvom slnka, ktoré zohrieva samotnú nádobu, ale aj vplyvom samotných pestovaných rastlín, ktoré sú stavané na to, aby rástli rýchlo - a k tomu potrebujú veľa vody. Zavlažujte pravidelne, najlepšie ráno alebo večer, aby ste zabránili nadmernému odparovaniu. Zalievanie prispôsobte expozícii a vegetácii - plne vyvinuté rastliny spotrebujú viac vody ako čerstvo vysadené sadenice. Zalievajte až vtedy, keď je povrch substrátu suchý. Nebojte sa skúsiť vlhkosť zeminy prstami. Zalievajte radšej menej často a viac, počkajte, až začne voda vytekať drenážnymi otvormi na dne črepníka. Nadbytočnú vodu z misky vylejte. Ak máte na balkóne alebo strešnej terase veľa rastlín, odporúčame automatický zavlažovací systém. Ak počas horúcich dní potrebujeme odísť na niekoľko dní, poprosíme suseda, aby nám nádoby chodil polievať, alebo namontujeme automatickú zálievku.

Hnojenie

Preto nesmieme zabúdať na hnojivá, zvyčajne sa používajú tekuté. Zabezpečte dostatok živín, aby ste sa mohli tešiť z bohatej úrody. To platí najmä pre rastliny s vysokou spotrebou dusíka, ako sú paradajky a uhorky. Použite vhodné bio hnojivo a pridajte malé množstvo z neho každé dva týždne do vody na zalievanie. Rastliny hnojte tekutými hnojivami raz za 1-2 týždne počas vegetačného obdobia. Keďže rastliny v kvetináčoch majú k dispozícii obmedzený objem pôdy, musíme ich v porovnaní s pestovaním v pôde častejšie hnojiť. Univerzálna rada na hnojenie neexistuje. Pri pestovaní v črepníkoch je koreňový systém zeleniny aj ovocnín obmedzený a nároky na výživu sú vyššie. Zelenine budú stačiť nižšie dávky hnojiva ako vašim surfíniám. Šalát sa uspokojí so slabšou výživou ako cuketa v plnej plodnosti. Prihnojujte iba vo fáze vegetatívneho rastu. Pred výsadbou môžete do substrátu primiešať prírodné hnojivo - peletovaný kravský hnoj. Riešenie je aj hnojivo s dlhodobým účinkom a pomalým uvoľňovaním živín. Dreviny v nádobách spotrebujú živiny a vlahu rýchlejšie, ako keď rastú vo voľnej pôde. Preto je nutné v priebehu vegetácie hnojiť minimálne raz za dva až tri týždne.

Rez drevín v nádobách

Keďže sa do nádob vysádzajú pomaly rastúce a nízke dreviny, rez nie je potrebný. Vhodný je len vtedy, ak by ste časom (napríklad po 3 rokoch) potrebovali prevzdušniť a preriediť korunu.

Čo pestovať v nádobách?

Nech už máte k dispozícii rozľahlú záhradu, malý balkón alebo len parapet, vždy existuje zelenina, ktorú môžete úspešne pestovať. Začínajúci záhradkár často podľahne chybe a chce na balkóne pestovať všetko, čo nájde v katalógu zeleninových odrôd. To určite nie je správny prístup. Začnite radšej od najjednoduchších druhov, ktoré sa osvedčili ako vhodné do minimalistických podmienok. Na pestovanie v nádobách sú zo zeleniny vhodné trpasličie typy tekvíc a tiež mrkva, cuketa, cvikla, petržlen, paradajky, chilli papričky a papriky. Pestovať možno aj rôzne bylinky v kvetináči na balkóne alebo parapete kuchynského okna. Medze sa nekladú, pokiaľ je nádoba dostatočne veľká, vypestujete v nej aj zemiaky či fazuľu. Z ovocia sú to napríklad popínavé jahody, čučoriedky, brusnice a citrusy. V nádobách možno takisto pestovať menšie kríky a stromčeky.

Zelenina vhodná na balkón:

• Rajčiaky: Jednoznačne najvďačnejšia zelenina balkónov. Je možné zakúpiť zakrpatené odrody, ale aj veľké odrody sa zavďačia pestovateľovi. Ak si kúpite 5 sadeníc primeranej veľkosti a budete sa o ne dobre starať, nebudete vedieť, čo s úrodou. Rajčiak na balkóne, dokonca aj špeciálny balkónový, potrebuje slnko, teplo, vodu a prihnojenie. Do väčšej nádoby môžete skombinovať previsnuto rastúce rajčiaky ‘Tumbling Tom Yellow’ (žltý) a ‘Tumbling Tom Red’ (červený).
• Papriky (aj čili): Ďalšia balkónová zelenina, ktorá má rada teplo a veľa svetla. Na ich pestovaní nie je nič zložité, dokonca nevyžadujú ani zaštipovanie ako paradajky. Vyžadujú však vyššiu vlhkosť. Jediná starosť je vybrať správnu odrodu v závislosti od vlastnej chuti. Drobné odrody čili je možné pestovať aj v malých kvetináčoch. Vyskúšajte napríklad čili papričky ‘Damián’, ‘Kilián’, ‘Kristián’ alebo naozaj ostrú odrodu ‘Habanero’.
• Šaláty: „Šalátovky” - tentokrát nemyslíme na uhorky, ale na listovú zeleninu, ktorá sa používa ako súčasť zeleninových šalátov. Rukola, portulaka (kuria noha) či polníček (valeriánka) sú nenáročné, rastú doslova ako z vody. Baby leaf šaláty, baklažány, pažítka, kučeravý petržlen, kôpor, rukola či cuketa. Listovému špenátu a šalátu zas stačí kvetináč s priemernou hĺbkou, nevadí im tieň a tešiť sa z nich pri pravidelnej zálievke môžete naozaj dlho.
• Reďkovky: Skúšali ste napríklad vypestovať v nádobe reďkovku? Aj to je možné.
• Uhorky: Medzi posledné novinky na trhu patria uhorky do závesných nádob. Uhorky sú prirodzeným rastom liany. Odrody určené na balkóny majú síce skrátené internódiá, typická balkónová zelenina však uhorka nikdy nebude. Pozitívom uhoriek je plytký koreňový systém. Pri dostatočnej závlahe a výžive dusíkom budete s úrodou spokojní.
• Cukety: Hoci každé pravidlo má výnimku - na veľkej terase a v objemnej nádobe môže kompaktná odroda cukety tvoriť nenáročnú, úrodnú, a pritom krásnu dominantu. Pri pravidelnom zbere bude rastlina rodiť až do jesene. Nenechajte však plody prerásť, brzdili by ste nasadzovanie ďalších. Zberajte mladé, 15 - 20 centimetrov dlhé cukety.
• Mrkva: Ak máte radi čerstvú mrkvu, vypestujete ju aj na balkóne. Voľte však odrody s kratším koreňom - baby karotku ‘Mignon’ alebo odrodu ‘Rondo’ s guľovitým koreňom, ktorý tvarom pripomína reďkovku.
• Baklažán: Baklažán je v nárokoch podobný paprike. Vyžaduje dostatočne veľkú nádobu, kvalitný substrát a hlavne dostatok tepla. Ak chcete vypestovať veľké plody, nechajte najskôr rastlinu zmohutnieť a vyštipnite prvé kvety tak, ako sa to odporúča pri paprike. Na rastline ponechajte maximálne tri až štyri plody, vždy úmerne jej veľkosti. Nezabudnite na pravidelnú závlahu a prihnojovanie.

Plodinám, ako sú kapusta, karfiol, zeler alebo tekvice, sa radšej vyhnite.

Ovocie vhodné na balkón:

• Jahody: Trvalo rodiace odrody je možné kúpiť ako normálne veľké jahody aj ako miniatúrne “lesné” odrody. Ideálne je pestovať ich v dlhom samozavlažovacom truhlíku. Zmestia sa do neho 3-4 rastliny a o čerstvé jahody od konca mája do októbra máte postarané. Do nádob sa hodí previsnutá stálerodiaca odroda s chuťou lesných jahôd ‘Mara de Bois’, ktorej plody dozrievajú od júna do augusta. Jahody sú ideálnym ovocím na pestovanie v nádobách a z úrody sa potešíte, aj keď nemáte k dispozícii celú záhradu. Najvhodnejším druhom jahôd na pestovanie v nádobách sú popínavé jahody alebo balkónové previsnuté jahody.
• Čučoriedky: Okrem ovocnín v trpasličej forme môžete v nádobách pestovať aj niektoré druhy drobného ovocia, ako sú napríklad kanadské čučoriedky. Čučoriedky sú obľúbenou maškrtou a bohatým zdrojom karoténov, vitamínu C a dokonca vápnika a iných minerálnych látok. Ak chcete zbierať úrodu čučoriedok, zaobstarajte si v prvom rade dostatočne veľkú nádobu s objemom minimálne 40 L. Čučoriedky potrebujú kyslý substrát.
• Egreše a ríbezle: Stromčeková forma bieleho egreša ‘Invicta’ s vysokou odolnosťou proti múčnatke, bez zvláštnych nárokov na pestovanie, dozrieva začiatkom júla. Nasledovať ju bude rovnako stromčeková forma červenej ríbezle ‘Rosetta’. Ak máte radi aj čierne odrody, siahnite po ‘Tisel’. Menej častá biela kríčková ríbezľa ‘Weisse Versailler’ je určená predovšetkým na priamy konzum.
• Černice: Ani černíc na balkóne sa nemusíte vzdať, ak zvolíte stĺpovitú formu ‘Navaho’ a dostatočne veľký črepník na upevnenie opory (postačí vám jeden kôl).
• Zakrpatené ovocné stromy: Na trhu sú v zakrpatenej forme dostupné takmer všetky ovocné druhy. Mnohé z nich vás potešia nielen chutnými plodmi, ale aj ozdobnými listami či kvetmi. Na výber máte napríklad zakrpatenú odrodu čerešne ‘Garden Bing ®’, marhule ‘Garden Aprigold ® ’, broskyne ‘Amber ® Pix Zee’ alebo nektárinky ‘Rubis ® Necta Zee’.

Bylinky:

Ani príchute do jedál nemusíte kupovať chladené v supermarkete, ale odtrhnúť si ich na balkóne. V ponuke sú dokonca špeciálne kvetináče, do ktorých môžete nasadiť viac druhov byliniek. Pozor si však musíte dať na kombináciu byliniek. Tymián, rozmarín, majorán a mäta sa dajú kúpiť na jar ako sadeničky. Bazalku pestujete zvlášť - na rozdiel od ostatných byliniek potrebuje viac vody. Mnohé z nich vrátane petržlenu, bazalky, koriandra a pažítky vypestujeme zo semena. Kvetináče s bylinkami situujeme na slnečné miesto blízko vchodu do kuchyne, aby boli vždy poruke.

Tabuľka 1: Vhodné kombinácie zeleniny v jednej nádobe

Pestovanie zeleniny v zime v domácnosti

Obľúbenú zeleninu si v zime môžeme vypestovať aj vo vlastnom byte, či v pivnici. Zeleninové odrody, ktoré sa dajú pestovať v zime v domácnostiach, prinášajú viacero druhov osohu. Okrem živín a možnosti okamžitého použitia skrášľujú a zútulňujú náš domov, prinášajú tiež príjemnú vôňu. Najčastejšie pestujeme vňate, ktoré sú v kuchyni čoraz obľúbenejšie.

• Zelená cibuľka: Zelené výhonky cibuľky môžu skvele nahradiť pažítku. Jej použitie je skutočne všestranné. Do pripravenej nádoby so zeminou zasejeme nahusto semiačka, osivo prekryjeme 2 cm zeminy , polejeme a povrch prikryjeme ľahkým papierom. Keď uvidíme, že už vykuli klíčky, môžeme papier odstrániť.
• Kôpor: Nemenej chutnou a voňavou vňaťou je kôpor. Túto vňať si vypestujeme prakticky rovnako a cibuľovú, s tým rozdielom, že semiačka kôpru zasypeme len centimetrovou vrstvou zeminy.
• Petržlenová vňať: Petržlenová vňať je skvelým pomocníkom v kuchyni, pretože sa hodí prakticky všade - na zemiaky, do polievok, cestovín, omáčok. Najlepší a najrýchlejší efekt však dosiahneme, ak si vyberieme zo záhrady koreň petržlenu, a ten zasadíme do hlbšieho kvetináča. Aj pestujeme iné druhy petržlenu v záhrade - kučeravý alebo listový, i ten môžeme zo záhradky jednoducho presadiť do vnútorného kvetináča.
• Žerucha: Možne ste počuli už o najjednoduchšom spôsobe pestovania žeruchy - vo vlhkej vate. Profesionálnejší je však tento postup: Osivo žeruchy husto vysejeme do vlhkého substrátu a umiestnime na okno, verandu, či iné miesto, kde je dostatok svetla a teplota sa pohybuje v rozpätí 10 až 24 stupňov. Po týždni až 10. dňoch rastlinky dosiahnu výšku 8 až 10 centimetrov. Vtedy sú vhodné na konzumáciu.

Pomocníci pre jednoduchšie pestovanie

Nemáte skúsenosti s pestovaním zeleniny alebo ovocia a bojíte sa, že niečo pokazíte? Alebo vás odrádza potreba každodennej starostlivosti o rastliny v nádobách? S našimi tipmi to zvládne aj začiatočník. Tak smelo do toho!

• Samozavlažovacie nádoby: Záhradkárčenie na balkóne si vyžaduje neustály dostatok vlahy pre rastliny v nádobách, ktoré rastú iba v obmedzenom množstve substrátu. Od každodenného zalievania vás odbremenia nádoby s dvojitým dnom a knôtmi, pomocou ktorých sa voda dostáva k rastlinám. Ukazovateľ hladiny vody vás upozorní na to, kedy je vhodný čas na jej doplnenie.
• Hydrogél: Po otvorení obalu vás možno na prvý pohľad nenápadný biely prášok sklame. Nedajte sa však odradiť. Po aplikácii hydrogélu vydržia rastliny bez vody až trikrát dlhšie ako zvyčajne. Po zaliatí ju na seba naviaže spolu so živinami, zväčší objem a neskôr podľa potreby postupne uvoľní späť ku koreňom rastlín. Vďaka neutrálnemu pH ho môžete pridať do substrátu k akejkoľvek rastline.
• Kokosový substrát: Zdá sa vám ponuka substrátov veľmi široká? Neviete, ktorý si vybrať? Siahnite po lisovanej brikete z kokosového vlákna. Z tehličky s hmotnosťou 450 - 650 gramov získate šesť až sedem litrov substrátu bez chemických prímesí, semien burín a zápachu. Súčasť balenia je zvyčajne aj štartovacia dávka hnojiva.

tags: #budka #na #pestovanie #zeleniny

Populárne príspevky:

• Dekorácia bez nárokov
• Objavte tajomstvá Prvosienka jarná a jej príbuzní: Rozpoznávanie a pestovanie
• Biely nástenný kvetináč
• Viac o nechtíku lekárskom a jeho použití
• Ako dosiahnuť bohaté kvitnutie orchideí