Budúcnosť pestovania repky olejnej: Výzvy, inovácie a globálny kontext

Repka olejná (Brassica napus) je významná poľnohospodárska plodina, ktorá sa pestuje najmä pre svoje olejnaté semená. Patrí do čeľade kapustovité (Brassicaceae) a je jednou z hlavných surovín na výrobu rastlinných olejov, krmív pre hospodárske zvieratá a biopalív prvej generácie. Jej pestovanie je na Slovensku tradičné a rozšírené po celej krajine, s najväčšími plochami v Nitrianskom kraji. V roku 2023 bolo celkovo zasiatych 148,5 tisíc hektárov repky olejnej, pričom priemerná úroda dosiahla 3,62 tony z hektára. Rozloha plôch repky olejnej sa pohybuje okolo dvoch percent.

Ekonomická lukratívnosť a faktory ovplyvňujúce ceny

Vysoké nákupné ceny repky, ktoré sa v minulosti vygenerovali na trhu, spravili z tejto olejniny mimoriadne lukratívnu plodinu pre poľnohospodárov. Repka bola v tomto roku pre poľnohospodárov veľmi lukratívna, keďže jej nákupná cena sa vyšplhala na rekordne vysokú úroveň.

Za významným rastom cien tejto olejniny stoja globálne i regionálne faktory. Začiatkom júla 2010 stála tona repky 245 eur a pšenica 106 eur. Informácie o nižšej produkcii repky a ostatných komodít, ale aj o zákaze exportu pšenice z Ruska, o raste cien ropy či zvýšenej spotrebe oleja v Číne následne zvýšili záujem finančných kruhov o investovanie do poľnohospodárskych komodít. Inak povedané, rozmohli sa špekulatívne obchody na burze. Investori nakúpili veľké množstvo komodít, čo neskôr vyvolalo ich nedostatok na trhu. Dopyt bol vysoký, čo viedlo k rastu cien až do takej výšky, že začiatkom roka 2011 sa tona repky predávala za 480 - 510 eur a pšenica za 240 - 270 eur.

Regionálne faktory sa najmarkantnejšie prejavili v tomto roku, keď v stredoeurópskom regióne výrazne vzrástol dopyt po repke, a to v dôsledku zvýšenia spracovateľských kapacít. Na našom trhu uviedli do prevádzky nový závod na spracovanie repky na Mero v Leopoldove, ktorého kapacita zatiaľ predstavuje 165-tisíc ton. Okrem toho, fabriku na olej v Olomouci kúpila firma ADM, ktorá spracúva podstatne viac repky ako po iné roky. Spoločnosť Agrofert zasa postavila v Čechách fabriku na spracovanie repky na Mero s kapacitou 400-tisíc ton repky. Situácia sa zlepšila i v Setuze, ktorá má nového majiteľa a ten zvýšil nákup repky. Ak zoberieme do úvahy, že na východe Slovenska pôsobia obchodníci z Poľska a Maďarska, že naši obchodníci majú zasa dlhodobé obchodné vzťahy so spracovateľmi v Nemecku a Rakúsku, tak je jasné, že dopyt je vyšší ako ponuka. V našom regióne tak vznikla výnimočná situácia, keď sa repka predáva za cenu o 40 eur/t vyššiu ako je cena na burze MATIF.

Náklady na produkciu a rentabilita pestovania

Je veľmi ťažké presne určiť, pri akej cene je repka pre pestovateľa zaujímavá. Závisí to najmä od produkčnej schopnosti pôd, intenzity pestovania, klimatických podmienok, dodržiavania technológie pestovania a dosahovaných úrod. Priemerné náklady na tonu produkcie pri 4-tonových úrodách boli v minulosti niečo nad 260 eur/t. Pri nižších úrodách a menšej intenzite pestovania to mohlo byť aj 360 eur/t. Pri súčasných cenách je ale repka zaujímavá aj pri nízkej intenzite pestovania.

Celkové náklady na 1 ha repky olejnej v roku 2021 dosahovali vo vybranej vzorke podnikov 1 240,7 €, čo predstavovalo v porovnaní s rokom 2020 nárast o 3 %. Hektárové náklady na repku olejnú rástli takmer počas celého hodnoteného obdobia. V ostatnom hodnotenom roku bol v porovnaní s rokom 2015 zaznamenaný u respondentov nárast celkových nákladov na 1 hektár repky o 7 %.

Zvýšenie celkových hektárových nákladov bolo ovplyvnené najmä vyššími nákladmi na mzdy, ktoré spolu so sociálnymi nákladmi v roku 2021 dosahovali 76,2 €/ha, čo bolo o 3,7-násobne viac ako v roku 2015. Ostatné priame náklady a služby boli v roku 2021 2,1-násobne vyššie v porovnaní s rokom 2015. Priame materiálové náklady sa v porovnaní s rokom 2015 znížili o 9 %. Z priamych materiálových nákladov najviac vzrástli náklady na ostatný priamy materiál o 48 %. Na druhej strane náklady na chemické ochranné prostriedky klesli o 30 % a náklady na hnojivá boli nižšie v porovnaní s rokom 2015 o 5 %. Klesli aj náklady na agrochemické služby (o 13 %).

V štruktúre celkových nákladov na repku dlhodobo dominujú priame materiálové náklady, ktorých podiel v ostatnom hodnotenom roku tvoril 48 % z celkových nákladov. Najväčší podiel na priamych materiálových nákladoch mali v roku 2021 náklady hnojivá (20 %) a náklady na chemické ochranné prostriedky (15 %), osivá (7 %) a ostatný priamy materiál (6 %).

Hektárová úroda repky olejnej bola napriek medziročnému poklesu v roku 2021 o 3 % v ostatných hodnotených rokoch priaznivá. V porovnaní s rokom 2015 bola v ostatnom hodnotenom roku vyššia o 20 %. V roku 2021 dosahovali respondenti pri pestovaní repky olejnej úrodu 3,4 t z 1 hektára. Napriek relatívne dobrej hektárovej úrode repkového semena v roku 2021, jej medziročný pokles nepriaznivo pôsobil na jednotkové náklady, ktoré boli v porovnaní s rokom 2020 vyššie o 6 %. V roku 2021 respondenti vyrábali 1 tonu repkového semena za 369 €, čo bolo o 21 € drahšie ako v predchádzajúcom roku. V porovnaní s rokom 2015, kedy respondenti vyrábali tonu repky za 414 € boli v ostatnom hodnotenom roku náklady na 1 tonu repkového semena nižšie o 11 %. Pre respondentov vybraného súboru podnikov bola v hodnotenom období najlacnejšia výroba semena repky olejnej v roku 2018, kedy jednotkové náklady na jej výrobu nedosahovali 330 €.

V roku 2023 tento výberový súbor podnikov zahŕňal 51 pestovateľov repky olejnej. Z priamych nákladov sa najvýraznejšie zvýšili hnojivá nakúpené (+ 265,2 €.ha-1), služby a ostatné priame náklady (+ 157,2 €.ha-1) a náklady pomocných činností (+ 130,9 €.ha-1). Celkové priame náklady sa zvýšili z úrovne 997,4 €.ha-1 na úroveň 1 720,6 €.ha-1 (+ 723,2 €.ha-1, resp. + 73 %). Nepriame náklady sú tvorené správnou a výrobnou réžiou. Úroveň výrobnej réžie sa zvýšila o 16,1 €.ha-1 (+ 15 %), úroveň správnej réžie o 25,9 €.ha-1 (+ 26 %). Celkové vlastné náklady sa zvýšili výrazne.

Budúcnosť pestovania repky na Slovensku

V súčasnosti sa na Slovensku spracuje približne 210-tisíc ton repky. Po úplnom nábehu lisovne v Leopoldove to už na budúci rok bude 300-tisíc ton. Ak je celková produkcia okolo 360-tisíc ton repky, tak v tomto roku by sa malo vyviezť asi 150-tisíc ton. Problémom je spotrebná daň na Mero, ktorá napríklad v susedných Čechách nie je. Práve preto Palma zastavila výrobu v Šenkviciach. V EÚ sa až 60 percent repky spracúva na Mero a taký osud čaká aj našu exportovanú repku.

Súčasná vysoká cena repky zvyšuje záujem o jej pestovanie. Predpokladá sa, že sa zaseje o 5 - 7 percent viac repky ako vlani a jej výmera by mala prekročiť 170-tisíc hektárov. Je to naozaj veľká plocha a ak zoberieme do úvahy aj výmery slnečnice a sóje, tak podiel olejnín na ornej pôde už prekračuje 20 percent. V škole sa pritom učilo, že podiel olejnín na ornej pôde by nemal prekročiť 12 percent. V prípade nedodržania tejto zásady hrozí, že pôdy sa „zamoria“ scleróciami, ktoré môžu spôsobiť veľký výskyt hubových chorôb a zníženie úrod.

Skúsenosti Českého zväzu pestovateľov olejnín - na základe vyhodnotenia výsledkov z plochy 140-tisíc hektárov - však ukazujú, že najvyššie úrody repky dosahovali pestovatelia, ktorí mali podiel repky na ornej pôde v rozpätí od 20 do 30 percent. Profesor Fábry na sklonku svojho života povedal, že celý život učil, aby sa zásada 12 percent olejnín na ornej pôde prísne dodržiavala, a to, čo sa deje dnes, je vraj “postavené na hlavu”.

Vplyv na cenový vývoj na Slovensku bude mierny, rásť by mohli najmä ceny chlebovín a biopalív, čo by sa mohlo prejaviť na jeseň, keď budú známe konečné úrovne produkcie obilnín a repky. Potravinová inflácia tak bude mať na domáci rast cien stále vyšší vplyv a po neklesajúcich cenách vajec a syrov, príde pravdepodobne aj k rastu cien pečiva.

V roku 2023 sa predpokladá, že na 5 až 7 percentách výmery úrodu mať nebudeme, pretože bolo veľa plôch zaplavených, a to úrodu zničilo. Repka nerovnomerne kvitne, čo by mohlo znamenať aj nerovnomerné dozrievanie. Všetko ale bude závisieť od počasia. S vodou by nemal byť problém. Je ťažké posúdiť, či bude aj tento rok tak úspešný, ako vlaňajší.

Stúpajú však aj náklady na pestovanie repky. Problémy to spôsobilo najmä vlani, keď jej cena na burzách napriek zdražovaniu všetkých vstupov klesla. Vo februári 2023 sa pohybovala aj na úrovni cez 550 eur za tonu, v júni už padla na asi 400 eur za tonu, následne, počas žatvy, vzrástla a na jeseň opäť klesla. Ťažko povedať, či je to dobrá cena. Všetko bude závisieť od toho, aká bude úroda a výnos na hektár. Musíme sa dostať na cenu, ktorá bude reprezentovať aj náklady, ktoré do výroby vstupujú. Boli by sme radšej, keby sa cena za tonu začínala číslom päť, alebo sa k päťke aspoň blížila, a nie aby padala smerom k štvorke.

Inovatívne prvky a technológie v pestovaní repky

V pestovateľskej technológii repky olejky sa neustále objavujú inovatívne prvky. Zlepšuje sa genetický základ odrôd, na trh prichádzajú sa nové stroje a spôsoby zakladania porastov a značný pokrok je aj v oblasti hnojív, biostimulátorov a pesticídov. Založenie dobrého porastu repky je naďalej základným predpokladom dobrej a kvalitnej úrody. Úspešnosť pestovania kapusty repkovej pravej predurčuje najmä genetický základ odrody, aktuálne podmienky prostredia (počasie, stav pôdy) a samozrejme uplatňovaná technológia pestovania. Výber vhodnej odrody (zmesi odrôd) predstavuje asi tretinový podiel na tvorbe úrody. Rozhodujúci podiel má ale použitá technológia pestovania. Veľmi záleží ako pri pestovaní repky olejky uplatníme svoje vedomosti a skúsenosti s jej pestovaním v daných agroekologických podmienkach. Aké opatrenia budeme realizovať na vyváženie a zmiernenie množstva vonkajších vplyvov, a do akej miery sa nám podarí správnymi odbornými rozhodnutiami eliminovať ich nepriaznivé dôsledky.

Pestovanie jarnej repky

Zaradenie jarnej repky do osevného postupu znamená pre pestovateľa menší tlak na mechanizáciu a ľudské zdroje. Na svoj rast vyžaduje iba 150 dní, vďaka čomu na ňu nie je vyvíjaný taký infekčný tlak ako na repku ozimnú. Znížené je riziko fómy a hubových ochorení, ale aj výskytu škodcov. Zaujímavý je aj fakt, že porasty jarných repiek sú menej atakované zo strany vtákov, pretože rýchlo rastú a na jar majú k dispozícii aj iné zdroje potravín. Pre mnohých pestovateľov je repka jarná preferovaná najmä z dôvodu rizikového prezimovania repky ozimnej. Zvýšený tlak na dodávku osiva jarnej formy repky po chladnej jeseni zaznamenávajú osivárske firmy v rámci celej EÚ. Jarné odrody majú oveľa nižšiu hodnotu HTZ ako ich zimné náprotivky, čo treba zohľadniť pri sejbe. Odporúča sa výsevok 3,5 až 4,5 kg/h.

• nízke riziko pri zakladaní porastov - vďaka dostatku zimnej vlahy na jar istejšie vzchádzanie.
• výborná kvalita a olejnatosť. Olej môže tiež mať rôzne zloženie mastných kyselín, ktoré sú vhodné na rôzne použitie.
• environmentálne hľadisko - nižšie zaťaženie chemickými látkami, využitie menej vhodných oblastí: nadmorská výška 600 a viac metrov n. v nížinách, resp.

Optimalizácia sejby a hnojenia

So sejbou sa netreba ponáhľať a siať hneď v prvých teplých februárových dňoch, hoci sa podmienky môžu zdať priaznivé. Teplota a dĺžka dňa, ktoré sú životne dôležité pre rast, môžu byť nedostatočné. Rastliny začnú vzchádzať príliš pomaly a nevyrovnane a môžu byť preto potlačené burinou. Ak je to potrebné, treba počkať so sejbou až do marca alebo na začiatok apríla, kedy poveternostné podmienky vhodne naštartujú vzchádzajúcu plodinu, vďaka čomu bude výkonnejšia a konkurencieschopná.

Dusík by mal byť aplikovaný včas - asi polovica celkového množstva (50 - 80 kg/ha) pred sejbou spolu s obdobným množstvom P a K na základe výpočtu (napr. bilančnou metódou) a zvyšok vo fáze 2 - 4 listov. Plodina nikdy nereaguje na neskoršie hnojenie. Je možné celkové dávky dusíka zvýšiť až na 125 kg/ha. Na hnojenie dusíkom využívame komerčné hnojivá v pevnej forme (LAV, LAD, DASA, DAM, močovina a pod.) alebo kvapalnej (DAM, močovina). Z mikroelementov má nezastupiteľné miesto v hnojení repky bór, síra a horčík.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Rozsah herbicídov je do značnej miery obmedzený na metazachlór (pre-emergentná a skorá post-emergentná ochrana), na likvidáciu jednoročných širokolistých a trávnych burín. Clopyralid na ničenie dvojklíčnolistových a trvácich burín. S použitím clomazonu treba byť opatrný, nakoľko škody popálením môžu byť závažné. Na likvidáciu dvojklíčnolistových burín, jednoročných tráv, výdrvu obilnín a lipkavca je lepšie použiť aplikácia prípravku s účinnou látkou dimethachlor alebo metazachlór. Z graminicídov sú do repky jarnej povolené prípravky s účinnou látkou quizalofop-P-ethyl.

Proti hubovým chorobám sú registrované prípravky zo skupiny strobilurínov a azolov (biela hniloba, pleseň, čerň, fóma), prípadne ich kombinácia azoxystrobin + cyproconazole. Odporúča sa sledovať porasty a pri prvých príznakoch ochorenia pristúpiť k ošetreniu. Insekticídne prípravky sa zameriavajú na likvidáciu skočiek, krytonosov, blyskáčika, byľomora a vošiek. Na tento účel dobre poslúžia pyretroidové prípravky (ošetrovať v mimoletovom čase včiel - skoro ráno, neskoro večer!), príp. organofosfáty (chlorpyrifos). Kvetné púčiky sa tvoria 4 - 6 týždňov, kedy je nutné vykonať účinnú ochranu (zvyčajne opakovanú) proti blyskáčikovi.

Regulátory dozrievania a desikanty použijeme pri vlhkosti semien 20 - 22 %, kedy je už ukončená tvorba asimilátov a o kvalite a výške úrody je rozhodnuté. Pre desikáciu slúžia prípravky s účinnou látkou diquat, ktorých aplikácia značne uľahčí samotný zber. Jednotlivé odrody repky jarnej majú rôznu schopnosť plasticity, preto rôzne reagujú na pôdnoklimatické podmienky. Preto je veľmi dôležité zohľadniť výber odrody pre danú lokalitu pestovania. K dispozícii je široká škála líniových, ale aj hybridných odrôd.

Globálny kontext pestovania repky

Repka olejná je plodina so širokým využitím a jej pestovanie je dnes ovplyvnené viacerými dôležitými faktormi ako sú zastúpenie olejní v osevnom postupe, výber odrôd, trhové ceny repky, ale aj klimatické podmienky, či buriny, choroby a škodcovia, ktoré repku ohrozujú. Úroda repky je viac-menej v posledných rokoch stabilná, vďaka moderným technológiám, poľnohospodárskym technikám, novým odrodám a chemickej ochrane.

Svetová produkcia

Po sóji, pestovanej v najväčšom množstve v oboch Amerikách, je repka druhou najpestovanejšiou olejnatou rastlinou na svete. Podľa OSN pre výživu a poľnohospodárstvo v roku 2017 predstavovala svetová produkcia olejnatých semien (repka, slnečnica, sója, ľan) 479 miliónov ton. Sója mala najväčší podiel na produkcii olejnín na svete v roku 2017 (73 %), zatiaľ čo repka olejka bola klasifikovaná na druhom mieste s podielom 16 %. Pestovanie repky zaberá na svete okolo 33 miliónov hektárov pôdy. Na nich sa ročne vyprodukuje okolo 60 - 70 miliónov ton semien, pričom treba spomenúť, že najproduktívnejšia je európska pôda, na ktorej sa pestujú ozimné odrody. Na našom kontinente získavame z jedného hektára asi tri tony repky, v Ázii však asi len polovicu z toho.

Európska únia je najväčším svetovým producentom repky (34 % svetovej produkcie, teda 19 - 20 miliónov ton ročne). Po nej nasleduje Kanada, Čína, India, Austrália a Ukrajina. Najväčšími producentmi repky (2018) v EÚ sú: Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Veľká Británia, Česká republika, Maďarsko, Dánsko a Slovensko.

Rok 2020 nebol dobrým rokom pre repku olejku v celej Európe. Nepriaznivé počasie, zvyšujúce sa zákazy prípravkov na ochranu rastlín a škodcovia prispeli k nižšej úrode. Úroda repky v roku 2020 v EÚ predstavovala už druhý rok po sebe najnižšiu produkciu od roku 2006 v objeme 16,8 mil. ton (čo predstavuje stratu objemu o 16 % oproti päťročnému priemeru). Preto je potrebné repku olejku do EÚ dovážať, aby bolo možné, okrem iného, uspokojiť potreby pri lisovaní oleja. Celková potreba dovozu sa odhaduje na 6 mil. t, čo je o 1,6 mil. t viac ako priemerný objem dovozu repky olejky za ostatných päť rokov. Dovoz pochádza predovšetkým z Ukrajiny, Austrálie a Kanady. Za predpokladu dobrých poveternostných podmienok počas zberu úrody 2021/2022 všetkých olejnín sa očakáva nárast v porovnaní s úrodou 2020/21 o 9 %. V porovnaní s päťročným priemerom však bude tento nárast dosť malý.

Význam biopalív a ich vplyv na repku

Jedným zo sektorov, ktorý významne prispieva k znečisteniu životného prostredia je sektor dopravy, a preto v tomto sektore dochádza k zmiešavaniu klasických palív (benzín a nafta) s určitým podielom biopalív. Doprava je zodpovedná za 15 % svetovej produkcie emisie skleníkových plynov a 23 % celkových emisií CO2. Všetko sa to začalo Kjótskym protokolom z roku 1997 o znižovaní emisií skleníkových plynov. Na jeho základe sa EÚ zaviazala znížiť emisie uhlíka do roku 2010 oproti roku 1990 o 8 %. Takže problematika biopalív sa stala súčasťou energetickej politiky EÚ.

Súčasným cieľom EÚ je znížiť emisie do roku 2030 o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Európska komisia však nedávno v upravenom návrhu európskeho klimatického predpisu predložila ambicióznejší cieľ, a to zníženie emisií o minimálne 55 %. Poslanci EP posunuli latku ešte vyššie - navrhujú zníženie emisií do roku 2030 až o 60 %. Tento ambiciózny cieľ bude znamenať aj väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktoré má byť 38 až 40 % na koncovej spotrebe energie do roku 2030. Musíme si uvedomiť, že biopalivá dnes predstavujú jediný reálny nástroj, akým môžeme splniť dohodnutú úroveň znižovania emisií a povinný podiel obnoviteľných zdrojov v doprave.

Na Slovensku od 1. januára 2020 platí, že motorová nafta s objemom biodieslu má ho v litri minimálne 6,9 %, motorový benzín s objemom bioetanolovej zložky má ho v litri minimálne 9,0 % a od roku 2019 sa zaviedol povinný podiel pokročilých biopalív (II. a III. generácie) na úrovni 0,1 % pre rok 2019, 0,5 % pre roky 2020 až 2024, až po 0,75 % pre roky 2025 až 2030. V sektore dopravy poskytujú biopalivá dobrú príležitosť ako znížiť emisie. Okrem obnoviteľnej povahy sa považujú za neutrálne skleníkové plyny, pretože uvoľňujú predtým absorbovaný CO2. Existujú dva typy biopalív: pre benzínové motory ako prímes sa používa etanol a pre naftové motory - bionafta. Najbežnejšími surovinami na výrobu bionafty sú rastliny bohaté na tuk. Ich zdrojom sú organické suroviny.

Technické limity produkcie biopalív 1. generácie (t. j. biopalív vyrábaných z konvenčných plodín, resp. na báze premeny jednoduchých cukrov) sú už vyčerpané, je obmedzená výmera kukurice na bioetanol vo svete. Riešením sú biopalivá druhej generácie možno i v kombinácii s 3. generáciou, ktoré nemajú požiadavku na ornú pôdu určenú na výrobu potravín, tie sa budú vyrábať z morských rias a siníc. Vstupná surovina zohráva najdôležitejšiu úlohu v hodnotovom reťazci bionafty. Jej obsah oleja má preto mimoriadny význam.

Vďaka svetovým politikám o znížení emisií skleníkových plynov sa svetová výroba bioetanolu za desaťročie 2008 - 2018 zvýšila o 67 %, zo 67 na 110,4 miliardy litrov. V rovnakom období sa výroba bionafty zvýšila viac ako trojnásobne, z 12 na 41 miliárd litrov. V súčasnosti tvoria biopalivá asi 3,4 % celkových pohonných látok na celom svete. V globálnej produkcii biopalív dominujú USA a Brazília, ktoré v roku 2018 vyrobili 69 % všetkých biopalív. Za nimi nasleduje Európa (EÚ-28) s 9 % podielom. Najväčší svetoví producenti bionafty sú: EÚ s podielom 31 %, USA 19 %, Indonézia 16 %, Brazília 13 %, Argentína 5 % a zvyšok sveta 13 %. Pre USA, Argentínu a Brazíliu je hlavnou surovinou pre výrobu bionafty sója, aj keď je jej obsah oleja relatívne nízky (iba 18 %), ale sójový extrahovaný šrot, ktorý sa získava pri lisovaní oleja alebo pri extrakcii oleja organickým rozpúšťadlom, je hodnotným krmivom pre veľké počty hospodárskych zvierat chovaných v týchto krajinách. Základom výroby indonézskej bionafty je palmový olej a európskej - repkový olej. To, že EÚ je najväčším svetovým producentom bionafty vyplýva aj z podielu naftových automobilov v Európe, ktorý tvoril 42,3 % vozového parku (údaje za rok 2019), kým v USA je to zanedbateľných cca 5 %.

Repka: Biopalivo vs. Potravinová plodina

A tu sa dostávame k v poslednej dobe tak kontroverznej téme, ako je pestovanie repky na bionaftu či na potravové účely. Je veľa zástancov jednej aj druhej alternatívy. Najčastejšie sa z repky vyrába jedlý olej, získava krmivo pre hospodárske zvieratá a prvá generácia biopalív. Namiesto otázky, či nie je repka na poliach zastúpená až príliš (výmera repky ozimnej a jarnej 146,9 tis. hektárov).

Argumenty za pestovanie repky

V porovnaní so špeciálnou rastlinnou výrobou je obchodovateľná za veľmi dobré ceny, má jednoduchý agrotechnický postup a veľmi dobre sa pestuje na veľkých výmerách. Navyše, pri jej pestovaní nie je potrebné také množstvo výkonu fyzickej práce ako pri pestovaní zeleniny alebo ovocia. Obhajcovia repky tiež zdôrazňujú, že práve táto plodina prospieva pôde tým, že má hlbšie korene, a tak pomáha zadržiavať vodu v krajine a pôsobí aj proti erózii. A napokon, repka farmárom pomáha stabilizovať ich príjmy, lebo jej cena sa drží na slušných úrovniach práve preto, že ju popri výrobcoch jedlých olejov a tukov nakupujú aj producenti biopalív.

Argumenty proti pestovaniu repky

Odporcovia pestovania repky hovoria, že s pestovaním energetických plodín (kde patrí aj pestovanie repky), ktoré tvoria základ pre výrobu biopalív prvej generácie, je spojených množstvo praktík, ktoré nie sú šetrné k životnému prostrediu (veľké pôdne celky a množstvo ochranných chemických prostriedkov proti jej škodcom a chorobám). Na Slovensku sa spracuje vyše 200-tis. ton repkového semena, čo je trochu menej ako polovica toho, čo sa tu dopestuje. Z toho sa vyrobí vyše 90-tis. ton oleja a asi 100-tis. ton repkových šrotov.

Repka sa na Slovensku pestuje na ôsmich percentách poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje jedenásť percent ornej pôdy. Priemer jej výmery v krajinách EÚ-28 je 6,3 %. V susednej Českej republike sa pestuje až na 16 % ornej pôdy. Samostatnou kapitolou je veľkosť parciel, na ktorých sa repka olejka pestuje. Na Slovensku sú (nielen pri pestovaní repky) priemerne najrozľahlejšie polia v EÚ. Priemerná veľkosť poľa na Slovensku je 12 ha, pričom priemer EÚ je 3,9 ha. Hlavným dôvodom rozľahlých monokultúr bola kolektivizácia a rozorávanie medzí v Československu v období tzv. budovania socializmu. Veľké rozlohy monokultúrnych polí zhoršujú stav životného prostredia v poľnohospodárskej krajine a znižujú hodnotu poskytovaných ekosystémových služieb. Problémom je aj nízka diverzita pestovaných plodín s dominantnou pšenicou a kukuricou. Zmena v nastavení Spoločnej poľnohospodárskej politiky by mohla priniesť podporu zelených prvkov v poľnohospodárskej krajine, znižovanie výmer monokultúrnych polí, pestovanie plodín šachovnicovým spôsobom alebo diverzifikáciu pestovaných plodín.

Repka je pre farmára a aj pre našu spoločnosť plodina s mnohými pozitívami, hlavne ako surovina na výrobu repkového oleja. Z bežných olejov má repkový najnižší obsah nasýtených mastných kyselín, ktoré zvyšujú „zlý“ cholesterol a tiež patrí k najlepším zdrojom kyseliny alfa-linolénovej z radu omega-3, ktorá zvyšuje ‚dobrý‘ cholesterol. Okrem toho obsahuje viac tokoferolov než slnečnicový olej, takže je stabilnejší - znesie vyššie teploty a po otvorení fľaše dlhšie vydrží. Nezanedbateľné sú však aj iné vyššie uvedené prínosy pestovania repky.

tags: #buducnost #pestovanie #repky

Populárne príspevky:

• Elegancia a nadčasovosť podlhovastých kytíc
• Všetko o Aquario Shopping Center Štúrovo
• Vonná kytica z frézií
• Tradícia myrtových kytíc
• ako pestovať nádherné fuchsie