Kedy urobiť prvý postrek krušpánu a ako sa starať o túto rastlinu
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) je dlhodobo jeden z najobľúbenejších kríkov. Typický je napríklad v historických barokových záhradách, kde sú neraz práve z neho vytvorené strihané zelené línie. Hodí sa i na zarámovanie trvalkových záhonov. Dá sa pomerne jednoducho tvarovať do akejkoľvek formy vrátane figúrok a obľúbených gulí. Tiež je veľmi žiadaný pre výsadbu do nádob na terasu. K jeho prednostiam patria schopnosť nanovo obrastať a naozaj hustá textúra vetiev s drobnými listami.
Krušpán v rôznom tvare nevyhnutne potrebuje pravidelný rez, aby sa jeho požadovaný vzhľad dal zreteľne rozpoznať. Vetvy po reze rýchlo regenerujú, preto sa dá z neho vytvoriť akýkoľvek tvar. Ako často ho strihať, závisí od veku rastliny, vzrastu jednotlivých odrôd a požadovaného tvaru. Rastliny vytvárajúce lemy záhonov stačí rezať spravidla raz ročne.
Kedy strihať krušpán?
Najlepšie obdobie na strihanie krušpánu je od mája, keď už nehrozia jarné mrazíky, až do konca júla. Novovytvorené výhonky nechajte do zimy vyzrieť. Strihajte, keď je obloha zatiahnutá, aby si listy, ktoré rez odhalil, mohli lepšie zvyknúť na intenzívnejšie slnečné žiarenie. Posledný tvarovací rez by mal prebehnúť najneskôr v júli. Krušpán tak stihne ešte pred zimou vytvoriť hrubé nové výhonky.
V tvarovacej fáze strihajte drevinu stupňovito, aby sa hneď na začiatku bohato rozvetvovala vnútorná časť. Krušpán v prvých rokoch potrebuje až štyri rezy počas rastu.
Náradie a pomôcky na strihanie
Nožnice sú základnou pomôckou na strihanie krušpánu. Najčastejšie sa používajú ručné veľké nožnice na tvarovanie krov alebo na strihanie oviec. Sú ostré a okrem toho sa samy vracajú do otvorenej pozície. Držia sa jednou rukou, takže dlhšia práca s nimi nie je taká namáhavá. Tí pohodlnejší môžu siahnuť po akumulátorových nožniciach na trávnik, prípadne na živé ploty.
Na tvarovanie sú dôležité i šablóny. Pri kompaktnejších tvaroch sa používajú pevné šablóny, ktoré ostávajú na rastline. Prenosné sa využívajú na pravidelný strih živých plotov. Vyrobiť ich môžete z drevených dosiek či bambusových tyčiek. Pevné sa vyrábajú z pletiva a dostanete ich kúpiť v špecializovaných obchodoch.
Škodcovia a choroby krušpánu
V posledných rokoch krušpán trápia najmä rôzne škodce, ktoré nás nútia nielen k preventívnemu ošetreniu, ale aj k používaniu ochranných postrekov. Zatiaľ čo v niektorých záhradách sú pomerne dobre izolované a so škodcami ani s chorobami nie je takmer žiadny problém, v iných lokalitách predstavujú najohrozenejšiu skupinu okrasných kríkov.
Vijačka krušpánová
Posledných približne 10 rokov sa naším územím šíri nepôvodný malý motýľ - vijačka krušpánová. Zatiaľ čo dospelec pre rastliny nepredstavuje priamu hrozbu, úplne inou kapitolou sú jeho húsenice. Úpornosť tohto škodcu má v zásade dva dôvody, a to veľké množstvo húseníc na jednej rastline a tiež to, že sa húsenice liahnu v niekoľkých vlnách od mája do októbra. Húsenice poznáme podľa zelenej farby a čiernych znakov. Dosahujú dĺžku okolo troch centimetrov. Jeden dospelý motýľ môže na jeden krát naklásť aj viac ako dve desiatky vajíčok. Húsenice sprvu nevidíme, hostia sa vnútri kra, kde skeletujú povrch listov.
Húsenice vijačky krušpánovej sa živia výhradne listami buxusov. Do Európy sa dostali z Ázie a nemajú tu prirodzených nepriateľov. Sýkorky alebo osy síce niekedy húsenice zožerú, no v praxi to nestačí. Naopak, početnosť tohto škodcu stále narastá a dôsledky sú pre záhrady fatálne. Celé porasty krušpánu miznú a nechávajú po sebe len uschnuté torzá kríkov.
Húsenice vijačky majú nevídaný apetít, keďže v priebehu niekoľkých dní dokážu skonzumovať listy na celej rastline. Takto napadnutý krušpán, ak nemá ideálne rastové podmienky, sa už väčšinou nespamätá a hynie. V napadnutom krušpáne sú húsenice, ale aj dospelé motýle. Húseniciam jedovaté lístky krušpánu neprekážajú. Majú totiž vyvinutý špeciálny chemický mechanizmus, pomocou ktorého jed dokážu zneškodniť. V sieti jemných pavučinových vláken - zámotkoch dokážu prežívať aj niekoľko generácií húseníc po sebe. Vyzerá to tak, že tento motýľ je dostatočne otužilý na to, aby prežil naše zimy. V strednej Európe dokáže vijačka v dobrých podmienkach vyprodukovať až 2-3 generácie následníkov, čo znamená, že húsenice s chuťou likvidujú rastliny po väčšinu ich vegetačného obdobia a tuhá zima, ktorá zvykne okolo januára aj februára v našich končinách udrieť im takmer vôbec nevadí.
Dorastená húsenica je približne 3,5 cm dlhá, lesklá, zelená s pestrou kresbou a čiernou hlavou. Na chrbte má zelený pásik lemovaný žltozelenými líniami, pod ním je rad čiernych škvŕn a dva viac-menej súvislé čierne pásiky. Medzi nimi je biely prerušovaný pásik. Spodný čierny pásik lemuje ďalšia žltozelená línia. Kukla je zelená s hnedými pozdĺžnymi kresbami na chrbtovej strane. Motýle možno zaznamenať od konca mája až do októbra. Húsenice sa môžu vyskytovať na krušpánoch počas celého roka. Na hostiteľských rastlinách môžu byť súčasne húsenice rozličných veľkostí.
Pri 20 °C trvá vývin od nakladenia vajíčok po vyliahnutie motýľa asi 40 dní. Motýľ sa môže rozširovať do nových regiónov spontánne, vzhľadom na dobré letové schopnosti.
Roztočce a volutelová spála
Oveľa dlhšie ako s vijačkou krušpány v niektorých lokalitách zápasia s roztočcami, ktoré pri premnožení poškodzujú povrch listov. Listy sú následne deformované, poskrúcané. Škodcu spoznáme tak, že po rozhrnutí vetvičiek začne tento jasne biely hmyz vylietavať z rastliny. Čím ďalej, tým častejšie krušpány trápi takzvaná volutelová spála. Táto hubová choroba spôsobuje odumieranie výhonov. Koncové výhonky spočiatku belejú, postupne žltnú a nakoniec sa sfarbenie mení do bronzova. Môže spôsobiť aj celkový úhyn rastliny.
Ako bojovať proti škodcom a chorobám
Ak chceme predchádzať škodám, kríky od jari do jesene kontrolujeme, a to tak, že rozhrnieme vetvy a pozrieme sa dovnútra, či sa medzi listami neobjavujú mladé húsenice. Keď sa tento škodca „prehryzie“ až k obvodovým vetvám, väčšinou je poškodenie už rozsiahle.
Ako tomu zabrániť? Okrem pravidelnej kontroly môžeme rastliny preventívne ošetrovať ekologicky šetrnými prípravkami na báze výluhu z bylín a cesnaku, ktorý aplikujeme zálievkou. Na už vyliahnuté húsenice aplikujeme insekticídy určené na ničenie žravého hmyzu, prípadne prípravky na báze baktérií.
Pri malom výskyte spály stačí vydezinfikovanými nožnicami odstrániť napadnuté vetvičky, ktoré sa nesmú kompostovať. Jedinou stopercentnou metódou, ako zabrániť šíreniu tejto hubovej choroby, je ich spálenie. Po reze opäť vydezinfikujeme všetko náradie, opatrnosť sa v tomto prípade vypláca.
Chemické a biologické postreky
V súčasnosti sú proti vijačke účinné, bohužiaľ, len chemické postreky. Účinné by mali byť prípravky s obsahom látky thiacloprid alebo na báze Bacillus thuringiensis. V každom záhradníctve vám určite poradia, ktorý prípravok ich návštevníci chvália. Najšetrnejším je pravdepodobne selektívny prípravok Dimilin 48 SC, ktorý usmrcuje húsenice ako požerový jed. Funguje tak, že narušuje tvorbu chitínu, takže húsenice počas zvliekania hynú. Prípravok nie je systémový, čiže nepreniká do rastlinných pletív, nepôsobí na vošky, roztoče a čo je dôležité, ani na predátorov hmyzu.
Účinné sú napríklad aj insekticídy Karate Zeon 5 CS a Steward. Dôležité je postreky aplikovať okamžite, keď sa objavia škodce. Priveľmi napadnutý krušpán je už totiž natoľko oslabený, že jeho uhynutiu sa nedá zabrániť.
Ak už na rastlinách spozorujete mladé húsenice, je na mieste použiť syntetické insekticídy. Sú účinné, ale musia byť dôkladne aplikované aj vo vnútri krušpánu a pod listami. Veľmi dobré skúsenosti hlásia pestovatelia s použitím prípravkov Karate alebo Dursban. Postrek vykonávame podvečer. Ošetrenie postrekom sa musí opakovať trikrát v intervale približne desiatich dní, pretože väčšinou postihuje len mladé larvy (postrek nemá vplyv na nakladené vajíčka).
Pri väčšom napadnutí roztočcami nie je nutné ker hlbšie prerezávať, rastlinu postačí len pohnojiť a zaliať, čím sa podporí rast a tvorba nových mladých listov.
Ako ideálnu alternatívu najmä k chemickým postrekom, ktoré sú škodlivé ako pre človeka, tak pre zvieratá a prírodu okolo, vyskúšajte prírodné organické hnojivo Hnojík. Hnojík obsahuje ľahký pomer svlečkov múčnych červov. Ak použijete Hnojík od začiatku sezóny, tj. Repelentný účinok proti škodcom má na svedomí chitín, ktorý je obsiahnutý vo vyzlekoch.
V prípade, že vyjačky už premnožili, musíte dostať chitín čo najrýchlejšie do buxusov. Preto Hnojík so svlečkami lúhujte vo vode, aby sa účinné látky rozpustili, a týmto výluhom potom rastliny zalejte alebo postriekajte. Najlepšie je, keď sa látky cez listy aj korene dostanú čo najrýchlejšie do tela rastliny.
Starostlivosť o krušpán
Krušpán si nájde miesto v každej záhrade, v ktorej sa uplatní ako nenáročný okrasný ker s celoročne zeleným vzhľadom. Elegantný solitér aj súčasť nižších živých plotov. Okrasný ker známy aj ako buxus nie je naším pôvodným druhom. Do strednej Európy zavítal z neďalekého Stredomoria, kde má dlhú pestovateľskú tradíciu. Vo veľkom sa pestuje na juhu Európy, na severe Afriky aj na území bývalej Malej Ázie.
Prednosti krušpánu najprv zaujali tunajšiu šľachtu, ktorá si nenáročný ker nechala vysádzať v parkoch a záhradách pri svojich honosných sídlach. Tie boli vďaka výsadbe krušpánu živšie a zelenšie aj počas zimy, kedy väčšina domácich druhov nebola olistená. Celoročne zelený vzhľad pomohol krušpánu k ďalšej expanzii. Vždyzelený ker sa teší značnej obľube aj kvôli svojej flexibilite. Nielenže sa prispôsobí rôznej polohe, záhradkári ho môžu pestovať aj rôznymi spôsobmi a v rôznych podobách.
Najskôr ho zahliadneme ako dekoratívny solitér pestovaný vo veľkom kvetináči, v ktorom vynikne najmä v prevedení s guľovým zostrihom. Ako hustá zelená guľa v kvetináči sa pestuje pri domoch aj pred verejnými budovami. V záhradách pri rodinných domoch sa ako solitér bežne vysádza aj priamo do záhonov, kde sa často objavuje v pyramídovom, dáždnikovom alebo kužeľovitom tvare.
Ďalším pozitívom krušpánu je jeho vynikajúca odolnosť. Mrazuvzdorný ker znesie aj tuhšie mrazy. Ak ho správne zazimujeme, dokáže prežiť aj pri teplotách pod -20 °C. Problémy mu nespôsobujú ani letné horúčavy. Napriek tomu, že sa nejedná o typickú teplomilnú drevinu, stredomorský pôvod ju predurčuje k schopnosti prosperovať aj pri vysokých teplotách nad 25 °C. Odolnosť voči tvrdším klimatickým podmienkam sa prejavuje aj schopnosťou vydržať na miestach vystavených prievanu.
Krušpánu sa darí na každom mieste. Ak má kvalitnú pôdu s dostatkom živín a po výsadbe sa o neho správne postaráme, prosperovať bude aj v tieni. Najlepšie sa cíti v polotieni, pri dostatku vlahy prežije aj na otvorenom presvetlenom priestranstve. Ker bude rásť v akejkoľvek priepustnej pôde. Substrát by mal obsahovať dostatok živín, najmä minerálnych látok potrebných pre zrýchlenie pomalšieho rastu. Pridať do neho môžeme aj trochu domáceho kompostu. Ideálne pH mierne zvlhčenej zeminy sa pohybuje na neutrálnej úrovni.
Podobne ako väčšina iných okrasných kríkov, aj krušpán sa vysádza na jar alebo v priebehu jesene. V prípade jesennej výsadby je potrebné zvoliť skorší termín, aby mal ker dostatok času na pevné zakorenenie ešte pred zimou. V prípade jarnej výsadby je najvhodnejším obdobím prvá polovica apríla.
Pri dostatku zrážok stačí krušpán polievať raz za týždeň. Krík prežije aj niekoľko dní sucha. O niečo viac vody potrebujú krušpány pestované v kvetináčoch. V tých by substrát nemal byť suchý dlhšie ako 3 až 4 dni. Viac vlahy vyžadujú najmä mladé jedince.
Každý krušpán si potrpí na dostatok výživných látok. Pravidelné hnojenie po 2 až 3 týždňoch potrebujú najmä mladšie kríky. Najlepším hnojivom bude tekutý prípravok aplikovaný formou bežnej zálievky. Hnojí sa v priebehu celej vegetačnej sezóny.
Pomalší rast krušpánu nevyžaduje časté strihanie. Ak je ker pestovaný ako solitér, každý rok na jar stačí urobiť ozdravný a tvarovací rez. K častejšiemu strihaniu pristúpime, keď na drevine nájdeme poškodené alebo odumreté konáriky.
Elegantný krušpán si môžeme jednoducho rozmnožiť aj sami. Postačia nám k tomu 10 až 15-centimetrové výhonky z mladých a zdravých konárov. Zo spodnej časti výhonkov odstránime listy a odrezky dáme zakoreniť do pripraveného substrátu s mierne navlhčenou vrstvou pôdy. Zakoreňovať sa budú 12 až 15 týždňov, počas ktorých ich chránime pred priamym slnečným svetlom.
Správna starostlivosť o krušpán je kľúčová aj kvôli podpore jeho vitality a imunity. Napriek veľmi dobrej odolnosti voči mrazom a horúčavám sa ťažšie bráni voči vybraným chorobám. Dostatočne odolný nie je ani voči niektorým škodcom. Najviac ho ohrozujú húsenice vijačky krušpánovej, ktoré konzumujú krušpánové listy. Tie poškodzujú aj larvy méry krušpánovej, ktoré z nich cicajú šťavu a tým deformujú ich tvar. Keďže títo škodcovia v našich končinách nemajú prirodzeného predátora, ker je pred nimi potrebné chrániť ochranným postrekom. Ten sa podobne ako postreky proti plesniam a koreňovej hnilobe aplikuje raz alebo dvakrát za rok podľa potreby.
Krušpán je potrebné chrániť aj pred psami. Jeho zdravie a estetický vzhľad ohrozuje ich moč. Pravidelné močenie na zelené vetvičky vedie k ich uschnutiu, neskôr až k úplnému odumretiu. Priamemu kontaktu psov s krušpánom treba zabrániť aj kvôli jedovatým látkám prítomným v jednotlivých častiach rastliny.
Jarný rez jabloní a hrušiek – Ako správne strihať ovocné stromy?
Krušpán (Buxus) je stálozelený dekoratívny ker s drobnými lesklými listami. Pestuje sa v živých plotoch, v nádobách aj ako solitérny ker. Výborne zvláda rez a pôsobí celoročne dekoratívne. Okrem všetkých pozitívnych vlastností je tu predsa len jedna negatívna. Tieto dreviny sú v poslednom období často napádané invazívnou Vijačkou krušpánovou. Porast sa samozrejme aj po napadnutí dá zachrániť. Záleží od miery poškodenia, množstva húseníc atď.
Pri napadnutí rastliny vijačkou krušpánovou je dôležité zasiahnuť hneď po zistení prvých príznakov a urobiť prvý postrek. Preto treba pravidelne živý plot prehliadať a kontrolovať. Nahlodané kríky sú viditeľné na lícnej alebo rubovej strane listov. Keď húsenice povyrastú, požierajú celé listy, ohlodávajú aj mladé konáriky. Silnejšie poškodené listy vysychajú a opadávajú. Mladé húsenice spôsobujú na listoch fľaky a škvrny, ktoré sa odlišujú rôznymi odtieňmi zelenej farby, môžu až žltnúť, postupne hnednúť. Hlavne tento príznak by ste si mali všímať.
Pravidelne prehliadajte živý plot a kontrolujte ho. Na povrchu spočiatku nemusí byť nič poznať. Neskôr, keď húsenice vijačky povyrastú, škody sú rozsiahle. Ich prítomnosť prezradia popretkávané pavučinové vlákna medzi konármi, ktoré vytvára húsenica, trus na nich zachytený a prítomnosť samotných húseníc. Tie už ohrýzajú listy natoľko, až sa v nich vytvárajú zárezy, prípadne ostáva len zoschnutá žilnatina listov. Čím sú húsenice väčšie a staršie, tým viac zožerú. Napokon sa pustia do celých listov a dokonca aj do mladých koncových výhonkov. Vetvičky živého plota ostávajú zoschnuté, hnedé, holé. Aj starý, dobre rozrastený živý plot z krušpánu dokážu pažravé húsenice vijačky totálne zničiť.
Aby sa krušpány po postreku rýchlejšie zregenerovali, je dobré prihnojovať napr. po postreku.
tags: #buxus #kedy #urobit #prvy #postrek