Rozvíjajúci sa kvet: Od lotosovej symboliky po kvitnúci čaj

Kvetiny už od dávnych čias fascinovali ľudstvo svojou krásou, symbolikou a často aj liečivými vlastnosťami. Od posvätného lotosu, cez tajomné konope, až po umelecky spracovaný kvitnúci čaj, kvety hrajú nezastupiteľnú úlohu v kultúre, náboženstve i každodennom živote.

Lotos: Kvet čistoty a osvietenia

Lotosy (Nelumbo nucifera) patria k najuctievanejším a najposvätnejším kvetom našej planéty. Vzduch sa chvel v skorom ráne a kvapôčky rosy sadali na veľké listy lotosov. Jemné, éterické kvety, akoby zhmotnené z vodnej pary otvárali svoje kalichy oproti vychádzajúcemu slnku. Lákali nás, aby sme tak, ako čajoví majstri dávnych vekov, pozbierali kvapky rosy z kvetov do malej kanvičky a z tejto nebeskej rosy pripravili čaj hodný cisára.

Považujú sa za symbol čistoty, svätosti, dobra a krásy. Mnohí znalci o nich tvrdia, že sú to najdokonalejšie kvety Zeme. Budhisti obdivujú lotosy i preto, že vyrastajú z bahna a napriek tomu zostávajú čisté a nepoškvrnené, čo vystihuje podstatu ich učenia a pravého bytia. Sú ako človek, ktorý vychádza z materiálneho bahna sveta (sansára) a nevedomosti (avidjá) a napriek tomu sa môže prejaviť v čistote a kráse prostredníctvom osvietenia (bódhi).

Lotos v náboženstve a mytológii

V hinduizme je lotos velebený ešte dlhšie ako v budhizme. Veď samotný Brahma na počiatku vekov vyskočil z lotosového kvetu. A doteraz sa často zobrazuje sediaci na lotosovom kvete, ktorý vyrastá z pupku boha Višnu, ktorý tiež sedí na lotose a aj z jeho dlaní rozkvitajú lotosové kvety. I bohyňa dobra Laxmí vystupuje aj pod menami Padma, Kamla, Kamalasana, ktoré znamenajú lotos. Vlastne nebeské svety všetkých východných náboženstiev sú akoby poprepletané žiarivými a čistými lotosovými kvetmi. Lotos sa stal i národným kvetom Indie a zobrazuje sa v mnohých umeleckých dielach, veľkolepých stavbách i starých rozprávkach a legendách.

Hinduistickí filozofi obdivovali i dominantné a veľmi sugestívne kruhovité listy lotosu ako symbol nepripútanosti. Samotný Ramakrišna tvrdil, že človek by mal byť ako listy lotosu, ktoré sa dotýkajú hladiny bez toho, aby sa celkom ponorili do vody. Rovnako duchovní ľudia môžu žiť v reálnom svete bez toho, aby ich vnútorne poznačil. Lotosovým kvetom sa pripisuje i ďalšia dôležitá vlastnosť - plodnosť.

Podľa tantrických a jogínskych spisov v každom človeku rozkvitá sedem lotosových kvetov, sedem čakier. Tak sa nazývajú energeticky aktívne body, ležiace nad sebou na osi ľudského tela vždy v blízkosti žliaz s vnútornou sekréciou. Sú to energetické centrá, ktorými komunikujeme s prostredím. Každá čakra žiari svojou vlastnou farbou, jednou z farieb dúhy od spodnej červenej až po fialovú.

Do Ázie a k indickým brehom sa lotosy vraj rozšírili z Egypta, aj keď tam legendy, nástenné maľby a faraónske záhrady zdobil iný druh lotosu Nymphaea caerulea. Do jeho jasných modrých kvetov sa pozorne díval i egyptský boh slnka Ra.

Literárnu nesmrteľnosť lotosom zabezpečil Homér, ktorý im vo svojej úžasnej Odysei dal podivnú vlastnosť. Stali sa kvetmi zabudnutia a ťažkopádnej bezstarostnosti. Začítajme sa krátko do tohto starého eposu: "Deväť dní nás hnal vietor šírošírym morom, ale na desiaty deň sme dosiahli brehy krajiny Lotofágov, ktorí sa kŕmili zvláštnym druhom kvetov. Tu sme sa vylodili, aby sme doplnili zásoby pitnej vody. Kým si posádka v tieni vychutnávala poludňajšie jedlo, vyslal som niekoľkých svojich mužov, aby zistili niečo viac o čudných obyvateľoch tohto tajomného miesta. Vybrali sa medzi Lotofágov, ktorí im vôbec neublížili, ale dali im jesť lotosy, ktoré boli také chutné a omamné, že sa zaraz prestali starať o svoj domov a nechceli sa vrátiť."

Medicínske a kulinárske využitie lotosu

Lotos patrí medzi rastliny klasickej čínskej medicíny. Má široké spektrum pozitívnych vplyvov na ľudské telo. Najväčšiu silu a účinok majú vraj tyčinky lotosových kvetov. Podľa starej medicíny lotosy hasia srdečné ohne, pomáhajú pri zvieraní srdca a nízkom tlaku, tonizujú, zastavujú krvácania, pôsobia pozitívne pri stagnácii krvi, pomáhajú obličkám, slezine, pečeni, pomáhajú odbúravaniu tukov, upokojujú a pôsobia aj afrodiziakálne. Dokážu zastaviť hnačky z horúčav a schladzujú organizmus. V poslednom čase sa hovorí aj o protirakovinových účinkoch lotosov. Obsahujú v sebe lotusín, neferín, nuciferín a ďalšie špecifické látky. Klasická čínska medicína im pripisuje osviežujúcu a vyrovnanú povahu a vplyv na akupunktúrne dráhy srdca, sleziny a obličiek.

Lotos patrí k pochúťkam čínskej kuchyne. Jedlé sú všetky jeho časti a Číňania si ich pripravujú na mnoho spôsobov. Klasickou sladkosťou, na ktorej sme si v Chang-čou radi pochutnávali, boli hľuzovité korene lotosov plnené varenou ryžou v sladkej omáčke. Korene lotosov, v Číne nazývané Chung-chu (Hong Hu), sú prirodzene sladké a obsahujú veľa škrobu. Môžu sa jesť aj ako ovocie. Z celkom mladých hľúz sa pripravujú i chutné šaláty a vyzretejšie staršie korene sa používajú do polievok. Korene obsahujú veľa železa a vitamíny B a C. Vysoký obsah vlákniny pomáha zlepšiť peristaltiku čriev. Šťava z lotosových koreňov je celkom chutná a pomáha zastaviť krvácanie žalúdočných stien, čriev a rekta. Polievka z koreňov lotosu je tiež užitočná.

V mnohých reštauráciách a čajovniach na brehoch Západného jazera pripravovali rôzne špeciality z rastlín a živočíchov, vylovených priamo z tohto jazera, a lotosy k týmto pochúťkam samozrejme patrili. Tamojšou špecialitou je rôsolovitý nápoj pripravený z prášku získaného z vysušených a rozdrvených koreňov lotosov. Je jemne ochutený zázvorom a škoricou a jeho rozšľahaním v horúcej vode si môžete pripraviť zaujímavú, výživnú a zdravú pochúťku. Lupienky lotosových kvetov sa často pridávajú aj do čaju a do vína. Možno naozaj vyvolávajú pocit bezstarostnosti a zabudnutia, ako o tom písal Homér. Semená lotosov sa často pražia a pripravuje sa z nich pochúťka makhanas. Okrem toho, že sa lotosy dajú celé zjesť, majú ešte mnoho ďalších využití. Zo stoniek listov sa vyrábajú knôty do olejových lámp, zapaľovaných v chrámoch.

V Japonsku sa pije čaj z koreňov lotosov nazývaný hasuča. Je jemnej chuti a pripravuje sa z koreňov vysušených na slnku, rozomletých na jemný prášok, do ktorého sa pre chuť a účinky pridáva trochu sušeného zázvoru. Pre chuť sa doň môže pridať pár kvapiek sójovej omáčky. Čaj hasuča je veľmi populárny v celom Japonsku, pretože pomáha pri respiračných problémoch, chronickom kašli, je dobrý na pľúca a uvoľňuje hlieny z tela. Korene lotosov patria v Japonsku k najobľúbenejším medicínskym zeleninám.

Pestovanie lotosu

Lotos indický (Nelumbo nucifera) je močiarna rastlina, ktorá má rada veľa slnka a priestoru. Dvíha sa nad vodnú hladinu až do výšky 1,8 m, kvety sa rozvíjajú v priemere do 25 cm a kruhovité listy majú priemer až 60 cm. Lotosy patria do čeľade Nymphaeaceae. Z botanického hľadiska ich vzhľadom na evolučný vývoj nepriraďujeme k pôvodným vodným rastlinám, napriek tomu im je v plytkých vodách dobre. Sú veľmi odolné a nemajú temer žiadnych nepriateľov a škodcov. Je veľmi ťažké nezamilovať sa do éterických kvetov lotosov na prvý pohľad.

Lotosy sú veľmi vitálne, priebojné a invázne rastliny. Je lepšie pestovať ich v obmedzených nádobách, pretože inak by sa rýchlo prekorenili a rozrástli do celého priestoru jazierka. Lotosy sa pestujú v nádobách naplnených záhradnou zeminou. Majú rady kyslejší charakter pôdy. Lepšie sa im darí v plytších a širších nádobách ako v úzkych a vysokých. Do záhradnej pôdy môžeme primiešať 1/5 dekompostovaného kravského hnoja. Ak nechceme, aby nám nádoba s vysadenými lotosmi v jazierku plávala, môžeme na dno priviazať vrecko piesku. Pozor na rozrastanie lotosov, pretože ich korene môžu horizontálne prerastať ponad okraje nádoby. Nádobu s nasadenými lotosmi dáme do hĺbky asi 15 cm pokiaľ sa nezačne ich rast. Potom ich môžeme ponoriť na dno do hĺbky 40-50 cm pod vodnú hladinu. Ak je jazierko príliš hlboké, radšej podložíme debničku odspodu. Nie však drevenú, pretože by mohla utlmiť rast lotosov. Existuje vyše 100 rôznych variet lotosov a pre malé záhrady sú lepšie menšie kultivary.

Kvitnúci čaj: Umelecký zážitok pre zmysly

Kvitnúce čaje majú veľkú obľubu. Prekvapte svojich blízkych, priateľov niečím ojedinelým. Tento originálny čaj vzniká veľmi zložito a to tak, že je ručne zvinovaný a potom balený. Kvitnúci čaj sa motá do tzv. pančušiek, ktoré sa nechajú zavädnúť a potom sú vybraté. Pre predstavu, ide o materiál, ktorý sa používa na výrobu klasických dámskych pančúch. Dá sa teda bez preháňania povedať, že tento kvalitný čaj sa suší v dámskej pančuche. Do kvitnúceho čaju je ručne zvinovaný vždy iba jeden kvet, napr. Na výrobu kvitnúceho čaju sa používajú čaje biele, zelené a čierne. Ak svojim hosťom ponúkate čaj, tento ich nadchne. Kvitnúci čaj vytvorí čarovnú atmosféru aj počas obyčajného sychravého večera, keď sa chcete len zahriať a zlepšiť si náladu.

História kvitnúceho čaju nesiaha ďaleko. Väčšina nadšencov sa prikláňa k názoru, že vznikol asi v polovici minulého storočia. Krajina pôvodu azda nikoho neprekvapí - je to Čína. Kvitnúci čaj vďačí za svoju krásu umelo dosiahnutému efektu. Kvet, ktorý sa v čajníku rozvinie, nie je kvetom čajovníka, ako by sme si mohli myslieť. Kvetinový čaj sa vyrába ručne. Prvotriedne mladé lístky bieleho, prípadne zeleného čaju sa zviažu tenučkým bavlneným povrazom a vznikne tak kompaktná guľôčka. Každá guľôčka v sebe navyše ukrýva kvet, ktorý je takisto bavlnenou nitkou upevnený k okolitým čajovým lístkom. Na výrobu kvitnúceho čaju sa používa niekoľko známych a osvedčených druhov kvitnúcich rastlín, ako napríklad jazmín, ľalia, ibištek či chryzantéma. Okrem toho, že je najdôležitejšou úlohou týchto kvetov celkový výsledný vzhľad rozkvitnutého čaju, slúžia aj na dochutenie. Jemne totiž ozvláštňujú a dopĺňajú čajovú arómu. Takáto čajová guľôčka sa necháva dôkladne usušiť.

Príprava a vlastnosti kvitnúceho čaju

Malú čajovú guľôčku treba vložiť do vody, ktorej teplota sa pohybuje okolo 70 - 80 stupňov. To preto, lebo základnou časťou je zelený alebo biely čaj, a tie by sa vriacou vodou zalievať nemali. V prípade zeleného čaju treba pamätať na to, že príliš dlhé vylúhovanie spôsobuje jeho trpkú príchuť, čím by sa mohol znehodnotiť celkový chuťový efekt. Nezvyčajný čaj v horúcej vode rozkvitá priamo pred očami. Čas rozkvitania sa pohybuje od jednej do desiatich minút.

Hoci je kvitnúci čaj krásnym rozmarom, aspoň trošku výrobcovia mysleli aj na jeho praktické či šetriace využívanie. Keďže sa vyrába z najkvalitnejších čajových lístkov, môžete ho pokojne zaliať viackrát po sebe. Kvitnúce čaje nepatria medzi krásne chutné nápoje, ktoré by boli plné škodlivých umelých látok. Sú úplne prírodné a dokonca aj prospešné.

Biely čaj je typický svojou jemnou chuťou. Nápoj bohatý na antioxidanty prispieva k prevencii rakoviny. Má upokojujúce a prečisťujúce účinky na organizmus. Ak pijete biely čaj pravidelne, mali by ste byť pokojný a vyrovnaný. Biely čaj znižuje krvný tlak a pomáha zvládať stres. Zelený čaj podobne ako biely obsahuje veľké množstvo antioxidantov. Tie zabraňujú rastu a množeniu rakovinových buniek, o čom sme už neraz písali. Zelený čaj navyše pomáha v boji proti krvným zrazeninám, teda trombóze. Pomôže zraziť cholesterol, znižuje tiež krvný tlak a pomáha pri srdcovo-cievnych chorobách. Pitie zeleného čaju prospieva aj reumatikom. Okrem známych účinkov zeleného čaju, ktoré pomáhajú pri chudnutí, čoraz častejšie sa spomína aj jeho pôsobenie proti zubnému kazu.

Kvitnúci čaj patrí medzi čínske špeciality a predstavuje vrchol čajového umenia. Ponúka jedinečné spojenie farieb, vôní a vizuálneho potešenia. Počas lúhovania v horúcej vode skutočne pripomína rozvíjajúci sa kvet, na základe čoho získal svoj názov. Vyrába sa po celej Číne a hoci mnohé pramene datujú jeho vznik do dávnej minulosti, v súčasnej podobe je známy relatívne krátko (približne od roku 1980).

Kvitnúce čaje sú vyrábané ručne a preto je každý jeden kus jedinečným originálom. Medzi lístky kvalitného bieleho či zeleného čaju sú starostlivo vložené jedlé kvietky jazmínu, nechtíka, láskavca, ľalie či osmantu. Následne sú zviazané s lístkami čaju (bavlnenou, konopnou alebo ľanovou niťou) najčastejšie do tvaru srdca alebo guľôčky. Nakoniec sa každý kus dočasne zabalí do bavlnenej látky, aby sa tak zafixoval jeho tvar. Každý jeden kus kvitnúceho čaju váži približne 6 až 10 gramov, pričom skúsený čajový majster ich za deň dokáže vyrobiť aj niekoľko desiatok.

Kvitnúce čaje najlepšie vyniknú v priestrannej nádobe z číreho skla. Možno ich bez obáv lúhovať dlhšiu dobu (aj 10 minút), aby sa dokonale rozvinuli. Chuť je vždy jemná a bez akejkoľvek horkosti. Pripraviť sa dajú 2 - 3 nálevy.

Konopný čaj a jeho potenciál

Najstaršie liečebné využitie konope má čínsky cisár a výskumník rastlín Shen Nung. Pre kvalitu konope je rozhodujúca kvalita pôdy, čas zberu, počasie pred zberom a proces sušenia. Kvety a listy sa líšia hlavne obsahom kanabinoidov, polyfenolov a terpenoidov. Obsah a zloženie kanabinoidov alebo terpenoidov je geneticky podmienené a špecifické pre určitú odrodu.

Kyselina kanabidiolová (CBDa) je hlavným kanabinoidom v čerstvom konope. Dekarboxylované kanabinoidy sa vytvárajú iba zahrievaním alebo veľmi pomalým starnutím. Vo všeobecnosti je obsah kanabinoidov v kvetoch najvyšší a smerom ku koreňom klesá. Koncentrácia celkového CBD (CBDa + CBD) je 1-3% sušiny, celková THC (THCa + THC) je nižšia ako 0,1-0,2%. V konopných kvetoch sa prinajlepšom nachádzajú stopy dokonca aj nepsychoaktívnych THCa.

Ak sa konopné kvety alebo listy zalejú vriacou vodou, po 10 až 15 minútach sa ako hlavná látka vyskytuje asi 0,01-0,03 mg CBDa / ml. Teplota a trvanie nie sú dostatočné na detegovateľnú dekarboxyláciu. CBDa je v mnohých vlastnostiach podobný CBD, ale naopak je selektívnym inhibítorom COX-2. In vitro CBDa vykazoval protizápalové, antimikrobiálne a nádor inhibujúce vlastnosti, ale tiež potláčal nauzeu a vracanie. Súčasné podávanie s CBD viac ako zdvojnásobilo jeho biologickú dostupnosť.

Kyselina delta9-tetrahydrokanabinolová (THCa) je asi 3,7-krát rozpustnejšia vo vode ako THC. Aj po 20 minútach varu vo vode je premena THCa na THC minimálna. Vzhľadom na už veľmi nízky obsah THCa v sušenom konope nie je možné zistiť THC. Konopný čaj je preto úplne bez psychoaktívnych látok. Naproti tomu čaj vyrobený z liečebného konope / marihuany obsahoval 100 až 200 -krát vyššie koncentrácie THC s 0,043 mg THCa / ml a 0,01 mg THC / ml.

Obsah terpenoidov sa zvyšuje s obsahom kanabinoidov a pohybuje sa okolo 3 až 30 mg / g sušeného rastlinného materiálu. Zloženie terpénov sa používa aj na charakterizáciu určitých biotypov konope. Púčiky a kvety obsahujú vyšší podiel prchavých monoterpénov, zatiaľ čo listy sú bohatšie na páchnuce a zle alebo trpko chutiace seskviterpény. Medzi monoterpénmi sú ɑ-terpineol, linalool a limonén oxid oveľa rozpustnejšie vo vode (> 4,6 mmol / l) ako ɑ, ß-pinén, limonén alebo myrcén (<0,25 mmol / l); ß-myrcén je najbežnejším terpénom vo väčšine kmeňov kanabisu. Účinky znižujúce bolesť boli pozorované v pokusoch na zvieratách pri dávke 10 a 20 mg i.p./kg. Drogové konope je zvyčajne chudobnejšie na karyofylénoxid, slabo vo vode rozpustný seskviterpén. Na rozdiel od kanabinoidov sú terpenoidy v bežnej strave rozšírené, najmä ß-karyofylén a ß-karyofylénoxid. Tieto sú klasifikované ako bezpečné podľa „Úradu pre kontrolu potravín a liečiv“ (FDA) a „Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín“ (EFSA). V procese sušenia sa strácajú hlavne monoterpény (-5 až -10%); ďalšiu, aj keď oveľa pomalšiu, stratu je možné pozorovať aj počas skladovania.

Treťou skupinou rastlinných zložiek s pozitívnymi vlastnosťami na organizmus sú polyfenoly. Tieto, obzvlášť vrátane flavonoidov, sú zvyčajne rozpustnejšie vo vode ako terpenoidy, a preto sa nachádzajú v čaji z konopného kvetu. Pri pokusoch na zvieratách vykazoval extrakt z horúcej vody mierny sedatívny účinok. Kanabinoidy aj flavonoidy sú silnými antioxidantmi. Flavonoidy sú v rastlinnej ríši rozšírené. V kanabise je známych asi 23 flavonoidov, z ktorých cann (a) flavin A a cann (a) flavin B sú konopné špecifické. Potom, čo sa predpokladalo, že flavonoidy hrajú kľúčovú úlohu v ochrane pred chronickými chorobami a procesmi starnutia, sa v súčasnej dobe intenzívne skúmajú rôzne zdravotné funkcie. Veľa nových poznatkov bolo získaných iba za posledných osem rokov. V epidemiologickej štúdii bol denný príjem 25,9 mg flavonoidov (kvercetin, kaempferol, myricetin, apigenin, luteolin) spojený s výrazným znížením rizika rakoviny. Podobné štúdie tieto výsledky potvrdzujú. Kombinácia rôznych kanabinoidov a flavonoidov, ale aj kombinácie s inými látkami, sa opakovane osvedčila ako synergická. Štúdie s relatívne vysokými dávkami jednotlivých látok nie sú preto pre extrakty rozhodujúce.

tags: #caj #rozvijajuci #sa #kvet

Populárne príspevky:

• Donáška kvetov Liptovský Mikuláš
• revolučný lubrikačný gél od DOER Medical
• záchrana rastliny po preliatí
• nároky zeleniny na slnečné žiarenie
• Kvety a aranžmány od Kvetinárstva Ruža