Pestovanie čajovníka doma: Sprievodca pre začiatočníkov
Čajovník čínsky (lat. Camellia sinensis, predtým aj Thea sinensis) je vždyzelený ker z čeľade čajovníkovitých (lat. Theaceae). Domovinou čajovníka je južná a juhovýchodná Čína, Vietnam, Laos, Barma a India. Z botanického hľadiska je čajovník vždyzelený ker, dorastajúci v prírode výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až okolo tridsať metrov. Na plantážach sú kríky udržiavané vo výške okolo jedného metra, spôsobom zberom sú potom rady kríkov dokonale zarovnané, napríklad do podoby akýchsi čajových stolov. Umožňuje to pohodlnejšie zber čajových lístkov a zvyšuje úrodu, teda to, o čo ide majiteľom plantáží predovšetkým.
Čajovník je z botanického hľadiska vždyzelený ker, dorastajúci v prírode výšky 5 až 15 metrov, výnimočne až okolo tridsať metrov. Čajovník čínsky je stálezeleným keřem dorůstajícím ve volné přírodě až 8 metrů. Na plantážích se zastřiháváním udržuje menší, maximálně do dvou metrů výšky. Čajovník čínsky (Camelia sinensis alebo tiež Thea sinensis) je neopadavý ker so sýto zelenými lístkami, ktorý vo svojej exotickej domovine dorastá obvykle do výšky medzi 5-15 metry. Nemusíte sa však báť, že keď sa doma uchytí, prerastie vám cez hlavu. Čajovník čínsky patrí do čeľade Theaceae - čajovníkovité, rodu kaméliovité (Camellia) (v minulosti bol radený do samostatného rodu Thea). Tento rod bol pomenovaný po českom misionárovi Jiřim Jozefovi Kamelovi ( po latinsky Camellus 1661-1706), ktorý pôsobil na Filipínach a popísal rastliny ostrova Luzon. Okrem latinského pomenovania Camelia sinensis sa používa aj synonymum Thea sinensis. Čajovník je vždyzelený ker alebo malý strom , ktorý je zvyčajne pestovaný do výšky menej ako 2 m, avšak nerezaný môže dorásť až do výšky 10-15m.
Linné na základe popisov Johna Hilla rozlíšil dva druhy čajovníka, Thea Viridis, ktorý mal byť zdrojom čaju čierneho a Thea Bohom, ktorý mal dávať čaj zelený. Tento omyl bol napodiv napravený až roku 1843. "Systematické" názvoslovie čajovníka je teda trochu zmätočné - medzi synonymá C. Sinensis patrí Thea sinensis, T. Boheme, T. viridis, T. cantonensis, Camellia thea, C. theifera. Kuriozitou je, že rodové meno Camellia, nesie čajovník po Čechovi Kamel. Vnútri druhu sa rozlišujú dve alebo tri základné skupiny čajovníka - čajovník čínsky, čajovník Assamská a prípadne ešte čajovník "indočínsky". Prakticky nie je možné sa stretnúť s "čistými" formami, na plantážach sú kríženci.
Čajovník čínsky je stálezeleným keřem z čeledi čajovníkovitých (lat. Theaceae). Domovinou čajovníku je jižní a jihovýchodní Čína, Vietnam, Laos, Barma a Indie. Zde se tato rostlina pěstuje na rozlehlých plantážích až do nadmořské výšky cca 2000 m. n. První písemné zmínky o čaji a pěstování čajovníku pochází ze 3. století našeho letopočtu. Legendy však čajovník opěvují již o mnoho dříve, ještě v době před naším letopočtem. Obliba čaje se rychle rozšířila po celém světě, lidé oceňovali zejména jeho výjimečnou chuť a blahodárné účinky. Čajovník se tedy začal pěstovat i jinde než ve své domovině. V současnosti se rozsáhlé čajové plantáže nacházejí i v Japonsku, Indonésii, v oblasti Kavkazu, na Cejlonu. Pěstování čajovníku však není jen výsadou Asie, pěstuje se i v Evropě - v Gruzii a na Azorských ostrovech.
Čajovníky čínskej sú menšie, voľne dorastajú do výšky 5 m a znesú drsnejšie podmienky než čajovníky assámské. Najmenej rozšírené sú čajovníky indočínskej (kambodžskej), vysoké okolo piatich metrov. Čajovníky pěstované v květináčích každoročně na jaře přesaďte, snažte se neporušit kořenový bal, rostlina to špatně snáší a po necitlivém zásahu často shazuje listy. Listy naštěstí brzy znovu obraší.
Listy čajovníka sú dlhé od troch do dvadsaťpäť centimetrov a široké medzi jedným a desiatimi centimetrami, dospelé listy sú hrubé, hladké a kožnaté, s krátkou stopkou. Listy čajovníku jsou kožovité, střídavě rostlé, kopinatého tvaru se zubatými okraji. Spodní strana listu je porostlá jemnými bílými chloupky, které jsou nejlépe viditelné na tzv. tipsech, což jsou ještě nerozvinuté pupeny listů. Listy sú hlavným produktom pre ktorý sa čajovník pestuje. Sú dlhé 4-15 cm dlho a 2-5 cm široké s mierne zúbkovými okrajmi. Mladé lístky sú svetlo zelené a sú prednostne zbierané pre prípravu čaju. Na spodnej strane majú krátke bledé chĺpky. Staršie listy sú tmavšie zelené. Rôzne staré listy majú rozdielne vlastnosti pri prípravu čaju, pretože sa líši ich chemické zloženie.
Na čajových plantážach sa čajovník pestuje zo semien alebo z odrezkov. Semená sa nechávajú určitú dobu dozrievať, potom pestujú v pareniskách. Mladé rastlinky sa asi po pol roku presadia na plantáže. Nevýhodou je nejednotnosť potomstva. Druhým spôsobom je študentský, listovej rezne zakorenia asi po dvoch mesiacoch a po ôsmich mesiacoch sa tiež presadia na plantáže. Čajové kry sú usporiadané v charakteristických radoch. Asi v dvoch rokoch sa vykonáva prvý tvarovací rez, tri roky starý čajovník je pripravený pre zber lístkov. Po ďalších tridsať až sto rokov sa pravidelne zbierajú lístky a ker sa prirezávať do vhodnej výšky okolo jedného metra.
Čajovníky sa získavajú zo semen či řízkováním. Rostlina čajovníku je schopna produkovat kvalitní lístky cca 30 let. Základom sú čerstvé semená, pretože rýchlo strácajú klíčivosť. Pred výsevom ich na dva až tri dni namočte do vody a až potom ich vysejte. Pri teplote okolo 20 - 25 °C klíčia dva až štyri týždne. Sadeničky potom presaďte do hlbšieho črepníka, na dno ktorého nasypte drenážnu vrstvu. Druhým spôsobom je rozmnožovanie odrezkami, alebo si môžete kúpiť hotovú rastlinu.
Kupujte je ale jen u ověřených prodejců, kteří prodávají semena čerstvá a bez plísní. Poté můžete začít s výsadbou. Použijte rašelinový substrát a výsevní misku nebo sadbovač. Semena budou klíčit po dobu 6 až 8 týdnů a je potřeba zajistit, aby měla stále vlhký (nikoliv mokrý) substrát, polostín a pokojovou teplotu přibližně 20-25 °C. Optimálních podmínek dosáhnete, pokud substrát překryjete igelitem a vytvoříte pařeniště. Mějte se semínky trpělivost. Jakmile výhonky nasadí první lístky a kořínky posílí, je čas přesadit drobné čajovníky do samostatných květináčů a přesunout je na vymezené stanoviště. Rostlinky budou potřebovat vyšší nádoby, protože kořeny prorůstají více do hloubky než plošně.
Čajovníka sa najlepšie darí v monzúnovom klímy v subtropickom a tropickom páse, rastie na kyslých pôdach, od hladiny mora až po nadmorské výšky okolo 2500m. Kvalitnejšie čaj dávajú rastliny vo vyšších nadmorských výškach. Najpodstatnejšie pre rast čajovníka je dostatočná vlhkosť - to je tiež príčinnú neúspechu väčšiny pokusov o pestovaní vlastného čaju v našich podmienkach. Čajovník vyžaduje kyslý substrát. Najlepšie rastie v rašeline, ktorá by mala byť stále vlhká. Premokrený ani suchý substrát mu neprospieva. Na správny vývin a rast je dôležité svetlo, no slnko nesmie priamo svietiť na rastlinu, preto jej vyberte radšej polotieň. Teplota v miestnosti by sa mala pohybovať medzi 20 a 27 °C. Čajovník vyžaduje aj niekoľko mesiacov vegetačného pokoja. Vtedy ho treba preniesť do miestnosti s teplotou okolo 10 °C, prípadne menej. Ďalšou podmienkou úspešného pestovania je dostatočná vlhkosť vzduchu, ktorá by sa mala pohybovať v rozmedzí 70 až 80 percent. Prospieva mu časté rosenie. Pri zalievaní pamätajte na to, že neznáša vápenatú vodu!
V supermarkete sa mi podarilo kúpiť malú rastlinu čajovníka v črepníku. V byte som ju umiestnila na okenný parapet v kuchyni. Ako sa mám o túto rastlinu správne postarať a na čo treba pri jej pestovaní dávať pozor? Najlepšie urobíte, ak čajovník umiestnite do polotienistej miestnosti - na slnečnom okennom parapete sa mu iste dariť nebude. Uprednostnil by som miestnosť s vyššou vlhkosťou vzduchu, suchý vzduch rastline prekáža. Vyplatí sa napríklad denne rastlinu rosiť vlažnou vodou. Substrát v črepníku udržiavajte stále mierne vlhký, zalievajte však vždy len odstátou vodou s nízkym obsahom vápnika.
Čajovník (Camellia sinensis) je drevina, ktorá rastie kompaktne, vytvára pekné kríky s kožovitými lesklými listami. Obvykle nevyžaduje rez ani tvarovanie. To je vhodné len pri pestovaní v skleníkoch či zimných záhradách, ak sa rozrastie. Tieto priestory sú na pestovanie najviac vhodné. Počas letného obdobia môžeme rastlinu letniť, teda preniesť ju na terasu či do záhrady na polotienisté miesto. Čaj vzniká spracovaním listov čajovníka.
V lete je vhodné vyložiť rastlinu von do záhrady alebo na balkón. Teplé počasie a výdatná zálievka jej napodobnia podmienky, aké má vo svojej domovine. Kvety opeľujú hlavne včely, pri pestovaní v byte peľ prenášajte vatovou tyčinkou alebo štetcom. V našich podmienkach čajovníky začínajú kvitnúť asi po desiatich rokoch.
Čajovníku sa darí v hlinito-písčitém substrátu s přídavkem rašeliny, roste i v čisté rašelině (kyselý substrát). Dávejte si pozor, abyste rostlinu nezasadili do substrátu s vyšším obsahem vápníku!!! V něm by totiž rostlina velmi rychle uhynula. I při hnojení čtěte pečlivě složení, abyste rostlinu nevědomě nezásobovali látkou, kterou čajovník nesnáší.
Ak vás pestovanie vlastného čajovníku naozaj láka, môžeme vás upokojiť, pretože začať s tým nie je naozaj nijak zvlášť ťažké. Stačí zájsť do niektorého zo špecializovaných záhradníctiev a kúpiť si tam sadenice čajovníka čínskeho. Samozrejme je možné začať aj s pestovaním zo semien, ale to nie je tak úplne jednoduché, pretože semená sú jednak náchylná k plesniveniu a jednak celkom rýchlo strácajú svoju klíčivosť. Ideálne je kúpiť sadenicu a priamo v záhradníctve sa rovno opýtať, aký substrát alebo typ pôdy bude pre čajovník najlepší. Všeobecne sa však odporúčajú ľahšie a kyslejšie druhy substrátu.
Hlína by měla být stabilně lehce vlhká, ovšem ne úplně mokrá, protože v takovém případě by čajovník mohl plesnivět a samozřejmě by z něj nic nebylo. Jakmile se keřík začne dostatečně rozvětvovat, můžete si na vlastní kůži vyzkoušet sklizeň čajových lístků. Už po pár měsících tak budete mít možnost ochutnat vlastní čaj.
Listy na čaj môžete použiť zelené alebo usušené. Zelené listy obsahujú pomerne vysoké množstvo vitamínu C, ktorý sčasti prechádza do čaju. Pripisované mu boli blahodarné účinky na zdravie a povzbudzujúce vlastnosti. Zelený čaj má priaznivejšie účinky na organizmus ako čierny, pretože u neho nedochádza k fermentácii, ktorá značnú časť cenných látok znehodnocuje.
Čaj vzniká spracovaním listov čajovníka. Zelené čaje - listy sa mechanicky narušia, tento druh čaju neprešiel žiadnym stupňom oxidácie. Aby čerstvé listy nezoxidovaly na vzduchu musia byť čím skôr spracované. V Číne sa listy zvyčajne pražia - vysoká teplota zabráni tak nežiadúcej oxidácií. Oolongy (vyslov úlong, taktiež modrozelené, polozelené čaje) - tvoria prechod medzi zelenými a čiernymi čajmi. Čierne čaje (taktiež červené čaje, tento názov sa pre farbu nálevu používa najmä v Číne) - listy sa mechanicky narušia, oxidácia sa nechá úplne prebehnúť. Spracovanie trvá týždeň, ale aj dlhšie. Veľmi výrazný rozdiel je medzi ortodoxným ručným spracovaním a plne mechanizovanou výrobou metódou CTC (Crush, Tear, Curl), ktorou vzniká drvený substrát vhodný do čajových vrecúšok. Pu-erh - je dvojnásobne oxidovaný čaj, ktorý sa necháva 'odležať' často aj po dobu niekoľkých rokov. Čím je pu-erh starší, tým býva viac cenený, pričom nezriedka sa predáva aj 15 až 20-ročný. Vyznačuje sa plnou, zemitou chuťou. Biely čaj - vyrába sa iba z pupeňov a horných lístkov. Tie neprechádzajú mechanickým spracovaním ani oxidáciou.
Čierne čaje prošly úplným procesem fermentace, proto mají tmavou barvu, jsou chuťově velmi výrazné a hutné. Číňané tento druh čaje nazývají červený, podle barvy nálevu. Pravým černým čajem je pro Číňany pouze vícenásobně fermentovaný čaj Pu Erh. Zelené čaje jsou zcela nefermentované, protože ihned po sběru a lehkém zavadnutí lístků se tepelně zničí enzymy, které fermentaci způsobují. Tento typ čaje je velmi oblíben a často také vyráběn v Číně a v Japonsku. Žluté čaje se podobají zeleným. Hlavním rozdílem ve výrobě tohoto druhu čaje je v pomalém sušení. Při sušení proběhne dodatečná fermentace. I chuťově jsou žluté čaje velmi podobné čajům zeleným. Bílé čaje na rozdíl od jiných druhů neprochází tepelným zpracováním, čímž si zachovávají většinu svých původních látek. Pro získání bílého čaje se sbírají pouze nejmladší lístky a vrcholové pupeny. Sklizené lístky se nechají zavadnout a potom se rovnou suší.
Spracovanie čaju na svetovej úrovni v Ahmad Tea.
Čajovník sa pestuje v mnohých krajinách v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Bangladéš, Burundi, Georgien, India, Indonézia, Keňa, Čína, Malawi, Malajzia, Mozambik, Papua-Nová Guinea Rwanda, Srí Lanka, Tanzánia, Uganda. Medzi krajiny známe produkciou čaju patria Čína, India, Pakistan, Irán, Srí Lanka, Taiwan, Japonsko, Indonézia, Nepál, Austrália, Argentína a Keňa.
Čajovník čínsky je značne mrazuvzdorný, znesie až -10°C, pod snehovou pokrývkou údajne až -24°C. Camellia sinensis var. assamica - indický Assamský čajovník. Jedná sa o tropickú skupinu čajovníkov. Aj krátky pokles teploty pod bod mrazu spôsobuje poškodenie listov. Indické čaje sa rozdeľujú ešte podľa miesta kde sa v Indii pestujú a to na Assam (severovýchod), Darjeeling (chladnejšia vlhká oblasť) a Nilgiris (južná časť). Biely čaj , žltý čaj , zelený čaj , čierny čaj sú zberané z jednej alebo druhej odrody čajovníka, líšia sa len spracovaním a dosiahnutím rôznej úrovne oxidácie lístkov.
Pu-Erh Premium 2015 - čierny čaj Prémiová edícia kvalitného čierneho sypaného čaju Pu-Erh, pestovaného v slávnej čínskej provincii Yunnan, vo veľmi známej záhrade Dongzhai, ktorá sa nachádza vo výške 1500 m. Čaj je pestovaný za výborných a prívetivých podmienok v blízkosti mesta Pu'er, je oxidovaný i fermentovaný. Výnimočná, jemná, zemitá, dymová, zemitá chuť, vysoká kvalita. 4,96 € / 50 g Yunnan green Superior - zelený čaj Kvalitný zelený sypaný čaj, vysokohorsky pestovaný v slávnej čínskej provincii Yunnan, vo výške 1800 m, kde čajovníky rastú v extrémnych, ale veľmi priaznivých podmienkach. Čaj vysoké sorty Superior. Delikátna svieža, jemná, sladká, kvetinová chuť. Ľahká, hladká, jemne trávnatá aróma. Nálev má žltozelenú farbu. 4,54 € / 50 g
Čaj patrí spolu s kávou a kakaom k najrozšírenejším pochutinám. Bezpochyby najvýznamnejším spôsobom využitia čajovníka je na prípravu lahodného nápoja - čaju. Existuje obrovské množstvo receptov na prípravu čaju a hlavne v Ázii bolo pitie čaju povýšené na spoločenskú udalosť. V Indii sa do čaju pridávajú rôzne koreniny ako klinčeky, škorica, badián a iné.
tags: #cajovnik #pestovanie #doma