Rozmnožovanie cédra: Sprievodca pestovaním majestátneho ihličnanu

Céder (Cedrus) je majestátny ihličnan, ktorý prináša eleganciu a výnimočnú krásu do každej záhrady alebo parku. Je známy svojimi jemnými ihličkami, nádhernými šiškami a symetrickým tvarom, ktorý robí z cédra jedinečný okrasný prvok. Existujú rôzne druhy cédrov, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou ihličia.

Cédre sú impozantné stálozelené ihličnaté stromy, ktoré dorastajú do výšky 20-30 m. Vyznačujú sa dlhovekosťou, odolnosťou, kvalitou dreva a vôňou. Ihlice cédra sa vyskytujú v dvoch usporiadaniach - na predĺžených výhonoch sú usporiadané špirálovito, na krátkych výhonoch vytvárajú husté zväzočky.

Pestovanie cédra si vyžaduje trpezlivosť a lásku. Je náročnejší ako bežne pestované ihličnany a nie je divu, že naň väčšina záhradkárov nemá priestor ani čas. Predtým, ako sa stopercentne rozhodnete, že chcete vo svojej záhrade pestovať céder (a nie ako bonsaj), zvážte, že ide o skutočne mohutný ihličnan. Cédre sú pomerne citlivé na chlad a obzvlášť na mráz, najmä v prvých rokoch života.

Druhy cédrov

Rod Cedrus zahŕňa štyri pôvodné druhy, ktoré patria do čeľade jedľovité (Abietaceae):

Céder libanonský (Cedrus libani): Pochádza z hôr Libanonu a je známy svojím rozvetveným tvarom. Je považovaný za najodolnejší druh u nás, aj keď spočiatku rastie pomaly. Táto drevina je však tiež veľmi citlivá na vymrznutie. Začínajúcich pestovateľov navyše môže odradiť pomalý rast po výsadbe.
Céder atlantský (Cedrus atlantica): Pochádza zo severnej Afriky a je známy pre svoje modrozelené ihličie a odolnosť voči mrazom. Medzi najodolnejšie patrí céder atlantský (Cedrus atlantica). Je atraktívny svojím vzhľadom a zaujímavý extrémnou dlhovekosťou, keďže sa dožíva niekoľkých stoviek rokov. Jeho atraktivita spočíva aj v jeho 'Glauca' - striebristom sfarbení ihličia, ako aj v niekoľkých variáciách vzhľadu koruny. V dospelosti je ale mohutný, čo vyhovuje málokomu. K dispozícii sú však odrody, ktoré dorastajú do menších rozmerov, napríklad Glauca Pendula, ktorý je previsnutý a má modrasté až modrostrieborné ihlice, alebo odroda Compacta, ktorá sa pýši sympatickým kompaktným vzrastom.
Céder himalájsky (Cedrus deodara): Pochádza z Himalájí a je známy pre svoj elegantný previsnutý tvar. Dajte pozor, tento atraktívny druh cédru je veľmi náchylný na vymrznutie. Očaria vás jeho čiastočne previsnuté konáre, pri odrode Aurea vás zaujmú ihlice, ktoré na jar získavajú zlatistý nádych. Podobne žltozelené ihlice má aj Golden Horizon, v priebehu roka ihlice stmavnú a získajú modrastý nádych. Je však najcitlivejší na mráz, preferuje tienisté stanovištia a je odolnejší voči suchu.
Céder krátkoihličný (Cedrus brevifolia): Tento menší druh cédra pochádza z Cypru a dorastá do výšky 15 až 20 metrov. Takisto rastie veľmi pomaly, navyše tvorí riedku a pre mnohých neatraktívnu korunu. Jeho konáre sa skláňajú k zemi a vyrastajú na nich krátke, len asi 1 cm dlhé ihlice. Pre svoj pomerne kompaktný vzrast je vhodnou voľbou do malých záhrad. Stálezelený céder z hôr Cypru cenený pre najkratšie ihlice medzi cédrami a pomalý, dlhoveký rast.

Je dôležité poznamenať, že takzvaný Sibírsky céder, ktorého plodmi sú vzácne píniové oriešky, je v skutočnosti borovica sibírska (Pinus sibirica), ktorú niektorí botanici uvádzajú ako poddruh borovice limby (P. cembra). Sibírsky céder veľmi dobre znáša mrazy aj do -60°C.

Pestovanie a starostlivosť o céder

Pestovanie cédra nie je príliš náročné, ale vyžaduje dodržiavanie niekoľkých základných pravidiel. Cédre sú nádherné a majestátne stromy, ktoré prinesú eleganciu do každej záhrady.

Stanovište

Cédru vyhovuje slnečné stanovište chránené pred vetrom. Cédre preferujú plné slnko, kde majú dostatok svetla po celý deň, čo zabezpečuje najlepšie vyfarbenie ihlíc a tvorbu pevnej koruny. Znesú aj ľahký polotieň, ale rastú tu pomalšie. Nevhodné je pre neho severná stanovište či náveterná strana. Cédre vyslovene neznášajú mrazivé vetry a nehodia sa do horských oblastí. Odolnejší je céder atlantský. Pokiaľ ale céder vonku vydrží prvých pár rokov, potom už bez problémov znesie i naše podnebie.

Pôda a výsadba

Cédre preferujú dobre priepustné, odvodnené a hlboké pôdy, ideálne mierne kyslé až neutrálne (pH 6,0-7,0). Darí sa im v akejkoľvek pôde, kde majú dostatok priestoru pre rast koreňového systému. Vhodné sú piesčité či piesčito-hlinité pôdy. Cédru vyhovuje priepustná, skôr kyslá pôda. Neznášajú ťažké, zamokrené a trvalo vlhké pôdy, pretože dlhodobé premokrenie zapríčiňuje odhnívanie. Vápenaté pôdy zapríčiňujú nepekný vzhľad ihlíc. V prípade cédra himalájskeho (C. deodara) je dokonca vápenitá pôda nanajvýš nežiaduca.

Céder vysádzajte na jar (od apríla do mája), aby počas teplého leta stihol zakoreniť, alebo na jeseň, keď sú teploty mierne. Dobre si premyslite stanovište, pretože cédre neznášajú presádzanie. Vysádzajte do pôdy obohatenej kompostom. Na povrch rozprestrite vrstvu mulčovacej kôry. Miesto očkovania musí byť asi jeden centimeter pod zemou. Dávajte pozor na okraj črepníka, aby zem nebola až po úplný okraj, kvôli lepšiemu zalievaniu.

Zálievka

So zálievkou si starosti robiť nemusíte. Mladé cédre potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvých rokov po výsadbe, kým sa plne zakorenia, a tiež počas suchých období. Akonáhle dobre zakorení, céder atlantský je veľmi odolný voči suchu a patrí medzi najlepšie suchu odolné ihličnany. Cédre dobre znášajú sucho, dlhodobé premokrenie zapríčiňuje odhnívanie. Ak však sucho pretrváva dlhodobo alebo ak stanovište, na ktorom sa rozhodnete céder pestovať, je neustále suché a vlahu nedodáte, váš céder bude rásť veľmi pomaly. Uvítať to však môžete vtedy, ak chcete pestovať céder, no bojíte sa, že nadobudne mohutné rozmery a "vytlačí" vás zo záhrady. V zime je tiež dôležité dobre zavlažovať, aby nevymrzli. Na podporu stabilného rastu mladých stromov je výborným pomocníkom zavlažovací vak, ktorý dodáva vodu priamo ku koreňom. Ihličnany v nádobách na balkóne alebo terase treba zalievať aj počas teplejších zimných dní.

Hnojenie

Cédre nevyžadujú časté hnojenie. Ihličnany majú malú, avšak stálu spotrebu živín. Kvalitná pôda obvykle nie je nutná. Pri mladých stromoch je možné na jar pridať univerzálne hnojivo pre ihličnany, ktoré podporí ich rast.

Mrazuvzdornosť a zimná ochrana

Mrazuvzdornosť cédra atlantského je stredná, obvykle okolo -20 až -23 °C. Záleží od intenzity mrazov a veľkosti stromu. V chladnejších oblastiach môžu mladé rastliny namŕzať, preto sa odporúča chránené, teplé stanovište. Staršie stromy sú odolnejšie. Najmä mladé stromčeky treba pred chladom a mrazom chrániť. Prikrývajte ich a v zime dobre zavlažujte, aby nevymrzli. V zime je nutné celú mladú rastlinu zakryť jutou či netkanou textíliou. Nezabúdajte, že aj v zime je nutná mierna zálievka. Mráz znižuje vlhkosť pôdy. Preto rastliny častejšie vysychajú než vymŕzajú.

Ako chrániť a zabaliť stromy na zimu

Orezávanie

Cédre prirodzene rastú do symetrických tvarov a nevyžadujú pravidelné orezávanie. Bežne sa odstraňujú iba suché alebo poškodené vetvy. Strihaním sa dá tento strom vypestovať do takmer akéhokoľvek tvaru. Zrezaním vrcholu síce rast spomalí, no vizuálne bude rez vidieť. Pri formovaní sa odporúča vyviazanie terminálu. Väčší rez znáša: tis, sekvoja, smrekovec, cypruštek Leylandov. Tieto rastliny vyháňajú aj zo starého dreva, ale len pri všestrannom zrezaní. Pri reze sa musí prihliadať na tvar rastu.

Odolnosť voči chorobám a škodcom

Cédre sú vo všeobecnosti odolné voči väčšine chorôb a škodcov. Citlivý však môže byť na dlhodobé premokrenie alebo ťažké pôdy.

Niektoré bežné škodce a ochorenia:

Voška smreková: Saje na spodnej strane ihličia, ktoré po čase zožltne, zhnedne a nakoniec opadne. Pri väčšom výskyte napadá aj mladé výhony. Ochrana: prostriedky proti savému hmyzu. Prevenciou je priebežná kontrola na spodnej strane ihličia.
Hálky: Ananásu podobné nádorky na smrekoch vznikajú saním vošiek. Ak hrozí napadnutie ešte z predošlého roku, preventívne ošetríme ešte pred rašením, pokiaľ je to možné v marci. Pri viditeľnom napadnutí stačí odrezať napadnutú časť a spáliť.
Zavíjač borový: Špičky výhonkov v hornej časti zhnednú a uschnú. Po odlomení je vidieť hnedasté larvy a duté požerové chodbičky. Najlepší termín ochrany je koniec apríla a začiatok mája. Pri silnom napadnutí v predchádzajúcom roku sa nesmie zabudnúť na preventívny postrek.
Voška vlnatka: Prejaví sa ako biele bodky na ihličí, na kôre a na mladých výhonkoch borovíc, douglasiek a smrekov. Často i ako následok dlhodobého sucha. Ochrana: prostriedky proti savému hmyzu.

Rozmnožovanie cédra

Cédre sa množia výsevom (generatívne) alebo vrúbľovaním (vegetatívne). V prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom, iba v ojedinelých prípadoch vegetatívne. Pri pestovaní sú však oba spôsoby rovnocenné.

Generatívne rozmnožovanie (semená)

Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená, ktoré dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Semenné potomstvo sa vyznačuje vyššou vitalitou, odolnosťou a prispôsobivosťou, obyčajne aj mohutnejším vzrastom, ale najmä väčšou variabilitou potomstva. Semená cédra zvyčajne nemajú vysokú klíčivosť, preto je pred výsevom nutná príprava.

Zber a uskladnenie: Uzatvorené šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí. Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých, vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach.

Stratifikácia: Semená s dužinatým osemením sa zbierajú ihneď po vyfarbení, zbavujú sa osemenia (nakvasením) a hneď sa stratifikujú. Inak rýchlo strácajú klíčivosť. Stratifikácia spočíva v zmiešaní semien s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) a uskladnení v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia. Semená je potrebné namočiť do teplej vody na 3 dni s dennou výmenou vody. Potom sa semená zmiešajú s vlhkým pieskom či rašelinou a uložia do chladničky. Pokiaľ je stratifikácia správne urobená, semená už pred výsevom začnú pomaly klíčiť.

Sejba: Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Semená sa vysádzajú do hĺbky 1 - 2 cm. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov. Doba klíčenia je spravidla 4 - 6 týždňov.

Starostlivosť o semenáčiky: Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bezburinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.

Vegetatívne rozmnožovanie (vrúbľovanie)

Vo špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrátane cédrov vrúbľujú, najmä kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami. Vegetatívne časťami rastlín sa rozmnožujú dreviny, ktoré nevytvárajú dostatok klíčivého semena, alebo majú nepravidelné semenné roky.

Termín: Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku.

Podpník: Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov.

Príprava podpníkov: Dvoj až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie) alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať.

Vrúble: Režú sa tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach. Na vrúbľovanie sa používajú jednoročné koncové konáriky, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj dvojročné.

Techniky vrúbľovania: Najčastejšími spôsobmi je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch.

Starostlivosť po vrúbľovaní: Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať.

Ďalšie pestovanie: Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bolo v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.

Pestovanie v črepníku a bonsajové úpravy

Ihličnany môžeme ľahko pestovať aj v črepníkoch na balkóne a terase. Základné pravidlo: čím väčší črepník použijeme, tým lepší je rast. Použite zmes dobrej záhradnej zeme a rašeliny (pomer 1:1). Na spodok črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre lepšiu drenáž. Vrstvu zakryte rúnom, aby sa pôda nepremiešala so štrkom.

Niektoré menšie druhy alebo kultivary, ako napríklad céder atlantský 'Glauca Pendula', sa dajú úspešne pestovať v kvetináči. Je šľachtený tak, aby v tejto úprave zotrval. Poznáme veľmi precízne vytvarované cédre, ktoré neraz korunou a konármi klesajú tak nízko, až sú pod úrovňou samotného črepníka. Môže ísť o unikátne kúsky, cenené medzi pestovateľmi a autormi bonsajových úprav. Táto možnosť je obzvlášť vhodná pre pestovateľov, ktorí chcú mať céder ako bonsaj.

Využitie cédrového dreva a oleja

Cédrové drevo je veľmi cenené pre svoju odolnosť voči hnilobe, drevokaznému hmyzu a hubám. Vďaka tomu sa výborne hodí na exteriérové stavebné prvky, obklady, aj základové hranoly v drevených stavbách. Je tiež ideálne na výrobu nábytku, masívneho, prípadne na výrobu dverí. Hoci je mäkké a veľmi dobre opracovateľné, v našich končinách je to stále exotické drevo. Vzpriamene rastúce stromy s rovným kmeňom sú na tieto účely najideálnejšie.

Cédrové drevo sa spája s rôznou mágiou, bylinárskymi receptami a ľudovou medicínou. Z listov a konárov cédra sa získava olej, ktorý má antiseptické účinky a používa sa na liečbu kožných ochorení, zápalov močových ciest, zápalov priedušiek, ale aj na aromaterapiu či ako repelent.

tags: #ceder #strom #rozmnozovanie