Celoročne kvitnúci bonsaj: Sprievodca pre pestovateľov

Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov, známe ako bonsaj, má svoje korene v Číne, odkiaľ sa rozšírilo do Japonska a postupom času aj do západného sveta. Bonsaj je miniatúrny stromček alebo ker, ktorý sa pestuje v malých okrasných miskách buď v záhrade, alebo v interiéri.

Bonsaj svoj tvar získava starostlivým tvarovaním konárov i korienkov za pomoci drôtov, špagátov alebo kamienkov. Bonsaj sa tvaruje tak, aby získal zaujímavý vzhľad a pripomínal zmenšenú verziu reálneho stromu.

Pestovanie bonsajov sa v našich končinách teší obľube už niekoľko rokov. Toto umenie pestovania a tvarovania malých stromčekov v okrasných miskách k nám prišlo z Ázie. Bonsaje pochádzajú z Číny, odkiaľ sa toto umenie rozšírilo do Japonska. Keď sa Japonsko v 19. storočí otvorilo západnému svetu, jeho kultúra, umenie, tradície a s nimi aj pestovanie bonsajov sa postupne rozšírili do celého sveta.

Bonsaj (Bonsai), ktorý predstavuje miniatúrnu verziu stromu, je symbolom trpezlivosti, sústredenia a elegancie. Pestovanie bonsajov je nádherná zmes umenia a prírody.

Výber správneho druhu bonsaja

Na pestovanie bonsaja sa používajú rôznorodé druhy stromov a drevín, ktoré je možné pestovať v menších nádobách. Kreativita nepozná hraníc. Druh dreviny sa vyberá podľa podnebia, v ktorom sa bude bonsaj pestovať, ale aj podľa toho, či rastlinu budete mať v interiéri, alebo exteriéri.

Bonsaje sú najčastejšie listnaté dreviny ako javor, buk, zelkova či wisteria, ktoré na jeseň krásne menia farbu listov. Na jar sú nádherné kvitnúce odrody, ako čerešňa, japonská sakura, slivka, marhuľa, figovník alebo rododendron.

Interiérové bonsaje s celoročným kvitnutím

Pestovanie bonsajov v interiéri prináša do domova pokojný a harmonický prvok. Existuje mnoho druhov bonsajov, ale nie všetky sú vhodné na pestovanie v interiéri.

• Ficus (Fikus): Jeden z najpopulárnejších bonsajov na pestovanie v interiéri. Fikusy sú odolné a dokážu prežiť aj v slabšom osvetlení.
• Carmona (Čaj fuki): Tento bonsaj je známy svojimi drobnými bielymi kvetmi a lesklými, tmavozelenými listami.
• Crassula (Tlustica): Tento sukulentný bonsaj je ideálny pre začiatočníkov, pretože vyžaduje menej vody a starostlivosti.
• Serissa (Serisa japonská): Serissa je známa svojimi jemnými, drobnými kvetmi, ktoré môžu kvitnúť po celý rok.
• Zelkova (Jilm): Zelkova je druh bonsaja, ktorý je známy svojimi jemnými listami a atraktívnym tvarom.

Japonská azalka Schneewitchen (Snehulienka) kvitne od mája do júna čisto bielymi, nádhernými kvetmi v prekvapujúcom množstve. Kvety rastú jednotlivo a vo svojom vnútri majú jemnú žltozelenú kresbu.

Zelkova Parvifolia, známa tiež ako japonský jilm, je medzi milovníkmi bonsajov často označovaná za ideálnu voľbu pre začiatočníkov. Vďaka svojej odolnosti, schopnosti adaptácie a estetickému vzhľadu si získala obľubu po celom svete. Zelkova Parvifolia, často len krátko nazývaná Zelkova, je strom s menšími listami a atraktívnym, hladkým kmeňom, ktorý sa časom stáva viac popraskaným a charakteristickým. Tento strom je pôvodom z Japonska a Číny, kde rastie v širokej škále podmienok, čo naznačuje jeho prispôsobivosť. Zelkova je najznámejším a najobľúbenejším druhom v bonsajovej tvorbe. Jeho domovinou sú Japonsko, Čína a Thajsko. Tento druh je opadavým stromom, v teplejších pásmach zostáva zelený počas celého roka. Na jemných konárikoch má malé listy s pílkovitým okrajom, ktoré sa v jesennom období sfarbujú do žltých, oranžových a karmínovočervených odtieňov. Ak ho zazimujeme v chladnom prostredí, odhalí svoje rozvetvenie a je vhodný na zimné výstavy.

Táto rastlina je príbuzná európskemu rodu brestovitých (Ulamaceae). Má pomerne rýchly rast a krátky rovný kmeň, z ktorého vyrastajú dlhé vzpriamené konáre. Táto rastlina má hustú korunu a preto sa hodí na štýl metla, vytvára hustú spleť jemných formovaných konárov. Hodí sa na zimné výstavy, lebo je bez listov.

Exteriérové bonsaje

Exteriérové bonsaje sú určené do záhrad, na terasy aj pred vstupné priestory. Odolné kultivary tvarované do jedinečných foriem vytvárajú luxusný prvok, ktorý okamžite zvýrazní každý exteriér. Tieto bonsaje sú vhodné iba na pestovanie vonku. V interiéri po pár týždňoch až mesiacoch pomaly hynú. Počas horúcich letných dní potrebujú závlahu každý deň. V ponuke nájdete borievky, borovice, tisy, javory, smreky či špeciálne tvarované Niwaki a záhradné bonsaje. Sú mrazuvzdorné a pripravené na celoročné pestovanie vonku.

• Oliva európska (Olea europaea): v bonsajovej mise je vždyzelený stromík s charakteristickým vráskavým kmeňom, strieborno-zelenými listami a stredomorským vzhľadom.
• Granátovník púnsky (Punica granatum): v bonsajovej mise je opadavý ker s výraznými červenými kvetmi, dekoratívnymi plodmi a exotickým vzhľadom.
• Vinič (Vitis vinifera): v bonsajovej mise je opadavý popínavý ker s drobnými zelenými listami, dekoratívnymi strapcami hrozna a charakteristickým krovitým habitusom.
• Figovník obyčajný (Ficus carica): v bonsajovej mise je opadavý ker s veľkými laločnatými listami, sladkými fialovými figami a hrubým kmeňom.
• Bonsaj cypruštek tupolistý (Chamaecyparis obtusa): elegantný tvarovaný bonsaj s hustými, vejárovitými vetvičkami a ušľachtilým, viacposchodovým tvarom.
• Bonsaj - borovica lesná (Pinus sylvestris): záhradný bonsaj je mimoriadne mrazuvzdorný a znáša horúčavy. Vďaka vysokej tolerancii rezu sa dá Pinus sylvestris nádherne tvarovať.

Kaudiciformné rastliny - netradičné bonsaje

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa medzi pestovateľmi sukulentov zdvihla vlna záujmu o kaudiciformné rastliny. Termín kaudiciform, alebo kaudiciformná rastlina, zaviedol medzi pestovateľov anglický botanik Gordon Rowley ešte v roku 1948. Vychádzal z Linného definície termínu, ktorým označoval kombináciu koreňa a kmeňa. Slovenská botanika pozná termín "koreňová hlava", ale vzhľadom na medzinárodný charakter zberateľského záujmu o tieto rastliny sa zaužíval termín kaudiciform, kaudiciformná rastlina. U sukulentných rastlín býva toto miesto tela zhrubnuté, pretože obsahuje aj vodozásobné pletivo. Pri uvádzaní príkladov foriem tela kaudiciformov uviedol Gordon Rowley aj Dioscorea elephantipes ako príklad kaudiciformnej rastliny s opadavými výhonkami.

Dioscorea (Testudinaria) Elephantipes

DIOSCOREA (Testudinaria) ELEPHANTIPES pochádza z južnej Afriky. Hrubá korkovitá kôra, ktorou je pokrytá, chráni v jej kaudexe veľké zásoby škrobu. Rastliny v púšti Karoo dosahujú obrovských rozmerov. Angličan Harry Hall chvíľu chodil po takej rastline v domnení, že vyliezol na skalu! Opisuje gigantickú dvanásťhlavú rastlinu, ktorá zaberala plochu dva štvorcové metre. V literatúre sa tiež uvádza rekordná váha jednohlavej testudinárie - asi 350 kg. Napriek veľkým rozmerom bývajú testudinárie koreňmi len slabo ukotvené v zemi a dajú sa ľahko vyvrátiť. Vyvrátená rastlina vyzerá odspodu ako šľapa slonej nohy, z čoho vzniklo ľudové pomenovanie "slonia noha". Zvieratá i ľudia často prerážajú jej tvrdú kôru, aby sa dostali k jedlej vrstve. Pretože Hotentoti používajú dužinu na pečenie chleba, hovorí sa testudinárii aj "hotentotský chlieb". Do Európy sa rastliny dostali ako liečivky. Viac druhov dioskoreí sa pestuje v Stredomorí na farmaceutické účely. V našich zbierkach si môžeme dioskoreu-testudináriu vypestovať zo semena. Veľké krídlaté semená v teple a vlhku dobre klíčia. Semeno namočíme na jeden-dva dni do vody, podobne ako sa to robí s uhorkami, ale do vody pridáme hypermangán ako dezinfekčný prostriedok. Až dobre napučané semená vysádzame. Ako výsevný substrát nám poslúži zmes rašeliny s hrubým pieskom. Semená zapichujeme do substrátu 2 až 3 cm hlboko, pretože rastlinky sa v prvých rokoch života lepšie vyvíjajú pod zemou. Testudinaria elephantipes začne v treťom roku života na povrchu pukať a vytvárať pravidelné hexagonálne hrboly, ktorými tak veľmi pripomína korytnačku.

Calibanus Hookerii

CALIBANUS HOOKERII je podivná rastlina, ktorá v Rowleyho systéme kaudiciformných typov predstavuje vždyzelený neopadavý typ. Domovinu má v centrálnom Mexiku. Je veľmi otužilý, a preto ak ho raz niekto získa, je veľmi pravdepodobné, že mu dlho vydrží. Koreňová hlava kalibanusu je pokrytá korkovitou kôrou a na temene má mnoho rastových vrcholov, z ktorých vyrastajú dlhé trávovité listy. V prírode je pokrytá trsmi odumretých i žijúcich listov, takže pripomína trávnaté porasty - preto Calibanus dlho unikal pozornosti zberateľov rastlinných zvláštností. Opísaný bol v 19. storočí ako Dasylirion hookerii, potom sa nadlho stratil, až bol v roku 1968 znovu objavený a bol preň vytvorený nový rod Calibanus. (Caliban je meno divokého netvora z jednej Shakespearovej hry.) Calibanus hookerii zalievame celé leto. Znáša aj pestovanie pod holým nebom. V zime ho môžeme zimovať v kaktusovom skleníku pri teplote okolo 10°C. Vtedy obmedzíme zálievku na minimum. Rastie pomaly, rastlina na obrázku má po dvadsiatich rokoch 15 cm v priemere.

Pterodiscus Speciosus

Na rozdiel od obrovského kalibanusu a testudinárie je Pterodiscus speciosus malá rastlinka, ktorá pochádza z južnej Afriky. Pterodiskus rastie ponorený v zemi a nad zem vyrastá len tenký nedrevnatejúci výhonok. Rastlina si tak chráni zásoby vody a živín v tele pred náporom dlhotrvajúceho sucha, ktoré je v púšťach typu Kalahari dosť časté. V období, kedy zaprší, sa na výhoku objavia perovito laločnaté protistojné listy a v ich pazuchách kvetné puky. Kvety pterodiskusov sú veľké a atraktívne. Nečudo, že sa ich v minulosti snažili pestovať ako okrasné rastliny. Ale až pestovatelia sukulentov, zvyknutí na striedavé nároky rastlín sukulentného charakteru na zálievku, ich dokázali udržať dlhšie. P. speciosus polievame len, keď má listy. Na jeseň, keď listy zožltnú a opadnú často aj s podstatnou časťou tenkej stonky, prestaneme úplne so zálievkou. Pterodiscus speciosus je samosprašný a po odkvitnutí nasadí zvláštne zelené krídlaté plody (pteron gréc. - krídlo). Tie zvyčajne obsahujú dve čierne semená, ktoré po zasadení do rašelinového substrátu dobre klíčia.

Ipomoea

V marci a apríli sa objavujú na trávnatých úbočiach Transvaalu v Južnej Afrike ružovo-fialové kvety ipomejí. Patria do čeľade Convonvulaceae, podobne ako naše pupence. Pupenec roľný je u nás známou ovíjavou burinou a mnoho pupencov (rod Convonvulus) zdobí ploty záhrad ako ovíjavá letnička s prekrásnymi kvetmi. Kaudiciformných zástupcov rodu Ipomoea pestujeme v priepustnom substráte, obsahujúcom mnoho kremičitého piesku. Ipomeje totiž neznášajú premokrenie koreňov. Kvitnú uprostred nášho leta, kedy majú veľa listov, a vtedy vyžadujú aj bohatú zálievku. Nie sú samosprašné, a preto na získanie semien potrebujeme dva kvitnúce jedince. Ich veľké kvety nikdy dlho nevydržia.

Pestovanie bonsajov v interiéri a exteriéri: Všeobecné zásady

Predtým, než si bonsaj zadovážite, si premyslite, kam ho umiestnite. To, či ho chcete mať vonku alebo vo vnútri, ovplyvní, aký typ rastliny si kúpite.

Umiestnenie a svetlo

Bonsaje milujú svetlo a potrebujú ho pre zdravý rast. Preto je ideálne, ak ich umiestnite na okno, na balkón a do svetlých miestností. Bonsaj by mal byť umiestnený na mieste s jasným, nepriamym svetlom. Ideálne je východne alebo západne orientované okno, kde dostáva niekoľko hodín slnečného svetla denne. Čím viac luxov, tým lepšie pre rastlinu. Ak stromček umiestnite niekde do kúta hoci aj svetlej izby, nemusí to byť práve najšťastnejšie riešenie. Bonsaj by mal byť čo najbližšie k oknu.

V interiéri sa väčšine bonsajov darí na južne orientovaných oknách, kde budú mať dostatok osvetlenia. To je dôležité pre ich rast, ktorý sa v tmavších miestach výrazne spomalí. V kútoch a izbách bez okien by bonsaj rástol len veľmi pomaly, kvetnaté druhy by zase nekvitli. Vnútri sa darí tropickým a subtropickým druhom.

Umiestnenie exteriérových druhov vonku závisí od ročného obdobia. So svetlom je to trochu komplikované aj pri exteriérových bonsajoch. Niektoré druhy, najmä okrasné listom či kvetom, treba zatieňovať, to znamená postaviť nad nimi striešku zo špeciálnej siete, ktorá prepúšťa od 20 do 80 % slnečného žiarenia. Takéto tienenie je nevyhnutné najmä počas letných horúčav. Veľmi háklivé sú napríklad javory - za jeden deň im po pobyte na priamom slnku môžu zhorieť listy. Zelkova má rada slnečné miesto po väčšinu roka. Ale pred horúcim letným slnkom ju treba trochu zatieniť.

Substrát a miska

Kvalita substrátu je pre bonsaje dôležitá - potrebujú totiž prísun vlahy, no nesmú byť premočené. Vyberá sa preto taká pôda, ktorá vlahu mierne zadržiava, ale nie úplne. Na bonsaje sa používajú špeciálne substráty pre bonsaje, ktoré zvyknú mať granulovanú štruktúru, pričom malým bonsajom vyhovujú jemné substráty (2 - 5 mm) a väčším drevinám môžete dopriať hrubší granulovaný substrát (do 12 mm). Pri výbere substrátu je dôležité aj jeho pH. Bonsajom vyhovuje pH v neutrálnom rozmedzí 6,5 - 7,5 v závislosti od druhu, pričom ak pestujete rododendron a iné rastliny potrebujúce kyslú pôdu, siahnite po substráte s pH 5,5. Niektorí pestovatelia substráty miešajú s pemzou alebo podobnými materiálmi (láva), ktoré majú vyhovujúce pH a pôde dopomôžu lepšie odvodniť, aby bonsaj nestál vo vlhkej zemine.

Pri zakúpení bonsaja už síce misku získate, no možno sa pri presádzaní rozhodnete pre zmenu. S miskou treba zohľadniť najmä veľkosť bonsaja, aby mal dostatok priestoru na rast, no nie príliš, aby si zachoval svoj typický bonsajový vzhľad. Okrúhle a oválne misky by mali mať spravidla tretinu výšky bonsaja a dlhšie obdĺžnikové misky zas 2 tretiny z výšky rastliny. Toto je základné pravidlo, ktoré platí pri výbere misiek k bonsajom. Dôležitá je harmónia. To znamená nijaké zbytočne veľké či krikľavé a do očí bijúce farby, ako sú výrazná oranžová či žeravá červená, inak riskujete, že ohnisko pohľadu sa prenesie zo stromčeka na misku. Tak dosiahnete úplne opačný efekt. Preto majú nádoby tlmené, zemité farby, ktoré bonsaj dopĺňajú.

Pre bonsaj Zelkova odporúčame substrát pre bonsaje AGRO CS, alebo hlina (akadama) rašelina, piesok v pomere 1:1:1.

Zálievka

To, ako často potrebuje bonsaj zálievku, opäť raz závisí od druhu bonsaja, ale aj od toho, aké má svetelné podmienky, aká je teplota vzduchu a podobne. Frekvencia polievania sa môže pohybovať kdekoľvek medzi 2x - 7x za týždeň. Sami však najlepšie zistíte, kedy je voda potrebná. Bonsaj sa zalieva rovnomerne, miernym prúdom odstátej vody, najlepšie izbovej teploty. Zalieva sa veľkým množstvom vody tak, aby prenikla do celého substrátu, preto po poliati nechajte misku na chvíľu odkvapkať. Ďalšou metódou je zaliatie ponorením do nádoby s vodou - celú misku ponorte do vody na krátku dobu, aby substrát úplne nasiakol, vyberte a nechajte odkvapkať. Zálievke venujte špeciálnu pozornosť v lete, pri extrémnych horúčavách, a v zime, keď domácnosť vykurujete. Vtedy sa zemina vysuší rýchlejšie a je potrebné častejšie kontrolovať potrebu vody. Bonsaj by ste mali polievať pravidelne, ale nechajte pôdu trochu vyschnúť medzi zálievkami. Vo všeobecnosti sa odporúča polievať raz až dvakrát týždenne, v závislosti od druhu bonsaja a podmienok v interiéri. Rastlinu treba polievať častejšie hlavne v lete, v ostatnom období trochu menej, ale aby sa nestalo, že koreňový bal medzi zálievkami preschol. Polievanie opakujte 2-3 krát do týždňa (tento údaj je len orientačný) podľa toho, ako je substrát preschnutý. Môžete aj rosiť listy, ale treba dať pozor, aby sme nerosili keď je silné slnko. Nepríjemným dôsledkom nedostatku vlahy môže byť zhadzovanie listov a postupné vysychanie rastliny, opačnou situáciou je premočený substrát, vtedy môžu začať korene zahnívať. Bonsaje treba pravidelne zalievať, to znamená dopriať im výdatnú zálievku a nechať deň-dva, aby ju absorbovali (frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, napríklad od svetla, umiestnenia, vlhkosti vzduchu, ročného obdobia a podobne). Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas. Zatiaľ čo exteriérové bonsaje možno zalievať zvrchu, pri interiérových je postup trochu iný. Odporúča sa ponoriť misku s bonsajom do vody (až po okraj misky), nechať ju stáť vo vode približne desať minút, potom ju vybrať a umiestniť na pôvodné stanovište.

Bonsaj Zelkova znesie menšiu zálievku (trochu suchomilná rastlina) 1-2 týždenne podľa umiestnenia. Počas horúcich letných dní potrebujú závlahu každý deň.

Hnojenie

Bonsaje hnojenie jednoznačne potrebujú, žijú totiž v malých miskách s malým množstvom zeminy a výživy, ktorá sa navyše prelievaním rýchlo vyplaví, preto ju treba dopĺňať. Bonsaj je malý preto, že rastie v malej miske a nie preto, že by nemal z čoho rásť. V prírode platí priama úmera medzi veľkosťou koreňovej sústavy a koruny stromu. Ak strom rastie len v obmedzenom priestore, či už je to skalná puklina alebo bonsajová miska, môže si v nej vytvoriť koreňovú sústavu len určitého obmedzeného objemu. Tomu bude zodpovedať i celkový vzrast stromu, najmä jeho koruny. Bonsaje rastú v malých miskách s malým objemom zeminy, ktorý sa denne prelieva vodou. Tým sa živiny vo zvýšenej miere vyplavujú aj z toho najvýživnejšieho substrátu. Navyše japonské bonsajové substráty ako akadama, kanuma či kiryu žiadne živiny neobsahujú. Preto sa nikdy nespoliehajte na to, že bonsaj má z čoho žiť, keď je zasadený v pôde. Ak chcete patriť medzi dobrých pestovateľov bonsajov a svojich miláčikov po čase neutrápiť k smrti, zvyknite si na pravidelný rytmus hnojenia. Vyberte si niektorý z vhodných spôsobov, prípadne ich kombinujte. Aj keď pre bonsaj je životne dôležité predovšetkým svetlo a voda, jeho potrebu živín nepodceňujte. Rastliny potrebujú pre svoj zdravý vývoj predovšetkým 3 základné prvky: dusík (N), fosfor (P) a draslík (K). Táto trojica sa označuje ako NPK a ich vzájomný pomer je často na viaczložkových minerálnych hnojivách presne vyznačený. Okrem nich minerálne hnojivá obsahujú ďalšie zložky a mikroelementy podporujúce rast. Už len si správne vybrať.

Hnojenie sa mení počas leta a zimy - v lete sa hnojí 2 - 4x za mesiac, v zime 1 - 2x, pričom exteriérové bonsaje sa v zime nehnoja. Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú. Dreviny, ktoré majú v zime vegetačný kľud sa v tomto období nehnoja, rovnako ako subtropické dreviny z oblasti Stredomoria (korkové duby, olivy...) umiestnené v studenom skleníku alebo v zimnej záhrade. Počas zimy hnojíme len bytové bonsaje s celoročným rastom, ktorým lístie neopadáva. V tmavom zimnom období polievanie menej ako v lete, pretože veľmi mokrá zem je studená, rast v nej pomalý a strom nepotrebuje ani pridávať živiny. Nemyslíme tým tropické druhy bonsajov pestované v domácnostiach s ústredným kúrením, ktoré presychajú rýchlo a treba ich veľa polievať a rosiť. Nehnojíme rozkvitajúce a kvitnúce dreviny.

Výber hnojiva záleží na druhu pestovaného bonsaja. Sú totiž hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie, iné zasa tvorbu plodov. Rozdeľujú sa na organické a chemické. Organické hnojivá sa od chemických líšia tým, že v pôde nezabíjajú mikroorganizmy, ktoré sú pre rastlinu prínosom. Pri chemických je to opačne - síce dodajú bonsaju potrebné živiny, ale na druhej strane môžu zničiť aj niektoré prospešné mikroorganizmy. Najúčinnejší spôsob, ako rastline dodať dostatok živín, je tekutá zálievka - vtedy sa koreňový bal rýchlejšie nasýti živinami. Granuláty si dávajú načas - rozkladajú sa pomalšie, približne dva mesiace. Vďaka ich dlhodobému efektu ich netreba aplikovať často. Veľmi vyhľadávanými a pohodlnými sú dlhodobo pôsobiace hnojivá, ktoré zapravíme do substrátu a živiny s nich sa pozvoľne uvoľňujú počas polievania. Bonsajisti často využívajú i prirodzenosť organických hnojív. Pre Zelkovu platí hnojenie celoročne po 14 dňoch, hnojivo bio špeciál.

Zložky hnojív a ich význam:

Pri pravidelnom rytme hnojenia aplikujeme kvapalné hnojivá počas vegetačnej sezóny každé 2 týždne a u tropických bytových bonsajov, ktorým neopadáva lístie aj počas zimy raz mesačne. Pridávame ich do zálievky a v polovičnej koncentrácii tekutými hnojivami rosíme aj listy. Pretože účinkujú temer okamžite, uprednostníme ich pri akútnom nedostatku živín. Pozor, tekuté hnojivá môžeme aplikovať len na poliate rastliny a na mokrý substrát.

Pri častom hnojení sa môže zvýšiť kyslosť pôdy, čo niektorým drevinám veľmi nevyhovuje. Preto Japonci kladú na substrát kusy drevného uhlia, ktoré túto kyslosť znižujú. Pomáha aj polievanie vodou, s výluhom drevného uhlia.

Tvarovanie a prerezávanie

Na to, aby si bonsaj zachoval svoj tvar, bude potrebné jeho pravidelné zastrihávanie. To je vhodné vykonávať od marca až do septembra. Ak ste si bonsaj zakúpili už s vyvinutým tvarom, bude to celkom jednoduché - stačí, ak poodstrihujete prerastajúce lístky a konáriky. Zároveň odstráňte aj konáriky, ktoré sú zlomené alebo poškodené a konáriky, ktoré rastú v opačnom smere. Ak máte mladý bonsaj, ktorý ešte nedosiahol požadovaný tvar, môžete mu v ňom dopomôcť priviazaním konárikov drôtikom alebo špagátom v požadovanom smere rastu. Vzhľad koruny môžete upraviť aj úmyselným zmenšovaním veľkosti listov. To dosiahnete tak, že staré listy jednoducho poodstrihujete. Odstrihuje sa len list, nie jeho stonka, a strihá sa približne 1/7 listov, nie všetky listy. Po zostrihaní vyrastú nové listy, ale už menšie. Tvarovať môžete aj korene. Koreňový bal môžete pri presádzaní zredukovať a ak chcete dosiahnuť efekt vytŕčajúcich koreňov, stromček zasaďte o čosi vyššie, aby bola vrchná časť koreňov odkrytá.

Tvarovanie Zelkova Parvifolia je proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a pravidelný zásah. Vďaka svojej flexibilite a rýchlemu rastu je možné strom ľahko tvarovať podľa predstáv pestovateľa, či už rezom alebo drôtovaním. Rez by mal byť vykonávaný pravidelne, najmä v období aktívneho rastu, aby sa podporil bujnejší rast a udržal požadovaný tvar bonsaje. Drôtovanie možno vykonávať kedykoľvek počas roka, ale je potrebné byť opatrný, aby sa nezranila kôra. Nové výhonky strihajte na jeden alebo dva dvojité listy. Veľké listy odstraňujte počas celého roku.

Presádzanie

Na presádzanie si pripravte vždy nový substrát a misku, do ktorej budete bonsaj presádzať. Nový substrát bonsaju prospeje, keďže z takého malého priestoru sa živiny vyčerpajú rýchlo. Pri presádzaní najprv jemne uvoľnite rastlinu zo svojej misky, aby ste ju manévrom nepoškodili. Presádzajte skoro na jar každý rok. Staršie rastliny presádzajte podľa potreby, podľa vývinu koreňov. Bonsaj Zelkova sa presádza po dvoch rokoch na jar, nemá však problémy s iným termínom.

Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží na tom, ako je bonsaj vyvinutý - to môže byť spočiatku trochu problematické, ale základnú techniku možno zvládnuť aj pomocou odbornej literatúry, prípadne možno využiť služby bonsajcentier). Rastlinu nevyživujú hrubé korene - tie plnia len nosnú funkciu. Sú to vlásočnice (tenké korienky), ktorými čerpajú živiny. Pri redukcii koreňov je preto dôležité zachovať aspoň polovicu vlásočníc. Staré suché a hrubé korene (bez vlásočníc) môžete pokojne odstrániť, tie sú pre rastlinu zbytočné. Netreba zabúdať aj na to, že keď sa redukuje koreňový bal, treba ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť.

tags: #celorocne #kvitnuci #bonsaj

Populárne príspevky:

• objavte kúzlo stabilizovaných čiernych ruží
• ako úspešne pestovať rastliny doma
• Ako pestovať bambus v slovenskom podnebí
• Kráľovná Stredomoria do záhrady
• návod na valentínske kvetinové dekorácie z papiera