Svetové pestovanie geneticky modifikovaných potravín: Informácie a súvislosti
V súčasnosti sa v médiách opakovane objavujú správy o chystanej zmluve o voľnom obchode medzi USA a EÚ pod skratkou TTIP. Táto zmluva sa má dotýkať aj geneticky modifikovaných (GMO) potravín, ktoré sú v USA povolené, zatiaľ čo v EÚ je ich pestovanie a predaj čiastočne obmedzený. Diskusia o GMO potravinách je komplexná a zahŕňa nielen ich prínosy pre poľnohospodárstvo, ale aj potenciálne riziká pre zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie.
Čo sú geneticky modifikované organizmy (GMO)?
Ľudské zásahy do genetického materiálu rastlín (ale aj zvierat) sa dejú už tisíce rokov, od čias domestikácie. Žiadúce znaky a vlastnosti ako väčšia úrodnosť, väčší objem plodu, rýchlejší rast sa po generácie preferovali selektívnym zámerným krížením. Genetické modifikácie, označované aj ako transgénové, predstavujú modernú metódu, pri ktorej sa manipuluje s génmi organizmu s cieľom dosiahnuť špecifické vlastnosti.
GMO sa na scéne objavilo v 90. rokoch. Manipulovalo sa s génmi hovädzieho dobytka so snahou zvýšiť produkciu mlieka, či s odolnosťou sóje. V súčasnosti 70 - 80 % tradične spracovaných potravín v USA obsahuje GMO.
Prínosy geneticky modifikovaných potravín
Zástancovia vidia v genetických modifikáciách budúcnosť poľnohospodárstva. Umožňujú efektívnejšiu produkciu, napríklad vytvorením nutrične bohatších plodín alebo zvýšením ich odolnosti voči škodcom a chorobám. Znižujú ceny potravín zvýšením ich objemu, čím zároveň bojujú proti hladu vo svete. Umožnenie ľubovoľných kombinácií žiadaných znakov a vlastností tak otvára množstvo nových možností.
Geneticky modifikované potraviny a ich výhody a nevýhody
Zdravotné riziká GMO
Zástancovia GMO potravín, vrátane WHO, špecializovanej agentúry OSN, nepripúšťajú negatívne vplyvy na zdravie spotrebiteľov. Existuje však viacero prípadov z minulosti a vedeckých štúdií, ktoré toto tvrdenie minimálne spochybnili.
- Spomínané manipulácie s génmi hovädzieho dobytka pravdepodobne viedli k prepuknutiu mastitídy u dobytka a následnému ohrozeniu spotrebiteľov, keďže predávané mlieko sa stalo karcinogénnym.
- Škótsky výskum z roku 1998 na potkanoch zase ukázal, že technológia zavedenia génu (odolnosti voči voškám do zemiakov) spôsobila, že žalúdky potkanov považovali zemiaky za cudzorodé prvky.
Závažný tieň pochybností na zdravotnú nezávadnosť GMO potravín vrhá najmä netransparentnosť pri testovaní. Podľa dokumentu, ktorý odvysielala aj STV, dominantná americká firma na trhu s GMO produktmi opakovane zámerne zavádzala odbornú aj širokú verejnosť. Dochádzalo k manipulácii a falšovaniu údajov, používali sa praktiky nátlaku, vyhrážania a zastrašovania, korupcia.
Pesticídy a herbicídy spojené s GMO
Genetické modifikácie v prípade väčšiny plodín sú zatiaľ zamerané na odolnosť voči postrekom proti škodcom a burinám. Až 30 % zo všetkých GMO plodín celosvetovo je zameraných na odolnosť voči pesticídom, pričom až 80 % má toleranciu voči herbicídom. Je dôležité spomenúť, že spoločnosť, ktorá vyvíja GMO plodiny, je zároveň producentom svetovo najrozšírenejšieho postreku, ktorý ničí všetky rastliny okrem uspôsobených GMO rastlín. Takéto plodiny si však vyžadujú množstvo postreku, ktorý predstavuje samostatnú kapitolu v debate o GMO plodinách.
Pokiaľ pri samotných GMO rastlinách boli zdravotné dopady otázne, používanie spomenutého silného herbicídu a pesticídu sú omnoho jednoznačnejšie. Kým výrobca uvádza na produkte, že ide o biologicky odbúrateľný herbicíd, v skutočnosti spôsobuje funkčné poruchy bunkového delenia, ktoré môžu viesť k vzniku rakoviny. Účinná látka herbicídu od tejto spoločnosti, vysoko toxický dioxid, ktorý vyvoláva genetické poškodenia a rakovinu, bola používaná vo Vietnamskej vojne.
Prípad Argentíny
Ďalším príkladom je Argentína. Krajina je lídrom v exporte sóje. Väčšina jej ornej pôdy je využívaná práve pre túto plodinu, pričom 95 % výroby ide na export. Viac než 18 miliónov hektárov zaberá GMO sója, na ktorú sa používa až 300 miliónov litrov pesticídov. Postrekuje sa lietadlami a to aj v blízkosti obývaných oblastí. Až 12 miliónov ľudí bolo vystavených údajne neškodnému postreku. Od začiatku pestovania GMO sóje sa extrémne zvýšil v oblasti výskyt vrodených vád, kožných chorôb a rakoviny aj u detí. Neskôr bolo pred súdom preukázané spojenie medzi ochoreniami a postrekovaním, čo viedlo k jeho zákazu.
Dopady na životné prostredie
Množstvo veľmi silných chemikálií má niekoľko ďalších dopadov:
- Kontaminácia vôd a pôd, pričom v prípade Argentíny sa odhaduje jej znehodnotenie už do 10 rokov.
- Dramatické zníženie biodiverzity, ktorá zaručuje dlhodobú udržateľnosť ekosystémov.
- Hromadné úhyny hmyzu, ktorý nie je škodcom, ako sú včely, pred čím varuje aj WHO.
- Naopak, v dôsledku nechcenej transgénovej kontaminácie bežných rastlín sa rozširuje kontaminovaná tzv. super burina a super chrobáky, ktoré likvidujú len ešte silnejšie látky.
Kontaminácia bežných poľnohospodárskych plodín upravenými GMO plodinami môže viesť aj k iným nechceným dôsledkom. Kontaminácia GMO kukuricou špeciálne upravenou pre biopalivá môže spôsobiť katastrofu pre kukuricu určenú na konzumáciu. Niektorí vedci varujú, že gén z GMO rastliny sa dostáva aj na bežnú rastlinu, ale na iné miesto ako v pôvodnej GMO rastline a ovplyvňuje jej fenotyp - vonkajší vzhľad.
Duševné vlastníctvo a patenty
V súčasnosti najväčšia americká firma zaoberajúca sa GMO plodinami pokrýva 90 % všetkej sóje v USA a 70 % všetkých GMO plodín celosvetovo. Celosvetovo len 6 spoločností kontroluje celý trh s GMO plodinami. Pred 30 rokmi si trh delilo tisíce spoločností a žiadna nekontrolovala viac než 1 % na trhu.
Pokiaľ príde ku genetickej modifikácii a vytvoreniu novej plodiny, túto je možné patentovať si a uplatňovať celosvetovo svoje práva duševného vlastníctva. V praxi to znamená aj vyberanie licenčných poplatkov. Spomínané spoločnosti preto skupujú najmä semenárske firmy. Kontrolou nad semenami tak robia farmárov celosvetovo závislými pomocou patentov od GMO plodín, ako aj od svojich vlastných postrekov. Navyše farmár, ktorému sa na polia dostala GMO plodina aj neúmyselne (napr. vetrom), stráca práva nad celou takto zasiahnutou úrodou, nakoľko sa nedá odlíšiť GMO od ne-GMO.
Biopalivá a zaberanie pôdy
Silný impulz dal pestovaniu GMO plodín nedávny dopyt po biopalivách. V roku 2011 začali v USA s pestovaním GMO kukurice práve na tento účel. Sója či kukurica sa tak pestujú nielen ako jedlo, ale v mnohých prípadoch najmä ako budúce palivo. Genetická modifikácia navyše vie ešte vylepšiť potrebné vlastnosti týchto plodín.
Pestovanie poľnohospodárskych plodín pre biopalivá spôsobuje zvýšený dopyt po pôde, čo vedie k odlesňovaniu, násilnému zaberaniu pôdy v krajinách globálneho Juhu a vyľudňovaniu vidieka. Len v spomínanej Argentíne sa za posledných 20 rokov zmenšila zalesnená plocha o polovicu. Navyše je potrebné značné množstvo pôdy na výrobu malého množstva paliva, ktoré neprodukuje výrazne menej skleníkových plynov.
Regulácia GMO v Európskej únii
V Európskej únii platia na svete najprísnejšie kritériá upravujúce GMO. Už 20 rokov je nastavený prísny proces schvaľovania takýchto plodín. Metodológia sa neustále vyvíja a aj sa pravidelne upravuje a sprísňuje. To všetko na základe vedeckých podkladov.
Geneticky modifikované potraviny a ich výhody a nevýhody
Geneticky modifikované organizmy sa schvaľujú pre použitie v potravinárstve, alebo ako krmovina. Existuje aj schvaľovanie za účelom pestovania, čo je omnoho zložitejší proces. Preto máme v Európskej únii takto schválenú len jednu odrodu kukurice.
Samotný proces schvaľovania začína tým, že spoločnosť, žiadajúca o autorizáciu GMO, musí predložiť množstvo podkladov, ktoré posúdi Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA). Tento úrad následne vydá stanovisko, či je produkt na dané použitie v poriadku alebo nie. Schvaľovací proces by bez pripomienok prebehol aj za jeden rok. Často sa však stane, že sú vznesené pripomienky alebo sa objavia nové fakty, čo proces samozrejme predĺži. Po umiestnení autorizovaných GM potravín na trh sa ďalej skúmajú ich dopady na životné prostredie. Tento komplexný prístup zabezpečuje vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, zvierat i životného prostredia.
Európska komisia nedávno rozhodla o autorizácii piatich GMO na používanie v oblasti krmív a potravín. Takto schválených odrôd GMO máme v EÚ okolo 30.
Prísny právny rámec EÚ platí aj pri dovážaní GMO na európsky trh. Musí byť preukázané, že plodina nepredstavuje riziko pre zdravie ľudí, zvieratá a životné prostredie. Aj v prípade dovážanej sóje sa uplatňujú prísne pravidlá pre udeľovanie povolení. To znamená, že importujeme len tie odrody GMO, ktoré sú povolené na trhu EÚ.
Potreba dovozu GMO v EÚ
26 z 27 krajín EÚ používa GM plodiny ako zdroj bielkovín do krmovín. Sója aj kukurica sa dovážajú v obrovských množstvách. Na európskom trhu sa produkuje veľké množstvo mäsa a nie je možné dopestovať dostatok krmiva pre zvieratá. EÚ potrebuje na svojom území sóju ako zdroj bielkovín na kŕmenie zvierat vrátane kurčiat, ošípaných a hovädzieho dobytka, ako aj na produkciu mlieka. V súčasnosti jej EÚ dováža približne 30 miliónov ton za rok, pretože nedokáže vyprodukovať dostatočné množstvá.
tags: #celosvetove #pestovanie #geneticky #modifikovanych #potravin #ja