Čerešňa vtáčia: Krása kvitnutia a bohatstvo plodov
Čerešňa vtáčia je mohutný listnatý strom, ktorý patrí medzi pôvodné dreviny našej krajiny.
Čerešňa vtáčia (iné názvy pozri nižšie; lat. Cerasus avium, synonymá: Prunus avium, Cerasus dulcis, Cerasophora dulcis, Prunus cerasus avium [1]) je strom z čeľade ružovité (Rosaceae), zaraďovaný do rodu slivka (Prunus) alebo do rodu čerešňa (Cerasus).
V dospelosti dosahuje výšku 15-30 metrov a priemer kmeňa môže byť až 1 meter. V období kvitnutia je zdobená množstvom bielych kvetov, ktoré z nej robia jeden z najkrajších stromov jari.Kvety čerešne sú veľké, biele až jemne ružové, s charakteristickými piatimi okvetnými lístkami.
Kvety čerešne vtáčej sú drobné, biele a usporiadané v strapcoch(3). Rozkvitajú v apríli až máji a sú neodolateľnou pastvou pre včely.
Čerešňa vtáčia patrí medzi najrýchlejšie rastúce druhy našich lesov a dokáže za priaznivých podmienok dosiahnuť veľké rozmery už za niekoľko desaťročí.Prunus avium (čerešňa vtáčia) je mohutný strom, ktorý sa často vyskytuje vo voľnej prírode vo forme viackmenného kra.
Čerešňa vtáčia je vysoká od 10 do 30 m.
Má priamy kmeň a veľkú vajcovitú až pyramidálnu korunu.Rast: bujný, dorastá do výšky 15-30 m a šírky asi 10-15 m.
Je to opadavý strom s priamym kmeňom a s veľkou vajcovitou až pyramidálnou korunou.
Zelené, vajcovité, podlhovasté listy merajú 6 až 15 cm a na jeseň sa sfarbujú do žltočervena.
Listy sú oválne, pílkovité, s výraznou žilnatinou a na jeseň nadobúdajú oranžovo-červené odtiene.
Listové stopky sú okolo 4 cm dlhé, holé alebo riedko chlpaté. nepravidelne žliazkato pílkovité alebo dvojito žliazkato pílkovité, na líci sú nelesklé.
Kôra mladých stromov je lesklá, hladká a červenkastohnedá s charakteristickými vodorovnými prúžkami (lenticelami), ktoré s vekom stmavnú a popraskajú.
Kôra je červenohnedá, borka sivohnedá a odlupujúca sa v priečnych pásoch.
Čerešňa vtáčia sa prirodzene vyskytuje na okrajoch lesov, v lesných svetlinách a na slnečných svahoch. Jej prirodzený areál siaha od nížin po podhorské oblasti, až do výšky 1 000 m n. m.
Pôvod: Európa, okrem najjužnejších oblastí, Stredná Ázia, Kaukaz, Malá Ázia a severozápadná Afrika.
Vďaka svojej schopnosti rýchlo sa rozširovať pomocou vtákov, ktoré roznášajú jej semená, sa čerešňa vtáčia označuje ako „pionierska (priekopnícka) drevina“.Svetlomilná až polotieňomilná drevina, citlivá na sucho a nadbytčnú vlhkosť. Vyžaduje dostatočné množstvo živín v pôde. Centrum rozšírenia zaberá väčšinu územia Európy, ďalej Stredná Ázia až po západnú Sibír, severná Afrika. Na Slovensku tvorí súčasť najmä dubovo-hrabových a dubových lesov. Pôvodná drevina na území Európy. Často sa vysádza pozdĺž ciest.
Vyžaduje výživnú a vlhkú pôdu.
Plody a ich využitie
Kvety čerešne vtáčej sú neodolateľnou pastvou pre včely.
Kvety čerešne vtáčej sú drobné, biele a usporiadané v strapcoch(3). Rozkvitajú v apríli až máji a sú neodolateľnou pastvou pre včely.
Po odkvitnutí sa tvoria tmavočervené, jedlé plody.Plod je guľovitá kôstkovica červenej až tmavočervenej farby, veľká asi 10 mm.
Plody dozrievajú v letných mesiacoch, zvyčajne v júni alebo júli.
Čerešňové plody sú drobné, okrúhle a majú hladkú, lesklú kožu. Ich farba sa môže líšiť od svetlejšej červenej po tmavú červenú, až po čierne. Priemer plodov je približne 1,5 až 2 centimetre a sú obyčajne mierne sploštené na jednej strane, čo im dáva typický tvar s malým žliabkom.
Plody čerešne Techlovan sú šťavnaté, sladké a chutné.
Plody čerešne vtáčej sú obľúbenou pochúťkou pre viac ako 40 druhov vtákov, čo zabezpečuje jej rozmnožovanie.
Plody sú guľovitá kôstkovica červenej až tmavočervenej farby, veľká asi 10 mm. Chuť väčšinou dužiny tenšej oproti kultúrnym odrodám je sladkastá až horká, nájdu sa aj semenáče s veľmi chutnými plodmi. Guľovitá kôstka je hladká, žltkastá.
Plod má vysoký obsah vody. Dozrieva v našich podmienkach od mája do júla a sú významným zdrojom minerálov (horčík, železo, jód, fosfor, zinok, vápnik, draslík a kremík) a vitamínov (A, B, C, E a P).
Čerešne majú blahodarný vplyv na organizmus, pomáhajú prečistiť črevá, pečeň a obličky. Ich konzumáciou sa podporuje výmena tráviacich štiav a moču. Nové štúdie ukazujú, že ich konzumáciou sa dá liečiť cukrovka a to hlavne pomocou farbiva antokyan. Vďaka vysokému obsahu jódu má pozitívny vplyv na problémy so štítnou žľazou a bolesťami chrbtice. Obsahuje veľké množstvo vápnika, ktorý napomáha rastu kostí a zubov. Pomáhajú chrániť telo pred zápalmi, paradentózou a artritídou.
Ekologický a krajinotvorný význam
Semenáč starých majestátnych divých čerešní rastúcich v okolí našej škôlky. Veľmi vhodný ako krajinotvorná drevina do stromoradí, alejí, medzí, ale aj parkov či okrajov väčších záhrad, kde môže slúžiť aj ako "obetný" strom pre vtáky, aby nechali na pokoji nami preferované veľkoplodé kultivary čerešní.
Významná medonosná rastlina a domáci strom podporujúci biodiverzitu množstvom organizmov na ňu naviazaných.
Čerešňa vtáčia zohráva významnú ekologickú úlohu v lesných ekosystémoch. Poskytuje potravu pre vtáky, hmyz a cicavce, a jej kvety sú cenným zdrojom nektáru pre opeľovače.
Plody sú bohatým zdrojom potravy pre vtáctvo.
Môže slúžiť aj ako ""obetný"" strom pre vtákov, aby toľko nepoškodzovali úrodu na kultúrnych odrodách čerešní.Je veľmi hodnotná aj z hľadiska biodiverzity, keďže je na ňu naviazaných množstvo domácich živočíchov, najmä hmyzu, aj vo vysokom veku, v štádiu odumierania. Vtedy ju môže osídliť aj jedlá drevokazná huba sírovec obyčajný.
Tento druh nachádza uplatnenie v krajinárskom dizajne, ale aj v parkoch či na otvorených zelených pásoch.
Využitie: výborná alejová, krajinotvorná a medonosná drevina, vhodná aj na svahy do chránených vyšších polôh.
Ivan Hričovský: ZALOŽENIE KORUNKY ČEREŠNE
Využitie dreva a tradičné použitie
Kvalitné drevo sa používa na výrobu nábytku a hudobných nástrojov.
Drevo čerešne vtáčej je mimoriadne cenené v stolárstve a umeleckom remesle.
Má nádhernú červenkastú farbu a jemnú štruktúru, čo ho predurčuje na výrobu kvalitného nábytku, či dekoratívnych predmetov.V minulosti sa čerešňové drevo používalo na výrobu fajok a intarzií v luxusnom nábytku.
Prunus avium sa často využíva ako podpník pre ovocné odrody čerešní. Jeho drevo je cenené v nábytkárskom priemysle, na výrobu rezbárskych predmetov a hudobných nástrojov.
Stopky plodov sú močopudné a fungujú ako tonikum. Odvar z nich sa používa pri cystitíde, edémoch, ťažkostiach s prieduškami, anémii.Tradične sa čerešne používajú v kozmetike, pretože majú schopnosť hydratovať bunky a spomaliť tak starnutie pokožky.
Kvety sú zdrojom nektáru a peľu, čo je užitočné nielen pre včelárov.
Pestovanie a kultivary
Čerešňa vtáčia sa ľahko pestuje a je obľúbená aj ako okrasný strom v parkoch a záhradách.
V záhradách je existuje množstvo vyšľachtených kultivarov čerešní, ktoré prinášajú väčšie a sladšie plody.
Traduje sa, že zasadenie čerešne blízko domu prináša šťastie a hojnosť, preto bola čerešňa obľúbeným stromom pri tradičných domoch.Veľké množstvo dostupných kultivarov sa pestuje v záhradách a sadoch pre plody.
Z pôvodnej čerešne boli počas stáročí vyšľachtené stovky odrôd, ktoré sa líšia časom dozrievania plodov, veľkosťou a kvalitou plodov.Čerešňa vtáčia ´TECHLOVAN´ je ovocný strom, ktorý sa pestuje pre svoje chutné plody a krásne kvety.
Čerešňa vtáčia 'Plena' - stredne veľký strom s guľovitou a pravidelne rozvetvenou uzavretou korunou. Jeho výška sa nakoniec pohybuje medzi 8 až 12 metrami.
Kôra stromu je lesklá a hnedočervená, poskytujúca mu atraktívny vzhľad.
Vajcovité tmavo zelené listy dosahujú veľkosť až 15 cm a na jeseň prechádzajú do oranžovožltej farby, čo pridáva do jesennej krajiny krásne odtiene. Ich nepravidelne vrúbkovaný okraj prispieva k estetike stromu.
Prunus avium 'Plena' vytvára zväzky bielych dvojkvetých kvetov, ktoré sa objavujú koncom apríla až začiatkom mája. Je dôležité poznamenať, že 'Plena' je sterilný kultivar, čo znamená, že nevytvára plody.
Kvety Prunus avium 'Plena' sú nádherné a pôsobivé. Každý kvet má pravidelnú, plnú a bohatú štruktúru, korunné lístky sú hojne a tesne usporiadané. Dosahujú veľkosť asi 2-3 cm a vynikajú svojou jemnosťou. Keď je strom v plnom rozkvete, celkový dojem je romantický a pôsobí dojmom jemnej kvetinovej oblohy.
Pestovanie: Stavba koruny je veľmi pravidelná aj bez prvotného tzv. výchovného zásahu, v mladosti skôr patrovitá a s vekom zahusťuje vetvenie a nadobúda plnosť i kompaktnosť. Rez nie je nutný, ale je možný čo najskôr po odkvitnutí. Nerežte do staršieho dreva.
Okrasné čerešne a slivky nie sú náročné na pôdne podmienky, ale najlepšie sa im bude dariť vo vlhších ale dobre priepustných pôdach mierne vápenité reakcie, na plnom slnku. Nevadí im silný mráz ani vietor. Stromy s kmeňom na prvých pár rokov po výsadbe dobre vyvážte k opore.
