Fascinujúci životný cyklus a rozmnožovanie morských živočíchov
Zvieratá svojím správaním často prekvapujú, pobavujú, ale aj znepokojujú. Niektoré ich činy pôsobia nelogicky, no pri bližšom skúmaní sa ukazuje, že ide o reakciu na zmeny v prostredí, stres alebo signály z okolia, prípadne o výsledok evolúcie. Pochopenie týchto javov otvára dvere k hlbšiemu poznaniu zvieracej psychiky. Rovnako dôležitou oblasťou je interakcia s človekom, ale aj nečakané javy v prírode, ako napríklad párenie zvierat, ktoré u niektorých druhov predstavuje unikátny zážitok.
Podivné správanie zvierat, najmä pri párení, prináša množstvo otázok a podnecuje záujem verejnosti i odborníkov. V nasledujúcich riadkoch sa preto pozrieme na tie najzaujímavejšie spôsoby rozmnožovania a zvláštne prejavy, ktoré sú pre mnohých záhadou, a pokúsime sa objasniť, čo sa za nimi skrýva.
Extrémne stratégie rozmnožovania v živočíšnej ríši
V živočíšnej ríši je rozmnožovanie často proces, ktorý je šokujúci, zvláštny a neraz aj bolestivý. Evolúcia totiž neberie ohľad na estetiku ani emócie: jej jediným cieľom je prežitie druhu. Aj preto niektoré zvieratá praktizujú stratégie, pri ktorých by sme možno najradšej ani nevedeli, že existujú.
Morskí čerti: Splynutie v jedno telo
V temných hlbinách oceánu je stretnúť partnera takmer nemožné, a tak morské čerty riešia situáciu radikálne. Existuje viac než 300 druhov morských čertov obývajúcich rôzne hĺbky. Fascinujúcim prípadom je morský čert druhu Ceratias holboelli. Extrémny sexuálny dimorfizmus samiciam nadelil veľkosť takmer 80 centimetrov a svietiace návnady, kým samce obdaroval veľkosťou necelých 15 centimetrov a výborným čuchom. Samce vďaka nemu môžu v temnote vyňuchať samice a prisať sa k nim. Ich povinnosti sa tým končia a časom sa premenia na neodstrániteľný výbežok na tele samíc. Stratia oči a so samicou spoja dokonca aj svoj krvný obeh. Jedna samica môže mať na tele prisatých niekoľko samcov s jedinou úlohou - produkovať dostatok semena na oplodňovanie ikier. Hlbinný morský čert, ktorý svojím vzhľadom mnohých vystraší, je malá ryba s priemernou dĺžkou iba okolo 9 cm. Charakteristickým znakom samíc tejto ryby je svetielkujúci výrastok na hlave, ktorý používajú ako návnadu na prilákanie koristi či samčeka. Vo všeobecnosti ide o prispôsobenie ich životu v temných hĺbkach oceánov. Veľkou zaujímavosťou je však ich spôsob párenia. Zatiaľ čo u mnohých tvorov prebieha spôsob zvádzania pomerne štandardným spôsobom, u morských čertov to vyzerá inak. Samce k nachádzaniu samíc využívajú predovšetkým svoj veľmi dobrý čuch. Keď samičku nájde, nenechá ju ujsť. Zahryzne sa do jej tela a natrvalo k nej prirastie. Prepoja sa dokonca aj ich krvné obehy. Zo samca sa tak stane parazit, pričom jeho činnosti sa zúžia na produkciu spermií.
Osobitá dravá ryba má sploštené telo prispôsobené morskému dnu, veľkú hlavu a širokú tlamu lemovanú radom ostrých zahnutých zubov. Nad očami sa nachádza dlhý, voľne pohyblivý lúč, ktorý jej slúži ako „udica“ na menšie ryby. Vďaka olivovo hnedému sfarbeniu je čert v okolitom prostredí dokonale maskovaný a v okamihu, kedy sa ryba priblíži, otvorí ústa a vtiahne ju dovnútra. K nápadným znakom patria výrazné prsné plutvy a prudké zoštíhlenie tela smerom k chvostu. Bežne dorastá do dĺžky 1 m, existujú však aj exempláre s dvojnásobnými rozmermi. Štandardná hmotnosť sa pohybuje okolo 40 kg, z toho dve tretiny pripadajú na čertovu hlavu.
Pavúky: Láska s príchuťou adrenalínu
Jedným z druhov takýchto "adrenalínových športovcov" sú pavúky druhu Pisaurina mira z čeľade Pisauridae (lovčíkovité). Ako to už býva, aj tu si samce musia právo páriť sa vydobyť v boji. Majú však šťastie v nešťastí, pretože príroda im do vienka nadelila približne rovnakú veľkosť ako samiciam. Navyše používajú jedinečnú taktiku - bondage. Samce pavúkov druhu Pisaurina mira samice pred párením zviažu pavučinami a následne sa s nimi spária. Ak vyhrali genetickú lotériu, pomôžu im pri tom aj dlhšie nohy v porovnaní so samicami, no ani zďaleka to nie je samozrejmosťou.
Včely: Oslepujúca láska kráľovnej
Iná štúdia zverejnená v septembri 2019 vo vedeckom žurnále eLife dáva nový rozmer frázam ako „má oči iba preňho“ a „žiarlivosť zaslepuje“. Vedci totiž zistili, že semeno samcov včiel (trúdov) obsahuje látku, ktorá včelie kráľovné na 24 až 48 hodín oslepuje. Úspešní amanti sa tak snažia včelím kráľovnám zabrániť v párení s ďalšími samcami. Oslepovanie sa môže javiť ako krutá odmena za výsadu spáriť sa s kráľovnou, pre trúda je však sex úplným ortieľom smrti. Zahynie, no kráľovná sa dokáže páriť ďalej. Semeno zostáva v nej uložené do zásoby a ona ho neskôr využíva na oplodňovanie vajíčok.
Vačkovce Antechinus: Sexuálne vyčerpanie až na smrť
Medzi smoliarov zomierajúcich krátko po párení patrí aj 15 druhov drobných vačkovcov z rodu Antechinus. Žijú v Austrálii, vzhľadom pripomínajú piskory a v závislosti od druhu dorastajú do dĺžky 12 až 27 centimetrov. Štúdia zverejnená v januári 2024 žurnálom Current Biology skúmala dva druhy, Antechinus swainsonii a Antechinus agilis. V minulosti sa za vinníka úhynu samcov považovali kortikosteroidy vznikajúce v organizme. Potláčajú imunitný systém a spúšťajú kaskádu procesov, ktoré vyústia zlyhaním orgánov. Vedci však zistili, že samce počas trojtýždňového obdobia párenia „ponocovali“, aby mali viac času na párenie - každý deň spali o tri hodiny kratšie ako zvyčajne, preto je pravdepodobnejšou príčinou smrti buď vyčerpanie z nedostatku spánku, alebo zatiaľ neznámy spúšťač, ktorý samce skrátka zabije. Samce sa tak či onak vlastne usexujú na smrť a krátko po párení uhynú. Samice potom ich telá zožerú, aby nič nevyšlo nazmar a mali dosť síl počas gravidity.
Hrochy: Rozhadzovanie exkrementov ako prejav náklonnosti
Jeden z najteritoriálnejších tvorov na Zemi je bezpochyby hroch obojživelný. Ide o veľkého, vodného a pre človeka nebezpečného bylinožravého cicavca z čeľade hrochovitých. Dorastá až do dĺžky 5 metrov, pričom dospelý jedinec môže vážiť okolo 4 ton. Na svete sa už objavilo dokonca niekoľko exemplárov, ktorých dĺžka zuba dosiahla až 50 cm. Zaujímavé je tiež ich párenie. Keď chce hroch zaujať svoju partnerku, začne v jej blízkosti vykonávať svoje prirodzené potreby. Aby svoje šance zvýšil, rozmetáva exkrementy po širokom okolí jeho rýchlo kmitajúcim chvostom. Ich rozmnožovanie tiež vo veľkej miere prebieha pod vodou. V tomto prípade je samica kompletne ponorená pod vodou a iba raz za čas sa vynorí nadýchnuť.
Dikobrazy: Moč ako afrodiziakum
V Európe by ste ich hľadali iba ťažko. Severoamerický dikobraz sa vyskytuje vo voľnej prírode najmä v oblasti od Mexika až po Kanadu. Na Slovensku tento druh zvieraťa tiež nazývame „urzon“. Je známy pre svoj typický vzhľad, keď jeho hrubú srsť posievajú tisíce pichliačov. Ide o nočného tvora, ktorý dorastá až do dĺžky 90 cm a váži do 18 kg. Má veľmi silný chvost, ktorý tiež slúži ako opora pri šplhaní. Keď sa chcú samce páriť, začnú sa zhromažďovať pri stromoch, v ktorých korunách sa nachádzajú samice. O možnosť párenia následne bojujú vo vetvách stromu, ale aj na zemi. Po tomto bojovom akte víťaz pokropí svoju potenciálnu partnerku močom a dúfa, že ju svojou vôňou zaujme. Iba vtedy samička povolí pohlavný styk. Ak povolí, pária sa až do bodu, keď samec nie je úplne vyčerpaný.
Chobotnice: Partner ako zdroj potravy
Sexuálny kanibalizmus - akt, ktorý sprevádza párenie chobotníc odjakživa. Chobotnice sú známe svojou inteligenciou. Majú výnimočný mozog a schopnosť riešiť problémy, učiť sa a dokonca otvárať nádoby. Majú 3 srdcia, jedno pumpuje krv telom, dve do žiabier. Dokážu meniť svoju farbu a textúru tela, pričom jedinec sa dožíva okolo 1 - 2 rokov. Často zomierajú tesne po vyliahnutí ich potomkov. Splodenie potomkov však predstavuje pomerne veľmi náročnú záležitosť. Nie je preto divom, že samček poslúži samičke po kopulácii ako zdroj energie. Po párení ho teda zožerie. Známy je tiež prípad chobotnice modrej, ktorá údajne kopulovala so samčekmi behom necelých 3 dní celkovo 13-krát. V každom prípade ich po sexuálnom akte usmrtila a skonzumovala.
Dažďovníky: Láska vo vzduchu
Nie, reč nie je o pasažieroch v lietadle kopulujúcich na palube. Tentokrát je tiež reč o zvierati, konkrétne o druhu vtáka, známom pod názvom dažďovník obyčajný. Ide o druh vtáka, ktorého môžeme bežne nájsť aj na Slovensku či v Česku. Patrí medzi najmenej ohrozené druhy vtákov vôbec, pričom ich populácia je už dlhé roky stabilná. Ich rozpätie krídel sa pohybuje okolo 45 cm, s dĺžkou tela okolo 16 - 17 cm. Na pevný povrch sa usádzajú iba počas hniezdenia, inak trávia väčšinu svojho života iba vo vzduchu. Za letu spia, lovia, odpočívajú a dokonca sa aj pária. Rozmnožovanie „v oblakoch“ znamená však veľmi delikátnu operáciu, ktorá si vyžaduje dokonalú koordináciu pohybov obidvoch aktérov.
Ploštice: Priame vstrekovanie spermií
Ploštice majú jednu z najdrsnejších stratégií vôbec. Samec prepichne telo samice a spermie vstrekne priamo do jej dutiny.
Morské koníky: Partnerstvo na diaľku
Tieto nenápadné morské kôrovce sú celý život prilepené na jednom mieste. Ako sa teda rozmnožujú? Evolúcia im nadelila extrémne dlhý penis v pomere k ich telu (až niekoľkonásobok dĺžky tela), ktorý dokáže dosiahnuť k susedom a aktívne vyhľadáva partnera v okolí.
Ropucha surinamská: Materská škôlka na chrbte
Táto ropucha posúva materstvo na úplne novú úroveň. Oplodnené vajíčka sa zapracujú do kože na jej chrbte, kde sa vyvíjajú v malých kapsách. Mláďatá potom doslova vyliezajú von z jej kože (a môže ich byť aj stovka naraz).
Tŕne a jej premena: Biologická zvláštnosť
Niektoré morské slimáky sú hermafrodity a pri párení si navzájom odovzdávajú spermie. Po akte však niektoré druhy penis jednoducho odhodia, a dorastie im nový.
Morské cicavce: Prispôsobenie životu v mori
Morské cicavce sú početnou skupinou živočíchov, ktorá je závislá od ekologických záchranných akcií. Existuje približne 130 druhov morských cicavcov, ktoré sa vetvia do piatich skupín. Každá skupina je odlišného suchozemského pôvodu. Podobné morfologické vlastnosti týchto rozličných skupín sú výsledkom konvergentnej a paralelnej evolúcie. Predpokladá sa, že sirény a veľrybotvaré cicavce pochádzajú z kopytníkov, zatiaľ čo plutvonožce, lasicovité a medveďovité majú predka z taxónu Caniformia. Viaceré skupiny morských cicavcov vymreli. Morské cicavce sa prispôsobili životu v mori dôležitými znakmi, čím sa podobajú iným morským živočíchom.
Morské cicavce majú telo pokryté srsťou. Veľrybotvaré cicavce majú málo srsti alebo nemajú žiadnu. Spravidla majú zopár štetín v okolí hlavy alebo úst. Všetky druhy živočíchov z radu šeliem majú kožušinu alebo kožuch, avšak sú oveľa hrubšie a dôležitejšie pre reguláciu teploty u vydry morskej a medveďa bieleho než u plutvonožcov. Morské cicavce majú hrubú tukovú vrstvu za účelom tepelnej izolácie svojich tiel. Vydry morské a medvede biele sú výnimkou.
Morské cicavce sú živorodé. Mláďatá morských cicavcov sa živia materským mliekom. Materská starostlivosť je veľmi dôležitá pre ich prežitie, pretože si musia vytvoriť hrubú vrstvu tukovej izolácie. Morské cicavce majú vysokú vnútornú teplotu tela. Na rozdiel od väčšiny iných oceánskych živočíchov, morské cicavce si zachovávajú vyššiu telesnú teplotu ako teplota prostredia.
Keďže cicavce sa pôvodne vyvíjali na súši, ich chrbtica je vyvinutá na chôdzu, preto sa im lepšie pláva zhora nadol, ale horšie do strán. Všeobecne platí u morských cicavcov, že plávanie je prispôsobené pohybu chrbtice zhora nadol. Naopak, rybám sa pri plávaní hybe chrbtica laterálne.
Morské cicavce, ktoré žijú výlučne v mori (ako napríklad veľrybotvaré) sa museli prispôsobiť spánkovému návyku, teda spať a neutopiť sa pri tom. Zo štúdií na delfínoch skákavých v akváriách a zoo a tiež na voľne žijúcich veľrybách a delfínoch vyplynulo, že spia dvojakým spôsobom.
Významne výskumy sa zamerali na štúdium chorôb, ktoré postihujú morské cicavce vo vodnom prostredí. Študovali konkrétne leptospirózu, herpetické vírusy, neurologické choroby, toxikológiu a ostatné choroby, ktoré ich postihujú. Morské cicavce majú významnú úlohu pri kolobehu živín v morskom ekosystéme.
Konečne vieme, odkiaľ pochádzajú úhory
tags: #cert #morsky #rozmnozovanie