Symbolika červeného maku: Spomienka na obete prvej svetovej vojny a Deň vojnových veteránov
Deň vojnových veteránov alebo Deň veteránov alebo aj Deň červených makov je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Pripomína sa celosvetovo 11. novembra. Tento deň si pripomíname aj na Slovensku. 11. november bol vybraný symbolicky, pretože tento deň roku 1918, vo vlakovom vozni v Le Francport pri severofrancúzskom meste Compiègne podpísali prímerie Spojenci a Nemecko, čím sa na západnom fronte ukončili boje 1. svetovej vojny. Prvá svetová vojna vypukla 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku. Ako zámienka poslúžil atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve.
Zo 65 miliónov vojakov všetkých bojujúcich štátov ich zahynulo 8 miliónov a ďalších 21 miliónov sa zranilo, alebo doživotne ostali zmrzačení. Koniec vojny znamenal koniec monarchií, napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemecka i Ruska, naopak vznikli nové štáty ako Československo, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, neskôr Juhoslávia. Straty na oboch predtým znepriatelených stranách predstavovali približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných.
Deň vojnových veteránov si každý rok pripomíname aj na Slovensku. Ministerstvo obrany SR pripravuje pri príležitosti Medzinárodného dňa vojnových veteránov na 11. Na znak úcty vojnovým veteránom bude symbolom 11. novembra, červenými makmi, vysvietený aj Bratislavský hrad, v čase od 18.00 do 22.00 h.
Symbolika červeného maku
Symbolom utrpenia vojakov vo vojnovom konflikte sa stal červený kvet vlčieho maku. Medzinárodný deň vojnových veteránov nazývajú v niektorých krajinách aj Deň červených makov a pripnutím symbolického kvetu si ľudia pripomínajú hrdinstvo vojakov a vzdávajú im úctu. Kvet vlčieho maku si zvolila do svojho znaku aj Únia vojnových veteránov Slovenskej republiky.
Symbol červeného maku má pôvod v básni In Flanders Fields (Na poliach Flámska), ktorú v máji 1915 napísal kanadský vojenský lekár John McCrae po tom, ako sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na veľkej bitke o belgické mestečko Ypres. Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, na útrapy a bolesť ranených vojakov, ktorých ošetroval v poľnom obväzisku, si nemohol zvyknúť. Svoju bolesť tlmil písaním básní. Osobitne sa ho dotkla smrť priateľa a bývalého žiaka poručíka Alexisa Helmera z Ottawy, ktorý bol zabitý výbuchom granátu 2. mája 1915.
Autor inšpiroval dielom americkú členku asociácie Mladí kresťania Moinu Michaelovú k myšlienke vytvoriť z kvetu červeného maku symbol obetí dovtedy najväčšieho celosvetového vojnového konfliktu. Prvýkrát svoju predstavu realizovala v USA v roku 1920, keď červený mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prijali americkí veteráni. V roku 1921 ju nasledovala francúzska Anne Guerin, ktorá tento symbol nového života rozšírila medzi kanadských a britských legionárov.
V Spojenom kráľovstve, v štátoch Spoločenstva národov, vo Francúzsku a ďalších európskych krajinách si tradične 11. novembra o 11.00 h pripomínajú hodinu podpísania prímeria dvoma minútami ticha. V USA je tento deň venovaný pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch. Rovnako to platí aj v prípade Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie. Vo Francúzsku je 11. november od roku 1922 štátnym sviatkom a pripomína sa ním víťazstvo a mier.
História Dňa vojnových veteránov
Tradícia osláv konca 1. svetovej vojny sa začala rodiť už pri prvom výročí podpísania prímeria 11. novembra 1919, keď sa tento deň pripomínal v Londýne, Paríži aj ďalších mestách dohodových štátov. Americký prezident Woodrow Wilson v tom roku oficiálne vyhlásil 11. november za Deň prímeria. Oficiálnym sviatkom sa stal v roku 1926. V roku 1954 ho americký Kongres premenoval na Deň veteránov. V západnej Európe je 11. november označovaný ako Deň pamäti alebo Deň prímeria.
V Československu bola pamäť prvej svetovej vojny prekrytá vznikom Československej republiky, ktorá sa od roku 1919 pripomínala 28. októbra. Vojnové udalosti sa pripomínali 2. júla ako významný deň bitky pri Zborove. Bitka z 1. až 2. júla 1917 bola súčasťou tzv. Kerenského ofenzívy a predstavovala prvé významné vystúpenie česko-slovenských légií na východnom fronte prvej svetovej vojny. Pre česko-slovenský zahraničný odboj vedený Tomášom Garrigue Masarykom, Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom znamenala zásadný význam, pretože urýchlila budovanie česko-slovenského vojska v Rusku. Stala sa základom bojových tradícií armády nového štátu.
Význam spomienky
„Nepremárnime historickú šancu a venujme všetko svoje úsilie spravodlivému mieru. Zaväzuje nás k tomu úcta k veteránom, hrdinom aj obyčajným ľuďom, ktorí prišli o život počas tragického ozbrojeného konfliktu, a ku všetkým, čo prežili peklo na zemi a vrátili sa domov s jazvami na tele i na duši,“ uviedol prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini. „Na hodnotu mieru netreba zabúdať, nie je samozrejmosťou,“ prihovoril sa podpredseda Národnej rady SR poverený jej riadením Peter Žiga.
Vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák sa vyjadril, že národ sa dokázal postaviť na odpor zlu a prejavil odvahu nasadiť vlastné životy na obranu svojej krajiny. Počas uvedeného dňa si pripomíname tisícky zmarených ľudských životov Slovákov v prvej svetovej vojne. Ich mená sú vytesané na pamätníkoch v centrách mnohých miest a obcí. Pripomíname množstvo ranených i zmrzačených, útrapy civilistov i materiálne škody. Pripomíname tiež hrdinstvo a statočnosť vojakov druhej svetovej vojny i novodobých konfliktov.
Mak | História makov na Deň spomienky
tags: #cerveny #kvet #na #obet #prvej #svetovej