Cezmína: Všestranný vždyzelený ker pre vašu záhradu
Cezmína, známa tiež pod latinským názvom Ilex, je okrasný ker s dlhou históriou a širokým využitím. Táto kultová rastlina sa teší obľube po celom svete vďaka svojmu zelenému lesklému lístiu a dekoratívnym plodom. Cezmína patrí do čeľade Aquifoliaceae a zahŕňa cez 400 druhov kríkov a stromov. Väčšina druhov je stálezelená a pochádza z mierneho pásma na severnej pologuli. Cezmína sa vyznačuje väčšinou kožovitými, ostnatými alebo pílovitými listami, ktoré zostávajú zelené aj v zime.
Cezmína je vyhľadávaná rastlina pre záhradné úpravy vďaka svojmu estetickému vzhľadu. Je často používaná ako živý plot, živá stena alebo solitéra v záhradách. Jej husté lístie poskytuje súkromie a ochranu pred vetrom. Cezmína nie je len krásnou ozdobou záhrady, ale tiež má rad prínosov pre zdravie. Listy a plody cezmíny obsahujú látky s protizápalovými, antioxidačnými a antivírusovými vlastnosťami. Tradične sa využíva v bylinnej medicíne ako podpora imunitného systému a prevencia prechladnutia. Okrem estetického a zdravotného prínosu má cezmína aj ďalšie výhody. Je odolná voči vetru a suchu a nenáročná na pestovanie, čo z nej robí ideálnu rastlinu pre vonkajšie prostredie.
Cezmína je multifunkčná okrasná drevina s mnohými využitiami v záhrade. Táto stálozelená rastlina dodáva priestoru v ktorom rastie nádhernú zelenú textúru a farby v podobe letných kvetov či plodov počas jesene a zimy. Cezmína sa v záhradnej tvorbe používa najmä ako stálozelený živý plot, ktorý vie svojou hustotou a pichľavými listami zabezpečiť dokonale súkromie každému pozemku. Napriek tomu, že cezmína je vždyzelená drevina, je dostatočne odolná aj voči nízkym teplotám a nie je pritom náročná na pestovanie. Stačí si vybrať ten správny druh a kultivar na konkrétny účel a s trochou úsilia môže cezmínu úspešne pestovať každý.
Cezmína je pomerne odolná a prispôsobivá drevina, takže nie je pestovateľsky náročná. Najdôležitejšími faktormi pre úspešné pestovanie cezmíny sú slnečné stanovisko a priepustná pôda. Vie sa prispôsobiť na rôzne typy pôdy no najviac jej vyhovuje mierne kyslá pôda s dostatkom živín. Cezmína si za bežných podmienok vystačí aj s vodou zo zrážok, no najmä mladé rastlinky, ktoré ešte nie sú zakorenené, treba častejšie polievať. Pri dlhšie trvajúcom suchu je potrebné raz týždenne poliať aj dospelé rastliny. Hnojenie nie je pri pestovaní cezmíny podmienkou, no vyvážené NPK hnojivo raz ročne (na jar) cezmíne pomôže rýchlejšie rásť a udrží ju v lepšom zdravotnom stave.
Charakteristika a vlastnosti cezmíny
Charakterizujú ju vždyzelené, lesklé, neopadavé listy s nepríjemnými tŕňmi na dotyk a farebné dekoratívne plody. Má rada polotienisté stanovište a prosperuje najmä v priepustnej pôde bohatej na živiny. Na slnečnom mieste porastie, nezabudnite však na dodatočnú vlahu. Odoláva mrazu približne do -20 °C. V našich klimatických podmienkach dorastá v závislosti od odrody do výšky 10-15 m. Rastie však pomaly, 10-20 cm ročne. Kvitne od mája do júla bielymi kvetmi. Tie sa väčšinou premieňajú na červené, ale aj biele či žlté bobule.
Cezmína je dvojdomá, čo znamená, že ak sa chcete kochať krásnymi červenými plodmi, musíte mať vysadenú samčiu aj samičiu rastlinu. Existujú však aj výnimky v podobe samoopelivých odrôd. Pozor! Celá rastlina je jedovatá. Už niekoľko desiatok plodov môže mať pre človeka fatálne následky. Preto ich radšej prenechajte vtákom.
Použitie cezmíny v záhrade
Cezmína sa pre tŕňovité listy používa na výsadbu nepreniknuteľných živých plotov. Ak chcete dosiahnuť kompaktný plot, vysaďte približne 2-3 rastliny na meter. Cezmínu môžete bez problémov rezať aj elektrickými nožnicami (plotostrihom), no pripravíte sa tým o plody. Rez vykonajte začiatkom jari. Tento dekoratívny ker môžete vysadiť aj ako solitér, prípadne do nádoby, vynikne v tradičných aj moderných záhradách. Keďže veľmi dobre znáša rez, jednoducho si ho vytvarujete do rôznych foriem. Cezmína je typickou rastlinou Vianoc a často sa používa najmä na vianočné interiérové a exteriérové aranžmány.
Cezmína dobre znáša rez, preto ju môžete tvarovať do ľubovoľných foriem. S trochou trpezlivosti za pár rokov získate aj takýto stromček.
Starostlivosť o cezmínu
Cezmínu vysádzajte na jar alebo na jeseň do dostatočne veľkej jamy vyplnenej kvalitným substrátom. Mladé rastliny pravidelne zalievajte, staršie exempláre si mimo extrémnych letných teplôt vystačia so zrážkovou vodou. Nezabudnite, že čím je stanovište svetlejšie, tým viac vlahy rastlina potrebuje. Vhodné je na jar prihnojiť cezmínu NPK hnojivom alebo dobre vyzretým domácim kompostom. Rastline prospieva aj nástielka z drevnej štiepky, kôry alebo ihličia, ktorá nielen udržiava vlhkosť, ale v zime chráni korene pred chladom. Ak pestujete cezmínu v črepníku, na zimu ho preneste do chladnej, svetlej miestnosti. Citlivejšie druhy chráňte pred mrazom nástielkou zo slamy alebo z lístia. Tento vždyzelený ker si ľahko rozmnožíte odrezkami mladých jarných výhonkov.
Cezmína patrí k najobľúbenejším rastlinám na pestovanie stálozeleného živého plotu a to najmä kvôli jej hustému rastu, nepreniknuteľným, pichľavým listom ako aj jej odolnosti. Pri výsadbe živých plotov z cezmíny treba počítať s tým, že rastie pomerne pomaly (10 - 20 cm ročne), no pomalý rast znamená aj menšie nároky na strihanie. Jednotlivé kultivary cezmíny dorastajú v dospelosti do výšky od 1 m až do 8 metrov, pričom sa táto rastlina dožíva až 30 rokov, takže je vhodná na nízke aj vysoké živé ploty. Cezmína dobre znáša aj pravidelný rez, čo udržuje jej hustejší porast.
V prvom rade je dôležité vedieť kedy sadiť cezmínu. Na jej výsadbu je v prípade voľnokorenných rastlín optimálne jesenné obdobie (október, november), v ktorom je pôda ešte vyhriata a má dostatok vlhkosti. Alternatívou pre sadenie cezmíny je aj skorá jar. Cezmíny vysádzame vo forme živého plota v cca 60 cm rozstupoch, pretože aj keď rastú pomaly, v dospelosti sa rozrastú do niekoľkometrovej výšky, no aj značnej šírky, takže rýchlo zaplnia prázdny priestor. Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu - dva krát hlbšiu a širšiu ako je koreňová sústava cezmíny, vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou (pre rýchlejší a bohatší rast obohatenú kompostom či hnojivom), utlačíme a výdatne zalejeme. Po výsadbe odstrihneme pár centimetrov z vrcholca cezmíny, čo rastlinu zastabilizuje a stimuluje k rýchlejšiemu zakoreneniu a budúcemu rastu do šírky.
Ako náhle sa cezmína po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby. Keďže rastie relatívne pomaly, platí to aj o jej strihaní. Ideálnym obdobím na rez cezmíny je skorá jar - teda obdobie vegetačného pokoja, keď už však nehrozia tuhé mrazy. Na zastrihávanie cezmíny sa môžu použiť aj elektrické nožnice na živý plot. Pravidelný rez a udržiavanie kompaktného tvaru cezmínu stimuluje k hustému rastu, pričom jej bohato stačí len jeden rez ročne.
Rozmnožovanie cezmíny
Tento vždyzelený ker si ľahko rozmnožíte odrezkami mladých jarných výhonkov. Cezmínu si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, zelené výhonky s listami. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar či začiatkom leta môžeme odobrať vo väčšom počte bez toho, aby sme narušili materskú rastlinu. Odrezky by mali byť zdravé a zelené a jednotlivé výhonky je možné nakrájať na väčší počet menších odrezkov s dĺžkou 5 - 15 cm, pričom odstránime listy zo spodnej časti odrezku a necháme ho s dvoma až štyrmi listami, ktoré tiež skrátime o polovicu. Z mladých odrezkov môžeme cezmínu rozmnožovať ideálne na jar. Na výsadbu odrezkov používame bežný záhradnícky substrát, prípadne výživnú pôdu s kompostom. Odrezok pred výsadbou môžeme namočiť do rastového hormónu (nie je to však nevyhnutné), zapichneme (3 cm) do substrátu a zalejeme. Takto vysadený odrezok umiestnime do polotieňa a pôdu udržujeme vlhkú. Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch, pričom je normálne ak listy z odrezkov po čase opadnú.
Cezmína v zime
Cezmínu pred zimou nastelieme slamou alebo čečinou aby sme jej koreňovú sústavu ochránili pred prípadnými tuhými mrazmi. Alternatívne môžeme použiť aj mulč (drevnú štiepku, kôru, suché lístie a iné materiály).
Choroby a škodcovia
Cezmína u nás netrpí chorobami a škodcami. Najčastejším problémom je, ak vysadíte mladú rastlinku na príliš slnečné a suché stanovište. Lístky sa môžu spáliť. V takomto prípade ju pritieňte napríklad netkanou textíliou alebo jutovinou. Dbajte na dostatočnú závlahu, pôdny prísušok pravidelne narušujte a rastlinu roste odstátou vodou.
TOP druhy cezmíny
Cezmína ostrolistá ‘Alaska’ (Ilex aquifolium)
Patrí medzi druhy s najvyššou tvorbou plodov. Dorastá do výšky 1,5-3 m, patrí medzi najodolnejšie (znáša teplotu do -29 °C). Je samičou rastlinou, vhodnými opeľovačmi sú odrody ‘Blue Prince®’ alebo ‘Casanova’. Má veľmi dekoratívne, lesklé, kožovité, sýtozelené listy a žiarivo červené plody.
Cezmína ostrolistá ‘J.C. van Tol’ (I. aquifolium)
Je zaujímavá odroda vysoká 1,5-3 m, so zelenými listami, ktoré od výšky rastliny 1 m rastú bez tŕňov. Na rube sú olivovozelené. Hoci je samičia, je samoopelivá, čiže na tvorbu prekrásnych červených plodov nepotrebuje opeľovača. Rastie pyramidálne a výrazne pomalšie ako ostatné druhy.
Cezmína vrúbkovaná ‘Convexa’ (I. crenata)
Je drobnolistá nižšia odroda dosahujúca maximálnu výšku 2 m. Listy veľké len 1-2 cm sú stočené smerom nadol. Plodmi sú malé čierne bobuľky. Je často používaná na pestovanie bonsajov. Možno ju považovať za náhradu krušpánu.
Cezmína modrá ‘Casanova’ (I. x meserveae)
Vyniká najmä farbou listov. Tmavozelené listy prechádzajú do svetlozelenej až po krémovú. Originalita tejto odrody je, že každý list je iný a nenájdete na jednom exemplári dva rovnaké. Konáriky sú hnedočervené až vínové. Je to samčia odroda. Je hustá, nevyžaduje tvarovací rez. Odolá mrazu až do -30 °C.
Orezávanie cezmín odrody Stevens na záhrade s Garym Alanom
tags: #cezmina #cas #na #presadzanie