Ján Smrek a krása mája: Život, vitalizmus a nesmrteľnosť v poézii
Máj, mesiac lásky, nádeje a prebúdzajúcej sa prírody, je už stáročia inšpiráciou pre umelcov všetkých žánrov. V slovenskej poézii sa s májom neoddeliteľne spája meno Jána Smreka, jedného z najvýznamnejších a najprekladanejších slovenských básnikov 20. storočia. Jeho verše, obzvlášť tie, ktoré oslavujú život a krásu májovej prírody, ostávajú nadčasové a hlboko sa dotýkajú ľudskej duše.
Máj v Smrekovej poézii: Vitalizmus a túžba po kráse
Ján Smrek vo svojej priekopníckej zbierke „Cválajúce dni“ predstavil smer zvaný vitalizmus. Je to smer oslavujúci život (vita), jeho pôvaby, jeho krásu, lásku k životu. Zdá sa mu až taká krásna, že práve v máji by chcel umrieť. Ani smrť mu nepripadá zlá, krutá - ak by prišla v máji. Veršami opisuje čaro májovej prírody. Vtedy sa príroda prebúdza do krásy, je plná všeobjímajúcej človečenskej lásky siahajúcej až ku hviezdam.
Známy je jeho verš: „Až umriem, nech je to v máji, keď kvitne biely orgován. Bo dnes som videl veniec - krásny! - niesli ho, dvere dokorán a mňa ten veniec očaroval: vznešený biely velikán, v ňom orgován len samy biely a pri ňom biely tulipán.“ Táto báseň, „Všetko biele“, dokonale vystihuje Smrekovo vnímanie mája ako symbolu dokonalosti, kde aj smrť nadobúda takmer éterickú krásu.
Otvorené srdce a vnútorný hlas
Ján Smrek bol oslavovateľom lásky a radosti, bratstva a družnosti ľudí i prírody vo všetkých jej prejavoch, vyznávačom krásy vo všetkých jej tvaroch a premenách, ako píše literárny historik Milan Pišút. Jeho poézia je špecifická jednoduchosťou a melodickosťou, a predovšetkým optimizmom a vitalizmom. Smrek dokázal svojimi veršami zachytiť pocity, nálady a chvíle, ktoré sa hlboko dotýkajú ľudskej duše. Dokázal písať svoje pocity, akoby počul svoj vnútorný hlas, a to v čase, kedy dosiahol stav otvoreného srdca a pripojenie sa na svoje vyššie JA.
Stredobodom jeho pozornosti boli často ženy, ktoré pre neho boli mimoriadne dôležité inšpirátorky a múzy. Na ich počesť dokázal skladať improvizované verše na počkanie. Takto sa zrodila aj jedna z najvýznamnejších ľúbostných skladieb 20. storočia, kultový poetický rozhovor Básnik a žena.
Za každým úspešným mužom stojí žena. Básnik Ján Smrek nebol výnimkou.
Životná cesta Jána Smreka
Ján Čietek, ktorý sa preslávil pod pseudonymom Ján Smrek, sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom do rodiny maloroľníka. Jeho detstvo poznamenali tragédie - smrť otca a straty súrodencov, čo viedlo k tomu, že ho matka poslala do modranského sirotinca. Vzdelanie získal v ľudovej škole Kochanovce a neskôr v modranskom učiteľskom ústave. Aj keď študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte, štúdium nedokončil a venoval sa novinárčine a obchodu.
Jeho prvé literárne pokusy sa objavili už počas stredoškolských štúdií v periodikách ako Slovenský denník, Národné noviny, Živena, Slovenské pohľady či Zlatá Praha.
Smrekov odkaz pre slovenskú kultúru
Ján Smrek svojím vitalizmom poznačil celé jedno obdobie vývinu slovenskej poézie a stal sa najčítanejším a najprekladanejším slovenským básnikom. Bol nielen vynikajúci poet, ale aj významný vydavateľ časopisu Elán, editor legendárnej Edície mladých slovenských autorov vydávanej v pražskom nakladateľstve Leopolda Mazáča, neúnavný propagátor slovenskej literatúry, ako aj vynikajúci prekladateľ Villona, Puškina, Tuwima či Petőfiho.
Ján Smrek je už 40 rokov mŕtvy, no jeho poézia urobila ho nesmrteľným. Jeho diela ako „Cválajúce dni“, „Božské uzly“, „Iba oči“, „Básnik a žena“, a predovšetkým legendárna báseň „Bacardi“, sú dodnes súčasťou slovenského literárneho dedičstva. Slová, ktoré charakterizujú jeho životný postoj spojený s tzv. vitalizmom, „Zápasiť treba,“ zdobia pamätnú tabuľu tohto národného umelca. Bol to človek, ktorý volil radšej tuhé zaspávanie od vyčerpania, než ťažké zaspávanie vo vedomí, že človek málo žil a málo vykonal. Smrek vykonal obrovský kus práce pre slovenskú kultúrnu stavbu.
Medzinárodné uznanie a ocenenia
Kultúrny svet si uctil Smrekovu storočnicu zaradením jeho výročia do kalendára najvýznamnejších udalostí UNESCO. Získal tiež niekoľko prestížnych ocenení, vrátane Štátnej a Krajinskej ceny. Rodáci mu pri príležitosti 90. výročia nedožitých narodenín odhalili pamätnú tabuľu a neskôr aj pamätník. Na jeho počesť sa v Bratislave konal 18. svetový kongres básnikov, kde sa udeľuje aj Cena Jána Smreka.
Ján Smrek v kontexte slovenského vitalizmu
Máj, to je ticho a sila rastu. Všetko rastie, dvíha sa vyššie k svojmu Stvoriteľovi. Voľným okom je to neviditeľné, no predsa tak rastie. Táto myšlienka rezonuje s filozofiou vitalizmu, ktorá bola pre Smreka kľúčová. Vitalizmus vychádzal z myšlienok filozofa Bergsona - životodarná energia, aktivita, elán, úsilie byť stále aktívny. Nie je náhodou, že Smrekov časopis (jeden z najlepších časopisov slovenskej kultúry 20. storočia) sa volal Elán.
Ján Smrek patrí medzi tých excelentných poetov, ktorí formovali slovenskú kultúru a zanechali trvalú stopu v srdciach čitateľov. Objavme „zelenú“ májovú krásu v nás, mocou Ducha Svätého, a pripomeňme si odkaz tohto výnimočného básnika, ktorý nás učí vnímať krásu života aj v tých najvšednejších okamihoch.
tags: #chcem #umriet #v #maji #ked #kvitne