Kosatec dvojfarebný: Krása a pestovanie
Kosatec, známy aj pod latinským rodovým menom Iris, predstavuje rod jednoklíčnolistových rastlín z čeľade kosatcovité. Tieto trvalé byliny, ktoré môžu rásť z podzemkov alebo bazálnych (cibuľovitých) hľúz, pochádzajú z Európy, Ázie a Severnej Ameriky.
Charakteristické pre kosatce sú ich priame, jednoduché alebo riedko rozkonárené stonky. Listy sú jednoduché, striedavé, niekedy prízemné, celistvookrajové, čiarkovité alebo mečovité. Kvety sú veľké a majú nerovnaké okvetné lístky - tri sú sklonené nadol a tri sú vzpriamené. Vonkajšie sklonené okvetné lístky u niektorých druhov majú vyvinutú tzv. bradu.
Ako okrasné rastliny sa v záhradách a parkoch najčastejšie pestujú dva juhoeurópske druhy: kosatec nemecký (Iris germanica), ktorý dorastá do výšky 30 - 100 cm a má modrofialové kvety s dolu žltobieložilkovanými vonkajšími okvetnými lístkami, a jemu podobný kosatec bledý (Iris pallida). Ďalej sa pestujú odrody vzniknuté krížením týchto dvoch druhov, kosatca dvojfarebného alebo iných druhov pochádzajúcich z Ázie a Severnej Ameriky.
Kosatec dvojfarebný (Iris variegata) má hlavné miesto výskytu v Panónskej oblasti Strednej Európy, odkiaľ severným okrajom zasahuje na južnú Moravu a Slovensko. Ostrůvkovito sa tento druh objavuje aj na západnej Ukrajine, v južnom Rumunsku a Bulharsku, ako aj na juhozápade Nemecka.
Rastie na okrajoch svetlých lesov a ich pasekách, v stepiach, v nízkych teplomilných trávnikoch na plytkých a vysychavých pôdach, ako aj v piesčinách.
Jedná sa o vytrvalú bylinu s priamou, v hornej časti málo rozkonárenou stonkou, ktorá dorastá do výšky 20 až 50 cm. Olistená stonka vyrastá z krátkeho, asi 3 cm hrubého a rozkonáreného podzemku a na báze má zvyčajne sterilné výhonky.
Listy sú prízemné aj lodyžné, oba typy bývajú mečovité a mierne zubaté, ostro zašpicatené, dlhé 12 až 30 cm a široké 8 až 28 mm.
Na vrchole stoniek a ich vetiev sa v dvoj- až päťkvetom vijaku nachádzajú takmer prisadnuté, nevoňavé a rozdielne sfarbené nažltlé kvety. Šesť okvetných lístkov je usporiadaných v dvoch kruhoch.
- V vonkajšie lístky sú žlté až žltobiele s výrazným fialovým alebo červenohnedým žilkovaním, oblúkovito rozostreté a majú viacbunkové chlpy.
- Vnútorné lístky sú svetlo žlté až zlatožlté, rastú šikmo nahor, sú prehnuté a ich vrcholy smerujú do stredu.
V spodnej časti sú všetky lístky zrastené a vytvárajú trubku dlhú až 25 mm. Tyčinky sú tri. Úzky elipsoidný semenník nesie žltú čnelku s lupienkovitými, po okrajoch pílkovitými ramenami.
Kosatec dvojfarebný kvitne od konca apríla do začiatku júna. Je opeľovaný hmyzom, ktorý je lákaný nektárom. Plody sú valcovité tobolky s vajcovitými, zvráskavenými semenami.
Čo robiť a nerobiť s kosatcami po odkvitnutí - Ako deliť a presádzať - Kosatec fúzatý germanica
Kosatce sú atraktívne a ľahko pestovateľné trvalky. Tmavo modrofialový kosatec vytvára na jar výrazný akcent, ktorý si udržiava farbu aj na plnom slnku. Nenáročná trvalka, ktorá dorastá do výšky približne 60 cm.
| Výška rastliny | 20 - 50 cm |
|---|---|
| Doba kvitnutia | koniec apríla - začiatok júna |
| Listy | mečovité, zubaté, 12 - 30 cm dlhé |
| Kvet | žlté/žltobiele s fialovým/červenohnedým žilkovaním (vonkajšie), svetlo žlté/zlatožlté (vnútorné) |
| Výskyt | Panónska oblasť, južná Morava, Slovensko, západná Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Nemecko |
| Stanovište | Okraje lesov, paseky, stepi, teplomilné trávniky, piesčiny |
tags: #chko #cerova #vrchovina #kosatec #dvojfarebny